Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-663-2026.pdf
PDF · 143.4 KB
Case nature
Subarea
17Ek/663/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Silverside Financial services, s.r.o,, so sídlom: Jarabinková 1, 821 09 Bratislava, IČO:51179172, zast. VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom: Jarabinková 1, 821 09 Bratislava, IČO:36807915 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. XXX, zast. D. E. F., so sídlom: Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov o vymoženie 2 041,88 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom: Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 399EX 284/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 94,03 EUR voči povinnému, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.03.2026 domáhal od povinného vymoženia 2 041,88 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov zo dňa 31.10.2025, sp. zn. 2Csp/110/2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.11.2025 (ďalej len „ exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa 16.03.2026 súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom: Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:42341795, ktorý ju vedie pod sp. zn. 399EX 284/26 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18.03.2026 doručené dňa 20.03.2026. Následne bol dňa 08.04.2026 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.04.2024, tzn. nebol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekucˇny´m titulom podľa Upovedomenia o zacˇati´ exeku ´cie, je rozhodnutie vydané dňa 31.10.2025 Okresným súdom Trebišov, v konaní vedenom pod sp. zn. 2Csp/110/2025. Mne vsˇak do dnesˇne´ho dnˇa nie je zna´me, ake´ konkre´tne rozhodnutie by malo byť v danej veci vydane´. Ak by to mal byť platobny´ rozkaz, je potrebne´ sku´mať ky´m bol vydany´ a domnievam sa, zˇe v takom pri´pade su´d nepresku´mal vec riadne a je nevyhnutne´ zasiahnuť azˇ v tomto sˇta´diu. Pokiaľ bolo rozhodnute´ platobny´m rozkazom, vzťahuje sa na danu´ situa´ciu nasleduju ´ca argumenta´cia. Platobny´ rozkaz, je vsˇak len domnely´m exekucˇny´m titulom, keďzˇe bol vydany ´ vysˇsˇi´m su´dnym u´radni´kom, ktory´ nepostupoval v zmysle § 299 CSP a riadne nepresku´mal stav veci pred vydani´m exekucˇne´ho titulu. Za´rovenˇ ide o priamy rozpor s aktua´lnou judikatu´rou Su ´dneho dvora EU. Poukazujem na rozsudok Su´dneho dvora EU vo veci C-448/17, z 20.09.2018, ktory ´m Su´dny dvor EU pri hodnoteni´ ota´zky su´ladu slovenske´ho vnu´trosˇta´tneho pra´va so Smernicou
pri vyda´vani´ platobne´ho rozkazu vydane´ho vysˇsˇi´m su´dnym u´radni´kom bez ex offo presku´mania zmluvny´ch podmienok uviedol zˇe: 48. V tejto súvislosti treba uviesť, že zachovanie potrebného účinku smernice 93/13 bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala vydanie platobného rozkazu bez toho, aby mal spotrebiteľ v akomkoľvek štádiu konania možnosť požívať záruku, že sudca pristúpi k preskúmaniu neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 45). 51. Ako bolo pritom pripomenuté v bode 46 tohto rozsudku, existencia takéhoto preskúmania jedine v štádiu odporu môže viesť k zachovaniu potrebného účinku smernice 93/13 len vtedy, ak spotrebitelia nie sú odrádzaní od podania takéhoto odporu. XX. V prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje iba pätnásťdňovú lehotu, počas ktorej môže spotrebiteľ podať odpor proti platobnému rozkazu, a okrem toho vyžaduje, aby spotrebiteľ svoj odpor vecne odôvodnil. 53. V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá odpor a že sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. 54. Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné odpovedať na tretiu až piatu otázku tak, že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. Podľa môjho názoru mal byť návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý, keďže neexistuje riadny vykonateľný exekučný titul. Platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom je nulitný právny akt – tzv. paakt, ničotný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Obdobne, ako nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku sa v tomto prípade odvíja materiálna nevykonateľnosť (nezáväznosť) platobného rozkazu od nedostatku právomoci vyššieho súdneho úradníka, ktorý nemá postavenie sudcu tak, ako to vyjadril Súdny dvor vo vyššie citovanom rozsudku, vykladajúc právo EÚ s priamo nesúladným slovenským vnútroštátnym právom. V štádiu vydávania platobného rozkazu musí súd ex offo skúmať povahu zmluvných podmienok, čo podľa Súdneho dvora má zabezpečiť jedine sudca, ktorým vyšší súdny úradník nie je. V dotknutej veci došlo k vydaniu platobného rozkazu napriek tomu, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa mohlo uplatňovať aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. poplatok za poskytnutie úveru ). Pri posudzovaní žaloby nedošlo k skutočnému vyhodnoteniu základnej podmienky konania o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Z toho dôvodu vznášam námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, pretože pokiaľ by došlo k riadnemu posúdeniu, súd by musel dôjsť k výsledku, že žalobca, oprávnený v tomto konaní, nedisponuje pohľadávkou, z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru a nebola riadne postúpená na tento subjekt pôvodným veriteľom, preto nemôže oprávnený požadovať žiadne plnenie. K uvedenej problematike existuje bohatá rozhodovacia prax súdov, najmä Najvyššieho súdu SR. Ďalším argumentom je nevyhodnotenie otázky reálneho skúmania bonity pôvodným veriteľom v predkontraktačnej fáze. Pokiaľ by sa touto povinnosťou súd zaoberal zistil by, že veriteľ nezohľadnil moje negatívne kreditné skóre, z dôvodu vysokého úverového zaťaženia. Rovnako sa súd nezaoberal ani tzv. reťazením úverov, teda že pokiaľ v súdnej veci išlo o refinančný úver, jeho parametre sa odvíjajú od skorších 2 úverov, ktorých zostatky nemusia byť vo výške žiadanej veriteľom, čo má nevyhnutný dopad na rozsah záväzku, ktorý je predmetom zmluvného vzťahu. Z uvedených nedostatkov vyplýva, že nie je možné vykonávať exekúciu, pokiaľ nedošlo k zachovaniu mojich práv v pôvodnom konaní a to bez ohľadu, či som odpor podala alebo nepodala, pretože už upomínací súd musí byť garantom zákonnosti judikovaného nároku žalobcu. Oprávnený z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nepredstavoval ani aktívne legitimovaného žalobcu, preto nemôže byť ani aktívne legitimovaný oprávnený. Z vyššie uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby došlo k prieskumu na úrovni exekučného súdu. Práve pre extrémne vysoké riziko pochybenia upomínacieho súdu musí exekučný súd vykonať to, čo očividne opomenul vykonať súd upomínací. Vyšší súdny úradník nereflektoval na žiadnu z povinností a vydal platobný rozkaz presne tak, ako požadoval žalobca. Navrhujem, aby exekučný súd riadne preskúmal zmluvné dokumenty a zadefinoval neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v prípade, že majú vplyv na výšku vymáhaného nároku musia byť zohľadnené v neprospech oprávneného. Z toho dôvodu nemožno bez ďalšieho pokračovať v takto navrhnutej exekúcii. Poukazujem na to, že je dôvodné vyžadovať dôsledné uplatňovanie § 299 ods. 2 CSP podľa ktorého: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá
platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.“ V intenciách naznačených v bode 48 Súdnym dvorom vo veci C-448/17, z 20.09.2018 je následne zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý má byť exekučným titulom v tejto exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani spotrebiteľskej zmluvy, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný vzťah a ochránil by mňa, ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok resp. nedôvodnými nárokmi žalobcu. Týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým. Nedostatky, ktoré namietam sú spôsobené nesplnením si povinností súdu v upomínacom konaní, ktoré má súd dodržať bez ohľadu na to, či som ako žalovaná podala alebo nepodala odpor proti platobnému rozkazu. Vo vzťahu k potrebe spra´vneho vy´kladu pojmu nespo^sobily´ exekucˇny´ titul v spotrebiteľskej pra´vnej veci poukazujem na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/232/2012, z 27.02.2013, kde sa v tejto su´vislosti konsˇtatuje: „Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ Rovnako by podľa mo^jho na´zoru mali byť naplnene´ ciele smernice, podľa ktorej sa maju´ sˇta´ty postarať o to, aby spotrebiteľa nekale´ podmienky nezava¨zovali (cˇl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekaly´ch podmienkach v spotrebiteľsky´ch zmluva´ch). Cla´nok 6 ods. 1 smernice je kogentny´m ustanoveni´m, ktore´ je postavene´ na u´ rovenˇ pravidiel verejne´ho poriadku, na ktory´ch musi´ sˇta´t a jeho orga´ny bezvy´hradne trvať (rozhodnutie 3 4 Asturcom, rozhodnutie Pohotovosť, bod 50). Naplnenie cˇl. 6 ods. 1 smernice je naplneni´m podstaty ochrany pred neprijateľny´mi zmluvny´mi podmienkami Podľa rozsudkov Su´dneho dvora (ES) vo veci C-14/83, z 10.4.1984, G. H. I. A. J. K. L. M. N. bod 26 a vo veci C-79/83, z 10.4.1984, O. B. proti Deutsche Tradax GmbH bod 26: „Avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189.“ Ako uzˇ vysˇsˇie uva´dzam, predmetny´ platobny´ rozkaz je nespo^sobily´m a nevykonateľným exekučným titulom, vydany´m nie sudcom, ale vysˇsˇi´m su´dnym u´radni´kom, naviac bez ex offo su´dnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy a to s poukazom na za´very rozsudku Su´dneho dvora EU C-448/17, z 20.09.2018. Podľa cˇl. 38 Charty za´kladny´ch pra´v EU: „Politiky Unie zabezpecˇia vysoku´ u´rovenˇ ochrany spotrebiteľa.“ Za dôležité považujem uviesť aj to, že zákonodarca práve z týchto mnou prezentovaných dôvodov pristúpil k zmene právnej úpravy upomínacieho konania, uvedomujúc si množstvo chýb, ktoré upomínací súd urobil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať mi trovy konania.
4. Súdnemu exekútorovi bolo v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku doručené Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2026, v ktorom uviedol, že všetky tvrdenia Povinného Oprávnený namieta, a to z dôvodu, že sú nesprávne, účelové a zjavne čisto špekulatívne. Oprávnený si zároveň dovoľuje podotknúť, že vyjadrenia a tvrdenia Povinného nie sú dôvodné a teda úplne irelevantné s cieľom vyhnúť sa plneniu z exekučného titulu. Napriek vyššie uvedenému si Oprávnený k tvrdeniam Povinného dovoľuje uviesť nasledujúce skutočnosti. Povinnému boli doručované podania konajúcim súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 2Csp/110/2025 (ďalej len „Súdne konanie“). Platobný rozkaz bol Povinnému doručený, pričom Povinný mal možnosť voči Platobnému rozkazu podať odpor v zákonnej lehote 15 dní od doručenia. Oprávnený namieta tvrdenia Povinného, že Okresný súd Trebišov rozhodol o vydaní Platobného rozkazu bez toho, aby bol návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.09.2025 (ďalej len „Žaloba“)podrobený súdnemu prieskumu exoffo. Konajúci súd prihliadol na všetky v tom čase neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky, či iné zákonné povinnosti, ktoré mu ukladajú predpisy na ochranu spotrebiteľa, a ktoré majú významný vplyv na vymáhateľnosť pohľadávky. Oprávnený má za to, že Okresný súd Trebišov v Súdnom konaní vydal Platobný rozkaz v súlade so zákonom, Žaloba bola podrobená súdnemu prieskumu, Exekučné konanie je vykonávané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto nie je dôvod k zastaveniu Exekučného konania. Oprávnený má za to, že Okresný súd Trebišov vydal platobný rozkaz v súlade so zákonom, pričom návrh samotný bol podrobený súdnemu prieskumu v zmysle ustanovení CSP. Exekučný súd nemožno zamieňať za odvolací alebo dovolací súd. V exekučnom konaní nemožno právo nachádzať, pričom je možné ho iba vykonať. Exekučný súd, Povinný
a Oprávnený sú viazaný vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 2Csp/110/2025 zo dňa 31.10.2025 (t. j. exekučným titulom). Oprávnený si dovoľuje uviesť, že exekučný súd je oprávnený vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností týkajúcich sa vykonateľnosti exekučného titulu, napríklad či bol riadne doručený, či uplynula lehota na plnenie alebo či došlo k splneniu vymáhaného nároku po vydaní rozhodnutia, či exekučný titul vydal oprávnený orgán, či je formálne a materiálne vykonateľný a či sú účastníci hmotnoprávne legitimovaní. Exekučný súd nie je oprávnený vykonávať dokazovanie v rozsahu v akom je vykonávane v sporovom konaní. Uvedené by následne spochybňovalo princíp právnej istoty. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že exekučný súd nemá postavenie odvolacieho, či dovolacieho súdu, a pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie nejde o opravný ani o mimoriadny opravný prostriedok. Pokiaľ Povinný nesúhlasil s rozhodnutím upomínacieho súdu, mohol využiť obnovu konania, avšak ani na tú neboli splnené podmienky, pretože zákonné dôvody obnovy konania by neboli uplatnené. V súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) ust. § 53 a) b) a e), od ktorého Povinný odvodzuje svoj návrh, že súd by mal návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, Oprávnený uvádza nasledovné: (i.) (ii.) V súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) EP súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. Oprávnený si nie je vedomý toho, v čom konkrétne by malo spočívať porušenie tohto ustanovenia nakoľko má za to, že jeho návrh na vykonanie exekúcie v Exekučnom konaní, či exekučný titul je plne v súlade s Exekučným poriadkom. Oprávnený si dovoľuje podotknúť, že posudzovanie voči ustanoveniam iných právnych predpisov, podľa tohto písmena a), nie je prípustné. Súd podľa daného písmena a) zamieta návrh napríklad v prípade, ak exekučný návrh neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 48 ods. 3 EP, či k návrhu nie sú pripojené prílohy ods. 4 a pod. V súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. b) EP súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená. Oprávnený má za to, že nie je žiadny relevantný dôvod k tomu, aby malo byť Exekučné konanie zastavené. a. Povinný v Návrhu zdôrazňuje dôvody zastavenia exekúcie a to v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) EP sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Podľa ust. § 61k ods. 2 však Povinný môže z dôvodov podľa ust. § 61k ods. 1 EP podať Návrh na zastavenie exekúcie, jedine do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Oprávnený len dopĺňa, že upovedomenie o začatí exekúcie, bolo vydané dňa 18.03.2026. V súlade s ust. § 61k ods. 3 EP môže v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa ods. 2. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Oprávnený konštatuje, že Povinný mohol a mal možnosť všetky skutočnosti tvrdené v Návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť aj skôr, a to buď v Súdnom konaní alebo v návrhu na zastavenie exekúcie uplatneným v zákonnej lehote. b. Z vyššie uvedeného dôvodu, je potom dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust § 61k ods. 1 písm. d) EP, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, neprípustný. (iii.) V súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. e) EP bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedený dôvod sa vzťahuje iba na prípady, keď bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade ide o ustanovenie, v ktorom musia byť kumulatívne splnené obidve tieto požiadavky. Nakoľko bol v Súdnom konaní vydaný exekučný titul, v rámci ktorého mal, či už Povinný možnosť namietať alebo súd preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné v súlade s princípom právnej istoty tento dôvod, ako dôvod na zamietnutie exekúcie namietať. (i.) K neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam obsiahnutých v Zmluve, Oprávnený uvádza, že Zmluva neobsahuje ani jednu z podmienok, ktoré slovenské právne predpisy označujú v ust. § 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“) za neprijateľné. Zmluva zároveň obsahuje všetky náležitosti vymedzené v ust. § 52 a nasl. OZ, v ust. § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy, t. j. dňa 27.06.2018 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zmluva neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s OZ, Zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako aj so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), najmä s ust. §§ 4, 4a, 5a, 7, 8, 9, 18. Dokonca Zmluva v ust. článku XIII. ods. 2. odkazuje na aplikáciu Zákona o ochrane spotrebiteľa v prípadoch výslovne neupravených Zmluvou. Čo sa týka uplatnenej výšky zmluvnej pokuty, tu si Oprávnený dovoľuje uviesť, že sadzba uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 10,00 % je plne v súlade s právnymi predpismi. Ako
jasne definuje ust. § 3a ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., „sankcie za omeškania spotrebiteľa súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“ Ak zoberieme do úvahy, že sadzba úroku z omeškania je vo výške 5,00 %, trojnásobok tejto sadzby je 15,00 % ročne. Nakoľko je sadzba zmluvnej pokuty vo výške 10,00 % ročne, nie je možné žiadnym spôsobom vyjadriť, že Žalobca požaduje sankciu nad rámec právnych predpisov, teda v neprimeranej výške. Žalobca tak poukazuje na to, že dojednanie zmluvnej pokuty je plne v súlade s ust. § 544 a nasl. OZ a žiaden zákon nevylučuje možnosť si súbežne uplatniť úrok z omeškania spolu so zmluvnou pokutou. Oprávnený si taktiež dovoľuje uviesť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v 3Asan/5/2017 judikuje, že dojednanie zmluvnej pokuty vo formulárových a spotrebiteľských zmluvách je prípustné. Je teda zrejmé, že podľa súčasnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ako aj podľa existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je dojednanie zmluvnej pokuty prípustné aj vo formulárových zmluvách. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá je dojednaná v zmluvnej dokumentácii Veriteľa je primeraná, svedčí napríklad aj: Rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2019, č. k.: 43Co/70/2019 207, kde Krajský súd v Banskej Bystrici v bodoch 64., 65., 66 a 67. odôvodnenia jednoznačne judikoval, že dojednanie zmluvnej pokuty v zmluvnej dokumentácii Veriteľa je primerané, súladné s príslušnými právnymi predpismi a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.12.2024, č. k.: 15CoCsp/33/2024-230 vo veci Veriteľa, odvolací súd v tomto smere uvádza, že zmluvná pokuta predstavuje legálny inštitút upravený v § 544 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ďalej v bode 19. konštatuje, že „je potrebné si uvedomiť, že zmluvná pokuta nie je v spotrebiteľských zmluvách výslovne zákonom zakázaná. Odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o zmluvnej pokute bola obsiahnutá v čl. IX bod 2 zmluvy o úvere. Takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty je totožná so znením nariadenia, pričom v takejto výške si ju žalobca v konečnom dôsledku aj uplatnil. Ak si teda žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu dohodnutú na základe čl. IX bod 2 zmluvy o úvere vo výške 10% ročne, takáto výška zmluvnej pokuty je v súlade s § 3a nariadenia. Takto uplatnenú výšku zmluvnej pokuty nebolo preto možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keďže taktiež bola uplatnená v súlade so zákonom.“ „Právo spotrebiteľa na spotrebiteľský úver je podmieňované iba jeho povinnosťou riadne a včas platiť pravidelné splátky. Ide o povinnosti, ktoré podľa názoru súdu žalovaného v žiadnom prípade nemôžu znevýhodňovať oproti poskytovateľovi úveru. Zmluvná pokuta bola voči žalovanému uplatnená práve z dôvodu porušenia jeho povinnosti riadne a včas platiť pravidelné splátky úveru, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania. Odvolací súd taktiež konštatuje, že žiaden zákon nevylučuje možnosť si súbežne uplatniť úrok z omeškania spolu so zmluvnou pokutou. Veriteľ si môže uplatňovať tieto sankcie súčasne, avšak je limitovaný ich výškou, ktorá musí byť v súlade s § 3a ods. 1 nariadenia.“ Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.01.2025 sp. zn. 15CoCsp/37/2024. V zmysle Nariadenia vlády § 3a ods. 12, je možné uplatňovať sankcie za neplnenie si povinnosti, pričom spolu so zákonnou sankciou za omeškanie spotrebiteľa (t. j. 5 % p. a), nesmie táto hodnota prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto Nariadenia vlády, t. j. 15 % ročne. Žalobou bola voči Povinnému uplatňovaná výška zmluvnej pokuty 10 % ročne, spolu so zákonným úrokom z omeškanie vo výške 5 % ročne, čo spolu predstavuje 15 % ročne, Takéto uplatnenie možno konštatovať, za súladné so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak má Oprávnený za to, že Okresný súd Banská Bystrica v Súdnom konaní správne skutkovo a právne vec posúdil, pričom zároveň preskúmaním veci ex offo dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, preto bolo možné Platobný rozkaz vydať. (ii.) K skúmaniu schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver s odbornou starostlivosťou Oprávnený poukazuje na to, že v danom prípade Veriteľ pred uzavretím Zmluvy, postupoval náležite s odbornou starostlivosťou v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný prostredníctvom Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 01.04.2022 (ďalej len „Žiadosť“) požiadal Veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Súčasťou predmetnej Žiadosti boli tiež informácie poskytnuté Povinným v rozsahu: identifikačné údaje Povinného (meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, štátne občianstvo), rodinný stav, adresa trvalého pobytu a prechodná adresa, typ bývania, dosiahnuté vzdelanie, číslo bankového účtu, kontaktné údaje (v rozsahu telefónne číslo a e-mail), počet osôb vo vzťahu ku ktorým má Povinný vyživovaciu povinnosť, typ bývania, dosiahnuté vzdelanie. Okrem uvedených údajov Povinný prostredníctvom Žiadosti Veriteľovi poskytol nasledovné údaje: Zdroj príjmu, špecifikovaný nasledovne: pracovná zmluva invalidný dôchodok Výdavky spotrebiteľa, špecifikované nasledovne: minimálne výdavky dopytované výdavky 598,01 EUR, 154,80 EUR, 332,22 EUR, 0,00 EUR. Informácie o zrážkach zo mzdy realizovaných voči Povinnému a o prípadnej rozhodcovskej zmluve, ktorej zmluvnou stranou by bol Povinný – neuvedené. Zhrnutie týkajúce sa príjmov a výdavkov spotrebiteľa, v nasledovnom rozsahu: spoločné príjmy spotrebiteľa - spoločné výdavky spotrebiteľa rezerva spotrebiteľa voľné zdroje
