Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/146/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO: 50 589 865, proti žalovanému: F. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX G. F. XXX, zastúpenému JUDr. Attilom Elekom, advokátom, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, IČO: 42 331 374, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. -306 zo dňa 25. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. -306 zo dňa 25. apríla 2025.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku súdom prvej inštancie (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19.8.2019, sp. zn. , o vyhlásení konkurzu, v ktorom rozhodol o oddlžení dlžníka - F. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX G. F. XXX, zrušil pre nepoctivý zámer.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Košice I v právnej veci dlžníka – žalovaného, vedenej pod sp. zn. uznesením zo dňa 19.8.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23.8.2019 rozhodol o návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaného tak, že žalovaného oddlžil, t. j. zbavil ho všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Oznámením ustanoveného správcu JUDr. Vladimíra Pavlova zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 24.6.2020 o splnení rozvrhu výťažku sa konkurz zrušil. Žalobca dôvodil, že je na základe viacerých zmlúv o pôžičkách veriteľom žalovaného. Jeho pohľadávky voči žalovanému sú priznané rozhodnutiami Okresného súdu Rožňava a na ich podklade boli začaté nasledovné exekučné konania vedené súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom:

- EX 120/2016, o vymoženie 1.800,- eur s prísl., kde exekučným titulom je platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 21.3.2016,

- EX 219/2016, o vymoženie 3.000,- eur s prísl., kde exekučným titulom je platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 4.12.2014,

- EX 229/2016, o vymoženie 4.800,- eur s prísl., kde exekučnými titulmi sú rozsudok sp. zn. zo dňa 30.8.2016 a rozsudok sp. zn. zo dňa 4.10.2016 (spolu s uzneseniami o výške trov konania).

4. Žalobca tvrdil, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Napriek tomu, že žalovaný bol v čase nadobudnutia vykonateľnosti vyššie uvedených exekučných titulov zamestnaný, súdom uloženú povinnosť zaplatiť žalobcovi v nich uvedené sumy nesplnil ani sčasti. K čiastočnej úhrade pohľadávok žalobcu došlo až zrážkami zo mzdy žalovaného v exekučnom konaní, a to v nasledovnom rozsahu:

- EX 120/2016 za obdobie od 7.4.2017 do 8.8.2019 v sume 1.190,86 eur,

- EX 219/2016 za obdobie od 7.4.2017 do 8.8.2019 v sume 1.762,09 eur + exekúciou bankového účtu povinného v sume 1.491,18 eur, t. j. spolu 3.253,27 eur,

- EX 229/2016 za obdobie od 7.4.2017 do 8.8.2019 v sume 3.524,90 eur. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný bol pred vyhlásením konkurzu viac ako dva roky schopný plniť svoje záväzky z vyššie označených exekúcií a v priebehu ďalších dvoch rokov by tieto záväzky boli na istine v celom rozsahu a na príslušenstve v prevažnej časti splnené. Okrem toho, žalovaný podaním zo dňa 14.2.2019 adresovaným súdnemu exekútorovi žiadal o „odblokovanie“ svojej mzdy s tým, že dobrovoľne bude splácať žalobcovi sumu 300,- eur/mesačne. V tomto kontexte je podľa žalobcu opis životnej situácie žalovaného zavádzajúci. S ohľadom na uvedené považoval vyhlásenie žalovaného o jeho platobnej neschopnosti za účelové a nepravdivé.

5. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný ako dlžník v čase spísania zoznamu majetku (20.6.2019) neuviedol pohľadávku proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo výške 2.777,33 eur. Dôvodil, že nemôže byť sporné, že o tejto pohľadávke s prihliadnutím na okolnosti (žalovaný bol stranou sporu) musel žalovaný vedieť. Aj keď pohľadávka bola neskôr do súpisu všeobecnej podstaty doplnená, toto opomenutie žalovaného podľa žalobcu vnáša pochybnosti o jeho úprimnej snahe o uspokojenie veriteľov z celého svojho majetku. Navyše dodal, že napriek tomu, že z vyššie označených exekučných titulov vyplýva žalovanému povinnosť uhradiť pohľadávky žalobcu spoločne a nerozdielne s bratom E. C. a matkou H. C., pričom tieto boli preukázateľne zaplatené len z majetku žalovaného v rozsahu väčšom ako pripadá na jeho podiel (1/3), žalovaný v zozname majetku neuviedol pohľadávky voči týmto osobám (bratovi a matke) z titulu tzv. rozvrhového postihu podľa . Žalobca argumentoval, že žalovaný musel vedieť, že plní záväzky, ktoré nie sú výlučne jeho, no v návrhu na oddlženie svojho brata a matku označil ako svojich veriteľov, na základe čoho sa žalobca domnieval, že tak žalovaný učinil s úmyslom ukrátiť uspokojenie skutočných veriteľov.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Tvrdil, že žalobca sa návrhom na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer snaží navodiť dojem, že pri oddlžení nemal poctivý zámer, čo odmietol. Poukázal, že žalobcom mu je vytýkaná podaná žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 14.2.2019 v exekučných konaniach sp. zn. EX 120/2016, EX 219/2016 a EX 229/2016. K tejto žiadosti žalovaný uviedol, že na ňu neobdŕžal odpoveď od žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného), ale žalobca obratom podal proti nemu ďalší návrh na vykonanie exekúcie, ktorá bola vedená u súdnej exekútorky JUDr. Zory Ferdinandy. Tvrdil, že dôvodom podania predmetnej žiadosti z jeho strany bolo, že v danej veci vystupovali tri povinné osoby a navrhovaná suma vo výške 300,- eur by predstavovala čiastku, na úhrade ktorej by sa podieľali všetci povinní a jeho bankový účet by preto nebol blokovaný súdnym exekútorom.

