Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, 940 36 Nové Zámky, IČO: 30 794 536 proti žalovanému: JUDr. Jozef Kapronczai, súdny exekútor, Exekútorský úrad Galanta, so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, IČO: 42 133 882, o zaplatenie 1.086,03 eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvého stupňa a trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.1.2018 domáhal zaplatenia sumy 1.086,03 eur. V žalobe žalobca uviedol, že ako správca pohľadávky štátu podal dňa 12.5.2008 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi, so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, voči povinnej D. Surmikovej, bytom D., H. školy X a následne uvedený súdny exekútor dňa 3.7.2008 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a následne dňa 18.9.2008 vydal exekučný príkaz na vykonanie zrážok z iných príjmov povinnej, pričom na základe uvedeného exekučného príkazu finančné prostriedky na účet žalobcu neboli prevedené, hoci finančné prostriedky ako zrážky z dôchodku povinnej boli vykonávané od decembra 2008 do októbra 2013 v celkovej sume 1.396,34 eur a tieto boli poukázané na účet súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka. Zároveň žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka podaním zo dňa 13.1.2017 oznámil žalobcovi vyúčtovanie vymoženej pohľadávky a oznámenie o ukončení exekúcie zo dňa 29.12.2016, podľa ktorého celá pohľadávka žalobcu, ktorá bola predmetom exekúcie v sume 1.999,17 eur bola vymožená avšak žalobca obdržal len sumu 913,13 eur. Rozdiel v sume 1.086,03 eur predstavuje žalovanú sumu.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že výzvou zo dňa 13.6.2017 vyzval žalovaného podľa § 36 ods. 8 Exekučného poriadku o zaslanie uvedenej sumy 1.086,03 eur, pričom žalovaný písomným podaním zo dňa 17.7.2017 oznámil žalobcovi, že túto sumu nie je možné z jeho strany poukázať, keďže v čase preberania exekučnej agendy od súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka sa na účtoch súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka uvedené finančné prostriedky nenachádzali.

3. V uvedenej veci rozhodol Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. -172 zo dňa 08.01.2019 tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -202 zo dňa 17.09.2020 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd

v Nitre v uvedenom uznesení okrem iného uviedol, že v konaní bola preukázaná skutočnosť, že na účte pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka bola v rozhodnom období suma cca 38.000 eur. Úvaha súdu prvého stupňa, teda že žalovaný nie je pasívne legitimovaný je predčasná. Uviedol ďalej, že len v prípade, že by v rozhodnom čase neboli na účte pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka žiadne finančné prostriedky, ktoré pôvodný exekútor vymohol v prospech žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní avšak ich žalobcovi nepreukázal, mohol súd prvej inštancie uvažovať o vzniku škody a o prípadnej zodpovednosti tretej osoby. Podľa krajského súdu niet sporu o tom, že podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.

5. V priebehu pojednávania, ktoré vo veci nariadil súd prvého stupňa sporové strany vyhlásili, že prijímajú stav dokazovania tak, ako bolo vykonané do prvého rozhodnutia prvostupňového súdu. Sporové strany teda nežiadali, aby súd opätovne oboznamoval podstatné náležitosti listinných dôkazov doložených v spise.

6. Súd teda mal za preukázané, že v exekučnom konaní žalobcu ako oprávneného proti povinnej D. R. o vymoženie 1.999,17 eur, súdny exekútor JUDr. Emil Vančík vymohol od povinnej sumu 1.396,34 eur, z ktorej odrátal sumu 310,31 eur ako trovy exekúcie, pričom rozdiel, t.j. sumu 1.086,03 eur žalovanému nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému. Súd mal za preukázané z dekrétu o určení náhradníka súdneho exekútora, ktorý vydala Slovenská komora exekútorov dňa 07.04.2014, že JUDr. Emil Vančík bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora dňom 26.03.2014 a za jeho náhradníka bol dňom 07.04.2014 určený JUDr. Jozef Kapronczai (čl. 92 spisu), ktorý následne vykonával naďalej exekúciu proti povinnej a v prospech žalobcu ako oprávneného vymohol a tiež mu poukázal sumu 913,13 eur.

7. Zo žiadosti o poskytnutí informácií zo dňa 04.04.2018 mal súd preukázané, že žalovaný požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, aby mu oznámilo akým spôsobom má v jednotlivých konaniach, ktoré prevzal od JUDr. Emila Vančíka ako náhradník postupovať za situácie, keď sa na účte JUDr. Emila Vančíka nenachádza dostatok finančných prostriedkov, či teda má uspokojiť nároky veriteľov pomerne alebo postupovať časovo.

8. V priebehu opätovného konania pred súdom prvého stupňa zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridŕža žaloby, tak ako bola podaná. Podľa nej má žalovaný poukázať peňažné prostriedky, ktoré boli riadne vymožené do 14 dní odo dňa keď sa stal nástupcom pôvodného súdneho exekútora. Skutočnosť, že na účte pôvodného exekútora nebolo dostatok finančných prostriedok na uspokojenie všetkých veriteľov nemá podľa jej názoru na túto povinnosť žiaden vplyv. Uviedla ďalej, že je pre ňu novou skutočnosťou, že na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi už nie sú žiadne finančné prostriedky. V čase podania žaloby tam ešte boli, a preto nebolo možné hovoriť o škode. Zdôraznila, že od povinnej peňažné prostriedky vymožené boli.

