Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/78/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a sudcov JUDr. Erika Vargu a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpená: Mgr. Eva Bognárová, advokátka so sídlom Krížna 17/B, Bratislava, proti žalovanej: F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXX/X, B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -83 zo dňa 14.1.2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I. J., okres Tvrdošín: stavba – rodinný dom súp. č. XXX, postavená na pozemku CKN parc. č. 344/2, zapísaná na LV č. XXXX (výrok I.). Okresný súd uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/1 (výrok II.). Zároveň týmto rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 52.587,50 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Napokon okresný súd priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). 2. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že stavba, ktorá je predmetom sporu, je v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej s tým, že žalobkyni prislúcha spoluvlastnícky podiel v rozsahu 7/8 a žalovanej v rozsahu 1/8. Pozemky, na ktorých je stavba umiestnená, sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vo výlučnom vlastníctve žalovanej sú aj všetky pozemky v okolí predmetnej stavby. Sporná stavba je neobývaná, žalobkyňa tvrdila, že ju využíva ako rekreačnú nehnuteľnosť. Žalovaná argumentovala, že do stavby nemá prístup, keďže kľúčmi disponuje len žalobkyňa. Žalovaná je vdovou po G. F., ktorý bol bratom žalobkyne. Sporná stavba bola v minulosti tzv. rodičovským domom rodičov žalobkyne, G. F. a ich ďalších súrodencov. G. F. nadobudol podiel na tejto stavbe ako dedičstvo po svojej matke v roku 2012. Po smrti G. F. nadobudla jeho podiel žalovaná, a to v roku 2021. Žalovaná nadobudla vlastníctvo k pozemkom, na ktorých je sporná stavba postavená, ako aj k pozemkom tvoriacim funkčný dvor dedením po jej manželovi G. F.. Žalobkyňa nadobudla podiel v rozsahu 1/8 na spornej stavbe v rámci dedenia po jej matke v roku 2012, následne v roku 2014 odkúpila od svojho otca G. F. podiel v rozsahu 1/2, v roku 2014 od svojej sestry F. F. podiel v rozsahu 1/8 a napokon v roku 2023 ďalší podiel v rozsahu 1/8 od svojej sestry K. F.. Hodnotu spornej stavby určil znalec na sumu 60.100,- EUR a táto bola nesporná. 3. Okresný súd zdôraznil, že ustanovenie priorizuje ako najžiadanejšiu formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelenie veci. Predmetom vyporiadania v posudzovanej veci bol rodinný dom, ktorý je aj v zmysle znaleckého posudku

