Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: HONORIUS - LAW & DETECTIVE AGENCY s. r. o., IČO: 47 549 807, Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, právne zast. JUDr. Juraj Klimčo a spol. s. r. o., IČO: 51 123 592, Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: 103 club, s. r. o., IČO:36 340 693, Mnoheľova 4687/20, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 4 000 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 000 eur od 16.8.2019 do 3.10.2019, zo sumy 1 000 eur od 16.9.2019 do 4.2.2020 ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,90 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.5.2020 ( pôvodne podaná na OS v Banskej Bystrici 3.1.2020 v rámci upomínacieho konania pod sp.zn. ) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 000 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný majú uzatvorený obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého má žalobca nárok na mesačnú paušálnu doménu vo výške 1000,00 EUR počas tohto zmluvného vzťahu. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vystavenej a doručenej faktúry č. 14/2019 zo dňa 01.08.2019, splatnej 15.08.2019 po dobu 49 dní, s tým, že uvedenú faktúru uhradil oneskorene a žalobcovi bola pripísaná na účet dňa 3.10.2019. Ďalšie faktúry č. 15/2019 zo dňa 01.09.2019, splatnú 15.09.2019 za paušálnu odmenu za mesiac september, fa č. 17/2019 zo dňa 01.10.2019, splatnú 15.10. 2019 za paušálnu odmenu za mesiac október, fa č. 18/2019 zo dňa 01.11.2019, splatnú 15.11.2019 za paušálnu odmenu za mesiac november, č. 21/2019 zo dňa 01.12.2019, splatnú 15.12.2019 za paušálnu odmenu za mesiac december žalovaný neuhradil vôbec a je v omeškaní s úhradou. Žalobca eviduje uvedený dlh vo svojom účtovníctve.

2.Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci vydal dňa 13.1.2020 platobný rozkaz, ktorý žalovaný napadol odporom v ktorom uviedol, že z obsahu žalobcom predložených faktúr vyplýva, že k fakturácii mesačnej paušálnej odmeny za jednotlivé mesiace malo dochádzať na základe Zmluvy o poskytovaní poradenských služieb, ku ktorej uzatvoreniu podľa zákona číslo Obchodný

zákonník došlo medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako klientom dňom 24.08.2016 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní poradenských služieb”). Podľa článku IV. bodu 1. Zmluvy o poskytovaní poradenských služieb klient má ako nájomca uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je nájom nebytových priestorov za účelom prevádzkovania T. H. - v súčasnosti označených ako L. T. o veľkosti 147,5 m2, a to v budove so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXX, v katastrálnom území R. U. R., O. R. U. R., O. R. U. R., zapísanej v príslušnej evidencii Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, na LV č. XXXX (ďalej aj len „Nájomná zmluva“). Podľa článku IV. bodu 2. Zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak Nájomná zmluva bude vypovedaná zo strany prenajímateľa, (časť textu v prípade, ak Nájomná zmluva bude vypovedaná zo strany prenajímateľa bola z predmetného ustanovenia v dôsledku korekcie zo dňa 24.08.2016 vypustená) táto zmluva skončí dňom, v ktorom nájomný vzťah uvedený v bode 1 tohto článku tejto zmluvy zanikol. Pred týmto momentom je možné túto zmluvu ukončiť len vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný tvrdí, že Zmluva o poskytovaní poradenských služieb sa v zmysle jej článku IV. bodu 2. veta prvá skončila dňa 30.09.2019. Dňom 30.09.2019 totiž uplynula jednomesačná výpovedná lehota dohodnutá v Nájomnej zmluve. Výpoveď nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa žalovaný ako nájomca prevzal dňa 21.08.2019. S poukazom na skončenie Zmluvy o poskytovaní poradenských služieb ešte dňom 30.09.2019, žalovaný tvrdí, že nárok žalobcu nemôže byť potom dôvodný minimálne v časti istiny 3 000,00 EUR s príslušenstvom (faktúry č. 17/2019, č. 18/2019 a č. 21/2019), keďže Zmluva o poskytovaní poradenských služieb, na podklade ktorej mali byť žalobcom vystavované faktúry č. 17/2019 zo dňa 01.10.2019, splatná 15.10.2019 za paušálnu odmenu za mesiac október 2019, č. 18/2019 zo dňa 01.11.2019, splatná 15.11.2019 za paušálnu odmenu za mesiac november 2019 a č. 21/2019 zo dňa 01.12.2019, splatná 15.12.2019 za paušálnu odmenu za mesiac december 2019, skončila už dňa 30.09.2019. V tejto súvislosti žalovaný ďalej tvrdí, že po doručení faktúry č. 17/2019, vystavenej dňa 01.10.2019, ktorou žalobca fakturoval žalovanému na základe Zmluvy o poskytovaní poradenských služieb dohodnutú mesačnú paušálnu odmenu za mesiac október 2019 vo výške 1.000,00 Eur, žalovaný svojim listom Vrátenie faktúry č. 17/2019 zo dňa 18.11.2019 vrátil žalobcovi faktúru č. 17/2019 s odôvodnením, že Zmluva o poskytovaní poradenských služieb skončila ešte dňa 30.09.2019, ktorým dňom zároveň zanikol aj právny dôvod na vystavenie uvedenej faktúry. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný popiera skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho nároku na mesačnú paušálnu odmenu vo výške 1 000,00 Eur za mesiace október 2019, november 2019 a december 2019, ktoré boli vyfakturované žalobcom faktúrami č. 17/2019 zo dňa 01.10.2019, č. 18/2019 zo dňa 01.11.2019 a č. 21/2019 zo dňa 01.12.2019 a túto časť peňažného nároku žalobcu žalovaný neuznáva, pretože právny dôvod na vystavenie predmetných faktúr zanikol dňom skončenia Zmluvy o poskytovaní poradenských služieb. Peňažný nárok žalobcu v časti istiny 1 000,00 Eur (faktúra č. 15/2019 za paušálnu odmenu za mesiac september 2019) a ďalej v časti úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 000,00 Eur od 16.08.2019 do 03.10.2019 a úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1 000,00 Eur od 16.09.2019 do zaplatenia sa v tomto štádiu konania javí ako dôvodný. Žalovaný v súvislosti s evidenciou žalobcom uplatňovaného nároku vo svojom účtovníctve uvádza, že z celého voči nemu v tomto konaní uplatňovanému nároku, tak ako je tento bližšie špecifikovaný v návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu, neeviduje vo svojom účtovníctve nárok podľa faktúry č. 17/2019 zo dňa 01.10.2019, splatná 15.10.2019 za paušálnu odmenu za mesiac október 2019, faktúry č. 18/2019 zo dňa 01.11.2019, splatná 15.11.2019 za paušálnu odmenu za mesiac november 2019 a faktúry č. 21/2019 zo dňa 01.12.2019, splatná 15.12.2019 za paušálnu odmenu za mesiac december 2019, pretože neexistoval právny dôvod na vystavenie predmetných faktúr (Zmluva o poskytovaní poradenských služieb skončila ešte dňa 30.09.2019) a tieto sú preto nedôvodné.

3.Súd žalobcovi doručil odpor na vyjadrenie dňa 29.6.2020, ktorý v podaní doručenom súdu sa vyjadril, že trvá na podanom návrhu. Žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas a predložené dôkazy žalovaného nesúvisia s predmetom žaloby a sú zavádzajúce.

4.K uvedenému vyjadreniu doručil vyjadrenie právny zástupca žalovaného, keď uviedol, že naďalej popiera skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa nároku na mesačnú paušálnu odmenu vo výške 1 000 eur za mesiace 10-12/2019 a tento nárok neuznáva. Žalovaný popiera skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že si svoj záväzok nesplnil riadne a včas, keď po dni 30.9.2019 žiadny záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným neexistoval. Dôkazy žalovaným označené a priložené k odporu preukazujú skutkové tvrdenia žalovaného a týkajú sa predmetného a prejednávaného sporu. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa už právny zástupca žalobcu nevyjadril.

5.Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.4.2021, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania a následne bolo pojednávanie vytýčené na termín 3.6.2021. Na pojednávanie sa žalobca ani jeho právny zástupca u ktorého súd mal doručenie riadne vykázané nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili riadne a včas a súd pojednával podľa v ich neprítomnosti.

6.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na obsahu ich podaní a to tak vyjadrenie k odporu ako aj k samotnej žalobe a na skutkových a právnych tvrdeniach tam uvedených. Nárok žalobcu v časti 3 000 eur titulom mesačných paušálnych platieb za 10-12/2019 považuje za nedôvodný, keď od 1.10.2019 neexistoval medzi žalobcom a žalovaným žiadny záväzkový vzťah. Podľa zistení žalovaného od počiatku založenia záväzkového vzťahu zmluvou o poskytovaní služieb žalobca neposkytol žalovanému žiadnu službu v zmysle tejto zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na ust. čl. I bod 3 predmetnej zmluvy. Žalovaný paušálnu odmenu platil, ale od októbra 2019 nie je žiaden právny dôvod na úhradu tejto sumy žalobcovi. Nájomná zmluva žalovaného s prenajímateľom bola ukončená a to v čase, keď sa novým vlastníkom nehnuteľnosti stala spoločnosť ASURA s. r. o., ktorá ukončila existujúci nájomný vzťah a plynula jednomesačná výpovedná lehota. Žalovaný uhradil časť žalovanej istiny vo výške 1 000 eur 4.2.2020 na účet spoločnosti žalobcu. Ide o sumu, ktorá ako jediná by mohla byť dôvodná na zaplatenie pre žalobcu. V závere sa právny zástupca vyjadril, že žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy 3 000 eur s príslušenstvom a navrhol, aby v tejto časti súd žalobu zamietol.

7.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ďalej oboznámením listinných dôkazov, a to: výpisom z Obchodného registra sporových strán, faktúrami ako aj listinnými dôkazmi, ktoré nepredložil žalobca, ale žalovaný a to zmluva o poskytovaní poradenských služieb, nájomná zmluva, výpoveď nájomnej zmluvy, vrátenie faktúry č. 17/2019, doručenka na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný ako nájomca a D. L.-G. H. L. ako prenajímateľ uzavreli dňa 4.8.2016 nájomnú zmluvu. Predmetom nájmu bol nebytový priestor nachádzajúci sa v nehnuteľnosti na prízemí so vstupom napravo od pošty pozostávajúci z miestnosti o celkovej ploche 147,5 m2 označený ako „L. T.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to 5 rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy. Podpisy na zmluve boli úradne overené. Dňa 24.8.2016 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní poradenských služieb uzatvorenú podľa . Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie poradenských služieb klientovi v rámci predmetu činnosti klienta s výnimkou tých služieb pri ktorých poskytovateľ určí, že vzhľadom na zložitosť, špecializáciu a/alebo rozsiahlosť riešenia požiadavky klienta je potrebné zabezpečiť činnosť špecialistu - odborníka, ktorého poskytovateľ môže klientovi odporučiť s tým, že za činnosť tejto osoby je povinný zaplatiť odmenu na základe dohody medzi týmto odborníkom a klientom. V článku II boli upravené záväzky zmluvných strán. V článku III odmena a v článku IV trvanie zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na mesačnej paušálnej odmene vo výške 1 000 eur bez DPH bez ohľadu na rozsah poskytovaných služieb. V článku IV bod 1 zmluvy je uvedené, že klient má ako nájomca uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je nájom nebytových priestorov za účelom prevádzkovania T. H. - v súčasnosti označených ako L. T. o veľkosti 147,5 m2 a to v bude so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX v k.ú. R. U. R., zapísanej v príslušnej evidencii na LV č. XXXX a v bode 2 článku IV je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva skončí dňom v ktorom nájomný vzťah uvedený v bode 1 tohto článku tejto zmluvy zanikol. Pred týmto momentom je možné túto zmluvu ukončiť len vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 14/2019 1.8.2019 na sumu 1 000 eur splatnú 15.8.2019. Žalovaný faktúru uhradil 3.10.2019. Ďalej žalovanému bola vystavená faktúra 15/2019 1.9.2019 splatná 15.9.2019, č. 17/2019 1.10.2019 splatná 15.10.2019, č. 18/2019 1.11.2019 splatná 15.11.2019 a č. 21/2019 1.12.2019 splatná 15.12.2019 každá na sumu 1 000 eur. Žalovaný listom z 18.11.2019 vrátil faktúru č. 17/2019, poukázal pritom na znenie článku IV bod 1 zmluvy o poskytovaní poradenských služieb, faktúru považoval za nedôvodnú, keď nájomná zmluva bola zo strany prenajímateľa vypovedaná a ukončená ku 30.9.2019. Súčasťou tohto listu bola aj kópia výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 4.8.2016 z ktorej súd mal preukázané, že nový majiteľ priestorov spoločnosť K. E.. A.. O.. dňa 16.8.2019 dala výpoveď žalovanému, ktorý túto prevzal 21.8.2019. V septembri 2019 plynula jednomesačná výpovedná lehota. Žalovaný po podaní žaloby na súd zaplatil dňa 4.2.2020 na účet žalobcu sumu 1 000 eur. K úhrade tejto sumy sa žalobca nevyjadril, napriek výzve zo strany súdu, preto súd vychádzal z listinného dôkazu, ktorý predložil právny zástupca žalovaného súdu.

Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

8.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca so žalovaným platne uzavreli zmluvu o poskytovaní poradenských služieb na základe ktorej žalovaný plnil žalobcovi na základe ním vystavenej faktúry mesačne sumu 1 000 eur. Uvedená zmluva mala súvis so zmluvou nájomnou, ktorú uzatváral žalovaný s iným subjektom ako je žalobca, avšak tak ako je uvedené v článku IV bod 2 zmluva sa skončí dňom v ktorom nájomný vzťah uvedený v bode 1 článku IV tejto zmluvy zanikol. Žalovaný preukázal, že došlo k výpovedi nájomnej zmluvy zo strany nového prenajímateľa spoločnosti K. E.. A.. O.., ktorú žalovaný prevzal 21.8.2018. Nájomná zmluva ako aj zmluva o poskytovaní poradenských služieb skončila dňa 30.9.2019, keď týmto dňom uplynula jednomesačná výpovedná lehota, ktorá bola dohodnutá v článku IV bod 2 písm.a) zmluvy o nájme. S poukazom na skončenie zmluvy o poskytovaní poradenských služieb dňom 30.9.2019 nárok žalobcu nie je dôvodný v časti o zaplatenie istiny 3 000 eur s príslušenstvom. Súd považoval nárok za dôvodný čo do sumy 1 000 eur s príslušenstvom, avšak túto sumu počas prebiehajúceho súdneho sporu žalovaný na účet žalobcu uhradil čo preukázal listinným dôkazom. Keďže zo strany žalobcu nedošlo v tejto časti k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd v tejto časti konanie zastaviť nemohol, ale poňal to do výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ako dôvodné súd vyhodnotil zaplatenie úroku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry 14/2019 a faktúry č.15/2019, keď faktúra 14/2019 bola splatná 15.7.2019 a zaplatená žalovaným bola 3.10.2019, teda so 48 dňovým omeškaním a faktúra 15/2019 bola splatná 15.9.2019 a uhradená bola 4.2.2020.

9.Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.

10. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

11. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

12. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

13. V civilnom sporovom procese, ktorý je ovládaný dispozičnou a prejednacou zásadou má povinnosť tvrdenia absolútne kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu. Slúži jednak na vymedzenie predmetu sporu po skutkovej stránke, aby žaloba bola vôbec prejednateľná a ďalej na zistenie či sú v konkrétnom vzťahu medzi stranami sporu splnené všetky predpoklady vyžadované skutkovou podstatou (hypotézou) relevantnej právnej normy, ktorá má byť vo veci aplikovaná (bližšie rozsudok NS ČR sp.zn. : zo dňa 15.5.2008. Predmetná povinnosť prvorado zaťažuje žalujúcu stranu, ktorá je povinná uviesť všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie veci. Za žiadnych okolností nemôže byť prípustné, aby žalobca jednoducho vyslovil žalobné obvinenie a žalovaný sa následne musel konkrétnymi tvrdeniami vyviňovať, teda vyvíjať procesnú aktivitu za účelom preukázania, že to tak nie je. Bolo by v rozpore s postulátmi rovnosti strán a rovnosti zbraní, aby bol žalovaný akokoľvek nútený do tvrdenia takých skutočností, ktoré protistrana potrebuje pre vedenie sporu. V tomto smere súd poukazuje aj na závery uznesenia NS ČR sp.zn. zo dňa 18.2.2009, kde je okrem iného konštatované, žeby bolo v rozpore s princípmi na ktorých stojí takéto konanie, aby procesný súd nútil jednu stranu k oznámeniu informácií nevyhnutných úspešnému vedeniu sporu druhou stranou. Takýmto postupom by súd predovšetkým napomáhal jednej strane sporu proti druhej čím by porušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konaní. Ani Ústavný súd SR nepripustil vo svojom recentnom uznesení sp.zn. IÚS246/2019 zo dňa 11.6.2019 žiadne pochybnosti, že bez prednostného a riadneho splnenia povinností tvrdenia žalobcom neprichádza do úvahy vyžadovať splnenie akýchkoľvek procesných povinností od žalovaného a už vôbec nie ho za ich nesplnenie akokoľvek sankcionovať napríklad neúčinnosťou popretia podľa . Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť odvíja od hmotného práva. Pritom platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.....Sporové konanie je konaním kontradiktórnym čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť, alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pasivita protistrany nemôže mať za následok povinnosť všeobecného súdu „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“ .......Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdení. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to , ktorým sa mení a dopĺňa , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (úplne nové vykonávacie nariadenie k ).

Podľa , , Nariadenia vlády č. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa

použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

Podľa nariadenia vlády č. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

15.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na . Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 8 % ročne z jednotlivých dlžných súm počnúc prvým dňom omeškania nasledujúceho po dni splatnosti faktúry 14/2019 a 15/2019 a to až do doby ich zaplatenia, teda u prvej z faktúr do 3.10.2019 a u druhej z faktúr do 4.2.2020.

16.Súd tiež priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur s poukazom na ust. a nariadenia vlády č. .

17.O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18.O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalovaný, a to v percentuálnom vyjadrení 73,95 % (keď žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie 3 000 eur s prísl.) a úspech žalobcu predstavoval len 26,05 % (kedy žalovaná uhradil 1 000 eur počas prebiehajúceho sporu a bol zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré po ich kapitalizovaní spolu predstavujú 41,85 eur). Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 73,95 % - 26,05 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,90 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.