Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/18/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a sudcov JUDr. Erika Vargu a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX, o zaplatenie 1.303,18 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -165 zo dňa 28.9.2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -230 zo dňa 6.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. v časti, v ktorej okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie poplatkov vo výške 537,06 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 537,06 EUR, a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

V nenapadnutých výrokoch I., II. a v časti výroku III. prevyšujúcej sumu 537,06 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 642,12 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25.2.2021 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15 EUR, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá splátka splatná do 15. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok I.). V časti o zaplatenie ročných úrokov vo výške 27,48 % zo sumy 1.177,07 EUR od 25.2.2021 do zaplatenia okresný súd konanie zastavil (výrok II.). V zostávajúcej časti žalobu o zaplatenie 661,06 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 661,06 EUR zamietol (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu (výrok III.; zjavne ide o chybu v písaní, pozn. krajského súdu). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľkou dňa 4.2.2014 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Žalovaná získala úver vo výške 283 EUR na nákup tovaru za kúpnu cenu 313 EUR, pričom priamo predajcovi uhradila 30 EUR. Predmetný úver sa zaviazala splatiť desiatimi mesačnými splátkami po 33,46 EUR počnúc prvou splátkou splatnou 15.3.2014, s konečnom splatnosťou 15.12.2014. Pri úroku vo výške 23,4 % ročne, RPMN 26,05 % a priemernej RPMN 50,91 % sa zaviazala celkovo zaplatiť 314,20 EUR. Pokiaľ ide o revolvingový úver, zmluvné strany sa dohodli na výške úverového rámca vo výške 5.000 EUR. Pri ročnej fixnej úrokovej sadzbe 28,68 % a RPMN 46,36 % sa žalovaná zaviazala úver splatiť minimálnymi splátkami v rozsahu

5 % aktuálnej výšky úverového rámca, ktorá bola v čase uzatvorenia zmluvy dohodnutá na 600 EUR. Zmluvnými stranami bol zároveň dohodnutý poplatok za poistenie vo výške 3,33 %. 3. Dňa 4.1.2021 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 191 EUR s upozornením, že v opačnom prípade môže dôjsť k zosplatneniu úveru. Žalovanej bola výzva doručená 11.1.2021. Listom zo dňa 26.2.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 24.2.2021 zosplatnil úver v celkovej výške 1.323,18 EUR. Oznámenie si žalovaná prevzala 3.3.2021. 4. Z dôvodu čiastočného späťvzatia rozhodol okresný súd podľa tak, že v danom rozsahu konanie zastavil. 5. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná čerpala spotrebiteľský úver vo výške 283 EUR a následne použitím karty revolvingový úver v celkovej výške 3.827,21 EUR. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, žalovaná bola povinná popri splácaní istiny, platiť aj dojednané úroky z úveru, ako aj individuálne dojednaný poplatok za poistenie. Z prehľadu úveru vyplýva, že žalovaná zaplatila celkovo 5.364,38 EUR. Okresný súd poukázal na to, že žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie aj jednotlivých poplatkov, vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ani jeden z týchto poplatkov nebol so žalovanou individuálne dojednaný. Okresný súd konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa žalobca mohol proti žalovanej domáhať len tých poplatkov, s ktorými bol spotrebiteľ vopred oboznámený a výška ktorých je uvedená priamo v spotrebiteľskej zmluve. Poplatky, ktorých výška vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, resp. zo sadzobníkov, nie sú poplatkami, ktoré by boli individuálne dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, z ich sumy vyplýva, že ide o akési paušálne poplatky, a teda nie o reálne náklady, ktoré by vznikli v súvislosti s úverom. Naviac aj pri týchto nákladoch platí povinnosť veriteľa vopred na ne upozorniť spotrebiteľa. Preto okresný súd zamietol žalobu v časti poplatkov vo výške 661,06 EUR. V zostávajúcej časti žalobe vyhovel. Okresný súd zároveň akceptoval aj požiadavku na zaplatenie úrokov z omeškania. V súlade s rozhodol o možnosti splniť dlh v splátkach. 6. V prípade trov konania postupoval podľa .