konštruovaný ako jedna bytová jednotka. Zároveň medzi stranami nebolo sporným, že ich medziľudské vzťahy sú hlboko narušené už niekoľko rokov a je zrejmé, že neboli ideálnymi už v roku 2014, kedy žalobkyňa a G. F. ako manžel žalovanej spolu komunikovali ohľadom stavby len prostredníctvom advokátov. Okresný súd preto dospel k záveru, že sporná stavba nie je zmysluplne deliteľná a jej spoločné zdieľanie stranami sporu alebo jej častí by medzi nimi generovalo ďalšie spory. Z uvedeného dôvodu konštatoval nedeliteľnosť predmetu sporu. 4. Okresný súd ďalej poukázal na kritériá, ktoré sú rozhodné pre prikázanie nehnuteľnosti konkrétnemu spoluvlastníkovi. Z hľadiska veľkosti spoluvlastníckeho podielu by svedčalo prikázanie spornej stavby do výlučného vlastníctva žalobkyne ako väčšinovej spoluvlastníčky. Okresný súd zdôraznil, že zákonom formulované pravidlá na prikázanie veci do výlučného vlastníctva sa nemusia bezpodmienečne aplikovať. V konečnom dôsledku je totiž na úvahe súdu, aby zohľadnil všetky aspekty súdenej veci a až na základe takéhoto posúdenia rozhodol. Z chronológie nadobúdania vlastníctva jednotlivých spoluvlastníckych podielov muselo byť žalobkyni zrejmé už v roku 2014, t. j. v čase, kedy vlastnila len 1/8 spornej stavby, že táto nemá zabezpečený prístup a že všetky pozemky pod ňou, ako aj pozemky tvoriace dvor, sú vo výlučnom vlastníctve G. F.. Svedčí o tom komunikácia medzi právnymi zástupcami žalobkyne a G. F. z roku 2014. Napriek uvedenému žalobkyňa odkúpila v roku 2014 spoluvlastnícke podiely na spornej stavbe od svojho otca G. F., ako aj od sestry F. F. a následne od sestry K. F.. Pokiaľ teda žalobkyňa navyšovala svoj podiel z pôvodnej výšky 1/8 na dnešných 7/8, bola si vedomá právnej vady a tomu zodpovedajúceho rizika vyplývajúceho z toho, že stavba stojí na pozemkoch G. F., po jeho smrti žalovanej. Rovnako mala vedomosť, že dvor a pozemky, cez ktoré je stavba pripojená na verejné inžinierske siete, sú tiež vo vlastníctve G. F., po jeho smrti žalovanej. Nedá sa preto povedať, že bola dostatočne obozretná pri nadobúdaní väčšinového podielu k predmetu sporu do svojho vlastníctva. 5. Vzhľadom na pretrvávajúce zlé medziľudské vzťahy medzi stranami by prikázanie veci do výlučného vlastníctva žalobkyne generovalo ďalšie spory, a to nielen ohľadom prístupu k stavbe (napr. súdne konanie vedené pod sp. zn. ), ale aj spory vo vzťahu k existencii inžinierskych sietí vedúcich cez pozemky žalovanej, k vývozu septiku a všeobecne vo vzťahu k využitiu všetkých pozemkov nachádzajúcich sa okolo spornej stavby. Za danej situácie mal okresný súd za to, že je vhodné spoluvlastníctvo k stavbe vyporiadať jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu, ktorú zaplatí žalovaná žalobkyni. 6. K cene nehnuteľnosti okresný súd uviedol, že táto nebola sporná. Sama žalobkyňa v žalobe navrhovala, že žalovanej vyplatí za jej podiel v rozsahu 1/8 sumu 3.000,- EUR. Na pojednávaní uviedla, že uvedenú sumu navrhla preto, lebo za túto nadobudla spoluvlastnícky podiel aj od svojich sestier F. F. a K. F. a tiež aj od svojho otca G. F. (v súčte žalobkyňa zaplatila za 6/8 na spornej stavbe sumu 15.000,- EUR). Aj po započítaní jej podielu 1/8, ktorý zdedila po matke, ako aj po zohľadnení výrazného nárastu cien nehnuteľností od roku 2014, je zrejmé, že náhrada určená súdom vo výške 52.587,50 EUR značne presahuje nadobúdacie náklady žalobkyne, ktoré mala v súvislosti s kúpou podielov na spornej stavbe. 7. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa princípu úspechu vo veci a konštatoval, že žalovanej patrí proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne jeho zmeny tak, že bude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a uložená jej povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 7.512,50 EUR. Argumentovala, že má dlhoročný citový vzťah k spornej nehnuteľnosti, v ktorej žila od svojho narodenia do 18 rokov. Nehnuteľnosť je rodičovským domom, poslednou vecou, ktorá vzájomne spája súrodencov a zachováva spomienky na rodičov. Rodina žila v presvedčení, že pozemky pod a vedľa ich rodinného domu sú ich vlastníctvom. Opak bol zistený až po smrti matky. V čase smrti matky už mal brat G. F. od otca súhlas na postavenie svojho rodinného domu v dvore. G. F. skúpil všetky pozemky, ktoré mali rodičia v užívaní. Skôr, ako žalobkyňa dokázala doriešiť celkový vzťah k nehnuteľnosti a pozemkom, zomrel brat aj otec. Žalovaná z pochopiteľných dôvodov (straty manžela) neriešila a nechcela riešiť situáciu. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely v rozsahu 7/8 v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda jej vlastnícke právo je chránené SR. O nehnuteľnosť sa riadne stará, realizuje údržbu a bežné opravy nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť využíva na rekreačné účely svojej rodiny, nemá záujem o jej predaj. Žalovaná je spoluvlastníčkou v rozsahu 1/8. Je výlučnou vlastníčkou pozemkov pod a vedľa nehnuteľností, ktoré spolu s manželom nadobudli s vedomosťou o reálnom právnom stave, teda že na pozemkoch sú postavené stavby a dlhoročne ich užíva otec (svokor). Dva roky žila žalovaná s nebohým manželom v dotknutej nehnuteľnosti, ale odmietala tam trvale bývať. V blízkosti spornej nehnuteľnosti