7. V súvislosti s tvrdením žalobcu ohľadom neuvedenia pohľadávky voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo výške 2.777,33 eur žalovaný dôvodil, že táto pohľadávka bola bez výzvy správcu alebo iného aktu, ktorým by bol vyzvaný na doplnenie o túto zložku majetku, doplnená do súpisu všeobecnej podstaty. Tvrdil, že obratom potom, ako nadobudol vedomosť od svojej právnej zástupkyne, že v súdnom spore je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, a že už aj táto položka má byť zahrnutá do súpisu všeobecnej podstaty, poskytol správcovi súčinnosť. Následne z dôvodu predídenia akýchkoľvek nezrovnalostí požiadal svoju právnu zástupkyňu, aby danú záležitosť riešila už so správcom, keďže v zozname majetku, v časti súdne spory súvisiace s majetkom, omylom uviedol nesprávnu spisovú značku , a to z dôvodu, že aj toto konanie súviselo so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Doplnil, že až listom zo dňa 22.1.2020 bol oficiálne informovaný svojou právnou zástupkyňou o tom, ako sa postupovalo v danej veci vo vzťahu k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a pod akými spisovými značkami sa viedli konania. Za potrebné považoval žalobca v tejto súvislosti zdôrazniť, že neprišiel do žiadneho kontaktu s peňažnými prostriedkami, ktoré mu mali byť poskytnuté zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., keďže so všetkými prostriedkami už disponoval správca a tento ich použil v celom rozsahu na úhradu jeho dlhov voči jednotlivým veriteľom. Považoval preto za zrejmé, že nie je možné

uvažovať o jeho nepoctivom zámere pri oddlžení, lebo ak by mal snahu zatajiť túto pohľadávku, nedošlo by z jeho strany k uvedenému postupu.

8. Okrem toho žalovaný tvrdil, že aj vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu EČV: E., Škoda Superb, rok výroby 2004, správcovi poskytol súčinnosť, kedy podľa vyjadrenia správcu po jeho uvedení v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení uviedol, že je v jeho vlastníctve označené motorové vozidlo, pričom správca obdŕžal odpoveď od Okresného dopravného inšpektorátu Rožňava, že žalovaný nie je evidovaný ako vlastník motorového vozidla. Následne žalovaný obratom doručil správcovi technický preukaz motorového vozidla, z ktorého vyplýva, že je evidovaný ako vlastník vozidla. Žalovaný argumentoval, že ak by chcel konať v rozpore so zákonom, z jeho strany nemuselo dôjsť k opísanej súčinnosti poskytnutej správcovi.

9. Žalovaný uzavrel, že svojim správaním nedal dôvod na to, aby sa jeho konanie mohlo posudzovať, resp. subsumovať pod konania uvedené v ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Dôvodil, že účelom oddlženia nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené, boli v konkurze uspokojené iba čiastočne. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší úpadok dlžníka a aby sa mohol opätovne „postaviť na vlastné nohy“. Argumentoval, že pred aj po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok vyvíjal úsilie, aby všetci jeho veritelia mohli byť v maximálnej miere uspokojení. Napriek tomu, že zo mzdy mu po uhradení všetkých záväzkov nezostalo nič, i keď chodil do práce každý deň a strávil cestovaním do zamestnania denne viac ako hodinu (cca. 53 km), a keď z jeho strany nebolo už možné ďalej takýmto spôsobom fungovať, rozhodol sa situáciu riešiť podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Záverom žalovaný dodal, že pri pohľadávkach žalobcu vystupoval zakaždým v postavení ručiteľa a z plnení poskytnutých žalobcom jeho dlžníkom nemal žiaden osoh.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že uznesením č. k. -21 zo dňa 19.8.2019 Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok dlžníka F. C., nar. X.X.XXXX, XXX XX G. F. XXX a zbavil ho všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

11. Zo spisu sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vyhlásil, že je platobne neschopný, do toho stavu sa nepriviedol úmyselne, pri preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením. Ďalej žalovaný vyhlásil, že sa voči nemu vedie exekučné konanie a že vlastní majetok uvedený v prílohe k vyhláseniu dlžníka. Upovedomenie o vyhlásení konkurzu zaslal správca aj zahraničnému veriteľovi (CD Consulting, s.r.o. Česká republika), žalobcovi a A. I.. Z odpovede Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, Odbor centrálneho registra nehnuteľností bolo preukázané, že na osobu žalovaného neboli nájdené záznamy. Správca uviedol, že mu bola doručená súhrnná prihláška pohľadávok konkurzného veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. spolu vo výške 5.371,11 eur. Po tom, ako bola správcovi doručená odpoveď Okresného riaditeľstva policajného zboru v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu, že žalovaný nie je vedený ako držiteľ alebo vlastník motorového vozidla, žalovaný dňa 16.10.2019 pristavil na ohliadku osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA SUPERB, EVČ: E. spolu s dokladmi, ktoré vozidlo bolo následne zapísané do súpisu všeobecnej podstaty. Zo správy o stave konkurzného konania mal súd prvej inštancie preukázané, že 27.12.2019 požiadal advokátku Mgr. Ivicu Štiglitz o vydanie majetku úpadcu, a to peňažnú pohľadávku úpadcu priznanú rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 10.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 13.2.2019 proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., patriacu úpadcovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, ktorá bola pripísaná na bežný účet správcu pre účely konkurzného konania dňa 17.1.2020. Z rozvrhu výťažku súdu prvej inštancie vyplynulo, že prihlásené a zistené pohľadávky troch konkurzných veriteľov žalovaného (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Slovenská konsolidačná, a. s. a KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.) predstavovali spolu 7.014,12 eur. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol zrušený podľa z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku.

12. Výšku dlhov voči žalobcovi mal súd prvej inštancie preukázanú nasledovnými listinami:

- oznámenie JUDr. Róberta Tutka, súdneho exekútora zo dňa 28.5.2020, sp. zn. EX 120/2016, z ktorého vyplýva, že zostatok dlhu voči žalobcovi ku dňu 31.7.2019 je 2.754,63 eur (bez trov exekučného konania);

- oznámenie JUDr. Róberta Tutka, súdneho exekútora zo dňa 29.5.2020, sp. zn. EX 229/2016, z ktorého vyplýva, že zostatok dlhu voči žalobcovi ku dňu 31.7.2019 je 6.022,01 eur (bez trov exekučného konania);

- oznámenie JUDr. Róberta Tutka, súdneho exekútora zo dňa 29.5.2020, sp. zn. EX 219/2016, z ktorého vyplýva, že zostatok dlhu voči žalobcovi ku dňu 31.7.2019 je 2.551,09 eur (bez trov exekučného konania);

- upovedomenie o začatí exekúcie vydané JUDr. Zorou Ferdinandy, súdnou exekútorkou zo dňa 5.4.2019, sp. zn. 285EX 128/2019, z ktorého vyplýva údaj o vymáhanom nároku vo výške 6.605,36 eur + trovy exekúcie vo výške 1.657,80 eur. Z vyššie označených listín súdu prvej inštancie vyplynulo, že dlh žalovaného predstavuje 19.590,89 eur. Okrem toho mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný mal okrem žalobcu aj iných veriteľov, čo vyplýva zo zoznamu veriteľov, ktorý je súčasťou spisu sp. zn. .

13. Žalovaný pred súdom prvej inštancie vypovedal, že jeho finančná situácia bola v roku 2019 zlá, finančne mu vypomáhala aj svokra, nakoľko mu jeho výplata nestačila, pretože mal aj zrážky od exekútora. Jeho zárobok predstavoval 700,- - 800,- eur/mesačne. V tom čase uhrádzal poplatky za energie vo výške 250,- eur/mesačne a tiež cestovné, nakoľko dochádzal do zamestnania viac než 50 km. Za účelom riešenia tejto situácie kontaktoval žalobcu so žiadosťou o splátkový kalendár, čo žalobca odmietol. V čase, keď došli prvé exekúcie, boli žalovanému „zmrazené“ celé dva platy, čo malo negatívny dopad aj na ostatné výdavky, ktoré sa zvyšovali. Žalovaný uviedol, že nepožiadal o osobný bankrot účelovo. Iným veriteľom okrem žalobcu pohľadávky nesplácal, nakoľko to nebolo v jeho možnostiach. Na otázku žalobcu, prečo v žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 14.2.2019 uvádzal splátku 300,- eur/ mesačne žalovaný uviedol, že mesačne mu bola zrážaná vyššia suma, nakoľko v prípade odmien, trinásteho platu, keď zarobil viac, všetky peniaze išli exekútorovi. S rodinnými príslušníkmi sa dohodol, že sumu 300,- eur bude splácať celá rodina. K tomu, že svoju matku a brata označil ako svojich veriteľov žalovaný uviedol, že nie je právne zdatný, nemá dostatočné vzdelanie, v roku 2019 mal len učňovské vzdelanie a pomýlil sa. Zároveň poukázal na to, že sa pomýlil aj v číslach a jednotlivých kolónkach. Žalovaný ďalej vypovedal, že jeho družka bola v roku 2018 zamestnaná ako pokladníčka, avšak zo zamestnania odišla na vlastnú žiadosť, nakoľko nezvládala starostlivosť o ich maloletého syna. Žili z jeho výplaty, družka toho času nemala majetok. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcovi uhrádzal aj sumy mimo exekučného konania, o ktorých však nemá doklad. K okolnostiam vypĺňania žiadosti o oddlženie v roku 2019 žalovaný uviedol, že ju vypĺňal v Centre právnej pomoci, pričom ich tam bolo viac dlžníkov. Niektoré veci nevedel zaregistrovať. Záverom dodal, že pred rokom 2019 mal príjem len on, po roku 2019 má družka svoj príjem, predložil výpis zo živnostenského registra svojej družky, z ktorého je zrejmé, že družka žalovaného podniká od roku 2020.

14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §; ods. 1; f ods. 1; g ods. 1 až 5 . Za nepochybné považoval, že žalobca je veriteľom žalovaného, a že bol dotknutý oddlžením žalovaného, preto má právo domáhať sa v zmysle ust. zrušenia oddlženia návrhom podaným proti dlžníkovi. Návrh bol žalobcom podaný v zákonnej lehote do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na súde, ktorý rozhodol o oddlžení.

15. Následne súd prvej inštancie skúmal, či žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení. Mal preukázané, že žalovaný bol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zamestnaný a mal pravidelný príjem, pričom z výpisu mzdy žalovaného je zrejmý jeho čistý mesačný príjem, ktorý predstavoval sumu priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Žalobca s prihliadnutím na výšku priemernej mzdy žalovaného vyjadril pochybnosť o tom, že žalovaný nemal dostatok peňažných prostriedkov na úhradu svojich záväzkov, z čoho následne vyvodil záver, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok platobne neschopný, teda tvrdil existenciu nepoctivého zámeru dlžníka podľa . Podľa žalobcu objektívne nebol daný dôvod na to, aby žalovaný neuhrádzal pohľadávky aspoň čiastočne, hoci aj v malých sumách. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na ust. , podľa ktorého za platobne neschopnú je možné považovať fyzickú osobu, ktorá nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Podľa súdu prvej inštancie niet pochybností o tom, že žalobca nepreukázal, že žalovaný platobne neschopný nebol. Argumentoval, že

