Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-70-2025.pdf
PDF · 73.46 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/70/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu N. S., štátna občianka SR, narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. K. XX, XXX XX C. zastúpenej spoločnosťou RYMARENKO LEGAL, s. r. o., so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava, IČO : 57 036 683 proti žalovanému v 1. rade M. S., štátny občan SR, narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A. a žalovanej v 2. rade A. S., štátna občianka SR, narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A. obaja zastúpení advokátom JUDr. Matejom Jankovičom, LL.M., so sídlom Veterná 43, 917 01 Trnava o zaplatenie náhrady škody vo výške 852,60 eura s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia: Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 426,30 eura a to v lehote do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru na bankový účet žalobcu vedený v spoločnosti Tatra banka a.s. číslo účtu v tvare IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2025 žalobca žiadal, aby súd deklaroval právo žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 852,60 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaní jej ako vlastníčke spôsobili škodu na rodinnom dome súp. č. 65 postavaného na parcele č. 11 o výmere 692 m2, zastavané plochy a nádvorie, nachádzajúcom sa v okrese Pezinok, obec Jablonec, kat. územie Jablonec zapísanom na LV č. 76 a to stĺp podbránia, odkvapy ako aj strešnú krytinu
2. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa 23.07.2026 dohodu upravujúcu ich vzťahy, ktoré žiadali posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil (§ 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol samotným schválením súdneho zmieru (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku), keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trov súdneho konania dohodli, nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o nároku na náhradu trov súdneho konania a o výške náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne rozhodovať o výške náhrady trov konania.
4. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.
5. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 O.s.p. (teraz § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
6. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád, Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama, Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár, 1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od 01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania (J. HANDLAR : Zánik závazku dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V. HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami, pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby.
7. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175 a 176, Cpj 141/80).
8. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.
9. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o schválení zmieru je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom (§ 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 Civilného sporového poriadku).