Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: T. N., bytom S. U. XXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2020 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 06.02.2020 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o SP“). V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa odkázal na závery odborného posudku o invalidite s tým, že podľa tohto posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky zo dňa 06.02.2020 žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odbornom posudku o invalidite bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie stav po zlomenine členka, ktoré bolo zaradené v zmysle prílohy č. 4 zákona o SP do kapitoly XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 53 - stav po zlomenine vonkajšieho vnútorného členka, písm. b) - zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine. Posudkový lekár uviedol, že vzhľadom k stredne ťažkému obmedzeniu pohyblivosti, ale v primeranom postavení, bez stuhnutia členka, bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %.

2. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne vydané v prvom stupni potvrdil.

3. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne a bol vyhotovený odborný posudok o invalidite zo dňa 20.05.2020. Aj v tomto posudku bolo ako rozhodujúce ochorenie určené ochorenie stav po zlomenine ľavého vonkajšieho členka, so stredne ťažkým obmedzením pohyblivosti v primeranom postavení, bez stuhnutia členka s tým, že bola stanovená dolná hranica percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to 30 % (rozpätie 30 % až 40 %). Ďalej bolo poukázané na to, že vredová choroba duodenna je v remisii, poruchu metabolizmu tukov je možné ovplyvniť diétou a liečbou statínmi, kŕčové žily - varixy sú aktuálne v kľude bez vredov predkolenia. Trombóza pri vyšetrení Dopplerom

nebola zistená a vysoký krvný tlak je dobre ovplyvnený liečbou. Tieto ochorenia boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a nezvyšujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správnemu súdu bolo doručené dňa 13.08.2020 podanie žalobcu, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozhodnutím Sociálnej poisťovne o tom, že mu nebol priznaný invalidný dôchodok. Poukazoval na to, že jeho zdravotný stav je zlý a nedovoľuje mu vykonávať zárobkovú činnosť. Taktiež namietal, že jeho zdravotný stav bol posúdený bez jeho prítomnosti. Uviedol aj, že vzhľadom na situáciu v zdravotníctve súvisiacu s ochorením COVID-19 sa jeho vyšetrenia posunuli, musel sa nanovo objednávať na odborné vyšetrenia a nemal celkovú zdravotnú dokumentáciu k dispozícii.

5. Uznesením č.k. -75 zo dňa 02.09.2020 správny súd vyzval žalobcu na doplnenie náležitostí správnej žaloby a zároveň žalobcu poučil, že má právo zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa so žiadosťou o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci. Žalobca požiadal Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica o právnu pomoc a rozhodnutím č. zo dňa 15.10.2020 bola žalobcovi priznaná právna pomoc s finančnou účasťou.

6. Po ustanovení právneho zástupcu bolo správnemu súdu doručené doplnenie a zmena žaloby, ktoré bolo vyhotovené právnym zástupcom žalobcu. V doplnení správnej žaloby žalobca označil ako žalovaného Sociálnu poisťovňu, ústredie - generálny riaditeľ a konkretizoval, že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok. Žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne a poukázal na to, že podkladom pre vydanie rozhodnutí bol odborný posudok o invalidite zo dňa 06.02.2020 a následne zo dňa 12.05.2020, v ktorom posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %. V úvode odborného posudku zo dňa 06.02.2020 - vychádzajúceho z vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom, je okrem iného konštatované, že žalobca pri chôdzi používa francúzsku barlu, čo ďalej nebolo zohľadnené. Žalobca poukázal na to, že túto pomôcku používa a je nútený používať ju naďalej, pretože pri akejkoľvek záťaži mu postihnutá ľavá dolná končatina pripúcha a silnejú aj bolesti v nej. Túto skutočnosť potvrdzuje napr. aj prepúšťacia správa z kúpeľnej liečby v Kúpeľoch Brusno zo dňa 13.11.2018 a ambulantná správa úrazového chirurga L.. P. zo dňa 21.11.2018, ale aj ďalšie lekárske vyšetrenia.