má žalovaná rodinný dom, v ktorom trvale aj so svojou rodinou žije, teda v predmete sporu nebude žiť, ani ju užívať pre svoje potreby. 9. Žalobkyňa uvedenými okolnosťami poukázala na to, že okresný súd nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci, a riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Ku kritériám rozhodným pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odkázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.9.2011. Žalobkyňa nepovažovala rozhodnutie okresného súdu za správne aj z dôvodu, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na tzv. treste pre žalobkyňu za nedostatočnú obozretnosť pri nadobúdaní väčšinového podielu. Žalobkyňa sa pokúsila riešiť situáciu, ale neuspela u žalovanej so svojimi návrhmi riešenia. Napokon vo vzťahu k pozemkom pod nehnuteľnosťou podala na príslušnom súde žalobu o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 10. V spore žalovaná nepreukázala, že je schopná momentom zrušenia podielového spoluvlastníctva vyplatiť žalobkyni sumu 52.587,50 EUR. Okresný súd svojím rozhodnutím tým najzávažnejším spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva žalobkyne bez preverenia finančnej solventnosti žalovanej, ktorá vo svojom vyjadrení ponúkala za podiel 7/8 sumu 21.000,- EUR. Nezrealizované dokazovanie súdu nenahradí súhlas žalovanej s výškou náhrady stanovenej vo výrokovej časti rozsudku. 11. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s právnym názorom okresného súdu vysloveným k výroku o trovách. Žalobkyňa totiž podala žalobný návrh, znášala náklady na súdny poplatok a vypracovanie znaleckého posudku. Žalovaná síce súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva, ale za priznanie výlučného vlastníctva navrhovala plnenie vo výške 21.000,- EUR. Porovnaním návrhu petitu prezentovaného žalovanou nie je možné podľa názoru žalobkyne hovoriť o plnom úspechu a podľa jej názoru existujú dôvody pre rozhodnutie o trovách konania v zmysle .

12. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa pod nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom vyporiadania, ako aj priľahlých pozemkov obklopujúcich danú nehnuteľnosť. Na týchto pozemkoch sa nachádzajú inžinierske siete zabezpečujúce prevádzku rodinného domu, o ktorého vyporiadanie ide (kanalizačná, plynová, vodovodná prípojka), pričom na pozemkoch nie je k dnešnému dňu zriadené žiadne vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí. Poukázala na to, že nikdy nepožadovala náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a nikdy nikomu nebránila v prístupe k spornej nehnuteľnosti. 13. Bolo preukázané, že za sporným rodinným domom je ďalší dom – súp. č. XXX v jej vlastníctve, v ktorom býva so svojou dcérou a jej manželom. Okrem dcéry má ešte jedného syna H. F., ktorý pracuje v zahraničí, ale domov pravidelne chodieva. Je nesporné, že žalobkyňa je väčšinová spoluvlastníčka nehnuteľnosti. V posudzovanej veci treba ale za rozhodujúce kritérium považovať to, že pozemky pod stavbou, ako aj tie, na ktorých sú uložené inžinierske siete zabezpečujúce prevádzku rodinného domu, i pozemky v jej bezprostrednom okolí, sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej a nie sú zaťažené žiadnym právom. Prípadne rozhodnutie o tom, že sa nehnuteľnosť prikazuje do vlastníctva žalobkyne, by generovalo len ďalší zásah do vlastníckeho práva žalovanej. Súd by totiž musel rozhodnúť o zriadení vecného bremena. Ak má súd prihliadať na účelné využitie veci, toto kritérium svedčí jednoznačne v prospech žalovanej, keďže tam žije a nehnuteľnosť vie užívať tak, ako to plánovali s jej nebohým manželom. Dom, ktorý postavili za spornou nehnuteľnosťou, plánovali prenechať deťom a oni chceli využívať predmet sporu. K tomuto aktuálne nemá prístup, hoci je jeho podielovou spoluvlastníčkou. 14. Podotkla, že manžel žalobkyne sa v minulosti vyjadril, že dom predá Rómom. Žalovaná zopakovala, že po smrti jej svokry nebohý manžel na dedičskom konaní zistil, že pozemky pod stavbou rodinného domu ani v jej okolí nie sú v ich vlastníctve. Keď to chcel riešiť so súrodencami, nikto z nich nemal záujem pozemky odkúpiť. Preto odvolávanie sa na citový vzťah k nehnuteľnosti považovala za absurdné. 15. K vyjadreniu žalobkyne, že sa o nehnuteľnosť stará, žalovaná uviedla, že táto starostlivosť spočíva v platení účtov a dane z nehnuteľnosti. Poukázala na to, že aj ona platí daň za pozemok, na ktorom nehnuteľnosť stojí. O udržiavaní stavby a bežných opravách tak, ako je to spomenuté v odvolaní, nemala vedomosť a s ohľadom na intenzitu návštev ani nepredpokladala, že by žalobkyňa údržbu a opravy realizovala. Dom chátra, je neudržiavaný. Ani tvrdenie, že žalobkyňa využíva nehnuteľnosť na rekreačné účely, sa nezakladá na pravde. Nehnuteľnosť za života svojho otca navštevovala len sporadicky a po jeho smrti výnimočne. To, že tieto jarné prázdniny, keď jej už bol známy rozsudok okresného súdu, trávila v spornej nehnuteľnosti, nemožno hodnotiť ako užívanie na rekreačné účely, keďže tak doteraz nikdy nerobila. Do domu chodila maximálne jeden až dvakrát do roka a aj to len na pár dní. Žalovaná odišla z rodičovského domu veľmi mladá (približne vo veku 18 rokov), navštevovala ho len sporadicky, preto nemožno akceptovať jej tvrdenie o citovom vzťahu k domu.

16. Pokiaľ ide o schopnosť žalovanej zaplatiť sumu žalobkyni na účely vyporiadania spoluvlastníckeho podielu, možno vychádzať z prezumpcie, že ak na pojednávaní akceptovala predložený znalecký posudok a v ňom uvedenú hodnotu nehnuteľnosti, vyplýva z toho, že je schopná danú náhradu zaplatiť. Vyhlásila, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobkyne. 17. Mala za to, že okresný súd rozhodol správne aj v časti o trovách konania.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žalovaná v čase nadobudnutia vlastníctva k pozemkom mala spolu s manželom vedomosť, že nehnuteľnosti boli dlhodobo v užívaní zosnulých rodičov F. a v pozemkoch sú uložené inžinierske siete k rodinnému domu a je na nich aj postavený rodinný dom, ktorý je predmetom súdneho sporu. Zosnulí pán a pani F. dali súhlas žalovanej a jej manželovi na výstavbu ich domu. Dedičia po manželoch F. až následne po smrti druhého z rodičov (otca) zistili akútny problém s pozemkami, ale v tom čase už výlučnými vlastníkmi boli žalovaná so svojím manželom. 19. Na rozhodovanie predmetnej veci nemá žiaden vplyv fakt, koľko užívateľov užíva a má trvalý pobyt v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Podľa názoru žalobkyne je podstatnou skutočnosťou veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti. Žalovaná má podiel 1/8 a žalobkyňa 7/8, teda žalobkyňa má výrazný väčšinový podiel k celku. Žalobkyňa opätovne upozornila, že žalovaná nadobúdala vlastníctvo k nehnuteľnostiam pod rodinným domom s vedomím, že na parcele je dlhodobo postavený rodinný dom vo vlastníctve svokrovcov. 20. Žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o plánoch žalovanej v súvislosti s dotknutou nehnuteľnosti. Vedela len, že žalovaná odmietala po svadbe čo i len myšlienku na dlhodobé bývanie v danej nehnuteľnosti. Žalovaná v čase života rodičov žalobkyne, hlavne otca, viedla spory, o ktorých jednostranne informovala aj súd. V súčasnosti žalovanej ani morálne princípy neprekážajú pri nadobudnutí celoživotného majetku predkov žalobkyne. Súrodenci žalobkyne v čase po smrti matky a ochorenia otca mali sami osobné problémy vo svojich rodinách a nemali záujem o riešenie majetkových pomerov svojich rodičov. Preto aj žalobkyňa sa až následne snažila vysporiadať majetkové pomery, čo sa však aj pre narušené vzťahy so žalovanou nepodarilo. Poukázala na to, že žalovaná vstúpila do rodiny ako manželka brata a vzťah s ostatnými členmi rodiny nemala a nemá. Žalobkyňa zotrvala na svojom zámere používať svoj majetok na rekreačné účely a akcentovala svoje citové a rodinné väzby k dotknutej nehnuteľnosti. Napokon uviedla, že vyhlásenie žalovanej o disponovaní s finančnými prostriedkami na úhradu náhrady za podiel na predmete sporu nenahrádza absentujúce dokazovanie.

21. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zopakovala svoju požiadavku na potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedla, že jej manžel sa v rozhodnom období pýtal všetkých súrodencov, či majú záujem odkúpiť pozemky, avšak ani jeden sa nevyjadril. Uvedené ilustruje žalobkyňou akcentovaný „citový vzťah“. Tvrdenie, že svokrovci súhlasili s výstavbou rodinného domu, ktorý je postavený za spornou nehnuteľnosťou, je bezpredmetné. To, že žalovaná nadobúdala vlastníctvo k nehnuteľnostiam aj pod dotknutým rodinným domom s vedomím, že na pozemkoch stojí sporný rodinný dom, je logické. Jej manžel mal záujem túto situáciu riešiť a jeho plánom bolo postaviť rodinný dom, pričom v jednom by žili oni a druhý by nechali niektorému z detí. Ak si bola žalobkyňa vedomá, že pozemky pod stavbou nevlastní, mala to riešiť ich kúpou. Žiadna aktivita z jej strany neprišla. Žalovaná zdôraznila, že žalobkyňa nikdy nemala záujem riešiť vec mimosúdne. Nikdy neprišla za žalovanou, nekontaktovala ju, pri náhodných stretnutiach prejavila len nadávky a vulgarizmy. Žalovaná mala za to, že prvotným kritériom pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je účelné využitie veci. Stavba je svojím charakterom určená na bývanie, nie na rekreáciu. Účelnému využitiu veci svedčí jej prikázanie žalovanej. Má totiž dve deti, dcéra sa minulý rok vydala a plánuje si založiť rodinu, z ktorého dôvodu by bol dom vo výlučnom vlastníctve žalovanej prenechaný práve dcére. Žalovaná by sa so svojím synom presťahovala do spornej nehnuteľnosti. Zdôraznila, že prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne by generovalo ďalší zásah do práv žalovanej. Zopakovala, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobkyne.

22. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle potvrdil.

23. Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v danom spore síce okresný súd nebol viazaný žalobným návrhom (216 ods. 2 ), avšak to nič nemenilo na ostatných procesných pravidlách zvýrazňujúcich kontradiktórnu povahu konania. Okresný súd tak bol povinný vychádzať zo skutkových

tvrdení a dôkazov produkovaných stranami (, ), ako aj skúmať skutkový stav veci, nie hľadať či vyšetrovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Zisťovanie skutkového stavu bolo viazané výlučne na aktivitu strany sporu, súd nemal oprávnenie dokazovať ex offo (jedinú výnimku predstavuje dokazovanie podľa a ). Rovnako aj v tomto konaní platila koncentračná zásada, teda subjekt sporu bol povinný prezentovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia okresného súdu, ktorým sa konanie končí.

24. Podstatou záveru prijatého okresným súdom je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom zohľadňujúcim aktuálne užívacie vzťahy na mieste, kde je sporná stavba postavená, ako aj v jej okolí. Žalovaná je totiž výlučnou vlastníčkou pozemkov pod stavbou i v jej okolí. Zároveň vlastní rodinný dom v bezprostrednom susedstve predmetu sporu.

25. Kritériá prijaté okresným súdom pri rozhodovaní akcentovali širšie súvislosti danej veci, predovšetkým históriu rodinných vzťahov žalobkyne a žalovanej, ako aj už zmienený stav užívania spornej nehnuteľností i okolitých pozemkov. Závery vyslovené okresným súdom vlastne vystihujú prístup Najvyššieho súdu SR prezentovaný v uznesení sp. zn. zo dňa 25.11.2025. Ten v označenom rozhodnutí okrem iného uviedol, že: Judikatúra vychádza z toho, že na hľadiská uvedené v treba prihliadať vždy, ale nie sú rozhodujúce (pozri napr. R 16/1967 Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk), berie zreteľ komplexne na celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami vymenovanými v (R 37/2012) a že otázka, komu bude vec pridelená, vždy závisí od úvahy súdu. Vyplýva to napokon z textu zákona, podľa ktorého súd na spomínané kritériá len „prihliadne“. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa súd vždy musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím nehnuteľnosti, jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočností. Najvyšší súd zdôraznil, že z judikatúry dovolacieho súdu sú zrejmé kritériá, ktoré je potrebné pomerovať pre prikázanie spoločnej veci; avšak v každodennej realite bývajú vzťahy spoluvlastníkov komplikované a ich komplexné riešenie možno len ťažko predvídať. Preto nie je možné vytvoriť jeden algoritmus či „univerzálnu tabuľku“ na meranie týchto kritérií, vždy treba brať do úvahy individuálne okolnosti prejednávaného prípadu, ostatne tak ako tomu bolo aj v posudzovanej veci.

26. Okresný súd v súlade s uvedeným vzal náležite na zreteľ celkovú zložitosť právnych vzťahov sporových strán, vrátane vzťahov ich právnych predchodcov. Žalovaná získala podiel na nehnuteľnosti z titulu dedenia, prvý podiel takto nadobudla aj žalobkyňa. Táto (z neznámych dôvodov) odkúpila od otca i súrodencov zvyšné podiely, čím sa stala väčšinovou spoluvlastníčkou. Konflikty existovali už medzi právnymi predchodcami strán.

27. Zásadným kritériom, ktoré by mohlo uprednostniť žalobkyňu pri rozhodovaní, komu prikázať vec do výlučného vlastníctva, je jej väčšinový podiel. Žalobkyňa ale v spore v podstate nijako nepreukázala skutočný záujem o spornú stavbu. Jej vzťah k nehnuteľnosti majúci základ v tom, že tam prežila detstvo a žili tam jej rodičia by mohol byť za istých okolností relevantný. V spore ale netvrdila, že jej aktuálne návštevy nehnuteľnosti presahujú rámec bežnej (občasnej) kontroly. Osobitne krajský súd poukazuje na výsledky dokazovania ustáleného okresným súdom, z ktorých vlastne nemožno vyvodiť žiaden špecifický citový vzťah žalobkyne k rodinnému domu. Ona sama nebýva ani len v okolí (trvalý pobyt má v E.) a pokiaľ odkazovala na stretnutia so súrodencami v spornom dome, uvedené nie je podporené žiadnym dôkazom.