ak žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť povoleniu oddlženia, bol povinný preukázať svoje tvrdenie, že žalobca (správne má byť žalovaný – pozn. odvolacieho súdu) bol platobne schopný v čase podania návrhu na oddlženie. Samotné tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky v rámci exekúcie nepreukazuje podľa súdu prvej inštancie existenciu platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie, ale naopak, tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky. Dodal, že ani skutočnosť, že žalovaný do vyhlásenia konkurzu svoj záväzok splácal, sama o sebe nesvedčí o tom, že podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu mal žalovaný snahu žalobcu ako svojho veriteľa poškodiť. Žalovaný v konaní zdokladoval výšku svojho príjmu pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, preukázal, že mu boli každý mesiac vykonávané zrážky zo mzdy a aký bol ich rozsah, ďalej preukázal, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu boli voči nemu vedené exekučné konania a súd prvej inštancie považoval za preukázané i to, že žalovaný mal viacerých veriteľov. Žalovaný okrem motorového vozidla v hodnote 1.500,- eur nemal pred vyhlásením konkurzu žiaden majetok. Jeho likvidita bola závislá len na jeho príjmoch zo závislej činnosti. Žalovaný mal viacerých veriteľov, ktorých splatné pohľadávky presahovali jeho likvidné možnosti, a to dávno pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ by chcel žalobca preukázať, že žalovaný bol platobne schopný, musel by tvrdiť a preukázať dostatok peňažných prostriedkov na úhradu všetkých jeho záväzkov. Všeobecné konštatovanie, že príjem žalovaného vo výške priemernej mzdy postačuje na úhradu záväzkov a musel postačovať aspoň na čiastočné úhrady pohľadávky žalobcu, na vyvodenie záveru o platobnej schopnosti žalovaného podľa súdu prvej inštancie nestačí. Podstatné je, či žalovaný bol zo svojho príjmu a finančného majetku schopný v čase splatnosti priebežne uhrádzať svoje splatné záväzky voči všetkým svojim veriteľom.

16. Rovnako tak nie je podľa súdu prvej inštancie smerodajné, či žalovaný uhrádzal alebo neuhrádzal pohľadávku žalobcu a z akého dôvodu, keďže nemožno posudzovať jedného z veriteľov dlžníka izolovane od ostatných. Vo vzťahu k argumentu žalobcu, že nebol naplnený ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti, a teda, že pohľadávku bolo možné vymôcť exekúciou, nakoľko exekučne vymáhaná istina by vzhľadom na výšku príjmu žalovaného v prípade vykonávania zrážok zo mzdy mohla byť vymožená v relatívne krátkom čase, súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Okolnosť, že pohľadávku nemožno vymôcť exekúciou je predpokladom nevyvrátiteľnej domnienky o platobnej neschopnosti dlžníka. Na to, aby mohlo byť začaté exekučné konanie na majetok povinného, je nutné, aby oprávnený disponoval vykonateľným exekučným titulom, ktorého vydanie je možné až potom, ako sa stane záväzok povinného splatným a vymáhateľným. Nútený výkon rozhodnutia indikuje neschopnosť dlžníka uhrádzať splatné záväzky. Schopnosť splácať záväzky nemôže byť posudzovaná paušálne, ale vždy individuálne, s prihliadnutím na pomery žalovaného, jeho výdavky, množstvo veriteľov a výšku záväzkov. Žalobca posudzoval záväzky žalovaného podľa súdu prvej inštancie len zo subjektívneho hľadiska vo vzťahu k nemu samotnému, bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný mal aj ďalšie záväzky voči iným veriteľom. Priemerný mesačný príjem žalovaného po vykonaní zrážok zo mzdy nie je podľa súdu prvej inštancie možné označiť za nadštandardný. Súčasne súd prvej inštancie považoval za potrebné doplniť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný neuhrádzal svoje záväzky pred vyhlásením konkurzu účelovo, v snahe umelo vytvoriť stav svojej platobnej neschopnosti a ani to, že by žalovaného záväzky voči veriteľom účelovo vznikli pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

17. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal vôľu plniť mu dobrovoľne sumu 300,- eur/mesačne pred podaním návrhu na oddlženie, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní vypovedal, že v jeho rodine došlo k dohode o navrhovanej sume 300,- eur, že by sa na jej splácaní podieľala celá rodina a nielen on, aby žalovaný nemal blokovaný účet. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že práve to, že žalovaný prejavil záujem riešiť svoj dlh v rámci uvedenej možnosti, preukazuje jeho snahu, že dlh splácať chcel a navrhoval riešenia. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v čase spísania zoznamu majetku neuviedol pohľadávku proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v sume 2.777,33 eur, súd prvej inštancie uviedol, že tak, ako aj sám žalobca uviedol, pohľadávka bola neskôr do súpisu všeobecnej podstaty doplnená, s poukazom aj na spoluprácu s právnou zástupkyňou žalovaného. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nepovažoval argument žalobcu, že toto opomenutie žalovaného vnáša pochybnosti o jeho úprimnej snahe o uspokojenie veriteľov z celého svojho majetku, za preukázaný. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na obdobnú situáciu týkajúcu sa motorového vozidla žalovaného, kedy žalovaný z vlastnej iniciatívy poskytol súčinnosť a oznámil správcovi, že je evidovaný ako vlastník motorového vozidla potom, ako správca dostal negatívnu odpoveď z príslušných inštitúcií, z čoho možno usudzovať,

že žalovaný nemal v úmysle vedome zakryť vlastníctvo či už motorového vozidla alebo peňažných prostriedkov a poskytoval správcovi súčinnosť v konkurznom konaní, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Rovnako aj tvrdenie žalobcu, že označenie brata žalovaného E. C., a matky H. C. v návrhu na oddlženie ako veriteľov bolo učinené žalovaným s úmyslom ukrátiť prípadné uspokojenie skutočných veriteľov, nebolo podľa súdu prvej inštancie preukázané. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na toho času svoje dosiahnuté učňovské vzdelanie, okolnosti, za akých bola žiadosť o oddlženie vypisovaná a skutočnosť, že nebol právne zdatný a pomýlil sa. Súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné prihliadnuť na to, že so správcom konkurznej podstaty žalovaný riadne spolupracoval a vzhľadom na vtedajšie vzdelanie žalovaného je potrebné prihliadať miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovaného. Dodal, že zo súdnej praxe je zrejmé, že oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosťou.

18. Návrh na vykonanie dokazovania dopytom na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia príjmu družky žalovaného J. K. v čase oddlženia žalovaného súd prvej inštancie zamietol argumentujúc tým, že relevantné skutočnosti potrebné na rozhodnutie dostatočne vyplývajú z listín a súdneho spisu, pričom zisťovať príjem družky žalovaného v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer nepovažoval za potrebné. Zároveň s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania mal za to, že tento návrh na vykonanie dokazovania mohol byť v prípade potreby predložený v konaní zo strany žalobcu skôr.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe boli zo strany žalovaného úspešne spochybnené. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok platobne neschopný a rovnako ani súd prvej inštancie nemal za preukázané, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v zmysle . Vzhľadom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , ods. 1, (ďalej len „“) tak, že vo veci úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ).

22. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním konštatoval, že žalovaný nemal pred vyhlásením konkurzu žiaden majetok okrem motorového vozidla v hodnote 1.500,- eur, pričom dokazovaním bolo naopak preukázané, že okrem toho bol žalovaný vlastníkom pohľadávky proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo výške 2.777,33 eur a rovnako pohľadávky voči H. C. a E. C. (ako ostatných solidárnych spoludlžníkov) z titulu rozvrhového postihu podľa . Z výpovede žalovaného totiž vyplynulo, že exekučné zrážky z majetku žalovaného mu títo ostatní spoludlžníci ani sčasti nerefundovali. Z celkovej v exekúciách vymoženej sumy od žalovaného 7.969,03 eur, mal tak žalovaný nárok na vrátenie 1/3 predstavujúcej sumu 2.656,34 eur od matky H. C. a rovnakej sumy aj od brata E. C.. Majetok žalovaného teda ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavoval sumu 9.590,01 eur (motorové vozidlo 1.500,- eur a pohľadávky 2.777,33 eur + 2.656,34 eur + 2.656,34 eur). Napriek tomu, že žalobca na tieto pohľadávky opakovane poukazoval v priebehu konania, súd prvej inštancie ich nebral do úvahy pri posudzovaní platobnej (ne)schopnosti žalovaného, ktorý mal ku dňu podania návrhu na oddlženie (už po vykonaní exekučných zrážok v prospech žalobcu) čistý mesačný príjem na úrovni priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR a zároveň mal majetok na úhradu záväzkov všetkých svojich ostatných veriteľov. V kontexte so skutočnosťou, že družka žalovaného bola v tom čase tiež

zamestnaná, nemožno podľa žalobcu tvrdiť, že by sa žalovaný s rodinou ocitol v situácii, z ktorej jediným východiskom bolo oddlženie, resp. že by nebol schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalobca zdôraznil, že definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby neschopnosťou plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Treba rozlišovať medzi pojmami plniť a splniť. Ak by sa toto ustanovenie malo vykladať tak, že má ísť o neschopnosť uhradiť dlh v celosti, zákonodarca by nepochybne použil slovo splniť.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na vykonanie dokazovania dopytom na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia príjmu družky žalovaného J. K. v čase oddlženia žalovaného, nakoľko tento príjem nepovažoval za potrebný na rozhodnutie vo veci. Žalobca mal za to, že táto okolnosť je relevantná pre posúdenie platobnej schopnosti žalovaného. Ak totiž žalovaný argumentoval, že hoci aj dosahoval čistý príjem na úrovni priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR, tento nepostačoval na postaranie sa o rodinu, práve zistením výšky príjmu družky môže byť toto tvrdenie spoľahlivo vyvrátené. Navyše záver súdu prvej inštancie, že tento prostriedok procesného útoku mal byť v súlade so sudcovskou koncentráciou konania uplatnený skôr, je podľa žalobcu nesprávny, pretože potreba vykonania tohto dôkazu vyplynula až zo samotnej výpovede žalovaného, ktorý sa v rozpore s tým, čo uviedol písomne v návrhu na oddlženie, nevedel vyjadriť, či jeho družka bola v rozhodnom čase zamestnaná a ani aký dosahovala príjem. Žalobca navrhoval výsluch žalovaného už v žalobe, pričom skutočnosť, že k nemu súd prvej inštancie pristúpil až po piatich rokoch od začatia sporu, mu nemôže byť kladená za vinu.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca poukázal, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 29.11.2024 prisvedčil žalobcovi, že predchádzajúci rozsudok zo dňa 23.6.2023 je nepreskúmateľný, keďže neobsahuje presvedčivú odpoveď k relevantným námietkam žalobcu. Jednou z týchto relevantných námietok bolo aj neuvedenie pohľadávky v zozname majetku v čase podania návrhu na oddlženie proti ostatným dlžníkom z titulu rozvrhového postihu podľa . Napriek tomu, že odvolací súd výslovne uviedol, že súd prvej inštancie sa má v novom rozhodnutí presvedčivo vysporiadať aj s týmto argumentom, nestalo sa tak.

25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V súvislosti s tvrdením žalobcu ohľadom neuvedenia pohľadávky voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo výške 2.777,33 eur uviedol, že táto pohľadávka bola bez výzvy správcu, alebo iného aktu, doplnená do jeho zoznamu majetku. Žalovaný argumentoval, že z jeho strany obratom po tom, ako nadobudol vedomosť od svojej právnej zástupkyne Mgr. Ivici Štiglitz, že v súdnom spore je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a že už aj táto položka má byť zahrnutá do súpisu všeobecnej podstaty, poskytol správcovi maximálnu súčinnosť. Následne z dôvodu predídenia akýchkoľvek nezrovnalostí požiadal Mgr. Štiglitz, aby táto danú záležitosť riešila už so správcom podstaty JUDr. Vladimírov Pavlovom, keďže v zozname majetku - v časti súdne spory súvisiace s majetkom, omylom uviedol nesprávnu spisovú značku , a to z dôvodu, že i toto konanie súviselo so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Až listom zo dňa 22.1.2020 bol oficiálne informovaný Mgr. Štiglitz, ako sa postupovalo v danej veci vo vzťahu k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a pod akými spisovými značkami sa konania viedli. Žalovaný doplnil, že neprišiel do kontaktu s prostriedkami, ktoré mali byť poskytnuté zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., keďže so všetkými peňažnými prostriedkami už disponoval správca a tento ich použil v celom rozsahu na úhradu jeho dlhov voči jednotlivým veriteľom. Považoval za zrejmé, že nie je možné hovoriť o nepoctivom zámere, lebo ak by mal snahu zatajiť túto pohľadávku, tak by nedošlo z jeho strany k takémuto (dobrovoľnému) postupu v súvislosti s danou pohľadávkou.

26. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia, že žalovaný mal uviesť do zoznamu pohľadávok aj pohľadávky voči matke H. C. a bratovi E. C., žalovaný uviedol, že menované osoby spoločne s ním boli obdobne, ako on v jednotlivých exekučných konaniach vedených v prospech žalobcu v postavení povinného a vzhľadom na to, že konajúci exekútor nevedel vymôcť od nich žiadne peňažné plnenie, je evidentné, že tieto osoby boli v obdobnej nepriaznivej životnej a finančnej situácii ako žalovaný.

27. Ohľadom žalobcom namietanej skutočnosti, že žalovaný mal v čase podania návrhu na oddlženie príjem vo výške priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR, žalovaný uviedol, že ak by tento názor bol skutočne relevantný, tak by sa nastolil stav, že by žiadna zamestnaná osoba nemohla podať návrh na oddlženie bez toho, aby jej oddlženie nebolo následne zrušené pre nepoctivý zámer. Po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného sa do určitej miery ustálil jeho finančný stav a mohol začať ,,nový

život bez dlhov“. Tvrdil, že ak by mienil nejako nepoctivo postupovať v rámci oddlženia, tak mohol ukončiť služobný pomer, zatajiť osobné motorové vozidlo Škoda Superb a pohľadávka voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nikdy nemusela byť predmetom úhrady dlhov. Dôvodil, že účelom oddlženia nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne „postaviť na vlastné nohy“. Mal za to, že z uvedeného vyplýva, že oddlžená osoba dostáva novú šancu začať život bez dlhov, pričom oddlženiu nebráni skutočnosť, že je zamestnaná a dosahuje nie vysoký, ale skutočne len priemerný mesačný zárobok, z ktorého sám živí trojčlennú rodinu a do zamestnania cestuje takmer každý deň viac ako 50 km. Argumentoval, že samotná existencia jeho príjmu, prípadne existencia pracovnoprávneho vzťahu neznamená, že spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existenciu finančného majetku žalovaného. Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je dlžník schopný záväzok uhradiť v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť v celosti. Uviedol, že voči nemu boli pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vedené viaceré exekučné konania a samotné tvrdenie žalobcu o existencii jeho príjmu ešte nepreukazuje existenciu jeho platobnej schopnosti v čase podania návrhu na oddlženie, naopak tento stav preukazuje skutočnosť, že nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky žalobcu. Zo samotnej skutočnosti čiastočnej pravidelnej úhrady záväzku voči jednému z veriteľov záver o platobnej schopnosti dlžníka urobiť nemožno. V konaní nebolo preukázané, že by mal postupovať spôsobom, aby umelo vytvoril stav svojej platobnej neschopnosti. Pokiaľ by žalobca chcel preukázať, že žalovaný nebol platobne neschopný, musel by tvrdiť a preukázať dostatok peňažných prostriedkov na úhradu všetkých záväzkov žalovaného. Všeobecné konštatovanie, že žalovaný mal príjem, že pohľadávka žalobcu bola splácaná zo mzdy žalovaného, že táto pohľadávka mohla byť uspokojená, resp. čiastočne uspokojená, na vyvodenie záveru o platobnej schopnosti žalovaného nestačia.

28. Ohľadom nevykonania žalobcom navrhovaného dôkazu – vyžiadaním si správy od Sociálnej poisťovne ohľadom výšky príjmu družky žalovaného J. K., žalovaný poukázal na Čestné vyhlásenie J. K. zo dňa 22.12.2020, z ktorého vyplýva, že v čase podávania žiadosti o oddlženie boli ako rodina vo veľmi zlej finančnej situácii, a to až na hranici existenčných problémov, kedy si museli požičiavať peniaze od rodičov družky žalovaného na živobytie, pričom takýto stav pretrvával takmer tri roky (od roku 2016 do júna 2019). Žalovaný dôvodil, že v danom prípade predmetom skúmania majú byť pomery žalovaného ako úpadcu a nie pomery na strane tretej osoby, ktorá ani len nie je s ním v manželstvom zväzku. Okrem toho poukázal, že Čestné vyhlásenie J. K. bolo ako príloha predložená do sporu ešte v roku 2020, z čoho vyplýva, že žalobca mal dostatok času učiniť akýkoľvek návrh na vykonanie dôkazu ohľadom menovanej osoby, či už sa jedná o dotaz u Sociálnej poisťovne, prípadne jej osobného výsluchu a podobne. Predmetný návrh žalobcu na vykonanie dôkazu bol daný po uplynutí piatich rokov, teda žalobca mal dostatok času navrhnúť dôkazy za účelom skúmania príjmových pomerov J. K., a aj preto je odmietnutie vykonania tohto dôkazu súladné so zákonom.

29. V odvolacej replike a duplike zotrvali sporové strany na svojich doterajších vyjadreniach.

30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa , pričom odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, a to, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces; či súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

34. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

35. Odvolací dôvod podľa žalobca odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa neuvedenia pohľadávky žalovaného v zozname jeho majetku v čase podania návrhu na oddlženie proti bratovi a matke žalovaného z titulu rozvrhového postihu podľa , i keď to súdu prvej inštancie uložil odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 29.11.2024. K uvedenému tvrdeniu žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne odpovedal v odvolaním napadnutom rozsudku na relevantné argumenty strán vznesené v spore, vrátane vyššie uvedenej námietky žalobcu. V odseku 38. odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenie žalobcu, že označenie brata žalovaného E. C. a matky žalovaného H. C. v návrhu na oddlženie ako veriteľov bolo učinené s úmyslom ukrátiť prípadné uspokojenie skutočných veriteľov, nebolo preukázané. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ďalej dodal, že žalovaný poukázal na toho času svoje dosiahnuté učňovské vzdelanie, na okolnosti, za akých žiadosť o oddlženie vypisoval a skutočnosť, že nebol právne zdatný a pomýlil sa. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že je potrebné prihliadnuť na to, že so správcom žalovaný riadne spolupracoval a vzhľadom na vtedajšie vzdelanie žalovaného je potrebné prihliadať miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce jeho poctivý zámer. Doplnil i to, že zo súdnej praxe je známe, že o oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosťou. S poukazom na uvedené nepovažoval odvolací súd za dôvodné tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať s jeho námietkou týkajúcou sa neuvedenia pohľadávky v zozname majetku v čase podania návrhu na oddlženie proti bratovi a matke žalovaného z titulu rozvrhového postihu. Odvolací dôvod podľa preto odvolací súd nepovažoval za naplnený.

36. Odvolací dôvod podľa žalobca vzhliadol v nevykonaní dokazovania súdom prvej inštancie v zmysle jeho návrhu, keď žalobca navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia príjmu družky žalovaného J. K. v čase oddlženia žalovaného. Dôvodil, že táto okolnosť je relevantná pre posúdenie platobnej schopnosti žalovaného, pretože ak žalovaný argumentoval, že hoci aj dosahoval čistý príjem na úrovni priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR, tento nepostačoval na postaranie sa o rodinu, pričom práve zistením výšky príjmu družky, môže byť toto tvrdenie spoľahlivo vyvrátené. Okrem toho, záver súdu prvej inštancie, že tento prostriedok procesného útoku mal byť v súlade so sudcovskou koncentráciou konania uplatnený skôr, je podľa žalobcu nesprávny, pretože potreba vykonania tohto dôkazu vyplynula až z výpovede žalovaného.

37. Odvolací súd udáva, že odvolací dôvod podľa spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, a to za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec – ako tomu bolo v danom prípade), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

38. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nepovažoval vykonanie dokazovania v zmysle vyššie uvedeného návrhu žalobcu za potrebné. Odvolací súd považuje za dôvodné prisvedčiť žalovanému, že v danom prípade predmetom skúmania majú byť pomery žalovaného ako úpadcu a nie pomery na strane inej osoby – jeho družky, keďže predmetom konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

je osobná poctivosť, správanie a majetkové pomery dlžníka. Navyše odvolací súd dodáva, že družka žalovaného v Čestnom prehlásení zo dňa 22.12.2020 (č. l. 50 spisu) uviedla, že spoločne so žalovaným má syna nar. XX.X.XXXX (ku ktorému má žalovaný zákonnú vyživovaciu povinnosť, bez ohľadu na príjem jeho družky – pozn. odvolacieho súdu), v období od začiatku roka 2019 mali vážne finančné problémy, ktoré hraničili až s existenčnými problémami, pričom museli si viackrát požičiavať peniaze od rodičov družky žalovaného. Len na okraj odvolací súd poznamenáva, že žalovaný pred súdom prvej inštancie vypovedal, že jeho družka podniká od roku 2020 (čo vyplýva aj z výpisu zo živnostenského registra – pozn. odvolacieho súdu), pričom Okresný súd Košice I rozhodol o oddlžení žalovaného uznesením zo dňa 19.8.2019, t. zn. pred tým, ako družka žalovaného začala podnikať. Odvolací súd dospel k záveru, že nevykonanie dokazovania v zmysle vyššie uvedeného návrhu žalobcu nesťažilo jeho dôkaznú pozíciu a ani nespravodlivo nerezultovalo v neunesení dôkazného bremena žalobcu. Pre úplnosť odvolací súd ešte dodáva, že sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že vykonanie tohto dôkazu mohlo byť zo strany žalobcu navrhnuté už skôr, ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pretože žalovaný predložil označené Čestné prehlásenie svojej družky ako prílohu už k vyjadreniu k žalobe zo dňa 20.12.2020 (č. l. 47 a nasl. spisu) a následne aj k vyjadreniu zo dňa 20.5.2023 (č. l. 147 a nasl. spisu), v ktorom vyjadrení žalovaný zároveň uviedol o. i. aj to, že jeho rodina a on sa ocitli vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii a nemali inú možnosť na jej riešenie, ktorá ich už sprevádzala tri roky, ako pristúpiť k vyhláseniu osobného bankrotu. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd za naplnený ani odvolací dôvod podľa .

39. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca argumentoval tým, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním konštatoval, že žalovaný nemal pred vyhlásením konkurzu žiaden majetok, okrem motorového vozidla v hodnote 1.500,- eur, pričom dokazovaním bolo naopak preukázané, že okrem toho bol žalovaný vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo výške 2.777,33 eur a rovnako pohľadávok voči svojej matke H. C. a bratovi E. C. (ako ostatných solidárnych spoludlžníkov) z titulu rozvrhového postihu podľa . Žalobca dôvodil, že majetok žalovaného ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavoval sumu 9.590,01 eur (motorové vozidlo 1.500,- eur a pohľadávky 2.777,33 eur + 2.656,34 eur + 2.656,34 eur), pričom v kontexte so skutočnosťou, že družka žalovaného bola v tom čase tiež zamestnaná, nemožno podľa žalobcu tvrdiť, že by sa žalovaný s rodinou ocitol v situácii, z ktorej jediným východiskom bolo oddlženie, čím žalobca namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o platobnej neschopnosti žalovaného.

40. Platobná neschopnosť fyzickej osoby je definovaná v ust. . V zmysle tohto ustanovenia za platobne neschopnú je možné považovať fyzickú osobu, ktorá nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

41. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný platobne neschopný nebol. Proti žalovanému boli v čase vyhlásenia konkurzu vedené exekučné konania (nútený výkon rozhodnutia indikuje neschopnosť dlžníka uhrádzať splatné záväzky, preto aj označuje ako jednu z hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti vedenie aspoň jedného exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania / /). Okrem toho, správne poukázal súd prvej inštancie i na to, že zo zoznamu veriteľov vyplynulo, že žalovaný mal okrem žalobcu aj iných veriteľov.

42. Na to, aby žalobca preukázal, že žalovaný bol platobne schopný, musel by tvrdiť a súčasne preukázať dostatok prostriedkov na strane žalovaného na úhradu všetkých jeho záväzkov. Všeobecné konštatovanie, že mzda žalovaného bola v rozhodnom čase na úrovni výšky priemernej mzdy v hospodárstve SR nepostačuje pre záver o platobnej schopnosti žalovaného, keďže podstatné je, či bol žalovaný zo svojho príjmu a zo svojho majetku schopný v čase splatnosti priebežne uhrádzať všetky svoje splatné záväzky voči všetkým svojim veriteľom – nielen žalobcovi, nakoľko nemožno posudzovať žalobcu ako jedného z veriteľov dlžníka (žalovaného) izolovane od ostatných veriteľov, na čo správne poukázal už súd prvej inštancie. Schopnosť splácať záväzky musí byť posudzovaná vždy individuálne, s prihliadnutím na pomery žalovaného, jeho výdavky, avšak zároveň aj s prihliadnutím na množstvo veriteľov dlžníka a výšku jeho záväzkov. Ak je dlžník zamestnaný a využije inštitút oddlženia namiesto toho, aby svoje záväzky plnil, toto konanie samo osebe nie je dôkazom nepoctivého zámeru. Samotná existencia pracovnoprávneho (resp. služobného) vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento

spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu ako aj výšku všetkých pohľadávok ostatných veriteľov žalovaného a rozsah majetku žalovaného.

43. Z tvrdení žalobcu je zjavné, že posudzoval záväzky žalovaného len zo subjektívneho hľadiska vo vzťahu k nemu samotnému, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný mal aj ďalšie záväzky voči iným veriteľom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že výška celkového dlhu žalovaného voči žalobcovi ku dňu 31.7.2019 predstavovala bez trov exekúcie 17.933,09 eur (viď. odsek 12. tohto rozsudku) a navyše, ako už bolo uvedené, okrem žalobcu mal žalovaný aj iných veriteľov (z rozvrhu výťažku vyplynulo, že prihlásené a zistené pohľadávky troch konkurzných veriteľov žalovaného, a to spoločností PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Slovenská konsolidačná, a. s. a KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., predstavovali spolu 7.014,12 eur).

44. Osobitne k pohľadávke žalovaného proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo výške 2.777,33 eur odvolací súd navyše dodáva, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a následne aj v odvolacom konaní konzistentne argumentoval, že táto pohľadávka bola bez výzvy správcu (alebo iného aktu), ktorou by bol vyzvaný na jeho doplnenie, dodatočne zahrnutá do súpisu všeobecnej podstaty na základe aktívneho prístupu žalovaného a bola použitá na úhradu dlhov jednotlivých veriteľov žalovaného.

45. Vo vzťahu k pohľadávke žalovaného voči jeho matke a bratovi titulom rozvrhového postihu odvolací súd jednak odkazuje na závery uvedené v odseku 35. tohto rozsudku a navyše považuje za dôvodné prisvedčiť žalovanému, že vzhľadom k tomu, že konajúci exekútor nevedel vymôcť od matky žalovaného a brata žalovaného žiadne peňažné plnenie, je evidentné, že tieto osoby boli v obdobnej nepriaznivej životnej a finančnej situácii ako žalovaný. To, že žalovaný mal voči svojej matke a bratovi pohľadávky z titulu rozvrhového postihu podľa ešte neznamená, že žalovaný skutočne aj disponoval (resp. mal objektívnu možnosť disponovať) peňažnými prostriedkami vo výške 5.312,68 eur (2 x 2.656,34 eur) titulom rozvrhového postihu vo vzťahu k týmto osobám, ktoré mohli byť reálne použité na uspokojenie konkurzných veriteľov.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému záveru o platobnej neschopnosti žalovaného, preto nepovažoval odvolací súd za naplnený ani odvolací dôvod podľa .

47. Záverom ešte odvolací súd dodáva, že účelom oddlženia je vymanenie sa dlžníka z dlhovej špirály, čo má dlžníkovi umožniť zbaviť sa svojich dlhov, ktoré nie je schopný dlhodobo splácať, teda umožniť mu zbaviť sa dlhovej pasce a začať nový finančný život. Rovnako tak je účelom oddlženia aj sociálna a ekonomická reintegrácia dlžníka, ktorá dlžníkovi umožní vrátiť sa späť do bežného ekonomického života, aby mohol opätovne pracovať a zarábať bez strachu z doživotných exekúcií. Oddlženie žalovaného tento cieľ podľa odvolacieho súdu sledovalo.

48. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rovnako potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ). V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).