9. Žalovaný v priebehu opätovného konania na súde prvého stupňa uviedol, že sa v plnom rozsahu pridŕža toho, čo v konaní uviedol. Chce zopakovať, že by žalobcovi finančné prostriedky veľmi rád vyplatil, ale nebolo to možné, pretože na účte pôvodného exekútora nezostalo toľko finančných prostriedkov, aby mohol uspokojiť všetkých veriteľov. Preto, že mal rozdeliť asi 300.000 eur a na účte zostalo asi 38.000 eur, obrátil sa na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so žiadosťou, aby mu poradili ako má v tomto smere postupovať. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky mu povedalo, že má postupovať v zmysle zákona. Tak isto sa obrátil na komoru exekútor, ktorá mu odpísala, že oni žiadne metodické pokyny v takých veciach nevydávajú. Z uvedenej sumy teda uhradil všetko čo ostalo na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi, teda celých 38.000 eur spoločnosti ZENKA Praha, ktorá mala najväčšiu pohľadávku. Na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi nie sú už žiadne peniaze. Chce dať do pozornosti súdu uznesenie ústavného súdu -26 zo dňa 15.12.2020, kde v podobnej veci ústavný súd konštatuje, že ako nástupca exekútora nezodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená tým, že pôvodný exekútor nevyplatil finančné prostriedky.

10. Podľa písmeno a/ b/, , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, pričom orgán verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

11. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom, pričom zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

12. Podľa , písmeno a/ , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

13. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených osôb fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

14. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa a 11.

15. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

16. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pričom podľa odseku 5 účinného od 1.jauára 2009, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2.

17. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

18. Podľa , každý je povinný počínať si tak aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa - 8 , v prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa a náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory () vykoná do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Náhradník exekútora vykoná finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku

výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. (2) V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov bezodplatne potrebnú súčinnosť vrátane odovzdania technických nosičov dát a vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak. (3) Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol. (4) Ak exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, alebo iné osoby neumožnia náhradníkovi exekútora prevzatie exekučných spisov do 15 dní od zániku výkonu funkcie exekútora, prezídium komory (§ 214), poverení zástupcovia ministerstva a náhradník exekútora si môžu vynútiť vstup do priestorov exekútorského úradu, prípadne do iných priestorov, kde sa exekučné spisy nachádzajú. Na ten účel náhradník exekútora môže požiadať o súčinnosť príslušný útvar Policajného zboru. (5) Ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 53 ods. 3, § 61k, § 61n alebo § 61o nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. (6) Vyporiadaním plnenia podľa odseku 5 na účely tohto zákona je poukázanie vymoženého plnenia po odčítaní trov náhradníka exekútora a) oprávnenému, b) exekútorovi, ktorého určí prezídium komory (§ 214) na pokračovanie v exekučnom konaní, c) povinnému po uspokojení všetkých pohľadávok. (7) Skončené exekučné spisy odovzdá náhradník exekútora do exekútorského archívu. (8) Náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.

21. Podľa , ak exekútor príjme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v exekučnom konaní žalobcu ako oprávneného proti povinnej D. R. o vymoženie 1999,17 eur súdny exekútor JUDr. Emil Vančík vymohol od povinnej sumu 1.396,34 eur, z ktorej odrátal sumu 310,31 eur ako trovy exekúcie, pričom rozdiel teda sumu 1.086,03 eur nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému.

23. Súd mal preukázané, že v čase podania žaloby bolo na účte JUDr. Emila Vančíka cca 38.000 eur, s touto sumou mal disponovať žalovaný ako náhradník JUDr. Emila Vančíka. Preto, že mal žalovaný uhradiť rôznym oprávneným sumu cca 300.000 eur a na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi zostalo len 38.000 eur, obrátil sa na Ministerstvo spravodlivosti resp. komoru súdnych exekútorov, aby mu oznámili akým spôsobom má uvedené finančné prostriedky, ktoré zostali po JUDr. Emilovi Vančíkovi rozdeliť. Obidve inštitúcie žalovanému žiadnu zmysluplnú odpoveď neposkytli.

24. Súd mal ďalej preukázané, že v čase druhého rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe sa na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi nenachádzajú už žiadne finančné prostriedky. Žalovaný ako náhradník JUDr. Emila Vančíka sa rozhodol tak, že finančné prostriedky, ktoré zostali po JUDr. Emilovi Vančíkovi vyplatil spoločnosti, ktorá mala voči JUDr. Emilovi Vančíkovi najväčšiu pohľadávku. Podľa názoru súdu nie je možné takýto postup žalovanému vyčítať. Za situácie, keď žiadny právny predpis neupravuje spôsob rozdelenia finančných prostriedkov náhradníkom súdneho exekútora sa žalovaný ako náhradník súdneho exekútora správal podľa racionálnej úvahy a finančné prostriedky vyplatil najväčšiemu veriteľovi. Jeho postup je podľa názoru súdu možné považovať za jeden z možných racionálnych postupov.

25. Tak ako uviedol Krajský súd v Nitre vo svojom zrušovacom uznesení je nepochybné, že náhradník súdneho exekútora nezodpovedá za škody, ktoré spôsobil pôvodný exekútor. Podľa názoru súdu škodu v uvedenej veci žalobcovi spôsobil pôvodný súdny exekútor teda JUDr. Emil Vančík preto, že žalobcovi v rozpore so zákonom nevyplatil všetky finančné prostriedky, ktoré preukázateľne od povinnej vymohol. Z vyššie uvedených dôvodov teda súd žalobu zamietol.

26. O nároku na trovy konania a trovy odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s s prihliadnutím na 262 ods. l Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu teda priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).