Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-104-2025.pdf
PDF · 114.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-1Cb/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: CITY CLUB, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 34, 08501, Bardejov, IČO: 36465534, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanému: GEPI s.r.o., so sídlom Kľušov 317, 086 22 Kľušov, IČO: 50210050, zastúpený JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Tehelná 46, 08501 Bardejov, IČO: 42246237, o zaplatenie 19.710,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 23Cb/108/2023-202 zo dňa 04.12.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 23Cb/108/2023-202 zo dňa 04.12.2024 v napadnutom II. a III. výroku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Konanie v časti o zaplatenie 7.110,91 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.080,- Eur od 19.12.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.080,- Eur od 23.01.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.080,- Eur od 17.07.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.080,- Eur od 31.01.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.080,- Eur od 16.07.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 630,91 Eur od 30.12.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.080,- Eur od 20.01.2021 do zaplatenia zastavuje. II. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 12.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania 3 % ročne zo sumy 12.600,- Eur od 01.01.2019 do 31.12.2019, úrok z omeškania 3 % ročne zo sumy 12.600,- Eur od 01.01.2021 do 31.12.2021, úrok z omeškania 3 % ročne zo sumy 12.600,- Eur od 01.01.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,84 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca pôvodne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.110,91 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.080,00 Eur od 19.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.080,00 Eur od 23.1.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.080,00 Eur od 17.7.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.080,00 Eur od 31.1.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.080,00 Eur od 16.7.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 630,91 Eur od 30.12.2020 do
zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.080,00 Eur od 20.1.2021 do zaplatenia, istiny 12.600,00 Eur, úrok z omeškania 3,00 % ročne zo sumy 12.600,00 Eur od 1.1.2019 do 31.12.2019 úrok z omeškania 3,00 % ročne zo sumy 12.600,00 Eur od 1.1.2021 do 31.12.2021 úrok z omeškania 3,00 % ročne zo sumy 12.600,00 Eur od 1.1.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2.1. Žalobca si žalobou uplatnil dva samostatné nároky a to z titulu nezaplatenia nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov a z titulu nevrátenia poskytnutej pôžičky. Podaním zo dňa 07.05.2024 vzal žalobca žalobu späť v časti nájomného pred začatím pojednávania, preto súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil výrokom I., pričom predmetom konania ostal len nárok na vrátenie finančných prostriedkov z titulu zmluvy o pôžičke.
3. Žalobca odôvodnil žalobu v zostávajúcej časti tým, že dňa 11.12.2018 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke na základe, ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 12.600,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v lehote do 31.03.2019. Uviedol, že zmluvné strany si dojednali aj zmluvný úrok vo výške 3 % ročne avšak žalovaný poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil.
4. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca nie je bankou ani peňažným ústavom na poskytovanie bankových úverov a pôžičiek, preto je zmluva neplatná a nemôže si žalobca vymáhať sumu 12.600,- eur na základe neplatnej zmluvy, ale iba na základe bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že podpis na zmluve je nečitateľný a nie je zrejmé, či vôbec patrí štatutárnemu zástupcovi žalovaného alebo inej osobe konajúcej prostredníctvom žalovaného a uviedol, že nesplnomocnil žiadnu osobu na uzatvorenie zmluvy. Čitateľná je iba pečiatka. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vykonával voči žalovanému jednostranné zápočty a započítaval si svoje pohľadávky voči pohľadávkam žalovaného, preto prípadná pohľadávka žalobcu zanikla započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Žalovaný neoznačil žiadne dôkazy.
5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchom svedka A. B.) zistil skutkový stav, podľa ktorého: 5.1. Mal za preukázané a s tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, čo preukázal žalobca výpisom z účtu. Uviedol, že žalovaný aj prostredníctvom svedeckej výpovede preukazoval, že zmluva nebola podpísaná konateľkou žalovaného, a poukazoval na to, že mal predmetnú transakciu vykonať sám p. C., ktorý mal záujem žalovaného ako spoločnosť kúpiť a mal k dispozícií v danom čase všetky prostriedky na vykonanie finančnej transakcie prostredníctvom internetbankingu. Z výsluchu svedka vyplynulo, že sám žalovaný teda spoločnosť poskytla a umožnila p. C. nakladať s účtom spoločnosti žalovaného. 6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa zmluvných dojednaní a ustanovení § 1 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. a), § 261 ods. 9, § 340 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, 2, § 397 ObZ, § 657, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 107 ods. 1 OZ a žalobe v zostávajúcej časti po čiastočnom späťvzatí vyhovel.