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny vo výroku III. tak, že mu bude priznaný nárok na zaplatenie sumy 537,06 EUR s príslušenstvom a v zodpovedajúcom rozsahu i nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odkázal na obsah Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, z ktorej vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou je aktuálny Sadzobník poplatkov. Nestotožnil sa s napadnutým rozhodnutím, ktoré považoval za nepredvídateľné a prekvapivé, keďže okresný súd rozhodol bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal so sadzobníkom, na ktorý právny predchodca žalobcu poukázal vo svojom vyjadrení „Čiastočné späťvzatie návrhu a špecifikácia dlžnej sumy“ zo dňa 12.6.2023. V zmysle predloženého sadzobníka, ktorý bol súčasťou zmluvy a s ktorým bola žalovaná oboznámená, čo potvrdzuje jej podpis na zmluve, vznikol žalobcovi nárok na úhradu poplatkov, ktoré si uplatňuje v spore. Mal za to, že je všeobecne známou skutočnosťou, že v súlade s sa určuje časť obsahu zmlúv aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, resp. v tomto prípade aj na sadzobník poplatkov. Na podporu svojho názoru odkázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Bratislave. Za relevantné považoval aj závery vyslovené v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. Žalobca poukázal na to, že vo vyjadrení zo dňa 12.6.2023 bolo špecifikované, aké poplatky a v akej výške sú v zmysle sadzobníka uplatňované. Sadzobník bol súčasťou zmluvy, žalovaná s ním bola oboznámená a súhlasila s ním, čo preukazuje jej podpis na zmluve. Žalovaná vedela, že sadzobník je zverejnený na internetovej stránke veriteľa, ako aj to, že výška poplatkov sa môže v zmysle sadzobníka meniť.

8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario toto rozhodnutie v časti napadnutého výroku III. a v závislom výroku o trovách podľa potvrdil. V nenapadnutých výrokoch I., II. a časti výroku III. ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

10. Treba zdôrazniť, že žalobca uplatnil v spore nárok, ktorý bol v žalobe doručenej dňa 15.5.2023 definovaný veľmi stručným sumárom skutkových tvrdení. Konkrétne sa tu uvádza, že „žalovaný má voči

žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.303,18 EUR (1.177,07 EUR z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 121,82 EUR z titulu dlžných úrokov z úveru; 4,19 EUR z titulu dlžného poistného z úveru; 0,10 EUR z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.177,07 EUR od 25.02.2021 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.303,08 EUR od 25.02.2021 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).“ Pojem „poplatky“ zmieňuje žalobca len v časti definovania rozsahu čerpania úveru (strana 4 žaloby); celkovú sumu poplatkov ustálil na 541,56 EUR.

11. Z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení potrebných pre rozhodnutie okresný súd dňa 1.6.2023 vyzval žalobcu na ich doplnenie podľa . Žalobca na uvedené reagoval podaním zo dňa 12.6.2023, v ktorom okrem iného poukázal na jednotlivé poplatky a spôsob ich zaúčtovania. Išlo o poplatky za rôzne úkony súvisiace so zmluvným vzťahom sporových strán. Celková suma poplatkov predstavuje podľa špecifikovaných tvrdení 537,06 EUR. Žalobca odkázal na obsah bodu 1.1. úverovej zmluvy a na pripojený sadzobník poplatkov. Iné skutkové tvrdenia k otázke poplatkov neprodukoval a na pojednávaní pred súdom prvej inštancie sa nezúčastnil.

12. Treba zdôrazniť, že civilný sporový proces je v zásade determinovaný uplatňovaním princípu kontradiktórnosti. Tento sa prejavuje predovšetkým zodpovednosťou strán sporu za unesenie bremena tvrdenia a s tým súvisiaceho dôkazného bremena. 13. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (, ), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom ( a nasl. ). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným ( a nasl., a nasl. ), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu ( ). Odchýlky od týchto pravidiel formuluje osobitná úprava platná pre spotrebiteľské spory ( a nasl. ) – ide o ustanovenia zvýhodňujúce spotrebiteľa s cieľom vyrovnať prirodzene existujúcu faktickú nadradenosť či vyjednávaciu silu dodávateľov.

14. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislosti poskytovanej služby. Rozhodne však nemajú byť priestorom na kreovanie ďalšieho (fakticky) neobmedzeného množstva poplatkových povinností spotrebiteľa. Všeobecné obchodné podmienky predstavujú obvykle rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických či ekonomických termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi. Zároveň ide o dokument formulovaný výhradne veriteľom, bez akéhokoľvek vplyvu spotrebiteľa (či už v konkrétnom zmluvnom vzťahu alebo vo všeobecnosti). Uvedené rovnako platí o sadzobníku poplatkov, ktorého mechanizmus kreovania býva podobný. 15. Prijatie argumentácie žalobcu o vzniku povinnosti žalovanej zaplatiť poplatky stanovené v sadzobníku vypracovaného podľa ľubovôle veriteľa odporuje základným princípom zmluvného vzťahu, k ochrane ktorého je vytvorený celý systém spotrebiteľskej právnej ochrany. Práve v spotrebiteľských vzťahoch klientov s veriteľmi vznikajú situácie, kedy predmetom súdnych konaní sú nielenže samotné „základné“ poplatky, ale aj ďalšie na ne sa v podstate v nekonečnom slede nabaľujúce poplatky. Ide o neprijateľný diktát finančných opatrení zo strany dodávateľa, ktorý nemôže požívať súdnu ochranu.

16. Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že aj v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu je prípustné formulovať rôzne ďalšie dojednania, ktoré dopĺňajú, precizujú a regulujú právne pomery účastníkov zmluvy a netýkajú sa priamo hlavného predmetu zmluvy. Ak ale takéto dojednania majú kreovať povinnosti spotrebiteľa, musia mu byť predložené na odsúhlasenie spolu so zmluvou a napokon v súdnom spore sú predmetom dôkazného bremena žalobcu.

17. Podstatou rozhodnutia okresného súdu bolo neunesenie dôkazného bremena na preukázanie tvrdenia žalobcu, že tu vznikla dohoda o sporných poplatkoch. Bol to žalobca, ktorý mal v spore

prezentovať tvrdenia a dôkazy, ak mienil dosiahnuť úspech v spore. V tomto smere však zjavne zlyhal, keďže žiaden produkovaný dôkaz nepotvrdzuje, že by tu došlo medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou ku kontraktácii v otázke poplatkov. Sama žalovaná si nepamätala, že by podpisovala niečo iné, ako je v spise (viď priebeh pojednávania dňa 28.9.2023). Žalobca v odvolaní tvrdil, že sadzobník poplatkov bol súčasťou zmluvy, čo však z príloh žaloby nijako nevyplýva. Žalobca predložil Sadzobník zo dňa 1.3.2016 (teda z obdobia po dvoch rokoch od uzavretia zmluvy) až na základe výzvy súdu na doplnenie skutkových tvrdení; v tomto smere ale neprodukoval žiadne tvrdenia o tom, že by žalovaná bola s existenciou akéhokoľvek dokumentu obsahujúceho výpočet poplatkov oboznámená alebo ho podpísala. 18. Bez relevancie sú potom tvrdenia o tom, že sadzobník poplatkov bol dostupný na internete, keďže vady zmluvy nemožno reparovať akýmsi jej doplnením na internetovej stránke. Odkaz odvolateľa na ustanovenia je rovnako nenáležitý, keďže tento predpis sa na danú vec nevzťahuje. Medzi účastníkmi zmluvy vznikol občianskoprávny, spotrebiteľský vzťah, ktorý je špecificky regulovaný ustanoveniami a nasl. . Použitie je v danom prípade z povahy veci vylúčené a navyše tu ani nebola uzavretá zrozumiteľná dohoda o jeho aplikácii ( ). Znenie zmluvy totiž uvádza, že na otázky v nej neupravené sa použijú „najmä ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, , zákona o platobných službách a “. Uvedené nepredstavuje základ jasnej a určitej dohody o použití .

19. Náležitým je aj záver okresného súdu, že existencia poplatkov nevyplýva, ani z pripojených Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. Táto listina uvádza prehľad základných parametrov úveru a má svoje legislatívne ukotvenie v v znení účinnom ku dňu 4.2.2014 Listina mala obsahovať aj prípadné poplatky. Pochybenie či opomenutie veriteľa v danej otázke znamenalo z pohľadu odvolacieho súdu nesplnenie elementárnych dôkazných povinností strany v spore.

20. Napokon treba zdôrazniť, že dohoda o poplatkoch mala byť súčasťou zmluvy aj z dôvodu, že to vyslovene vyžadovala právna úprava [, v znení účinnom ku dňu 4.2.2014].

21. Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobca nenamietal. Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzil, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj v závislom výroku o trovách potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s . Žalovaná bola v štádiu konania o podanom odvolaní úspešná, avšak žiadne trovy jej nevznikli.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .