Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoCsp-7-2024.pdf
PDF · 107.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 2.256,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/144/2022-116 z 3.10.2023, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 2.256,96 eur s prísl. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že zo žiadosti o poskytnutie bezúčelovej flexi pôžičky zo dňa 18.5.2015 žalovaná na formulovanom tlačive banky požiadala o bezúčelovú flexi pôžičku vo výške 4.000,- eur na dobu splatnosti 108 mesiacov s tým, že pôžička má byť určená na refinancovanie úverov: od splátkovej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. s pôvodnou výškou úveru 1.600,- eur; zostatkom úveru 1.383,- eur a mesačnou splátkou 66,- eur, pôžičky od splátkovej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s pôvodnou výškou úveru 2.000,- eur; zostatkom úveru 1.445,97 eur a s mesačnou splátkou 56,- eur a spotrebného úveru poskytnutého touto bankou v pôvodnej výške 500,- eur so zostatkom úveru 500,- eur a mesačnou splátkou 10,- eur.
3. Z údajov uvedených v tejto formulárovej žiadosti súd zistil, že žalovaná uviedla, že je vydatá s počtom členov rodiny 2, so stredným vzdelaním, býva v nehnuteľnosti vo vlastníctve bez hypotéky a pracuje ako živnostníčka v profesii zdravotnícki a pedagogickí zamestnanci. Celkový čistý mesačný príjem domácnosti bol v žiadosti uvedený vo výške 850,- eur bez ďalších záväzkov.
4. Z formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ zo dňa 19.5.2015 súd zistil, že banka so žalovanou uzavreli pôžičku, ktorej základné podmienky boli dohodnuté nasledovne: druh spotrebného úveru: na splatenie spotrebiteľských úverov, výška úveru 4.000,- eur, lehota splatnosti 108 mesiacov, čerpanie úveru jednorazovo 19.5.2015 celkový počet splátok 107, dátum prvej anuitnej splátky 24.6.2015, dátum poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti 24.4.2024), doba trvania úverovej zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy, výška úrokovej sadzby: 10,90 % p.a. (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté), platný ku dňu schválenia úveru, mesačná anuitná splátka vrátane poistného 61,93 eur z toho mesačná splátka poistného 3,24 eur.
5. Spotrebný úver bol určený na splatenie zostatku spotrebiteľských úverov, a to: 1. č. XXXXXXXXXXXXXXX poskytnutý spoločnosťou VÚB s výškou zostatku úveru 500,- eur, k 19.5.2015., 2. č. XXXXXXXXXX poskytnutý spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., výška zostatku úveru 1.445,97 eur k 19.5.2015., 3. č. XXXXXXX poskytnutý spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výška zostatku úveru 1.383,- eur k 19.5.2015. Zo zmluvy vyplýva, že v prípade, ak výška úveru podľa tejto zmluvy bude prevyšovať zostatky úverov, resp. záväzkov dlžníka na splatenie, ktoré boli použité finančné prostriedky z tohto úveru, bude príslušný rozdiel poukázaný na účet dlžníka uvedený v základných podmienkach.
6. Z ďalšej časti formulárovej zmluvy súd ďalej zistil ročnú percentuálnu mieru nákladov 12,10 %, vypočítanú z nasledovných údajov: celkové náklady dlžníka 2.363,35 eur z toho výška úrokovej sadzby 10,90 % ročne, výška poplatku za poskytnutie úveru 80,- eur, výška mesačnej anuitnej splátky 58,69 eur, celkový počet anuitných splátok 107. Lehota splatnosti úveru 108 mesiacov, výška úveru 4.000,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 6.360,35 eur, z toho výška istiny 4.000,- eur, výška celkových nákladov dlžníka 2.360,35 eur, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 16,33 %.
7. Výška odplaty podľa tejto zmluvy predstavovala 13,87 % a najvyššia prípustná výška odplaty 23,06 %.
8. Z bodu 5 formulárovej zmluvy súd zistil, že sa zmluvné strany dohodli na to, že v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami po b) vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s obchodnými podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než tri mesiace a bol na jej zaplatenie písomne vyzvaný.
9. Z formulára Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa konverzie dlhu zo dňa 19.5.2015 súd zistil, že pôžička bola poskytnutá na refinancovanie vo výške 4.000,- eur s dĺžkou trvania 108 mesiacov, úrokovou sadzbou 10,90 % ročne a s výškou mesačnej anuitnej splátky 61,93 eur a celkovým počtom anuitných splátok 107.
10. Z tretej upomienky – pokusu o zmier zo dňa 6.3.2020 súd zistil, že banka žalovanej oznámila, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam – poslednej zo dňa 4.2.2020 neuhradila záväzky plynúce z predmetnej zmluvy a dlžná pohľadávka po lehote splatnosti predstavuje 193,32 eur, z toho istina 108,74 eur, úroky 67,33 eur, úroky z omeškania 0,53 eur, poplatky 13,70 eur. Vyzvala ju na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Predmetná upomienka bola doručená žalovanej poštou, o čom ako dôkaz žalobca predložil poštový podací hárok zo 6.3.2020.
11. Z výzvy na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 18.6.2020, súd zistil, že banka žalovanej oznámila, že k tomuto dňu napriek predchádzajúcim upomienkam, neuhradila dlžnú pohľadávku z titulu predmetnej zmluvy o úvere a preto týmto dňom vyhlásila predčasnú splatnosť úveru v rátane príslušenstva so zostatkom 2.639,99 eur z toho istina vo výške 2.461,22 eur, úroky 156,09 eur, poplatky 22,68 eur a vyzvala žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote siedmich dní od doručenia tejto výzvy. Výzvu žalovaná prevzala 19.6.2020.
12. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 uzavretej medzi bankou a žalobcom a prílohy k tejto zmluve zo dňa 3.3.2022 súd zistil, že došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetného úveru na žalobcu s výškou istiny 1.841,22 eur, základným úrokom 562,26 eur, sankčným úrokom 198,- eur, poplatkami 22,68 eur.
13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.3.2022 súd zistil, že banka oznámila žalovanej skutočnosť, že k 3.3.2022 postúpila pohľadávku z predmetnej zmluvy na žalobcu.
14. Z pokusu o zmier zo dňa 17.3.2022 súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal od žalovanej zaplatenie postúpeného dlhu vo výške istiny 1791,22 eur, riadneho úroku 562,26 eur, úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky 198,10 eur, poplatkov 22,68 eur, úroku z omeškania po postúpení pohľadávky 3,74 eur, a nákladov právneho zastúpenia 270,90 eur, celkom žiadal zaplatiť sumu 2.841,62 eur.
15. Pokiaľ bol podľa § 7 ZoSÚ veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru obozretne a s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť žalovanej splácať tento dlh, je zrejmé aj z dikcie zákona, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Porušenie odbornej starostlivosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj následky vyplývajúce v nemožnosti úver predčasne zosplatniť a ho postúpiť. Preto je potrebné, aby tieto okolnosti žalobca už pri podaní žaloby hodnoverne preukázal, aby ich mohol súd preskúmať.
16. Žalobca nepreukázal, aby veriteľ postupoval pri posúdení schopnosti spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou, predovšetkým nepredložil objektívny dôkaz o výške príjmu žalovanej. Ani zo žiadosti nevyplýva, aby veriteľ zisťoval výdavky žalovanej bežného charakteru, uspokojil len so sumou životného minima, ktorá suma je iba ukazovateľom a kritériom pre posúdenie sociálnych nárokov hmotnej núdze a nezohľadňuje reálne výdavky hoci aj jednej dospelej osoby bez vyživovacích povinností, nezisťoval ani, či jej manžel je zamestnaný a aký má príjem, uspokojil sa len s údajom tvrdeným žalovanou, že čistý príjem domácnosti je 850,- eur mesačne. Keby tomu tak aj bolo, ak žalovanej refinancoval tri úvery v celkovej výške zostatkov 3.246,80 eur s tým, že jej ponúkal splátku o polovicu nižšiu než bola pôvodná, ak už žalovaná sa takto zadlžila, mal obozretne zvážiť, či jej poskytne ďalší úver vo výške cca 800,- eur. V danom prípade teda súd konštatuje hrubé porušenie odbornej starostlivosti veriteľa.
17. Keďže súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov pre nedostatok obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), aj keby úkon zosplatnenia bol platný, v čase tvrdeného zosplatnenia, výška dlhu nezodpovedala tvrdenej výške, preto ani z tohto dôvodu nebolo možné úver predčasne zosplatniť. Rovnako ho nebolo možné predčasne zosplatniť už len pre samotné ani nie hrubé porušenie odbornej starostlivosti, a takýto úver nie je možné ani úver pred jeho splatnosťou (pred 24.4.2024) postúpiť podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ.
18. Z tohto dôvodu teda nie je daná aktívna legitimácia žalobcu, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky pred splatnosťou tejto pohľadávky, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
19. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovanej ako úspešnej sporovej strane trovy konania na súde prvej inštancie nevznikli.
20. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že konajúci súd, aj keď poukázal na ustanovenie § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ), pri výpočte celkovej čiastky len vynásobil výšku mesačnej splátky počtom splátok (107 x 61,93 eur), kedy dospel k záveru o nesprávnej celkovej čiastke v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ. Na základe uvedeného treba považovať tento rozsudok za nepreskúmateľný a zmätočný.
23. Z obsahu zmluvy o úvere totiž vyplýva, že získanie spotrebiteľského úveru nebolo podmienené uzatvorením poistenia, pričom dlžník (žalovaná) požiadala o štandardný súbor poistenia poplatok za poistenie vo výške 3,24 eur. Poistné do výpočtu celkových nákladov v takomto prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje, nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednania poistenia.
24. Celková čiastka spojená s úverom je 6.359,83 eur, pričom v zmluve bola uvedená zmluva 6.360,35 eur, čo je zanedbateľný rozdiel vo výške 0,52 eur. Žalovaná nemohla byť v dôsledku uvedeného v žiadnom prípade postupcom uvedená do omylu v otázke výšky svojich záväzkov.
25. Postupca uviedol teda v predmetnej úverovej zmluve všetky náležitosti, ktoré ZoSÚ, platný v čase jej uzavretia, vyžadoval, pričom rozdiel uvádzaný súdom v celkovej čiastke spojenej s úverom je zanedbateľný. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru je preto neprimeraná.
26. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, v zmysle ktorého veriteľ vo výzve, ako aj vo výzve pred zosplatnením, neuviedol, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní, a preto tieto výzvy nemožno považovať za kvalifikované – vyvolávajúce právne účinky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Totiž dlžník - žalovaná porušovala dohodnuté zmluvné povinnosti, nakoľko neplnila dohodnuté splátky riadne a včas a vo výzve zo 6.3.2020 bola jasne, určito a zrozumiteľne vyzvaná k zaplateniu omeškaných splátok vo výške 190,32 eur. Rovnako bola vyzvaná k zaplateniu sumy 4.290,18 eur vo výzve z 25.8.2020.
27. Závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých by mala byť vo výzve špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa rozhodol veriteľ zosplatniť úver, je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou odvolacích súdov.
28. Určenie, od akej omeškanej splátky sa žalovaný dostal do omeškania a od akej konkrétnej splátky si žalobca uplatňuje predčasné zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale skutkovo vymedziť. Právny predchodca žalobcu – VÚB, a.s. nemal zákonom predpísanú povinnosť uvádzať konkrétne označenie splátky, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania. Pri zosplatňovacej výzve je požiadavka súdu o to absurdnejšia, keďže zákon jasne vymedzuje, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie splatnosti neplatné.
29. Je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním z 18.6.2020, toto svoje právo uplatnil v zmysle § 565 OZ, a to pre nezaplatenie splátky splatnej 24.2.2020 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa – žalovanej s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ – žalovaná bola nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornená podaním zo 6.3.2020. Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení neustanovuje povinnosť špecifikácie, pre ktorú splátku sa toto právo uplatňuje.
30. Je zrejmé, že ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním z 18.6.2020, pričom žalovaná bola v tom čase v omeškaní s plnením dohodnutých splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a zároveň bola upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, toto právo postupca uplatnil v súlade s § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, a to platne.
31. V posudzovanej veci došlo v súlade s § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej 24.2.2020 a nemožno súhlasiť so závermi súdu, že nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní, došlo k predčasnej splatnosti celého dlhu.
32. Súd nesprávne vec posúdil aj z pohľadu zistenia ohľadom preverenia bonity žalovanej ako spotrebiteľky.
33. Na základe § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ je zrejmé, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným z uvedených spôsobov, t.j. na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval bonitu aspoň jedným zo spôsobov uvedených v § 7 ods. 1 ZoSÚ tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo alebo, pričom ide o výrokovú spojku, ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz.
34. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovanej v sume 198,09 eur, nakoľko v žiadosti o úver uviedla spotrebiteľka rodinný stav, že je vydatá a nepriznala žiadne vyživované dieťa. Veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov, napríklad faktúrami za telefón, bývanie a podobne. Treba dať do pozornosti súdu, že proces overovania schopností spotrebiteľa splácať poskytnutý úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime bez osobného vstupu zamestnanca banky. V zmysle § 7 ods. 20 písm. d) ZoSÚ je potrebné zohľadniť peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Takýmito peňažnými záväzkami
znižujúcimi príjem spotrebiteľa sa rozumejú všetky pravidelné výdavky spotrebiteľa, ktoré znižujú jeho príjem ako výška výživného, výška splátky úverov a pôžičiek.
35. V závislosti od toho je nesprávny záver súdu, že postupca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
36. Je zrejmé, že postupca starostlivo skúmal finančné záväzky spotrebiteľky a ostatné záväzky zohľadnil tzv. životným minimom, čo je všeobecne akceptovaný postoj v rozhodovacej praxi slovenských súdov. Treba si uvedomiť, že postupca ako banka nemá možnosť sa o iných záväzkoch spotrebiteľa dozvedieť inak, ako priamo od spotrebiteľa, pričom výdavkami sa rozumejú finančné výdavky, avšak nie účty za telefón, lieky a podobne, keďže z logiky veci sa tieto menia v čase a neposkytujú dodávateľovi žiaden reálny obraz z hľadiska zhodnocovania bonity.
37. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
38. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z pohľadu možnosti zamietnutia tejto žaloby súd prvej inštancie zistil minimálne jednu podstatnú okolnosť, ktorá je dôvodom pre takýto postup a v tomto kontexte aj správne rozhodol. Neboli zistené vady konania, ktoré by mali za následok nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne a nemožno pochybovať o správnosti právneho posúdenia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci tak, ako bude v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu ďalej uvedené.
39. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatení splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
40. Podľa § 37 OZ, právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný.
41. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru – Flexipôžička z 19.5.2015, bola žalovanej právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. poskytnutá pôžička na splatenie spotrebiteľských úverov s výškou úveru 4.000,- eur, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 6.360,35 eur a výška odplaty predstavovala 13,87 % pri najvyššej prípustnej miere odplaty vo výške 23,06 %.
42. Súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd sa v prejednávanej veci zaoberali predovšetkým otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, ktorá mala vyplynúť z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.11.2020, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, t.j. VÚB, a.s., ktorou bol aj predmetný úver postúpený z pôvodného veriteľa VÚB, a.s. na žalobcu.
43. Treba konštatovať, že súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal z ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ a skúmal, či bola splnená podmienka možnosti postúpenia predmetného úveru na žalobcu v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda či išlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda súd prvej inštancie skúmal, či došlo k tzv. riadnemu predčasnému zosplatneniu predmetného úveru zákonným spôsobom zo strany právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanej.
44. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca (VÚB, a.s.) postupoval pri zosplatnení predmetného úveru vo vzťahu k žalovanej v súlade so zákonom a vykonal toto zosplatnenie právne perfektným spôsobom.
45. V spise je založená tzv. tretia upomienka – pokus o zmier, t.j. podanie právneho predchodcu žalobcu zo 6.3.2020, ktorou upozornil žalovanú, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila záväzky plynúce z predmetnej zmluvy o úvere a dlhuje sumu 190,32 eur, ktorá je špecifikovaná na istinu, úroky,
úroky z omeškania a poplatky. Táto upomienka neobsahuje špecifikáciu, ktoré splátky neboli žalovanou ako dlžníčkou doposiaľ uhradené.
46. Takáto špecifikácia však bola nevyhnutná so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka (t.j. možnosť požadovať zaplatenie celého doposiaľ existujúceho dlhu (tzv. predčasné zosplatnenie úveru) je podmienené uvedením dlžnej, t.j. zameškanej splátky, čo tento list právneho predchodcu žalobcu neobsahuje, pretože obsahuje len výšku dlžnej sumy.
47. Najdôležitejšou okolnosťou v kontexte posudzovania právne účinnej možnosti zosplatnenia predmetného úveru, t.j. uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, je však samotný právny úkon právneho predchodcu žalobcu, t.j. výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 18.6.2020 (č.l. 42 spisu), ktorá neobsahuje výšku dlhu alebo splátok, s ktorými bola žalovaná v omeškaní. Toto podanie obsahuje len informáciu, že celková výška zosplatneného dlhu predstavuje sumu 2.639,99 eur, z toho istina sumu 2.461,22 eur a ďalšie informácie, ktoré sa však netýkajú toho, aká je výška nezaplatených splátok.
48. V súvislosti s podaním zo 6.3.2020, adresovaného právnym predchodcom žalobcu žalovanej, t.j. tzv. treťou upomienkou a pokusom o zmier, treba konštatovať, že ide o jediný dôkaz eventuálneho neplnenia si záväzkov žalovanej vo vzťahu k predmetnému úveru, avšak predchádzajúce upomienky, ktoré by mohli špecifikovať zanedbané splátky a okolnosť, za aké obdobie tieto plátky neboli zaplatené, žalobca do spisu nepredložil.
49. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ vyhodnotil predmetné predčasné zosplatnenie zostatku úveru (podanie právneho predchodcu žalobcu z 18.6.2020, č. l. 42 spisu) za neurčitý právny úkon, ktorý neobsahuje informácie zodpovedajúce § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje možnosť predčasného zosplatnenia úveru, t.j. možnosti, aby veriteľ žiadal zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, nakoľko žiadna špecifikácia nezaplatených, teda dlžných splátok ku dňu zosplatnenia, ale ani celková suma nezaplatených splátok, ktoré by mohli byť dôvodom aplikácie § 565 Občianskeho zákonníka, v tomto podaní nie je uvedená, pričom v zmysle vyššie uvedeného toto podanie obsahuje len výšku už zosplatneného dlhu, čo nie je postup korešpondujúci s § 565 OZ.
50. Preto aj odvolací súd konštatuje, že tento právny úkon právneho predchodcu žalobu nemôže byť akceptovaný ako riadne zosplatnenie predmetného úveru vo vzťahu k žalovanej v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a v závislosti od toho nemohol právne účinne právny predchodca žalobcu postúpiť predmetnú pohľadávku žalobcovi, nakoľko nešlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru práve so zreteľom na nenaplnenie podmienok riadneho zosplatnenia tohto úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu (§ 17 ods. 1, písm. b) ZoSÚ).
51. Za týchto okolností žalobca v prejednávanej veci nie je aktívne legitimovaný a už aj len z tohto dôvodu musela byť jeho žaloba zamietnutá.
52. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol pre absenciu aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil
53. Za týchto okolností je nadbytočné zaoberať sa ďalšími skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie týkajúcimi sa bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru, ktorý je predmetom tohto konania z dôvodu údajnej absencie riadnej špecifikácie celkovej čiastky, ktorú mala žalovaná zaplatiť alebo nedostatočného skúmania bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanej ako dlžníčke – spotrebiteľke. Tieto okolnosti sú nadbytočné v kontexte nesplnenia základných atribútov aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní z vyššie uvedených dôvodov, ktoré logicky viedlo k zamietnutiu žaloby.
54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).