28. Ku kritériu tzv. citového vzťahu k veci – rodinnému domu považuje odvolací súd uviesť, že tento predstavuje vnútorný emočný stav osoby, ktorý je ťažko objektívne merateľný; možno ho preto potvrdiť len z vonkajších prejavov správania či konania osoby, ktorá tvrdenie o takom vzťahu produkuje. Tieto prejavy môžu mať podobu návštev nehnuteľnosti, jej pravidelnej údržby či zveľaďovania, prípadne návštev rodiny v obci, kde je nehnuteľnosť umiestnená a podobne. Je výsostne na sporovej strane, aby súdu prezentovala dostatok tvrdení či dôkazov o takomto emocionálnom vzťahu, ak tento má byť zásadným kritériom pre rozhodovanie o prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva. Odvolací súd pripúšťa, že vlastníctvo nehnuteľnosti svedčiace v minulosti v prospech predkov strany sporu, ktorá takto žiada prikázať nehnuteľnosť, je významným kritériom pre rozhodovanie, nemôže byť ale jediným. Holé tvrdenie o tom, že ide o tzv. rodičovský dom, nie je postačujúce, ak protistrana prezentuje rovnako silné, resp. silnejšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia.

29. Žalovanej svedčí vlastníctvo k pozemkom, na ktorých je stavba postavaná, ako aj v okolí tejto stavby. V spornej nehnuteľnosti aj istý čas bývala, následne sa síce odsťahovala, avšak len do bezprostredného susedstva, kde doteraz žije. Okresný súd správne podotkol, že rozhodnutie o prikázaní predmetu sporu žalobkyni by generovalo ďalšie spory. S týmto sa odvolací súd stotožňuje a dopĺňa, že práve súd by mal v rámci svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať širšie súvislosti sporového konania tak, aby konečný rozsudok nepredstavoval pre strany iba začiatok ďalšej série súdnych sporov. Práve s ohľadom na stav vlastníckych pomerov k pozemkom a blízkej stavbe je bezpredmetné uvažovať o žalobkyni ako o vlastníčke, ktorá by mohla vec účelne využiť. Odvolací súd tým nespochybňuje schopnosť žalobkyne zabezpečiť do budúcna údržbu domu, či ho aj občasne využívať na rekreáciu. Problematickými sú v danej veci vzťahy strán a očakávanie ďalších sporov (dokonca spor o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu už na okresnom súde prebieha).

30. Najmä z dôvodu existencie vlastníctva žalovanej k pozemkom pod stavbou i v jej okolí, považoval odvolací súd záver okresného súdu, že predmet sporu sa má prikázať žalovanej, za správny.

31. Ak žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaná nepreukázala svoju spôsobilosť zaplatiť žalobkyni určenú sumu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu, túto námietku posúdil odvolací súd ako neprípustnú novotu ( a contrario).

32. Krajský súd považoval za správne aj rozhodnutie okresného súdu o trovách. Žalovaná síce v počiatku sporu reagovala na žalobný návrh žalobkyne tak, že žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva za 21 tisíc EUR. Tento návrh ale zodpovedal návrhu žalobkyne, ktorá mienila uhradiť žalovanej za jej podiel 3 tisíc EUR. Išlo vlastne len o rešpektovanie ceny nehnuteľnosti stanovenej žalobkyňou v žalobe. Následne v reakcii na vyjadrenie okresného súdu jednak žalobkyňa, ako aj žalovaná prispôsobili svoje procesné návrhy sume, ktorá je ako hodnota nehnuteľnosti uvedená v znaleckom posudku. Žalovaná sa teda prihlásila k záverom znaleckého posudku, preto ju treba považovať v spore za úspešnú jednak v časti určenia osoby, ktorej sa má dom prikázať, ako aj v sume, ktorú má vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného dôvodu je patrí náhrada trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej patrí plná náhrada trov proti neúspešnej žalobkyni. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .