Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sas-9-2025.pdf
PDF · 104.12 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sas/9/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpený spoločnosťou: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, Košice, IČO: 52 858 774, za ktorú okrem iných koná advokát a konateľ JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 07.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 07.07.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX – IV. zo dňa 08.04.2025 a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 30.07.2025 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X - IV. zo dňa 07.07.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) č. 830 109 7695 0 zo dňa 08.04.2025, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania. Žalobca zároveň žiadal vrátiť vec Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie a priznať nárok na náhradu trov konania.
II. Administratívne konanie
2. Dňa 05.12.2024 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“) a to od 18.06.2024. V žiadosti uviedol, že poberal vdovecký dôchodok od 12.08.2016. Súčasťou žiadosti bol aj prehľad období zamestnania, ako aj ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na starobný dôchodok. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím zo dňa 10.01.2025.
3. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní žiadosti žalobcu o starobný dôchodok dňa 30.01.2025 zistila, že žalobcovi bol v období od 12.08.2017 do 31.12.2022 vyplácaný vdovecký dôchodok, hoci na jeho výplatu nemal nárok. V dôsledku uvedeného bol podľa záverov Sociálnej poisťovne žalobcovi neprávom vyplatený aj 13. dôchodok za kalendárny rok 2021.
4. V nadväznosti na uvedené zistenie Ústredie vydalo prvostupňové rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2021 v sume 218,38 EUR. V odôvodnení rozhodnutia poukázalo na § 8 ods. 2 a § 9 zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o 13. dôchodku“) a uviedol, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 9 Zákona o 13. dôchodku. S poukazom na § 74 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení žalovaný konštatoval, že žalobcovi dňa 12.08.2017 zanikol nárok na vdovecký dôchodok. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2021 vo výške 218,38 EUR.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca namietal, že z prvostupňového rozhodnutia nebolo zrejmé, aké konkrétne skutočnosti mal oznámiť. Zároveň poukázal na to, že Sociálna poisťovňa mala k dispozícií všetky rozhodujúce podklady potrebné na posúdenie veci. Uviedol tiež, že v období od 12.08.2017 nedošlo na jeho strane k žiadnej zmene, v dôsledku ktorej by bolo potrebné predkladať do spisu ďalšie podklady, pričom zároveň neboli uvedené žiadne nepravdivé skutočnosti.
6. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil. Napriek uvedenej zmene prvostupňového rozhodnutia povinnosť uložená žalobcovi, spočívajúca vo vrátení neprávom vyplateného 13. dôchodku v sume 218,38 EUR ostala v plnom rozsahu zachovaná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že predmetná zmena sa týkala výlučne právneho posúdenia povinnosti žalobcu podľa § 9 Zákona o 13. dôchodku, ktorou žalovaný korigoval nesprávny právny záver Ústredia o nesplnení oznamovacej povinnosti podľa tohto ustanovenia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobcovi bol od 12.08.2016 priznaný vdovecký dôchodok. Súčasne poukázal na poučenie v rozhodnutí o priznaní vdoveckého dôchodku, podľa ktorého nárok na výplatu vdoveckého dôchodku zaniká po uplynutí jedného roka, ak nie je splnená niektorá z podmienok ustanovených v § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca bol povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre trvanie nároku na dávku, jej výplatu a výšku. Za rozhodujúce však žalovaný považoval tvrdenie, že o neprávom vyplatenom 13. dôchodku sa Sociálna poisťovňa dozvedela dňa 30.01.2025. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte neuplynula trojročná premlčacia lehota, v rámci ktorej možno požadovať vrátenie neprávom vyplateného 13. dôchodku.
III. Konanie na správnom súde
7. Žalobca podaním správnej žaloby zo dňa 30.07.2025 inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, ktoré podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov. Žalobca preto navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že žalovaný mal od 12.08.2017 k dispozícii všetky podklady potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom od uvedeného dátumu nedošlo na strane žalobcu k žiadnej zmene skutkového stavu. Zároveň poukázal na to, že do administratívneho spisu neboli predložené žiadne nové skutočnosti, nepravdivé listiny ani nepravdivé informácie a skutkový stav zostal v období rokov 2017, 2021 a 2022 nezmenený. Žalobca poukázal aj na pochybenie žalovaného keď napriek tvrdeniu, že zmena rozhodnutia nemá vplyv na výšku sumy vyplateného 13. dôchodku, v novom výroku uviedol „v decembri 2022“ namiesto „za kalendárny rok 2021“ a takisto došlo k zmene sumy zo „155,53 EUR“ na sumu „218,38 EUR“. Podľa žalobcu žalovaný nemohol tvrdiť, že sa o rozhodujúcich skutočnostiach dozvedel až neskôr teda dňa 30.01.2025, keďže nie je zrejmé, akú novú skutočnosť mal zistiť a ani z akej listiny, ktorá by mu nebola známa už v roku 2017.
8. Žalovaný k podanej správnej žalobe podal vyjadrenie zo dňa 25.09.2025, v ktorom zotrval na záveroch napadnutého rozhodnutia. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobcovi bol za kalendárny rok 2021 vyplatený 13. dôchodok v sume 218,38 EUR, hoci v rozhodujúcom období nespĺňal podmienky nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, a preto v tomto prípade žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť vyplatenú sumu za kalendárny rok 2021. Zdôraznil, že žalobca bol v odôvodnení rozhodnutia o priznaní vdoveckého dôchodku poučený, že nárok na dávku a jej výplatu mu po uplynutí jedného roka zanikol. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaný poukázal na to, že táto námietka je nedôvodná. Právo na vrátenie neprávom vyplatenej sumy sa nepremlčalo, pretože prvostupňový správny orgán sa o neprávom
vyplácaní 13. dôchodku dozvedel dňa 30.01.2025 zo žiadosti o priznanie starobného dôchodku. K námietke žalobcu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia sú uvedené nesprávne informácie a to „v decembri 2022“ namiesto „ za kalendárny rok 2021“ a takisto, že došlo k zmene sumy zo „155,53 EUR“ na „218,38 EUR“ uviedol, že je nedôvodná. Zastával názor, že žalovaný pri uvedenej námietke vychádzal z iného rozhodnutia, konkrétne z rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X – VI. zo dňa 08.04.2025, keďže v prvostupňovom rozhodnutí je správne uvedená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2021 v sume 218,38 EUR. Žalovaný trval na správnosti svojho rozhodnutia, považoval ho za zákonné a správne. V závere navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním (replika) zo dňa 19.11.2025, v ktorom uviedol, že nevedel, ani nemohol predpokladať, že mu bol 13. dôchodok vyplatený neprávom. Žalobca zotrval na námietke premlčania údajne neprávom vyplateného 13. dôchodku. Zároveň tvrdil, že žalovaný musel o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach vedieť už v čase vyplatenia 13. dôchodku, a preto sa nestotožnil s jeho tvrdením, že sa o neprávom vyplatenom 13. dôchodku dozvedel až dňa 30.01.2025. Žalobca ďalej poukázal na svoj predchádzajúci argument, že od roku 2017 nedošlo k žiadnej zmene rozhodujúcich skutočností, pričom všetky tieto skutočnosti boli žalovanému známe už v roku 2017. Napokon uviedol, že žalovaný sa nijako nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, v dôsledku čoho považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nepreskúmateľné, zmätočné a nezrozumiteľné.
10. Žalovaný k replike žalobcu už ďalšie písomné stanovisko (dupliku) nepodal.
11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania a vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
12. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku dňa 31.07.2026, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako ja prvostupňové rozhodnutie Ústredia, vec vrátil Ústrediu na nové konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 31.07.2026 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa 08.07.2026.
IV. Relevantná právna úprava
13. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c), § 199 a nasl. SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.
14. Podľa § 191 SSP ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c)SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
18. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba
19. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
20. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
21. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
22. Podľa § 293 gh Zákona o sociálnom poistení, o 13. dôchodku podľa osobitného predpisu (Zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) účinného do 30. júna 2024 sa rozhoduje podľa tohto osobitného predpisu.
23. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 296/2020 Z. z. v znení účinnom od 31.10.2020 do 30.06.2024, ak sa 13. dôchodok vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, poberateľ dôchodku je povinný vrátiť 13. dôchodok vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Nárok na vrátenie 13. dôchodku vyplateného neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď Sociálna poisťovňa alebo úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa jeho neoprávnenej výplaty.
24. Podľa § 294ac Zákona o sociálnom poistení, zrušuje sa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022 Z. z., zákona č. 356/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z. a zákona č. 443/2023 Z. z..
V. Právne závery správneho súdu
25. Predmetom tohto správneho súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie Ústredia s tým, že výroková časť, v ktorej bola podľa § 8 ods. 2 Zákona o 13. dôchodku a § 293gh Zákona o sociálnom poistení žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2021 v sume 218,38 EUR, zostala zachovaná.
26. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné s poukazom na ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) a § 199 ods. 1 písm. a) SSP uviesť, že v danom prípade, keďže napadnutým rozhodnutím je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ide nepochybne o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach fyzickej osoby podľa § 199 a nasl. SSP čo znamená, že v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP, správy súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Na základe uvedeného tak správny súd podrobil napadnuté rozhodnutie prieskumu zákonnosti nad rámec žalobných bodov a v rámci tohto prieskumu dospel k záveru o zásadnom nedostatku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným a Ústredím, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti predmetnej správnej žaloby, napriek tomu, že samotná žalobná argumentácia žalobcu, by k tomuto záveru nemusela viesť.
27. Zásadným v danom prípade bola nesprávna aplikácia § 8 ods. 2 Zákona o 13. dôchodku. Zákon o 13. dôchodku bol účinný od 31.10.2020 do 30.06.2024, kedy bol zrušený prostredníctvom novelizácie Zákona o sociálnom poistení, avšak Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 293 gh v rámci prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.07.2024 uvádza, že o 13. dôchodku podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o 13. dôchodku, účinného do 30. júna 2024 sa rozhoduje podľa tohto osobitného predpisu, teda Zákona o 13. dôchodku. Tak ústredie, ako aj žalovaný, v rámci svojich rozhodnutí odkazujú na ustanovenia § 293gh Zákona o sociálnom poistení a § 8 ods. 2 Zákona o 13. dôchodku. V konaní teda nebola spornou aplikácia Zákona o 13. dôchodku, rovnako tak ako nebolo sporným, že žalobcovi bol 13. dôchodok za kalendárny rok 2021 vyplatený v decembri 2021, a to z dôvodu podľa § 2 písm. a) Zákona o 13. dôchodku, keďže v novembri 2021 bol poberateľom vdoveckého dôchodku, čo tiež v konaní nebolo sporným. Sporným v konaní bolo, či bol žalobca oprávneným poberateľom vdoveckého dôchodku, čo následne mohlo ovplyvniť splnenie podmienok na
výplatu 13. dôchodku za kalendárny rok 2021 a v nadväznosti na uvedené skutočnosť, či v danom prípade bola Sociálna poisťovňa oprávnená rozhodnúť o povinnosti žalobcu vrátiť, podľa Sociálnej poisťovne, neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2021.
28. Žalovaný, ako aj Ústredie svoje závery „pretavené“ do výroku napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2021 založili na ustanovení § 8 ods. 2 prvá veta Zákona o 13. dôchodku, podľa ktorého: „Ak sa 13. dôchodok vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, poberateľ dôchodku je povinný vrátiť 13. dôchodok vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.“ V danom prípade však je nevyhnutné uviesť, že toto nie je celé znenie ustanovenia § 8 ods. 2 Zákona o 13, dôchodku, keďže v druhá veta uvedeného ustanovenia znie: “ Nárok na vrátenie 13. dôchodku vyplateného neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď Sociálna poisťovňa alebo úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa jeho neoprávnenej výplaty.“ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani z prvostupňového rozhodnutia Ústredia, nie je zrejmé z akého dôvodu Ústredie, ani žalovaný nezisťovali možnosť aplikácie citovanej časti uvedeného ustanovenia, ktorá upravuje prekluzívnu lehotu uplynutím ktorej zaniká nárok na vrátenie 13. dôchodku vyplateného neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. Uvedené ustanovenie upravuje prekluzívnu subjektívnu jednoročnú lehotu odo dňa, keď sa Sociálna poisťovňa alebo úrad dozvedia neprávom alebo vo vyššej sume vyplateného 13. dôchodku a lehotu objektívnu, ktorá uplynie po uplynutí troch rokov odo dňa neoprávnenej výplaty. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že v danom prípade nejde o lehotu premlčaciu, kedy sa právo alebo nárok len oslabuje, a to tým spôsobom, že ho možno uplatniť aj po uplynutí premlčacej lehoty, avšak s možným negatívnym dôsledkom v prípade, že tento subjekt aktívne vznesie námietku premlčania. Premlčacie lehoty sú upravené ich výslovným uvedením aj napr. v Zákone o sociálnom poistení, konkrétne napr. v ustanoveniach § 114 ods. 1, § 145 ods. 3, § 147 ods. 1, 2 a 3, na rozdiel od ustanovenia § 8 ods. 2 Zákona o 13. dôchodku, ktorý jednoročnú subjektívnu, prípadne trojročnú objektívnu lehotu na uplatnenie nároku na vrátenie 13. dôchodku vyplateného neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, výslovne neoznačuje ako lehotu premlčaciu, ale s ich uplynutím priamo spája zánik práva na uplatnenie nároku na vrátenie 13. dôchodku vyplateného neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. V danom prípade ide teda nepochybne o lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej nárok zaniká a na ktorú musí Sociálna poisťovňa prihliadať z úradnej povinnosti.
29. Ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporným, že 13. dôchodok bol žalobcovi vyplatený v decembri 2021, v prípade, že bol vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, mohla Sociálna poisťovňa uplatniť nárok na jeho vrátenie od žalobcu buď v lehote jedného roka odkedy sa dozvedela o tejto skutočnosti, najneskôr však uplynutím troch rokov od neoprávnenej výplaty. Na základe uvedeného tak Sociálna poisťovňa mohla uplatniť nárok na vrátenie vyplateného 13. dôchodku za kalendárny rok 2021 od žalobcu do decembra 2024. Sociálna poisťovňa si voči žalobcovi uplatnila nárok na vrátenie 13. dôchodku podľa § 8 ods. 2 prvá veta Zákona o 13. dôchodku vydaním prvostupňového rozhodnutie Ústredím, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu vrátiť 13. dôchodok za kalendárny rok 2021, a ktoré bolo vydané dňa 08.04.2025, teda viac ako tri mesiace po uplynutí objektívnej prekluzívnej lehoty.
30. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že Ústredie a žalovaný v danom prípade nesprávne právne vec posúdili, ak v danom prípade neaplikovali ustanovenie § 8 ods. 2 druhá veta Zákona o 13. dôchodku a nevyhodnotili prípadné uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku voči žalobcovi na vrátenie 13. dôchodku za kalendárny rok 2021.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené závery tak bolo pre správny súd v predmetnom prípade právne nevýznamné vyhodnocovať, či žalobca bol v novembri 2021 oprávneným poberateľom vdoveckého dôchodku a či mu bol 13. dôchodok za kalendárny rok 2021 vyplatený neprávom.
32. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ústredia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj prvostupňového rozhodnutia Ústredia podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a zrušil tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ústredia a vec vrátil Ústrediu na nové konanie. V ďalšom konaní bude úlohou Ústredia procesne postupovať v súlade s právnym názorom a závermi správneho súdu uvedeným
v tomto rozsudku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by musel opätovne zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
33. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.