Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/26/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: JUDr. Stanislav Oravec, Hlavná 19, 080 01 Prešov, značka správcu S766, správca konkurznej podstaty úpadcu ACHERON pohrebná služba s.r.o. v konkurze, Ústecko - Orlická 3299/24, 058 01 Poprad, IČO: 51 233 410, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zastúpená Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom, Nám. sv. Egídia 26/69, 058 01 Poprad, IČO: 37 789 414, o zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,- eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 18. decembra 2025, č.k. - 48, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 18. decembra 2025, č.k. - 48.

II. Žalobcovi nepriznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu ACHERON pohrebná služba s.r.o. (ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“) uhradiť zmluvnú pokutu 12.500,- eur a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu sa podanou žalobou domáhal na žalovanej úhrady zmluvnej pokuty 12.500,- eur, titulom porušenia povinnosti žalovanej ako štatutárneho orgánu úpadcu podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ustanovením o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že správca žalobu odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 23.8.2023, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku SR dňa 30.8.2023, konkurzný súd na základe veriteľského návrhu rozhodol o začatí konkurzného konania a na dlžníka bol uznesením zo dňa 8.12.2023 vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Dňa 5.5.2023 sa malo uskutočniť mimoriadne valné zhromaždenie dlžníka, predmetom ktorého malo byť aj odvolanie a menovanie konateľa, avšak k tejto udalosti nedošlo, čo vyplýva aj z obchodného registra SR. Žalovaná ako konateľka dlžníka si nesplnila svoju povinnosť podľa a nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu ani po výzve spoločníka, ktorý mala podať už 7/2022, v ktorom čase mal dlžník záväzky voči Sociálnej poisťovni ku dňu 6.6.2022 vo výške 2.106,50 eur a Daňovému úradu ku dňu 18.6.2022 vo výške 1.309,08 eur, pričom následne vznikali dlžníkovi aj ďalšie záväzky, napr. voči CASTLE group s.r.o. vo výške 11.743,26 eur, pohľadávka priznaná platobným rozkazom OS Banská Bystrica dňa 27.10.2022; voči Inšpektorátu práce Prešov vo výške 3.000,- eur ku dňu 2.11.2022 a voči Union - zdravotná poisťovňa vo výške 1.193,- eur ku dňu 14.8.2023. Žalobca vyzval žalovanú dňa 29.2.2024 na úhradu zmluvnej pokuty 12.500,- eur, avšak neúspešne.

4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, čo odôvodnila tým, že F. G. G. C., H. si ako väčšinový spoločník úpadcu vyhradil rozhodovanie o veciach, o ktorých by mal rozhodovať konateľ a to aj o otázkach úhrad záväzkov voči tretím osobám. Žalovanej ukladal pravidelne konkrétne pokyny akým spôsobom má nakladať s finančnými prostriedkami dlžníka, čo následne musela žalovaná ako konateľka parafovať. Spoločnosť CASTLE group, s.r.o. fakturovala mesačne dlžníkovi vykonanie tam špecifikovaných prác, no v skutočnosti sa jednalo o vyplatenie podielu na zisku pre väčšinového spoločníka a to aj napriek tomu, že valné zhromaždenie dlžníka nikdy neschválilo rozdelenie zisku za žiadne obdobie. Žalovaná nedisponovala účtom spoločnosti, nerealizovala žiadne úhrady, nemala prehľad o finančnom stave dlžníka a o jeho predĺžení. Nedisponovala ani prístupom k elektronickej dátovej schránke dlžníka. Náplňou práce žalovanej bolo zabezpečovanie pohrebných služieb a všetky činnosti s tým spojené. F. G. G. C., H. mal úplný a presný prehľad o stave spoločnosti dlžníka, o jej príjmoch, resp. jej záväzkoch. Následne, keď sa žalovaná dozvedela od účtovníčky dlžníka, že sú vyplácané faktúry spoločnosti CASTLE group, s.r.o., na úkor vzniknutých záväzkov, ktoré mal dlžník voči Sociálnej poisťovni, Daňovému úradu a zdravotným poisťovniam, vydala pokyn, aby sa tieto prestali uhrádzať. Súčasne sa dohodla so všetkými veriteľmi na úhrade ich pohľadávok vo forme mesačných splátok, čo bolo aj následne realizované. Keďže dlžník riadne vykonával svoj hlavný predmet podnikania, ktorým boli pohrebné služby, s určitosťou možno skonštatovať, že by dlžník splatil všetky záväzky, vrátane ich príslušenstva. Uvedené však objektívne zmaril spoločník dlžníka, ktorý podal v upomínacom konaní návrh na vydanie platobného rozkazu za neuhradené faktúry. Ten sa stal právoplatným z dôvodu, že žalovaná nedisponovala ani prístupom k elektronickej dátovej schránke dlžníka. Dlžník teda nemal možnosť namietať fiktívnosť vystavených faktúr spoločnosťou CASTLE group, s.r.o. v rámci riadneho dokazovania, uvedené však vyplýva z účtovníctva dlžníka. Žalovaná vzhľadom na konanie spoločníka dlžníka prijala primerané opatrenia na odvrátenie úpadku.

5. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojich tvrdeniach uvádzaných v konaní, že spoločnosť úpadcu riadil väčšinový spoločník, pán C., ktorý jej neumožnil prístup k účtovníctvu, s disponovaním s účtom a komunikácii úpadcu. Mala však vedomosť, že spoločnosť nemá žiadne záväzky. V minulosti bola spoločníčkou spoločnosti s podobným predmetom podnikania, nikdy však nebola konateľom. Keď zistila, že je potrebné uhrádzať záväzky na základe splátkových kalendárov, pozastavila úhrady voči p. C., čo viedlo k tomu, že dal výpoveď z tzv. chladnice, v dôsledku čoho sa fakticky ukončil výkon činnosti spoločnosti, čo bolo niekedy na jeseň 2022, alebo 2023. Aj napriek tomu, že nemala prístup k účtovníctvu dlžníka, viedla si osobitnú evidenciu úhrad v zošite, kde boli zaznamenané všetky príjmy a výdavky. Orgánmi činnými v trestnom konaní došlo k zaisteniu účtovníctva úpadcu v elektronickej a listinnej podobe, preto nemala možnosť zistiť kedy a akým spôsobom sa spoločnosť dostala do úpadku. Preto nemôže zodpovedať za konanie iných osôb. Zdôraznila, že z minulosti nemala žiadne skúsenosti s funkciou konateľa. Až neskôr zistila, že má väčšie právomoci ako spoločník, preto to vnímala ako pozíciu zamestnanca.

6. Dôvodil súd prvej inštancie, že veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 14.8.2023, preto na uplatnený nárok aplikoval ustanovenia , účinné od 1.8.2023.

7. Z výpisu z obchodného registra úpadcu vyplýva, že spoločnosť vznikla dňa 6.12.2017 a jej spoločníkmi sú F. G. G. C., H. s výškou vkladu 2.550,- eur a G. B. (dcéra žalovanej) s výškou vkladu 2.450,- eur. Jediným konateľom spoločnosti od jej vzniku je žalovaná.

8. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení až 3, , až 4, , , , ktoré definujú úpadok, povinnosť predchádzaniu úpadku, definíciu konania s odbornou starostlivosťou, povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a dojednanie o zmluvnej pokute v prípade porušenia takejto povinnosti, procesný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti za oneskorené podanie (resp. nepodanie) návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj dôkaznú povinnosť subjektov na preukázanie dôvodov na vylúčenie ich zodpovednosti. Ďalej podľa , ktorý definuje výkon pôsobnosti, konanie konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že zo skutkových tvrdení žalobcu, osvedčených predloženými dôkazmi, ktoré žalovaná okrem svojho tvrdenia reálne nespochybnila, vyplynulo, že už ku dňu 30.9.2022 a aj neskôr mal dlžník dva peňažné záväzky voči dvom veriteľom (Sociálna poisťovňa, Daňový úrad), ktoré

boli po lehote splatnosti viac ako 90 dní, ako aj ďalšie označené pohľadávky. Úpadca ako právnická osoba s povinnosťou viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, mal teda v tom čase viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku. Úpadca bol teda k uvedenému dátumu už zjavne v platobnej neschopnosti, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť v zmysle ustanovenia podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojej platobnej neschopnosti. Tejto povinnosti predchádza povinnosť dlžníka (jeho štatutárneho zástupcu) prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie úpadku ( ), najmä ak ako účtovná jednotka mal povinnosť sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav majetku a záväzkov spoločnosti tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia. Uvedená povinnosť sa u úpadcu ako právnickej osoby personifikuje na štatutárny orgán spoločnosti, teda jej konateľa alebo konateľov vykonávajúcich funkciu v rozhodnom období (v lehote na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa ).

10. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná je od 6.12.2017 jediným konateľom úpadcu, s povinnosťou viesť účtovníctvo. Účtovná závierka predstavuje súbor účtovných výkazov, ktoré zostavuje každá účtovná jednotka - väčšinou k poslednému dňu účtovného obdobia, pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky. Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej pozícii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky a teda aj informácie či je subjekt platobne neschopný alebo predlžený. Žalovaná, ktorá aj v rozhodnom období vykonávala funkciu konateľa, bola preto povinná vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä bola povinná zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa činnosti spoločnosti a najmä vo vzťahu k predmetu konania vykonať opatrenia na zabezpečenie účtovníctva spoločnosti úpadcu.

11. Žalovaná okrem popísaného konania druhého spoločníka neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, akým spôsobom mal úpadca konaním iným ako konkurz vyriešiť zistený úpadok spoločnosti.

12. Súd prvej inštancie mal preukázanú existenciu úpadku spoločnosti dlžníka k 30.9.2022 vo forme platobnej neschopnosti, čo žalovaná relevantným spôsobom nevyvrátila. Povinnosťou žalovanej pritom bolo preukázať, že jej konanie bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré primerane funkcii žalovanej, jej odborným znalostiam, ako konateľa spoločnosti a pri zohľadnení všetkých dostupných informácií o podnikaní, hospodárskej a finančnej situácii tejto spoločnosti, stave trhu, možností rozvoja podnikania a nových príležitostiach objektívne opodstatňuje jej rozhodnutie nepodať návrh na konkurz, čo žalovaná v konaní nesplnila. Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strany v konaní majú zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ). Žalovaná na skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa sporu, teda na popretie tvrdení protistrany, žiadne relevantné dôkazy neoznačila a teda tieto tvrdenia výslovne nepoprela, preto sa považujú za nesporné ( ).

13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaná poukazovala na konanie väčšinového spoločníka, v dôsledku ktorého nemala možnosť zistiť úpadok dlžníka, tieto tvrdenia ju však v zmysle ustanovenia nezbavujú ako konateľa spoločnosti zodpovednosti za splnenie povinnosti podať riadny návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, pričom mala možnosť zistiť nevyhnutné skutočnosti aj z verejne prístupných databáz, resp. zo svojej internej evidencie, na ktorú poukázala. Žalovaná preto vo svojich prednesoch neuviedla relevantné skutočnosti a nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že jej povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu ako konateľovi úpadcu v rozhodnom období nevznikla a ani neosvedčila, že by sa tejto povinnosti zbavila. Je pritom nepochybné, že o stave spoločnosti úpadcu, jej finančnej a obchodnej situácii musela v pozícii jediného konateľa úpadcu vedieť a teda v konaní ničím nepreukázala v zmysle existenciu relevantných dôvodov vylučujúcich jej zodpovednosť za nepodanie kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu.

14. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 12.500,- eur podľa .

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa Keďže úspešnému žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich nepriznal.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

17. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy skutočnosti uvádzané žalovanou, resp. dôvody prečo objektívne nemohla konať spôsobom ako predpokladá, ktoré uviedla. Zotrvala na skutkových tvrdeniach uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie, že vo všetkých finančných záležitostiach úpadcu konal a rozhodoval výlučne F. G. G. C., H., ktorý si ako väčšinový spoločník vyhradil rozhodovanie o veciach, o ktorých by mal rozhodovať konateľ a to aj o otázkach úhrad tretím osobám. Väčšinový spoločník ukladal žalovanej pravidelne konkrétne pokyny, a to buď telefonicky, mailom, resp. účtovníčke dlžníka, akým spôsobom má nakladať s finančnými prostriedkami úpadcu a to aj v rozhodnom období, kedy jej ako jedinému konateľovi úpadcu vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tá bola jeho pokynmi a rozhodnutiami viazaná. Uvedený spoločník mal z účtovníctva úpadcu, stavov účtov a pokladne úpadcu vedomosť o stave úpadcu, pričom napriek tomu v uvedenom období každý mesiac vystavil tzv. Mesačné vyúčtovanie hospodárskeho výsledku úpadcu, ktoré následne musela žalovaná, ako jej konateľka, parafovať. Tieto vyúčtovania následne slúžili ako podklad na vystavenie mesačných faktúr, ktorými spoločnosť CASTLE group, s.r.o. fakturovala vykonanie tam špecifikovaných prác úpadcovi. V skutočnosti sa však jednalo o vyplatenie podielu na zisku úpadcu, a to aj napriek tomu, že valné zhromaždenie dlžníka nikdy neschválilo rozdelenie zisku za žiadne obdobie. Väčšinový spoločník mohol aj bez súhlasu druhého spoločníka úpadcu odvolať konateľa úpadcu. Z tohto dôvodu bolo nastavené faktické fungovanie úpadcu, t.j. odstrihnutie žalovanej od vedomosti o stave spoločnosti úpadcu, jej finančnej a obchodnej situácii, o ktorej za inej situácie by musela v pozícii jediného konateľa úpadcu vedieť. Žalovaná opätovne zdôraznila, že ako konateľka úpadcu nedisponovala v uvedenom období účtom úpadcu, nerealizovala žiadne úhrady za úpadcu, nemala prehľad o finančnom stave úpadcu, ani o jeho predĺženosti v uvedenom období a ani ho reálne s poukazom na výsledky dokazovania nemohla mať. Žalovaná nedisponovala ani prístupom k elektronickej dátovej schránke dlžníka. Výlučnou náplňou práce žalovanej bolo zabezpečovanie pohrebných služieb a všetky činnosti s tým spojené. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil právny vzťah medzi ňou ako jediným konateľom úpadcu a spoločníkom úpadcu F. G. G. C., H., ktorý reálne spoločnosť riadil, určoval konkrétne úhrady úpadcu, vrátane jeho vyplácania si podielu na zisku úpadcu, čo samozrejme predpokladalo, že úpadca nemohol byť v uvedenom období v stave na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná osvedčila zbavenie sa zodpovednosti podľa , teda zachovanie odbornej starostlivosti.

18. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovanej nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním mu bola doručená dňa 20.1.2026.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Žalovaná podanie odvolania v podstate odôvodnila dôvodom podľa a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní / /, je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

23. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

25. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

26. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovanej a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

27. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur, titulom porušenia povinnosti žalovanej ako štatutárneho orgánu úpadcu včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ustanovením .

28. Podľa , dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku (ods. 1). Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len "medzera krytia") je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný (ods. 2). Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (ods. 3).

29. Podľa , konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

30. Podľa , dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

31. Podľa , správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili (ods. 1). Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom (ods. 2). Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť (ods. 4). Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o úpadku, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v úpadku; b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu; c) v lehote podľa poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu (ods. 5). Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.14b) (ods. 6).

32. Odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 23.8.2023 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi - spoločnosti ACHERON pohrebná služba s.r.o. a uznesením zo dňa 8.12.2023 Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a zároveň ustanovil predbežného správcu JUDr. Stanislava Oravca do funkcie správcu úpadcu. V rozhodnom období, potrebnom pre ustálenie vzniku zodpovednosti konateľa v posudzovanej právnej veci v zmysle ustanovenia , vykonávala pôsobnosť štatutárneho orgánu v súvislosti s podaním, resp. nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaná, ktorá bola teda osobou právne zodpovednou za podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. V zmysle ustanovenia je povinnosťou konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným viesť predpísanú evidenciu a účtovníctvo. Žalovaná je vo funkcii konateľa úpadcu od 6.12.2017 (vzniku spoločnosti).

33. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe o existencii úpadku dlžníka vo forme platobnej neschopnosti od 7/2022 a existencii plurality veriteľov. Žalovaná na pojednávaní dňa 25.11.2025 potvrdila, že mala vedomosť o existencii viacerých veriteľov, keďže sa v uvedenom období mali uhrádzať záväzky dlžníka na základe splátkových kalendárov a od počiatku sa väčšinovému spoločníkovi vyplácalo viac peňazí, než spoločnosť dokázala zarobiť aby sa uhrádzali všetky záväzky.

34. Ak žalovaná namietala, že konaním väčšinového spoločníka jej bol fakticky znemožnený výkon funkcie konateľa a nemala ani prístup k účtovníctvu spoločnosti a preto sa nemohla dozvedieť o jej úpadku, odvolací súd udáva, že podľa , sú konatelia povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že konatelia majú povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, t.j. môžu túto evidenciu a účtovníctvo viesť buď osobne alebo môžu zabezpečiť vedenie evidencie účtovníctva inými tretími osobami na základe osobitných zmluvných vzťahov. Aj v prípade, pokiaľ je predpísaná evidencia účtovníctva vedená na základe zmluvných vzťahov s tretími osobami, táto skutočnosť nezbavuje konateľov zodpovednosti za splnenie tejto povinnosti. V opačnom prípade by došlo k absurdnej situácii, keď by sa konateľ spoločnosti zbavil svojej zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (resp. iných zákonných povinností), len s poukazom na to, že nedisponuje s účtovnou evidenciou spoločnosti a preto nemá vedomosti o jej hospodárení, ekonomickom stave, resp. predĺžení, ako to tvrdí žalovaná v spore.

35. Odvolací súd pritom udáva, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa finančnej kondície úpadcu bolo možné zistiť aj z on-line verejne prístupných databáz, teda žalovaná si mohla preveriť stav záväzkov úpadcu a to minimálne z internetových databáz dlžníkov Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk, zdravotných poisťovní, platiteľov DPH na internetovej stránke Finančnej správy www.financnasprava.sk.

36. Odvolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na samotné tvrdenia žalovanej produkované v priebehu konania, z ktorých vyplýva, že mala prehľad o stave hospodárenia úpadcu, keďže podpisovala mesačné vyúčtovania hospodárskeho výsledku úpadcu a o hospodárení úpadcu si viedla aj evidenciu vo forme tzv. „osobitného zošita“.

37. K tvrdeniam žalovanej, že za stav úpadku zodpovedá väčšinový spoločník, ktorý fakticky riadil spoločnosť úpadcu, odvolací súd udáva, že v tomto spore je nerozhodné kto úpadok dlžníka spôsobil, resp. za neho zodpovedá. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná ako konateľ úpadcu sa mohla pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o úpadku spoločnosti. Žalovaná pritom nepodala dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť úpadcu, tak ako to ukladá , dokonca takýto návrh nebol podaný vôbec a k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka došlo až na základe veriteľského návrhu.

38. Podstatnou spornou otázkou v posudzovanom spore je, či žalovaná konala s odbornou starostlivosťou, čo by ju podľa zbavilo zodpovednosti. Povinnosť osvedčovať existenciu liberačných dôvodov pritom zaťažuje žalovaného konateľa.

39. Posúdenie, či určité konanie je alebo nie je konaním s odbornou starostlivosťou v zmysle , je právnou otázkou. Súčasťou riešenia tejto otázky je však aj posudzovanie predpokladaných vplyvov určitých úkonov, ich užitočnosť a vhodnosť v daných súvislostiach, ďalej možnosti konajúcich osôb tieto vplyvy svojich úkonov predvídať.

40. Podľa základných princípov sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech.

41. Ak sa teda žalovaná dovolávala toho, že postupovala s odbornou starostlivosťou, je jej povinnosťou tvrdiť a dokázať také rozhodné skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť záver, že jej konanie zodpovedá . Žalovaná je teda povinná tvrdiť a dokázať, že jej rozhodnutie pokračovať aj naďalej v podnikateľskej činnosti ako doposiaľ, bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré primerane funkcii žalovanej ako konateľa spoločnosti a pri zohľadnení všetkých dostupných informácií o podnikaní, hospodárskej a finančnej situácii tejto spoločnosti, stave trhu, možností rozvoja podnikania a nových príležitostiach objektívne opodstatňuje jej rozhodnutie nepodať návrh na konkurz.

42. Predovšetkým je potrebné, aby konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným konal so starostlivosťou primeranou funkcii, teda štatutárneho orgánu, ktorému je zo zákona zverené obchodné vedenie

spoločnosti ( ) a ktorý môže v mene spoločnosti urobiť všetky úkony navonok a dovnútra, ktoré považuje za potrebné, a okrem valného zhromaždenia spoločnosti nie je povinný sa riadiť príkazmi nikoho; rovnako však nie je povinný ani na také pokyny čakať.

43. Žalovaná sa v konaní bránila aj tým, že zachovala takúto odbornú starostlivosť len všeobecnými tvrdeniami o realizácii úkonov smerujúcich k postupnému uspokojeniu veriteľov a snahou o pokračovaní v ďalšej podnikateľskej činnosti úpadcu. Bolo povinnosťou žalovanej dokázať konkrétne okolnosti, ktoré by túto reálnosť potvrdzovali, teda ktoré by preukázali, že úpadca by dosahoval zisk, ktorý by reálne postačoval na uspokojovanie jeho veriteľov.

44. Žalovaná na preukázanie svojho konania s odbornou starostlivosťou je povinná tvrdiť a dokázať konkrétne skutočnosti, teda nielen, že zabezpečila úhradu záväzkov, ale aj akým spôsobom sa úhrada týchto záväzkov mohla reálne prejaviť na hospodárení spoločnosti a na šanci uspokojiť veriteľov tak, aby to vyrovnalo dôsledky oneskoreného návrhu na vyhlásenie konkurzu.

45. Odvolací súd pritom poukazuje, že žalovaná nepreukázala, že konala v mene a v prospech úpadcu, o čom by skôr svedčilo také konanie žalovanej, ktorým by kapitálovo posilnila priamo úpadcu, a to navýšením základného imania, resp. zabezpečením finančných zdrojov, napr. pôžičkou, ktoré finančné prostriedky by použila spoločnosť úpadcu na priamu úhradu svojich záväzkov.

46. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie , podľa ktorého ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku.

47. Samotná žalovaná pritom potvrdila, že mala skúsenosti s podnikaním, keďže pôsobila aj ako spoločník v inej obchodnej spoločnosti, teda jej muselo byť zrejmé aké práva a povinnosti majú samotní spoločníci spoločnosti a aké jej štatutárny orgán. Odvolací súd pritom udáva, že ani neznalosť zákona neospravedlňuje ne/konanie riadne ustanoveného štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, teda žalovanú. Žalovaná pritom nepreukázala, že jej funkcia konateľa v spoločnosti úpadcu zanikla. Nič nebránilo žalovanej vzdať sa funkcie konateľa spoločnosti podľa .

48. Pokiaľ žalovaná udávala, že osvedčila zbavenie sa zodpovednosti podľa (správne ), odvolací súd udáva, že základným predpokladom uvedeného liberačného dôvodu pri nedostatku súčinnosti (ako konania s odbornou starostlivosťou) je uloženie oznámenia do zbierky listín, že dlžník je v úpadku, čo však žalovaná nerealizovala.

49. Odvolací súd k skutkovým tvrdeniam žalovanej uvádza, že tieto nie sú spôsobilé preukázať také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že žalovaná odbornú starostlivosť zachovala. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena potom je, že súd skutočnosť, ktorá sa mala takto dokázať, za dokázanú nepovažuje, ale naopak, vychádza z toho, že nenastala.

50. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že už od roku 2022 uplynulo dostatočne dlhé časové obdobie, počas ktorého žalovaná, ak by konala s odbornou starostlivosťou, mohla objektívne zistiť finančný a majetkový stav úpadcu a sama mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo však neurobila.

51. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚSSR sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ).

52. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovanú na úhradu zmluvnej pokuty 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, keď dospel k záveru, že sú dané všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej podľa tým, že nepodala včas návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok úpadcu a žalovaná zároveň nepreukázala, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčila, že sa jej zbavila.

53. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

54. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobcovi v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).