Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-66-2020.pdf
PDF · 98.57 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Obec Tesáre, so sídlom Tesáre 128, 956 21 Tesáre, IČO: 00 311 146, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 854 925, proti žalovanému: M.. Y.F., s miestom podnikania Pod Kalváriou 1975/52, 955 01 Topoľčany, IČO: 48 300 527, o zaplatenie 771,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/8/2020 - 81 zo dňa 11.09.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/8/2020 - 81 zo dňa 11. septembra 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Topoľčany domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 771,58 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 514,11 eura od 02.03.2017 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 216,08 eura od 12.05.2018 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 41,39 eura od 12.01.2019 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur z dôvodu, že dňa 14.09.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 25.11.2016, na základe ktorej boli žalovanému prenajaté nebytové priestory v budove súp. č. XXX evidovanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E. a žalovanému boli vystavené faktúry za spotrebu vody, elektriny a plynu, ktoré však neuhradil v lehote splatnosti ani na základe písomnej výzvy. 2. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č. k. 4Cb/8/2020
- 81 zo dňa 11. septembra 2020 tak, že žalobe vyhovel, vo výroku I. zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 771,58 eura s príslušenstvom a vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, najmä zmluvou o nájme, faktúrami a písomnými vyjadreniami strán sporu. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že mal za nesporné, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá obsahuje zákonné náležitosti (a teda je zmluvou platnou) a bolo povinnosťou oboch strán riadiť svoj nájomný vzťah podľa tejto zmluvy. Zo zmluvy pre žalovaného vyplývala povinnosť platiť okrem nájomného aj náklady za spotrebované energie, t. j. vodu, elektrinu a plyn s tým, že na tieto náklady platil zálohu 100 eur mesačne a po doručení faktúr zo strany poskytovateľov jednotlivých energií urobil žalobca
vyúčtovanie a prípadné nedoplatky fakturoval žalovanému podľa skutočného stavu meračov energií. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sporné faktúry za dodávku energií vystavoval žalovanému na základe údajov o stave meračov, ktoré poskytoval žalovaný, a ktoré si žalobca preveroval, pričom žalovaný na pojednávaní stav meračov nerozporoval a aj vo svojich písomných poznámkach, ktoré predložil súdu spolu s faktúrami a pripojenými dokladmi vychádzal zo stavu meračov tak, ako je následne uvedená spotreba energií vo faktúrach. Žalobca zasielal vystavené faktúry žalovanému spolu s dokladmi od dodávateľov energií, na základe ktorých vystavoval faktúry žalovanému, pričom z týchto dokladov predložených žalovaným je možné zistiť spotrebu vody, elektriny a plynu na prevádzke žalovaného v jednotlivých obdobiach a taktiež uvedené doklady obsahujú výpočet žalobcu týkajúci sa jednotkovej ceny za spotrebované energie, pri ktorom žalobca vychádzal z celkového množstva dodanej a fakturovanej energie a z ceny, ktorú za toto dodané množstvo zaplatil. Na pojednávaní žalovaný prakticky namietal už iba skutočnosť, že duplicitne uhrádzal aj fixné platby za merače od dodávateľov napriek tomu, že podľa nájomnej zmluvy platil poplatok 50 eur ročne ako náklady za vybudovanie a údržbu meračov, avšak na tieto jeho námietky súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadal, pretože opodstatnenosť týchto námietok z dokazovania nevyplynula. Tvrdenie žalovaného o duplicitných platbách za merače a nesprávnych výpočtoch vo faktúrach nebolo preukázané, pričom žalovaný nepredložil žiaden doklad o úhrade ročných poplatkov vo výške 50 eur za náklady na vybudovanie a údržbu meračov a podľa názoru súdu prvej inštancie tento poplatok vôbec nesúvisí s platbami za jednotlivé energie, ktoré mal žalovaný uhrádzať podľa stavu meračov. Žalovaný stav meračov nespochybnil a neuviedol, v čom vidí nesprávnosť výpočtov žalobcu pripojených k jednotlivým faktúram, a teda na svoje tvrdenia ohľadom nesprávnosti výpočtu neuniesol dôkazné bremeno tak, ako mu to vyplývalo z čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný a žiadal ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP], keď navrhoval, aby súd vyžiadal od žalobcu stavy meračov, spôsob vykonania odpočtu a s tým spojeného vyúčtovania vrátane paušálnych úhrad za merače dodávaných médií, resp. vyúčtovanie dodávateľov služieb spojených s užívaním konkrétnych predmetných nebytových priestorov, aby bolo možné objektívne preukázať na základe čoho žalobca faktúry vystavil, aké konkrétne platby sú vo fakturovanej sume zahrnuté, a teda v akom rozsahu sú tieto dôvodné alebo nedôvodné. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie týmto návrhom na dokazovanie nijak nezaoberal a rozhodol v podstate len na základe toho, že vystavené faktúry neboli reklamované. Ďalej žalovaný uviedol, že v dôsledku nevykonania navrhnutého dokazovania súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, nevyhodnotil všetky dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a objektívne neposúdil celý skutkový stav a na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda aj nesprávnym záverom. Záverom odvolania žalovaný uviedol, že podľa neho nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie dopracoval k správnosti vyčíslenej sumy, resp. na základe čoho odobril výšku žalovanej sumy. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny (podľa § 387 ods. 1 CSP) a priznať žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalovaného pokladá v celom rozsahu za nedôvodné, keďže nároky, ktoré sú predmetom súdneho sporu, strana žalobcu v konaní preukázala nájomnou zmluvou a tiež faktúrami, ku ktorým žalobca pripojil aj doklady od dodávateľov energií ako i stavy meračov. Okrem toho, žalovaný tieto faktúry až do súdneho konania vôbec nespochybňoval. Pokiaľ ide o všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného o údajne nesprávnych výpočtoch vo faktúre, tieto považoval žalobca za nepravdivé a účelové, vedené snahou zbaviť sa splnenia záväzku, ktorý vyplýva žalovanému z platne uzavretej zmluvy. K námietke žalovaného o nevysporiadaní sa súdom prvej inštancie s námietkami týkajúcimi sa výpočtu žalovanej sumy žalobca uviedol, že spolu s faktúrami bola žalovanému vždy dodaná aj faktúra dodávateľa energií; je podľa neho všeobecne známe, že cena elektrickej energie je štruktúrovaná a tvorí ju viacej položiek a tieto informácie sú dostupné na web stránkach dodávateľov alebo aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ku každej faktúre žalobca zaslal žalovanému vyúčtovanie. Faktúry žalovaný predkladal aj na pojednávaní, a preto neobstojí jeho námietka, že žalobca nepreukázal z čoho pozostáva dlžná suma. Žalovanému bola dlžná suma počas obdobia jeho podnikania známa a sám ju uznal okrem iného aj v mailovej komunikácii; nenamietal ani stav meračov pri odpočte. Suma za energie vychádzala z ceny pre koncového odberateľa a táto mu bola v sume podľa odpočtu meračov prefakturovaná. Podľa žalobcu faktúry neboli žalovaným rozporované; v mailovej komunikácii dlh uznal, nerozporoval ani inventarizáciu pohľadávok. Akékoľvek vyjadrenia žalovaného o tom, že ústne osobne
opakovane rozporoval faktúry u starostu žalobcu, považoval žalobca za účelové a nepravdivé, so snahou oddialiť zaplatenie dlhu. 7. Odvolateľ (žalovaný) sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril. 8. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. 14. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v rovine skutkových zistení, ako aj v časti právneho posúdenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a námietky odvolateľa, k týmto uvádza nasledovné. 15. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 16. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 17. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 18. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 19. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 20. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoNNP“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 22. Podľa § 3 ods. 2 ZoNNP, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 5 ods. 1 ZoNNP, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. 24. Podľa § 5 ods. 3 ZoNNP, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. 25. Podľa § 7 ZoNNP, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. 26. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovým stavom a právnymi závermi tak, ako ich zistil súd prvej inštancie. Na doplnenie argumentácie uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle vyššie citovaných ustanovení ZoNNP, pričom z tejto zmluvy a zákona okrem iného vyplývala na jednej strane povinnosť žalobcu zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, t. j. dodávku energií a na druhej strane povinnosť žalovaného uhrádzať za tieto služby plnenia. Táto povinnosť bola výslovne uvedená v čl. IV. písm. b) zmluvy o
