Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/13/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C. D. - E., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, a. s., so sídlom Prievozská 2 , 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozná 2, 821 09 Bratislava, mestská časť Ružinov, IČO 53 255 739, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. - 106 zo dňa 14.05.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje uznesenie s výnimkou výroku II. a konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto, cit.:

“I. Žalovaný je p o v i n n ý z d r ž a ť sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor, pre okres F., obec C. D., katastrálne územie C. D., ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na G. F. H. XXXX/XXX, so spoluvlastníckym podielom 1/1, ako aj nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor, pre okres Prešov, obec C. D., katastrálne územie C. D., ako G. F. H. XXXX/X - záhrada o výmere 382 m2, G. parcela č. XXXX/X - zastavená plocha a nádvorie o výmere 515 m2, a ako G. parcela č. XXXX/XXX - zastavená plocha a nádvorie o výmere 85 m2, so spoluvlastníckym podielom 1/1, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej v zmysle žaloby žalobkyne podanej podľa výroku III. tohto uznesenia.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu o určenie, že žalovaný nie je oprávneným z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.07.2008 v rozsahu vyplývajúcom z jeho písomného potvrdenia vystaveného v súvislosti s dobrovoľnou dražbou spolu so žalobou o určenie, že žalovaný nie je oprávneným zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2008.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.“

2. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že dňa 04.07.2008 bola medzi I., J. J. B. na jednej strane a K. A. C. a A. B. C. na strane druhej uzavretá úverová zmluva číslo

XXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie stavebného úveru s cieľovou sumou 2.000.000 Sk. V rovnaký deň bola uzavretá aj záložná zmluva, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy na majetok záložcov evidovaný na LV č. XXXX B. XXX, k.ú. C. D.. V súčasnosti je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností žalobkyňa. Na predmetných listoch vlastníctva sa nachádza oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 06.05.2022 vyplývajúce zo záložnej zmluvy predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby záložným veriteľom – žalovaným, ako aj poznámka o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorej dátum bol určený na 26.05.2026. 3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opísal obsah rozhodnutia Okresného súdu Prešov, č. k. – 103 z 21.05.2014, ktorým rozsudkom pre zmeškanie boli zaviazaní žalobkyňa a K. A. C. spoločne a nerozdielne zaplatiť spoločnosti I., J. J. B. sumu 58.970,02 eur so špecifikovanými úrokmi z omeškania, ako aj trovy konania vo výške 3.538 eur. V ďalšom texte opísal výsledok konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou v spojení s odvolacím konaním vedeným pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. , konanie vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu v konaní pod sp. zn. . Odôvodnenie odvolacieho súdu vo veci rozviedol súd prvej inštancii v bode 14 veľmi podrobne, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné túto časť odôvodnenia opakovať, ale len na uvedený bod rozhodnutia odkazuje. 4. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Prešov vo veci , v ktorom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXX a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Rozhodnutím z 15.12.2025 bol tento návrh žalobkyne zamietnutý z dôvodu, že žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila dôvodnosť nároku vo veci samej, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. 5. Po citácii ods. ods. 1, 3 , , , , , , , , , a (ďalej len ) bližšie zdôvodnil neodkladné opatrenie ako výnimočný právny prostriedok a zákonné podmienky jeho nariadenia. 6. Zo zistených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že aj napriek predchádzajúcim rozhodnutiam o návrhoch na nariadenie neodkladné opatrenie (v konaní sp. zn. bolo nariadené, v konaní sp. zn. bolo zamietnuté), ako aj napriek tomu, že súd už právoplatne rozhodol o žalobe právneho predchodcu žalovaného v konaní pod sp. zn. rozsudkom pre zmeškanie, pohľadávka žalovaného, ako aj právne pomery medzi stranami sporu zostali stále neisté, a to hlavne z dôvodu, že v následne vedenom konaní pod sp. zn. bola ku dňu 14.01.2025 právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvná podmienka týkajúca sa predčasného zosplatnenie úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX z dôvodu, že nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, pričom uvedené má nesporne vplyv na splatnosť pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená záložnou zmluvou zo dňa 04.07.2008. 7. S poukazom na ustanovenie o dobrovoľných dražbách súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. zo dňa 19.06.2025, ktoré v skrátenej forme opísal. Mal za to, že za daných okolností ostávajú žalobkyni v zásade dve možnosti, a to buď žiadať o predbežnú ochranu súdu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho napr. v zákaze výkonu záložného práva dražbou, alebo možnosť následnej ochrany v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keďže dôvodom neplatnosti môže byť aj porušenie hmotného práva, majúce za následok predčasnosť výkonu záložného práva. Rozviedol tiež využitie inštitútu dobrovoľnej dražby s možnosťou jeho použitia na spotrebiteľov, ktorú argumentáciu podporil judikatúrou Ústavného súdu SR, resp. výkladom práva Európskej únie Súdnym dvorom EÚ. 8. Prvoinštančný súd, vychádzajúc zo zistených a osvedčených skutočností a so zreteľom na okolnosti prípadu (obydlie žalobkyne), majúc pritom na zreteli zmysel neodkladného opatrenia, a teda preventívnu ochranu, dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov (oznámenie o opakovanej dražbe a listy vlastníctva) je zrejmé, že žalovaný už uskutočnil úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom samotná zmluva o úvere (a tým aj akcesorická záložná zmluva) bola žalobkyňou spochybnená s poukazom na právoplatný rozsudok súdu o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky o mimoriadnej splatnosti dlhu vyplývajúcej zo zmluvy o úvere (vyvolávajúcej

pochybnosti o splatnosti danej pohľadávky a jej výške). Dané okolnosti tak súd vyhodnotil ako okolnosti opodstatňujúce dočasnú úpravu právnych vzťahov. Zdôraznil, že žalobkyňa nemá ako proces samotnej realizácie dobrovoľnej dražby dočasne pozastaviť, než žiadať súd o poskytnutie tejto preventívnej ochrany formou nariadenia neodkladné opatrenia. Je preto žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby, a to bez ohľadu na už existujúce súdne rozhodnutia medzi stranami sporu, ktoré boli vydané pred samotným rozsudkom vo veci sp. zn. , ktorým došlo k vyhláseniu danej neprijateľnej zmluvnej podmienky. 9. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že je potrebné opätovne preskúmať otázku zosplatnenie úveru, keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, teda je potrebné preskúmať proporcionalitu medzi záväzkom žalobkyne a hodnotou založenej nehnuteľnosti. Pokiaľ k uvedenému nedôjde pred samotnou dobrovoľnou dražbou, môže sa žalobkyňa v dôsledku realizácie dobrovoľnej dražby dostať do takej situácie, že sa jej už ani neoplatí domáhať sa súdnej ochrany. 10. Súd mal za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady k opätovnému nariadeniu neodkladného opatrenia, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené vo veci sp. zn. zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a zároveň došlo k zmene skutkových okolností, keď žalobkyňa vzťahuje neodkladné opatrenie k tvrdeniam o spornosti splatnosti a výšky pohľadávky v súvislosti so súdom určenou neprijateľnou zmluvnou podmienkou v úverovej zmluve, pričom je zároveň vyhlásená ďalšia dobrovoľná dražba. 11. S uznesením Okresného súdu Prešov vydaným v konaní pod sp. zn. , ktorým bol návrh o nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, dospel súd v napadnutom uznesení k inému právnemu názoru, ako bol vyslovený v danom rozhodnutí, majúc za to, že s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti a závery prijaté v rozsudku súdu č.k. -619 zo dňa 17.01.2023, neprináleží súdu v aktuálnej dobe posudzovať, do akej miery môže byť žalobkyňa v konaní vo veci samej, ktoré by malo nasledovať, úspešná. Aj keď žalobkyňa žiadala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uložiť jej následne povinnosť podať žalobu o neplatnosť spornej úverovej zmluvy, súd prvej inštancie zdôraznil, že pri ukladaní povinnosti podať žalobu vo veci samej ( ) ide o fakultatívne oprávnenie súdu, preto nie je viazaný návrhom žalobkyne. 12. Prvoinštančný súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uvedenej vo výroku svojho rozhodnutia, ktorý rozsah považoval za primeraný uvedenému sledovanému legitímnemu účelu s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému a ani tretím osobám žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmenil, teda predmetné záložné právo naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon. Poukázal tiež na to, že následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného ako subjektu, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie a spravovanie úverov, sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobkyňu a jej rodinu. 13. V súlade s súd prvej inštancie uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, pričom žalobkyňou navrhované podanie žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy považoval za neprípustné s poukazom na ako aj na skutočnosť, že už v konaní pod sp. zn. bola žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy zamietnutá. Preto uložil žalobkyni podať voči žalovanému negatívnu určovaciu žalobu podľa , keďže práve týmto typom žaloby môže dôjsť k preskúmaniu opodstatnenosti rozsahu vymáhanej pohľadávky z titulu úverovej zmluvy, a teda zároveň aj k určeniu opodstatnenosti nároku vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva, keď bude možné porovnať aj proporcionalitu hodnoty dlhu žalobkyne s hodnotou nehnuteľnosti. K stanoveniu negatívne určovacej žalobe pristúpil aj z dôvodu, že žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nemá právo na ním vymáhanú sumu v dôsledku sporného vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú obsahom zmluvy o úvere a ktoré už boli súdom vyhlásené za neprijateľné. 14. O trovách konania strán sporu rozhodol prvoinštančný súd podľa . 15. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazujúc na bod 42 až 45 napadnutého uznesenia vyslovil presvedčenie, že konajúca sudkyňa si vyhradzuje právo na vydanie nového odlišného rozhodnutia v totožnej veci z dôvodu, že má na vec iný právny názor než odvolací súd. Následne rozpísal 6 konaní a ich konečné rozhodnutia týkajúce sa predmetu sporu, teda úverovej zmluvy a súvisiacej záložnej zmluvy. Mal za to, že z uvedených súdnych rozhodnutí vyplýva, že o výške pohľadávky z úverovej zmluvy a jej splatnosti bolo právoplatne rozhodnuté s tým, že žalobkyňa bola neúspešná aj so žalobou na obnovu konania, preto neexistuje žiadny právny inštitút, ktorý by bol spôsobilý zrušiť rozsudok Okresného súdu Prešov

č. k. - 103 z 21.05.2014. Pozornosť upriamil aj na dve samostatné právoplatné rozsudky Okresného súdu Prešov, ktorými bolo rozhodnuté, že žalovaný je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva, keďže obe žaloby v týchto konaniach podané žalobkyňou, ktorými sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva boli právoplatne zamietnuté. Konštatovanie súdu, že právoplatným súdnym rozhodnutím odvolacieho súdu sa necíti byť viazaný a považuje ho za nesprávne, pretože má na totožnú vec iný právny názor, je podľa žalovaného prejavom svojvôle pri rozhodovaní, keďže zákon nielenže neumožňuje súdu vec prejednať znova, ak má sudca iný právny názor, ale zákon to doslova zakazuje. Ako jediný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia videl žalovaný v potrebe opätovne preskúmať otázku zosplatnenia úveru, hoci o výške a splatnosti pohľadávky už bolo právoplatne rozhodnuté rovnako, ako bolo rozhodnuté aj o práve žalovaného na výkon záložného práva. Preto nie je možné zo strany súdu vymýšľať stále tie isté dôvody, pre ktoré sú žalovanému obmedzované jeho práva a prezentovať ich ako dôvod na opätovné obmedzovanie práv žalovaného. Podľa odvolateľa nemajú ani opodstatnenie súdne rozhodnutia citované v uznesení súdu prvej inštancie, vrátane súdneho dvora EÚ, keďže v prejednávanom prípade už bolo o pohľadávke žalovaného právoplatne rozhodnuté a dvakrát bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zdržania sa výkonu záložného práva. 16. Po citácii ustanovení a odcitoval žalovaný aj rozhodnutie R 25/2011, v zmysle ktorého, pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Mal za to, že totožný návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia k totožným nehnuteľnostiam bol len mesiac pred podaním predmetného návrhu právoplatne zamietnutý, preto bolo podľa názoru žalovaného povinnosťou súdu konanie zastaviť, prípadne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. V samotnom návrhu a dokonca ani v napadanom rozhodnutí sa nenachádza označenie zmeny skutkových okolností prípadu, pokiaľ sa podľa žalovaného nepočíta s vymyslenou zmenou skutkových okolností, ktorú si súd svojvoľne vytvoril. Trval na tom, že nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností, na ktorej by súd založil dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, o čom svedčí samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa domáha totožného neodkladného opatrenia na základe úplne totožných tvrdení a námietok. Tvrdenie uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie sa preto nezakladá na pravde. Poukázal na to, že totožné námietky a tvrdenia boli žalobkyňou namietané aj v konaní vedenom pod sp. zn. . Konajúci súd preto nepochybne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zmenu skutkového stavu si konajúci súd vymyslel vlastnou subjektívnou činnosťou, ktorá odporuje listinným dôkazom. Súd sa tak v odôvodnení rozhodnutia s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci vysporiadal svojvoľným a nezákonným spôsobom, pokiaľ si sám vymyslel nepravdivo zmenu skutkových okolností, a preto je odôvodnenie rozhodnutia nepreskúmateľné a arbitrárne, pričom súd nesprávnym procesným postupom tak znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný zároveň poukázal a čiastočne aj citoval odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č. k. – 148 z 26.03.2026, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. - 31 z 15.12.2025, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva zamietnutý. 17. Navrhol napadnuté uznesenie v napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a žalobcovi (správne žalovanému; poznámka odvolacieho súdu) priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 17.06.2026. Opakovane trvala na svojich pôvodných súdu predložených pochybnostiach a vyjadreniach o nezákonnosti zosplatnenia sporného úveru. Poukázala na ust. a , v zmysle ktorých oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pre svoju určitosť musí jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý, je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle . Mala za to, že z veriteľom a žalovaným predloženej výzvy, ani z oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru uvedené skutočnosti nevyplývajú, a preto nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v tejto spornej veci. Taktiež s poukazom na ustanovenie o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky vyslovila presvedčenie, že sporná pohľadávka banky voči nej nemohla byť platne postúpená na žalovaného, na návrh ktorého sa má uskutočniť dražba. Môže tak dôjsť k porušeniu ust. a zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne absencia aktívnej legitimácie navrhovateľa

dražby. Trvala na tom, že pôvodný veriteľ začať výkon záložného práva bez predloženia vierohodného potvrdenia o pravosti pohľadávky, ktorej žiadosti žalovaný nevyhovel. V súvislosti s touto argumentáciou poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. , ktorého časť znenia citovala. Za dôležité považovala rešpektovanie Čl. 5 a Čl. 3 ako aj Čl. 6 . Zdôraznila, že vyzvala žalovaného na predloženie vyhlásenia veriteľa o pravosti výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa má navrhnúť výkon záložného práva, čo je v súlade s a , pričom zatiaľ žiadne takéto vyhlásenie neobdŕžala. Odcitovala aj komentár k zákonu , konkrétne k ust. zákona. Zdôraznila, že má záujem o splatenie veriteľom poskytnutého úveru, ale jedine v súlade s platnou právnou úpravou a v súlade s SR. Konanie žalovaného považovala za klamlivé, nekorektné, zavádzajúce a hrubo odporujúce dobrým mravom. V závere svojho vyjadrenia vyslovila očakávanie spravodlivého súdneho konania. 19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), pričom zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

20. Odvolací súd, vzhľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa prekážky res iudicata (veci právoplatne rozsúdenej), bol povinný vysporiadať sa predovšetkým s touto námietkou, teda zaoberať sa otázkou, či predchádzajúce konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vedené pod sp. zn. netvorí prekážku rozhodnutej veci, teda či predmetné konanie spĺňa procesné podmienky, za ktorých môže konať. 21. Procesné podmienky predstavujú zákonné objektívnym právom stanovené predpoklady, bez ktorých nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo od začatia konania až do jeho skončenia kedykoľvek počas konania.

22. Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

24. Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

25. Odvolací súd, po oboznámení sa s rozhodnutím č. k. – 31 z 15.12.2025 Okresného súdu Prešov v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. – 148 z 26.03.2026 mal nesporne preukázané, že v uvedenom konaní žiadala žalobkyňa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXX a zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX B. XXXX v kat. úz. C. D.. Tento návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný, ani jeho obchodný partner - dražobník doteraz nepredložili žalobkyni žiadnu fotokópiu dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe. Okrem toho zdôraznila, že základným právnym vzťahom je vzťah spotrebiteľský a je potrebné prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli vyslovené právoplatným rozhodnutím súdu. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom prvej inštancie zamietnutý a uznesenie o zamietnutí návrhu bolo odvolacím súdom potvrdené. Zároveň bolo rozhodnuté o trovách konania. Tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd poukázali na predchádzajúce konania, vrátane konania vedeného pod sp. zn. pred Okresným súdom Prešov, predmetom ktorého bola žaloba žalobkyne o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou z predmetnej záložnej zmluvy.

26. Odvolací súd nemohol prehliadnuť, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie, ktorý obsahuje zhodné tvrdenia žalobkyne, ako v konaní . Žalobkyňa žiadala uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na rovnakom skutkovom základe, ako to urobila v konaní . Namietala totižto nepredloženie fotokópie dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky k dobrovoľnej

dražbe, čo je podmienkou stanovenou v o dobrovoľných dražbách. Opakovane poukázala na rozhodnutie o neprijateľných zmluvných podmienkach v konaní .

27. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením prvoinštančného súdu uvedeným v bode 44 jeho rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vzhliadol rozdielnosť navrhovaného neodkladného opatrenia (oproti neodkladnému opatreniu vo veci ) v zmene skutkových okolností spočívajúcich v tvrdení žalobkyne o spornosti splatnosti a výšky pohľadávky v súvislosti so súdom určenou neprijateľnou zmluvnou podmienkou v úverovej zmluve. Z konania bez pochybností vyplýva, že aj v predmetnom konaní sa žalobkyňa odvolávala na „spornosť pravosti a splatnosti pohľadávky“ a rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 17.01.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 28.11.2024, ktorými boli vyslovené neprijateľné zmluvné podmienky.

28. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nejde o žiadne nové skutočnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré by odôvodňovali ďalšie rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení (porovnaj R 25/2011). To samozrejme nebráni žalobkyni využiť nové prípustné prostriedky ochrany jej práv.

29. Preto odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom a súvisiacom výroku v súlade s a konanie pre prekážku res iudicata ( ) s predchádzajúcim konaním pod sp. zn. zastavil.

30. O trovách konania rozhodol odvolací súd v celosti, teda aj o trovách pred súdom prvej inštancie v súlade s ust. , pričom dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v samotnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý výklad ustanovenia interpretoval rozdielne. Majúc za to, že nejde o rovnaké tvrdené skutkové okolnosti, vznikli na strane žalovaného trovy, ktoré by ináč neboli vznikli. V zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) nie je možné pripísať vinu na zastavení konania žalobkyni, preto rozhodnutie o trovách konania je nielen súladným so zákonom, ale aj spravodlivým. Nebolo by totižto spravodlivým potrestať snahu žalobkyne o záchranu obydlia, hoci aj právnym prostriedkom, ktorý nespĺňa všetky zákonné podmienky.

31. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).