7. V rozhodnutí orgánu verejnej správy druhého stupňa sa uvádza, že odborné posudky, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia sú zhodné, bez diskrepancií, podložené medicínskymi vyšetreniami, avšak podľa žalobcu samotné rozhodnutie vzbudzuje pochybnosť o tom, ako má byť posudzovaná jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to či na hornej alebo dolnej hranici zákonného percentuálneho poklesu. Žalobca poukázal na nezrovnalosť v obsahu rozhodnutia, a to konkrétne na strane 3, kde v druhom odseku je uvedené, že „preto je stanovená dolná hranica percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 % do 40 %, t. j. 30 %“. V ďalšom odseku je však konštatované, že „...s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica zo zákonného percentuálneho poklesu...“. Podľa žalobcu tento rozdiel môže vyvolávať dojem, že sa jedná o gramatickú nesprávnosť, ale u žalobcu vyvolala pochybnosť, či mu skutočne nemala prináležať horná hranica poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

8. Záver odborného posudku týkajúci sa pracovnej rekomandácii neobsahuje žiadne obmedzenia týkajúce sa uplatnenia žalobcu na trhu práce, pričom posudkový lekár nezohľadnil iné zdravotné postihnutia žalobcu. Následne až z rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne vyplynul záver, že tieto iné zdravotné postihnutia neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca je dlhodobo sledovaný a liečený okrem iných ambulancií aj na kardiológii s diagnostikovanou ischemickou chorobou srdca, artériovou hypertenziou a chronickým srdcovým zlyhávaním NYHA II. Túto diagnostiku potvrdzuje aj posledné vyšetrenie zo dňa 27.10.2020.

9. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa nepostupovala v súlade s § 71 ods. 3, 4, 5 a 6 a ani v súlade s § 195 a § 209 zákona o SP. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu, pripúšťajú možnosť pochybnosti o správnosti prijatého záveru, preto žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 26.06.2020 o odvolaní žalobcu bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 20.05.2020, podľa ktorého žalobca nie je invalidný. Posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že žalobca nie je invalidný. Žalobca neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o SP.

11. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

12. Skutkový stav bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.

13. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia sa komplexne a rozsiahlo vysporiadal s každou lekárskou správou, ktorá bola predložená, vrátane lekárskych správ z kardiologických vyšetrení realizovaných L.. J. zo dňa 24.01.2019, 03.05.2019 a 21.08.2019, čo je uvedené v odbornom posudku zo dňa 20.05.2020, ako aj v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

14. Pokiaľ žalobca poukázal na kardiologické vyšetrenie zo dňa 27.10.2020, tak táto správa bola vyhotovená už v čase právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, a preto nemohla byť zohľadnená v odvolacom konaní. Podľa pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Postup Sociálnej poisťovne bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.

16. V ďalšom žalovaný odkázal na skutkové a právne závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach s tým, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s právnymi predpismi.

17. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

18. V podaní zo dňa 23.02.2021 žalobca oznámil správnemu súdu, že vzhľadom na predlžujúcu sa dobu pandemickej situácie súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V ďalšom podaní zo dňa 01.03.2021 žalobca uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na dôvodoch žaloby a obranu žalovanej považuje za tendenčnú a účelovú.

19. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

20. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( a ). Správny súd preto preskúmal postup orgánov Sociálnej poisťovne a ich rozhodnutia aj mimo žalobných bodov a vady v postupe orgánov Sociálnej poisťovne a v ich rozhodnutiach o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok nezistil.

21. Podľa § 70 ods. 1 zákona o SP; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona o SP; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 71 ods. 2 zákona o SP; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 3 zákona o SP; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

25. Podľa § 71 ods. 4 zákona o SP; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

26. Podľa § 71 ods. 5 zákona o SP; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona o SP; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 71 ods. 7 zákona o SP; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

29. Podľa § 71 ods. 8 zákona o SP; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

30. Podľa § 71 ods. 9 zákona o SP; ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

31. Podľa § 199 ods. 1 zákona o SP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

32. Podľa § 199 ods. 2 zákona o SP; v predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky nedostavenia sa na predvolanie