nájme a v priebehu konania žalovaný ani túto povinnosť nerozporoval. Ohľadne spôsobu úhrady týchto služieb spojených s nájmom sa zmluvné (sporové) strany dohodli, že ich cena bude žalovaným ako nájomcom uhrádzaná tri mesiace vopred na základe faktúry vyhotovenej žalobcom ako prenajímateľom s tým, že prípadné nedoplatky, resp. preplatky budú uhradené na základe predloženej faktúry zo strany poskytovateľa jednotlivých služieb (energií) a budú rozrátané podľa skutočného stavu meračov energií. Súd prvej inštancie vyvodil správny záver o dôvodnosti nároku, keď žalobca postupoval pri vyúčtovaní služieb spojených s nájmom plne v súlade so zmluvou - žalovanému tieto služby vyúčtoval faktúrou, ktorú predložil spolu so žalobou. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie navyše vyplynulo, že suma faktúry nebola vyúčtovaná na základe svojvôle žalobcu, ako sa to snažil navodiť žalovaný, ale na základe faktúr od dodávateľov jednotlivých služieb (V-Elektra Slovakia, a.s.; SPP, a.s.; Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.). Dôkaz o tejto skutočnosti navyše predložil samotný žalovaný, takže je nepochybné, že o faktúry dodávateľov služieb ako prílohy faktúr od žalobcu mu boli doručené (nakoniec, túto skutočnosť uviedol aj na pojednávaní dňa 21.08.2020). Ak žalovaný s vyúčtovaním nesúhlasil, bolo v jeho záujme, aby tieto nielen rozporoval bezprostredne po doručení vyúčtovacích faktúr, ale tiež aby prezentoval relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukázali nesprávnosť vyúčtovania (výpočtu ceny dodaných energií), zvlášť ak objem odobratých energií nebol medzi stranami sporný. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vyúčtovanie rozporoval u štatutárneho orgánu žalobcu (starostu), táto skutočnosť preukázaná v konaní nebola, keďže starosta ju výslovnej poprel a žalovaný o nej nepredložil žiaden dôkaz. Naopak, z emailovej komunikácie medzi starostom žalobcu a žalovaným zo dňa 02.06.2020 vyplýva, že žalovaný dlžnú sumu žiadnym spôsobom nespochybňoval. 27. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval vzhľadom na priebeh konania, argumentáciu žalovaného a ním uplatňované prostriedky procesnej obrany správne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania (Čl. 17 CSP), keď nevyhovel návrhu na vykonanie dokazovania dopytom na žalobcu na stavy meračov, spôsob vykonania odpočtu a s tým spojeného vyúčtovania vrátane paušálnych úhrad za merače dodávaných médií, resp. vyúčtovanie dodávateľov služieb spojených s užívaním konkrétnych predmetných nebytových priestorov, keďže bolo už pred týmto návrhom dostatočne preukázané, že žalobca mal stavy meračov od samotného žalovaného (ktorý mu ich zasielal formou MMS a navyše ich stavy ani nerozporoval) a z týchto stavov boli vypočítané ceny služieb samotnými dodávateľmi (V-Elektra Slovakia, a.s.; SPP, a.s.; Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.), ktoré následne žalobca iba premietol do vyúčtovacej faktúry. Žalovaný v rozpore s ust. § 151 ods. 2 CSP síce poprel správnosť vyúčtovania, ale na preukázanie opaku neuviedol žiadne vlastné relevantné argumenty a najmä dôkazy, ktoré by spochybnili spôsob výpočtu. Žalovaný pritom niesol bremeno ohľadne preukázania nesprávnosti výpočtu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na komentár k ust. § 151 ods. 2 CSP, podľa ktorého z tohto ustanovenia vyplýva, že stranu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016). Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ žalovaný iba tvrdil, že vyúčtovanie faktúr je nesprávne a na podporu tohto tvrdenia nepredložil žiadne vlastné výpočty (resp. iné argumenty a dôkazy), takéto tvrdenie nespĺňalo kritéria účinného popretia skutkových strán protistrany a správne viedlo súd prvej inštancie k priznaniu nároku žalobcu. 28. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. 29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Potvrdzujúcemu výroku zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania, pričom odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, keďže bol v celom rozsahu úspešný. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.