spotrebiteľa 752,81 EUR, 503,60 EUR, 168,24 EUR, 249,21 EUR. Čestné vyhlásenia Povinného, o tom, že: na majetok Povinného nebol vyhlásený konkurz, ani nebola povolená reštrukturalizácia, Povinný nie je v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči iným veriteľom (napr. Daňový úrad, Sociálna poisťovňa), Povinný nie je politicky exponovanou osobou, nie je vedený súdny spor, alebo iné súdne alebo administratívne či iné konanie, ktoré by mohlo ovplyvniť schopnosť Povinného plniť záväzky zo záväzkového vzťahu s Veriteľom, ak takýto vzťah vznikne na základe Žiadosti, všetky skutočnosti uvedené Povinným v Žiadosti a jej prílohách sú úplné a pravdivé; Povinný nezamlčal žiadne skutočnosti ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie Žiadosti; Povinný si je vedomý, že informácie poskytnuté Povinným v Žiadosti slúžia Veriteľovi ako podklad na posúdenie schopnosti Povinného splácať požadovaný úver. Vo vzťahu k vyššie uvedeným informáciám a čestným vyhláseniam, ktoré Povinný poskytol Veriteľovi prostredníctvom Žiadosti, si Oprávnený dovoľuje poukázať na príslušné ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch prvá veta, ktorá uvádza nasledovné: „Spotrebiteľ (v danom prípade Povinný) je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“ Veriteľ tak v súlade s uvedeným ustanovením vyhodnotil všetky údaje a dokumenty, ktoré mu boli Povinným predložené prostredníctvom Žiadosti pred uzavretím Zmluvy. Na preukázanie tvrdení, uvádzaných Povinným v obsahu Žiadosti, Povinný spolu so Žiadosťou predložil Veriteľovi tiež nasledujúce dokumenty: občiansky preukaz, vodičský preukaz, výplatné pásky, potvrdenie zamestnávateľa o príjme. Na základe informácií uvedených Povinným v obsahu Žiadosti, ako aj na základe dokumentov, ktoré Povinný Veriteľovi poskytol pred uzavretím Zmluvy mal Veriteľ za preukázané, že skutočnosti uvedené Povinným v obsahu Žiadosti sú úplné, presné a pravdivé. Napriek uvedenému Veriteľ pri posudzovaní schopnosti Povinného, ako spotrebiteľa splácať požadovaný úver vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to dopytom nasledujúcich registrov: register – CRIF - nebank, register úverov s.r.o.. Zo všetkých vyššie uvedených a Veriteľom vyhodnotených skutočností, vyplynul preukázaný záver, že pravidelné mesačné príjmy Povinného predstavujú sumu vo výške 752,81 EUR, a zároveň pravidelné mesačné výdavky Povinného predstavujú sumu vo výške 503,60 EUR. Veriteľ s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy v uvedenom bode poukazuje na skutočnosť, že povinnosť Veriteľa, pred poskytnutím úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - Povinného splácať požadovaný spotrebiteľský úver bola nepochybne splnená. Veriteľ všetky uvedené informácie posúdil a vyhodnotil. Zo zhodnotenia daných informácií vyplynul záver, že Povinný pravidelne disponuje voľnými finančnými zdrojmi minimálne vo výške 249,21 EUR/mesačne. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že daný postup je plne v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi. Oprávnený v tejto súvislosti taktiež dáva do pozornosti Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.04.2024, sp. zn.: 8CoCsp/51/2022 vo veci Veriteľa: „Žalobca zisťoval výdavky žalovaného ako žiadateľa o úver aj keď mal tieto bližšie zisťovať, ktoré porušenie odbornej starostlivosti zo strany žalobcu považuje na rozdiel od okresného súdu za menej závažné. Zákon hrubé porušenie odbornej starostlivosti majúcej za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, vymedzuje tým, že „bez akýchkoľvek údajov o výdavkoch“. V danej veci sa však nedá konštatovať, že by neboli žalovaným uvedené a dokladované žiadne výdavky.“ V zmysle dostupnej judikatúry sa za hrubé porušenie povinnosti považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Uvedené nie je možné aplikovať na toto konanie. Námietka Žalovaného, že zo strany Žalobcu ide o hrubé porušenie povinnosti tak nemôže obstáť. K postúpeniu pohľadávky V danom prípade nebola predmetná pohľadávka postúpená konkurzným správcom v rámci vyhláseného konkurzu na majetok pôvodného veriteľa, ale súčasťou balíka, ktorým sa predával podnik pôvodného veriteľa Zmluvou o predaji podniku zo dňa 01.07.2024. Preto sa ustanovenie § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch neuplatňuje. Na záver si dovoľuje Oprávnený upozorniť na nedôvodné podanie Povinného, ktorý uvádza nedôvodné skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na vykonateľnosť Platobného rozkazu. Uvedená skutočnosť, len osvedčuje primárny zámer Povinného vyhnúť sa výkonu súdneho rozhodnutia a poškodiť tak práva Oprávneného. V súlade s vyššie uvedeným má Oprávnený za to, že podanie Povinného je nedôvodné. Jeho nedôvodnosť spočíva v tom, že Povinný neuviedol ani jeden zákonný predpoklad na zastavenie exekúcie, pričom uviedol iba skutočnosti, ktoré Povinný mal možnosť namietať v súdnom konaní. Oprávnený poukazuje na základe vyššie uvedených skutočností, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iné vady pri vydaní Platobného rozkazu, na ktorých základe by mohlo dôjsť k ex offo kontrole v štádiu vykonávacieho konania, a ktoré by mohli mať vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia v prebiehajúcom Exekučnom konaní. Rovnako tak v nie je možné v súlade s princípom právnej istoty uvedené dôvody, ako dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 53 ods. 3 písm. a), b)
a e) v Exekučnom konaní namietať. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. Povinný je povinný zaplatiť Oprávnenému trovy konania. 5. Dňa 16.04.2026 doručil súdu súdny exekútor: Predloženie návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom ako prílohy predložil: návrh povinného na zastavenie exekúcie, Vyjadrenie sa oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenka povinný.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 16. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
17. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 18. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
19. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s Vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a s Vyjadrením súdneho exekútora a ich všetkými prílohami zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V takomto neskôr podanom návrhu môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Návrhy podané po lehote slúžia na riešenie situácie, keď sa exekúcia začala po práve a dôvod na jej zastavenie nastal až následne.
20. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu.
21. Skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal povinný namietať v základnom konaní, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. Exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, ktorý exekučný titul vydal. 22. Súd ďalej zistil, že exekučným titulom je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, avšak nie v upomínacom konaní, ale pred Okresným súdom Trebišov, voči ktorému nepodal povinný odpor. V danom prípade neobstojí už v štádiu výkonu rozhodnutia to, že povinný začne uplatňovať námietky, ktoré mal po správnosti uplatniť v základnom konaní. Nakoľko je platobný rozkaz právoplatný a vykonateľný, je teda spôsobilým exekučným titulom a súd musí z neho vychádzať. Súd záverom dáva do pozornosti povinnému zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
23. Súd zistil, že predmetom exekučného titulu je pohľadávka zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.02.2022. Predmetom zmluvy je poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom podmienky úveru: poskytnutá čiastka úveru, počet pravidelných splátok, frekvencia splátok, výška pravidelnej splátky, splatnosť pravidelnej splátky, dátum splatnosti prvej pravidelnej splátky, termín konečnej splatnosti úveru, celková čiastka na zaplatenie, úroková sadzba úveru, RPMN, priemerná RPMN, odplata, doba
trvania zmluvy a úroková sadzba pre prípad omeškania spotrebiteľa boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Súd uvádza, že nezistil, že by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na vymáhaný nárok. 24. Pokiaľ povinný uviedol, že veriteľ nezohľadnil jeho negatívne kreditné skóre z dôvodu vysokého úverového zaťaženia, oprávnený uviedol aj preukázal, že povinný prostredníctvom Žiadosti Veriteľovi poskytol nasledovné údaje: Zdroj príjmu, špecifikovaný nasledovne: pracovná zmluva, invalidný dôchodok, Výdavky spotrebiteľa, špecifikované nasledovne: minimálne výdavky, dopytované výdavky. Ďalej povinný uviedol Čestné vyhlásenia, o tom, že na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz, ani nebola povolená reštrukturalizácia, povinný nie je v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči iným veriteľom (napr. Daňový úrad, Sociálna poisťovňa), povinný nie je politicky exponovanou osobou, nie je vedený súdny spor, alebo iné súdne alebo administratívne či iné konanie, ktoré by mohlo ovplyvniť schopnosť povinného plniť záväzky zo záväzkového vzťahu s veriteľom, ak takýto vzťah vznikne na základe Žiadosti, všetky skutočnosti uvedené povinným v Žiadosti a jej prílohách sú úplné a pravdivé; Povinný nezamlčal žiadne skutočnosti ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie Žiadosti; Povinný si je vedomý, že informácie poskytnuté povinným v Žiadosti slúžia Veriteľovi ako podklad na posúdenie schopnosti povinného splácať požadovaný úver. Vo vzťahu k vyššie uvedeným informáciám a čestným vyhláseniam, ktoré povinný poskytol veriteľovi prostredníctvom Žiadosti, si oprávnený dovoľuje poukázať na príslušné ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch prvá veta, ktorá uvádza nasledovné: „Spotrebiteľ (v danom prípade Povinný) je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“ Veriteľ tak v súlade s uvedeným ustanovením vyhodnotil všetky údaje a dokumenty, ktoré mu boli povinným predložené prostredníctvom Žiadosti pred uzavretím zmluvy. Na preukázanie tvrdení, uvádzaných povinným v obsahu Žiadosti, povinný spolu so Žiadosťou predložil veriteľovi tiež nasledujúce dokumenty: občiansky preukaz, vodičský preukaz, výplatné pásky, potvrdenie zamestnávateľa o príjme. Na základe informácií uvedených povinným v obsahu Žiadosti, ako aj na základe dokumentov, ktoré povinný veriteľovi poskytol pred uzavretím Zmluvy mal veriteľ za preukázané, že skutočnosti uvedené povinným v obsahu Žiadosti sú úplné, presné a pravdivé. Napriek uvedenému veriteľ pri posudzovaní schopnosti povinného, ako spotrebiteľa splácať požadovaný úver vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to dopytom nasledujúcich registrov: register – CRIF - nebank, register úverov s.r.o.. Zo všetkých vyššie uvedených a veriteľom vyhodnotených skutočností, vyplynul preukázaný záver, že pravidelné mesačné príjmy povinného predstavujú sumu vo výške 752,81 EUR, a zároveň pravidelné mesačné výdavky povinného predstavujú sumu vo výške 503,60 EUR. Veriteľ s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy v uvedenom bode poukazuje na skutočnosť, že povinnosť veriteľa, pred poskytnutím úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - povinného splácať požadovaný spotrebiteľský úver bola nepochybne splnená. Veriteľ všetky uvedené informácie posúdil a vyhodnotil. Zo zhodnotenia daných informácií vyplynul záver, že povinný pravidelne disponuje voľnými finančnými zdrojmi minimálne vo výške 249,21 EUR/mesačne. 25. Nakoľko povinný uviedol, že oprávnený nedisponuje pohľadávkou z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru a nebola platne postúpená na tento subjekt pôvodným veriteľom, súd uvádza, že otázka aktívnej legitimácie, ktorá s tým súvisí mala byť riešená v základnom konaní. Oprávnený k predmetnému uviedol, že v danom prípade nebola predmetná pohľadávka postúpená konkurzným správcom v rámci vyhláseného konkurzu na majetok pôvodného veriteľa, ale súčasťou balíka, ktorým sa predával podnik pôvodného veriteľa Zmluvou o predaji podniku zo dňa 01.07.2024. Preto sa ustanovenie § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch neuplatňuje. 26. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 33. Oprávnený žiadal zaviazať povinného na náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému vo výške vo výške 94,03 EUR za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 60,59 EUR + 15,86 EUR režijný paušál + 23% DPH). Povinný žiadal, aby mu oprávnený nahradil trovy exekúcie.
34. Súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 94,03 EUR (vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 60,59 EUR + 15,86 EUR režijný paušál + 23% DPH) voči povinnému, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.