33. V prejednávanej veci žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok a táto žiadosť bola zamietnutá. Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vydanom v prvom stupni podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne, teda či o žiadosti žalobcu rozhodli správne, zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

34. V prejednávanej veci bola žiadosť žalobcu zamietnutá z toho dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku pre priznanie invalidného dôchodku, pretože jeho zdravotný stav nebol vyhodnotený tak, že u žalobcu je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne ako aj ústredia Sociálnej poisťovne, dospeli k zhodnému záveru, že u žalobcu sa jedná o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené zdravotné postihnutie po zlomenine ľavého členka, zaradené do kapitoly XV, oddiel G, položka 53 písm. b) prílohy č. 4 zákona o SP, teda Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, zlomenina zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine.

35. Vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu účastníka konania správny súd poukazuje na to, že kompetencia pre posúdenie zdravotného stavu je zákonom o SP zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Správny súd nedisponuje dostatkom medicínskej odbornosti na to, aby sám mohol realizovať odborné posúdenie zdravotného stavu účastníka konania. Preto aj odborné posudky o invalidite, vypracované posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia o dávkach dôchodkového poistenia, správny súd preskúmaval z hľadiska ich presvedčivosti, úplnosti a logickosti, teda či závery posudkových lekárov obsiahnuté v odborných posudkoch o invalidite zodpovedajú odborným lekárskym nálezom a záverom v lekárskych správach ošetrujúcich lekárov, ktoré účastník konania doložil v konaní pred orgánmi Sociálnej poisťovne.

36. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne vyhodnotil ako rozhodujúce ochorenie stav po zlomenine členka s tým, že ide o stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti v primeranom postavení bez stuhnutia členka, preto zo zákonného rozpätia 30 % až 40 % stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Uviedol, že pretrváva ľahké obmedzenie pohyblivosti s tým, že osteosystetický materiál bol odstránený a chôdza je samostatná s oporou francúzskej barly. Čo sa týka liečby u kardiológa, posudkový lekár pobočky vyhodnotil, že žalobca je v liečbe kardiológa pre vysoký krvný tlak na monoterapii bez orgánového poškodenia a pri realizovaných vyšetreniach neboli zaznamenané závažné zmeny na srdcových cievach. Pokiaľ kardiológ udával v závere lekárskych správ diagnózu ischemická chorobu srdca a prejavy srdcového zlyhávania, posudkový lekár konštatoval, že tieto závery nie sú ničím podložené, a to ani v liečbe. K prekonanej trombóze žily ľavého predkolenia uviedol, že žalobca je nastavený na antitrombotickú liečbu. Vyšetrenie hematológom pre makrocytózu bolo vyhodnotené ako sekundárny stav pri ostatných chronických ochoreniach - ochoreniu žalúdka. Preto tieto zdokumentované ochorenia neuznal ako posudkovo významné.

37. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia taktiež určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po zlomenine ľavého vonkajšieho členka so stredne ťažkým obmedzením pohyblivosti v primeranom postavení, bez ztuhnutia členku, a preto bola stanovená miera rozpätia 30 %. Bolo poukázané na to, že v októbri 2018 po prepustení z kúpeľnej liečby bola uvádzaná plantárna flexia 40 %, dorzálna flexia 5 %, inverzia a everzia ľavej dolnej končatiny v rozsahu 2/3. Ostatné ochorenia boli vyhodnotené ako posudkovo nevýznamné v podstate s rovnakým záverom, ako tieto ochorenia vyhodnotil posudkový lekár pobočky. Bolo konštatované, že žalobca je liečený pre vysoký krvný tlak na monoterapii, klasifikovaný ako prvý stupeň bez orgánového poškodenia a neboli preukázané závažné zmeny na vencovitých tepnách srdca. Pokiaľ kardiológ poukazoval na ischemickú chorobu srdca a prejavy srdcového zlyhávania funkčne NYHA II, toto nezodpovedá objektívnemu nálezu na CT - koronarografii a ani liečbe. V objektívnom kardiologickom náleze nie sú prejavy kardiálneho zlyhávania a je tu kardiopulmonálna kompenzácia. K trombóze žily ľavého predkolenia bolo uvedené, že túto žalobca prekonal v decembri 2018 a bol nastavený na antitrombotickú liečbu, pričom išlo o komplikáciu po úraze ľavého členka s následným operačným riešením. Ďalej bolo konštatované, že podľa vyšetrenia úrazového chirurga z júla 2018 bola hybnosť v ľavom členku so stredne ťažkým obmedzením a pri RTG vyšetrení je postavenie talu správne vo vidlici, subkapitálna zlomenina ihlice je dobre zahojená. Vo vzťahu k vredovej chorobe duodenna bolo uvedené, že táto je v remisii a poruchu metabolizmu tukov je možné ovplyvniť diétou a liečbou statínmi. Kŕčové žily boli vyhodnotené ako t. č. v kľude, bez vredov predkolenia, trombóza pri vyšetrení Dopplerom nebola zistená, vysoký krvný tlak dobre ovplyvnený liečbou.

38. Z vyššie uvedených hodnotení posudkových lekárov Sociálnej poisťovne vyplýva preskúmateľný a logický záver, ktorý zodpovedá lekárskym nálezom, ktoré žalobca doložil v konaní pred Sociálnou poisťovňou a ktoré predložil aj správnemu súdu. Z dokumentácie predloženej žalobcom vyplýva, že

žalobca utrpel 08.11.2017 úraz, pri ktorom došlo k zlomenine ľavého vonkajšieho členka. Dňa 28.11.2017 absolvoval operáciu a dňa 30.01.2018 došlo k vybratiu osteosyntetického materiálu. Z predložených nálezov z úrazovej chirurgickej ambulancie vyplýva, že v rámci liečby bolo žalobcovi doporučené ďalej cvičiť a dostupovať na nohu s tým, že ide o obmedzenie hybnosti v ľavom členku, ktoré bolo uzavreté ako stredne ťažké. V záveroch týkajúcich sa určenia rozhodujúceho ochorenia a posúdenia rozhodujúceho zdravotného ochorenia, a to stavu po zlomenine vonkajšieho ľavého členka, nevzhliadol správny súd nedostatky alebo vady a závery posudkových lekárov plne zodpovedajú záverom predložených odborných lekárskych vyšetrení.

39. Taktiež vo vzťahu k dokumentovaným kardiologickým ochoreniam posudkoví lekári preskúmateľne vyhodnotili, že pokiaľ bola kardiológom uvádzaná ischemická choroba srdca a prejavy srdcového zlyhávania, tak takýto záver nebol podložený objektívnymi nálezmi v správach ošetrujúceho kardiológa a takýmto ochoreniam nezodpovedala ani kardiológom indikovaná liečba. Taktiež bolo dostatočne vysvetlené, prečo nebolo ako posudkovo významné ochorenie zohľadnené ochorenie žalúdka s odôvodnením, že toto ochorenie je v liečebnom procese a je v remisii. Preskúmateľné sú aj závery vo vzťahu k trombóze a kŕčovým žilám a to, že toho času tieto už neboli v aktívnej fáze ochorenia. Taktiež je preskúmateľný a predloženým lekárskym správam zodpovedajúci záver, že vysoký krvný tlak je liečbou dobre ovplyvnený a u žalobcu nenastalo žiadne orgánové poškodenie v súvislosti s týmto ochorením.

40. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho zdravotný stav bol vyšetrený bez jeho prítomnosti, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa zúčastnil ústneho pojednávania pred posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky dňa 06.02.2020. Je pravdou, že žalobca sa posúdenia zdravotného stavu na ústnom pojednávaní pred posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie nezúčastnil, a to z dôvodu v tom čase platiacich obmedzení a opatrení súvisiacich so šírením ochorenia COVID-19. V prejednávanej veci posudkový lekár pobočky posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho prítomnosti a posudkový lekár ústredia kvôli platiacim obmedzeniam a opatreniam žalobcu na posúdenie zdravotného stavu nepredvolal. Absencia posúdenia zdravotného stavu žalobcu pred posudkovým lekárom ústredia za osobnej prítomnosti žalobcu nie je podľa správneho súdu vadou v postupe Sociálnej poisťovne, ktorá by mohla mať za následok poškodenie práv žalobcu. Posudkový lekár ústredia vychádzal z predložených jednoznačných odborných lekárskych nálezov a žalobca sa zúčastnil posúdenia zdravotného stavu pred posudkovým lekárom pobočky. Zdokumentovaný zdravotný stav žalobcu v predložených odborných lekárskych nálezoch nebol takého charakteru, že by sa v ňom vyskytovala určitá nejednoznačná diagnostika alebo nejednoznačné závery ošetrujúcich lekárov, preto má správny súd za to, že vyhodnotenie, resp. posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom ústredia bez prítomnosti žalobcu nebolo vadou v postupe orgánov Sociálnej poisťovne a nedošlo tým k poškodeniu žalobcu na jeho právach.

41. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k používaniu francúzskej barly poukazoval na prepúšťaciu správu z kúpeľnej liečby v Kúpeľoch Brusno zo dňa 13.11.2018 a na ambulantnú správu úrazového chirurga L.. P. zo dňa 21.11.2018, ako aj na ďalšie lekárske vyšetrenia, správny súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že zo všetkých týchto správ vyplýva, že hybnosť v ľavom členku je so stredne ťažkým obmedzením a postavenie talu vo vidlici je správne. Aj v správe ošetrujúceho úrazového chirurga zo dňa 21.11.2018, na ktorú žalobca poukázal, je pri popise subjektívnych ťažkostí uvedené, že žalobca uviedol, že sa má dobre a sú mierne bolesti a edémy po záťaži.

42. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v rozhodnutí žalovaného bolo uvedené, že mu bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %, a na jednom mieste bolo uvedené, že ide o dolnú hranicu rozpätia, a na inom mieste rozhodnutia, že ide o hornú hranicu rozpätia, tak správny súd považuje tú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde sa uvádza, že ide o hornú hranicu zo zákonného percentuálneho rozpätia za zrejmú chybu v štylizovaní a písaní rozhodnutí, nakoľko z predošlej časti rozhodnutia žalovaného, ako aj z odborných lekárskych posudkov posudkových lekárov vyplýva, že pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobcu je v prílohe č. 4 zákona o SP stanovené rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % až 40 % a posudkoví lekári vyhodnotili, že u žalobcu je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici 30 %. Preto ani túto žalobnú námietku správny súd neuznal za dôvodnú.

43. Je pravda, že posudkový lekár pobočky vyhodnotil ostatné zdravotné ochorenia u žalobcu len veľmi stručne a až z posudku posudkového lekára ústredia je zrejmé jednoznačnejšie posúdenie ostatných

zdravotných ochorení. Avšak ako už bolo uvedené v predošlých častiach tohto rozsudku, aj iné u žalobcu zdokumentované zdravotné ochorenia boli vyhodnotené podľa správneho súdu úplne, presvedčivo a logicky, a zodpovedajú záverom obsiahnutým v lekárskych správach, ktoré žalobca predložil. Pokiaľ žalobca opakovane poukazoval na to, že mu bola diagnostikovaná ischemická choroba srdca a artériová hypertenzia a chronické srdcové zlyhávanie NYHA II. a poukazoval na správy kardiológa L. J. zo dňa 24.01.2019, 03.05.2019 a 21.08.2019, tak tieto boli posudkovými lekármi vyhodnotené a podľa správneho súdu závery posudkových lekárov sú logické a správne. Posudkoví lekári dospeli k záveru, že objektívne nálezy a výsledky odborných vyšetrení u žalobcu o takýchto záveroch obsiahnutých v lekárskych správach ošetrujúceho kardiológa nesvedčia. Tieto závery považuje správny súd za preskúmateľné a zodpovedajúce objektívnym nálezom v predložených lekárskych správach.

44. Správny súd sa nestotožnil so žalobcovými námietkami, že skutkový stav nebol spoľahlivo zistený a že závery obsiahnuté v rozhodnutiach pripúšťajú pochybnosti o správnosti prijatého záveru. Správny súd vyhodnotil správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

45. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).