6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie učinil záver, že zo strany žalobcu bola žalovanému poukázaná suma 12.600,- eur titulom pôžičky, pričom zo strany žalovaného nebolo unesené dôkazné bremeno, že by došlo k vráteniu tejto sumy, taktiež nebolo unesené dôkazné bremeno, že by uvedená suma bola žalovanému žalobcom poskytnutá z iného právneho dôvodu, ako napríklad kúpna cena za prevod obchodného podielu, preto vyhovel tomuto nároku v celom rozsahu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o pôžičke nemusí byť uzatvorená písomne, v prípade aj keby žalovaný preukázal, že zmluva nebola podpísaná konateľkou spoločnosti čo len tvrdil, avšak uvedené nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Zároveň uviedol, že ak by aj zmluva o pôžičke bola neplatná, žalobca mal nárok na vrátenie zaplatenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia nakoľko bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že došlo aj reálne k odovzdaniu peňazí zo strany žalobcu žalovanému, keďže dňa 12.12.2018 boli z bankového účtu žalobcu odoslané na bankový účet žalovaného.
6.2. Následne sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou premlčania a v tomto smere uviedol, že ju posúdil ako nedôvodnú s poukazom na to, že ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka jednoznačne nastavilo vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka na princípe subsidiarity s tým, že Občiansky zákonník je všeobecným a podporným predpisom k Obchodnému zákonníku (lex specialis) a preto ho možno na obchodnoprávny vzťah použiť len vtedy, ak určitá právna otázka nie je v Obchodnom zákonníku vôbec upravená. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku
je komplexná osobitne pre obchodné záväzkové vzťahy, nakoľko je celistvosťou a špeciálnou v súlade s princípom subsidiarity definovaným v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom sa na obchodné záväzkové vzťahy nemá aplikovať právna úprava premlčania Občianskeho zákonníka, ale výlučne právna úprava Obchodného zákonníka. V Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná, ktorá platí aj pre vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa tvrdenia žalovaného pri neplatnosti zmluvy o pôžičke dňa 12.12.2018 a žaloba bola doručená Okresnému súdu Bardejov dňa 09.09.2022 teda nedošlo k uplynutiu štvorročnej premlčacej doby.
6.3. Nakoniec k námietke žalovaného, že žalobca nemohol uzavrieť zmluvu o pôžičke, nakoľko nie je bankou, súd prvej inštancie poukázal na to, že tento argument je v rozpore s platnou legislatívou, podľa ktorej skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, neznamená, že tieto strany nemôžu uzavrieť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v Občianskom zákonníku. Táto možnosť jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvy medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené v tretej časti Obchodného zákonníka a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku. Keďže teda tretia časť Obchodného zákonníka neupravuje zmluvný typ zmluvy o pôžičke, možno pochopiteľne uzavrieť medzi týmito osobami zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Tento vzťah sa však môže v otázkach neupravených § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka spravovať treťou časťou Obchodného zákonníka.
6.4. Citujúc príslušné ustanovenia a zmluvné dojednania rozhodol súd prvej inštancie aj o príslušenstve pohľadávky, keď uviedol, že uplatnené úroky z omeškania boli v nižšej ako zákonom stanovenej výške.
7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 CSP a podľa pomeru úspechu priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 27,84%.
8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP bez toho, aby tieto konkrétne skutkovo vymedzil a pod daný odvolací dôvod priradil. Odvolateľ navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8.1. Žalovaný v odvolaní primárne vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnutý dôkaz, aby súd vyžiadal od banky informáciu z akého prístupového bodu IP adresy (laicky počítača) boli platby z bankového účtu žalovaného vykonané, keďže ihneď po tom, čo došla platba na účet žalovaného, vykonával bankové operácie výlučne D. E. C., štatutárny zástupca žalobcu. Žalovaný už túto skutočnosť nemohol preukázať, nakoľko tento bankový účet bol už zrušený a iba prostredníctvom súdu bolo možné vykonať tento dôkaz, čím by sa preukázali tvrdenia žalovaného, že žiadna zmluva o pôžičke neexistovala a ani k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť, keďže D. E. C., štatutárny zástupca žalobcu si vykonával z bankovým účtom žalovaného svojvoľne vlastné bankové operácie. Vykonaním vyššie uvedeného dôkazu by nebolo možné posudzovať právny vzťah ani ako pôžičku ani ako bezdôvodné obohatenie, podľa ktorého by sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, pretože by sa preukázalo, že tak ako D. E. C. previedol finančné prostriedky na účet žalovaného, tak s nimi aj D. E. C. voľne nakladal a uhrádzal vlastné bankové operácie.
8.2. Ďalej žalovaný uviedol, že po zistení súdu, že predložený originál zmluvy o pôžičke sa nezhoduje s kópiou založenou v spise (ktorá bola doručená súdu žalobcom) na pojednávaní dňa 24.4.2024, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu bránil tým, že aj napriek tejto skutočnosti postačuje na uzavretie zmluvy o pôžičke aj reálne odovzdanie peňazí bez písomného uzavretia zmluvy. Avšak aj pri ústne uzavretej zmluve o pôžičke musí byť prejavená ničím nespochybniteľná vôľa obidvoch účastníkov, že chcú takúto zmluvu uzavrieť. Avšak žalovaný od začiatku namietal uzavretie zmluvy o pôžičke, pretože na požičanie peňazí nemal nijaký dôvod. A teda neprejavil uzavrieť zmluvu o pôžičke. Za tým účelom mal podľa odvolateľa súd vykonať tento dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie žalobcu o uzatvorení zmluvy o pôžičke a tiež, že k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného nedošlo, keďže D. E. C. – ako osoba s voľným prístupom a disponovaním s účtom žalovaného, vykonávala vlastné bankové operácie.
8.3. Nakoniec odvolateľ uviedol, že otázka podstaty a charakteru právneho vzťahu je podstatná aj s ohľadom na premlčanie, ktoré namietal s tým, že v danom prípade sa nemôže jednať o obchodný
vzťah a preto na dĺžku premlčacej lehoty je potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka stanovujúce 2 ročnú premlčaciu lehotu od plnenia žalobcu bez právneho dôvodu. S ohľadom na uvedené konštatoval, že 2 ročná lehota od poukázania platby uplynula pred podaním žaloby, preto bola námietka premlčania vznesená dôvodne a právne posúdenie súdu je tak nesprávne, ak vychádza z toho, že sa má uplatniť premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti tiež uviedol, že zmluva o pôžičke nebola preukázaná a preto bolo potrebné právne posúdiť o čo sa jednalo v prípade platby žalobcu na účet žalovaného. Žalovaný sa bránil tým, že pôžičku nepotreboval a p. C. si ako budúci vlastník žalovaného poslal peniaze na účet žalovaného, z ktorých potom vykonal úhrady záväzkov. Ak teda ani súd nepovažoval zmluvu o pôžičke za platnú, žalovaný pôžičku popieral, žalobca iný právne vzťah nepreukázal, tak je zjavné, že v prípade poukázania platby na účet žalovaného pri vzniku toho vzťahu žiadna okolnosť nenasvedčuje, že by sa jednalo s prihliadnutím na všetky okolností, aby strany medzi sebou obchodovali. A contrario teda platí, že sa o obchodný- záväzkový vzťah nejedná a preto je potrebné aplikovať Občiansky zákonník aj na premlčanie tak, ako argumentoval žalovaný.
9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania zisťovaním IP adresy, z ktorej bol vykonaný prevod finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom sporu, súdom prvej inštancie v uznesení zo dňa 04.12.2024 bolo oprávnené, s poukazom na to, že zo spisu nevyplývajú ďalšie doteraz preukázané skutkové zistenia, ktoré by umožnili identifikovať takúto skutočnosť. Uviedol, že žalovaný navrhol vykonanie tohto dôkazu na pojednávaní dňa 04.12.2024, pred vyhlásením rozsudku, pričom nebol schopný preukázať dôvodnosť vykonania tohto dôkazu a túto dôvodnosť nepreukázal ani v odvolaní. V tomto smere má žalobca za to, že odvolanie, rovnako ako aj návrh vykonania tohto dôkazu viac ako dva roky od sudcovskej koncentrácie konania je len snahou protistrany umelo naťahovať spor a vytvárať pochybnosti bez skutočných dôkazov, čo je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Poukázal i na to, že nešlo o návrh dôkazu, ktorý mal preukázať nové skutočnosti od začatia konania, ale o dôkaz, ktorý mohla strana navrhnúť už od uplatnenia § 153 CSP a v odvolaní od hypotetického vykonania tohto dôkazu vyvodzuje všetky ostatné argumenty.
9.1. Súčasne žalobca uviedol, že písomná zmluva o pôžičke a potvrdenie o bankovom prevode jednoznačne potvrdzujú existenciu a uskutočnenie pôžičky. Žalovaný okrem vyjadrenia štatutárnej zástupkyne žalovaného a jej manžela neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že podpis na zmluve v skutočnosti nepatrí štatutárnej zástupkyni žalovaného, a teda ide len o ďalšie nepodložené tvrdenie žalovaného s tým, že nie je dôvod spochybňovať platnosť zmluvy. V tomto smere tiež uviedol, že toto je aj irelevantné, keďže zmluva o pôžičke ani nemusí byť uzavretá písomne, pričom tvrdenia žalovaného o absencii vôľového prvku pri uzatváraní zmluvy sú taktiež nepodložené dôkazmi. Nakoniec žalobca uviedol, že bankovým prevodom bolo z jeho strany spoľahlivo preukázané, že išlo o pôžičku medzi dvoma právnickými osobami, t.j. peniaze odišli z účtu spoločnosti CITY CLUB, s.r.o. a prišli na účet spoločnosti GEPI s.r.o., čo je nesporné, ako aj to, že zmluva o pôžičke medzi právnickými osobami sa spravuje v režime Obchodného zákonníka v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, a tým sa na tento obchodno-právny vzťah aplikuje štvorročná premlčacia lehota upravená Obchodným zákonníkom.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e), t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu.
16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.
18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza:
19. K odvolateľom namietanému nevykonaniu navrhovaného dôkazu (nevyžiadanie informácie od banky o prístupovom bode IP adresy) odvolací súd uvádza, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Uvedené neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Platí preto najmä, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) uviesť aj to, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne uviedol skutkové i právne dôvody,
ktoré ho viedli k danému rozhodnutiu. Uvedené odôvodnenie podľa názoru odvolacieho súdu možno jednoznačne považovať za dostatočné, a to najmä v situácii, keď súd prvej inštancie mal podľa svojho názoru z vykonaného dokazovania za ustálené rozhodné skutočnosti. Takýto myšlienkový proces sudcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy. Samotná skutočnosť, že strana sporu nesúhlasí s takýto postupom súdu spočívajúcom v hodnotení dôkazu, či jeho nevykonaní, nie je dostatočným dôvodom pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. V danom spore odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie sa procesne súladným spôsobom vysporiadal so skutočnosťou, prečo na žalovaným označený prostriedok procesného útoku neprihliadol, resp. tento dôkaz nevykonal, a to na pojednávaní konanom dňa 04.12.2024 keď uznesením návrh na vykonanie zamietol a riadne ho zdôvodnil, pričom tento postup je naviazaný na dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre právny záver, ktorý súd prvej inštancie následne vyvodil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol správny, neznemožňujúci realizáciu práv žalobcu ako strany sporu, preto ani nedošlo k naplneniu žalovaným tvrdeného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP ako vady rozhodnutia, v podobe vady skutkovej. V tomto kontexte boli podľa odvolateľa dôsledkom nevykonania označeného dôkazu nesprávne skutkové zistenia, avšak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, ktorý v bode 70. odôvodnenia učinil záver o zmluve o pôžičke ako titulu na plnenie, tento považuje za správny. Odvolací súd poukazuje najmä na nesporný fakt, potvrdený aj vo svedeckej výpovedi manželom konateľky žalovaného, že táto umožnila p. C. disponovať účtom žalovaného a teda i prijímať plnenia. V konaní nebolo sporným, že žalovaná suma bola poukázaná z účtu žalobcu na účet žalovaného, pričom prípadná skutočnosť, že p. C. následne použil finančné prostriedky poukázané žalovanému na účely, ktoré neboli v prospech žalovaného, či na svoj vlastný prospech, nezakladá záver o neplatnosti zmluvy o pôžičke, ale len prípadný nárok žalovanej spoločnosti voči p. C.. V tejto súvislosti je tak nesprávna i argumentácia žalovaného v odvolaní, v smere premlčania ako aj právnej úpravy vzťahov strán sporu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že titulom je zmluva o pôžičke, keď žalovaný nepreukázal opak a súčasne vychádzajúc z uvedeného správne posúdil i otázku premlčania a posúdenia právneho vzťahu, čo postačujúco a vecne správne zdôvodnil v bodoch 67 až 69 odôvodnenia.
20. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nakoľko procesný postup súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia s tým, že odvolací súd má súčasne za to, že súd prvej inštancie formuloval svoje skutkové a právne závery, ktoré sú zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade relevantné pre rozhodnutie, pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalovaný nepreukázal, preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).