Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/101/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. JUDr. Valériou Brečkovou , advokátkou so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, proti žalovanému: MOF HOLDING, a.s., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36 492 663, zast. Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova č. 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, o zaplatenie sumy 180,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. V danej právnej veci žalobca dňa 15.10.2020 podal na upomínacom súde žalobu ktorou žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 180,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 02.06.2020, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy č. XX/XXXX uzavretej medzi stranami konania bola dňa 11.05.2020 žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXXX za nájomné za 2. na sumu 180,-eur, splatná dňa 01.06.2020. Predmetnú faktúru žalovaný neuhradil ani len čiastočne, napriek tomu, že bol na jej úhradu vyzvaný a to výzvou zo dňa 30.06.2020.

2. Upomínací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXXX/ XXXX zo dňa 30.10.2020. Žalovaný v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu podal odpor a uviedol, že predmetná faktúra mu bola doručená v priebehu mesiaca máj 2020. Následne listom zo dňa 1. júna 2020 odstúpil od nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy ( ). Z tohto dôvodu nebol povinný zaplatiť pohľadávku vo výške 180,- eur za druhý polrok nájmu. Nakoľko v čase doručenia faktúry ešte nebolo odstúpené od zmluvy, vznikla situácia, že pohľadávka bola zaevidovaná v účtovníctve. Keďže bola faktúra doručená pred odstúpením od zmluvy, túto faktúru zaevidoval v danom čase vo svojom účtovníctve, pričom v dôsledku následného odstúpenia od zmluvy mu záväzok z tejto faktúry zanikol. Preto túto pohľadávku neuznáva. Navyše má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie vo výške 1.750,- eur, ktorú si voči žalobcovi započítal v rozsahu 180- eur - v tejto súvislosti zároveň vznáša kompenzačnú námietku, t. j. námietku započítania voči celej pohľadávke žalobcu vrátane príslušenstva. V dôsledku tejto skutočnosti pohľadávka žalobcu taktiež zanikla pre prípad, keby bolo odstúpenie od zmluvy posúdené súdom ako neplatné, resp. neúčinné. Preto z dôvodu opatrnosti 0realizoval jednostranný zápočet.

Upomínací súd vec postúpil tunajšiemu súdu a konanie je vedené pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX.

3. Súd sa oboznámil so žalobou, jej prílohami a listinnými dokladmi predloženými v tomto konaní a to nájomnou zmluvou, faktúrou, výzvou na zaplatenie nájomného, oznámením o postúpení pohľadávky, jednostranným zápočtom, výzvou na úhradu pohľadávky žalovaného, písomnými vyjadreniami strán konania a zistil tento skutkový stav veci:

4. Dňa 27.01.2015 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o nájme. Predmetom nájmu boli nebytové priestory a pozemkové nehnuteľnosti na LV č. XX, k. ú. V., a to a) robotnícky prístrešok Ž. a pozemok parcela č. XXXX/X. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, najdlhšie do 31.12.2020, výška nájmu bola 300,- eur za rok + DPH, nájomné bolo splatné polročne, a to vo výške 150,- eur + DPH, teda k 31.01. a 31.05. kalendárneho roka vo výške 180,- eur.

5. Faktúrou č. XXXXXXXXX, splatnou dňa 01.06.2020, žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za druhý polrok 2020 vo výške 180,- eur s DPH.

Výzvou zo dňa 30.06.2020 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie nájomného za 2. polrok 2020 vo výške 180,- eur s DPH.

6. Výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 25.08.2020, spol. LESY SK, s.r.o., vyzvala žalobcu na zaplatenie obvyklej ceny nájomného za užívanie zastavaného pozemku na ktorom je postavená budova lesného hospodárstva žalobcu o rozlohe XXX m2 na parcele č. XXX, k.ú. U. Y..

7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 9.10.2020 adresovanom spol. LESY SK, s.r.o. uviedol, že na základe jeho prepočtov, ktoré vychádzajú z vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. , mu vychádza cena nájmu za m2 v hodnote 1,05 eur. Z týchto dôvodov sa mu zdá cena uvádza vo výške 5,- eur za m2 neadekvátna a žiada o prehodnotenie výšky nájmu. Uvedomuje si, že užíva pozemok bez riadneho právneho vysporiadania a je ochotný sa dohodnúť na reálnej cene nájmu.

8. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2020 spol. LESY SK, s.r.o. upovedomila žalobcu o tom, že pohľadávku vo výške 1 750,- eur predstavujúcu nárok na zaplatenie obvyklej ceny nájomného z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXX bez právneho dôvodu, postúpila na žalovaného. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.11.2020.

9. Jednostranným zápočtom zo dňa 09.11.2020 žalovaný svoju pohľadávku vo výške 1 750,- eur predstavujúcu nárok na zaplatenie obvyklej ceny nájomného z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXX bez právneho dôvodu voči žalobcovi, započítal v rozsahu akom sa pohľadávky kryjú, voči pohľadávke žalobcu voči nemu predstavujúcu nárok na nájomné zo zmluvy č. XX/XXXX za druhý polrok roka 2020 vo výške 180,- eur. Zápočet bol žalobcovi doručený dňa 12.11.2020.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu podaného žalovaným uviedol, že pohľadávku predstavujúcu nárok na zaplatenie obvyklej ceny nájomného z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXX bez právneho dôvodu považuje za spornú, pretože so žalovaným stanovením výšky nájomného v celom rozsahu nesúhlasí. Uvedenú výšku si žalovaný určil svojvoľne, bez predchádzajúcej dohody s ním, pričom táto výška nie je podložená ani žiadnym znaleckým posudkom, príp. rozhodnutím súdu. Z uvedeného dôvodu preto uvedenú pohľadávku žalovaného považuje za neoprávnenú a nespôsobilú na započítanie. S poukazom na všetky vyššie uvedené argumenty je naďalej toho názoru, že ním uplatnený nárok je dôvodný a tomuto navrhuje vyhovieť v celom rozsahu.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2021 uviedol, že čo sa týka kompenzačnej námietky tak z podania žalobcu, ako aj vzájomnej komunikácie vyplýva, že nepopiera právny základ pohľadávky, ale iba jej výšku.

12. Podľa ( ďalej len ,,“), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa , strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

13. Podľa ( ďalej len ,,“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.

Podľa , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

14. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov ( ďalej len ,,Zákon“), ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona, nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.

15. Podľa ( ďalej len ,,CSP“) vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

16. V danej právnej veci mal súd za nesporné a preukázané, že dňa 27.01.2015 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu boli nebytové priestory a pozemkové nehnuteľnosti na LV č. XX, k. ú. V., a to a) robotnícky prístrešok Ž. a pozemok parcela č. XXXX/X. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, najdlhšie do 31.12.2020, výška nájmu bola 300,- eur

ročne, splatnosť nájomného bola dohodnutá polročne k 31.1. a 31.05. vo výške 180,- eur s DPH. Žalobca za 2. polrok 2020 vyúčtoval žalovanému nájomné vo výške 180,- eur, avšak žalovaný nájomné neuhradil.

17. Počas prebiehajúceho súdneho konania voči žalobcom uplatnenému nároku žalovaný uplatnil započítaciu námietku na sumu 180,- eur s prísl. a z uvedeného dôvodu v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný námietku vzniesol titulom ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá pohľadávka na neho bola postúpená spol. LESY SK, s.r.o. Žalobcovi bolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručené dňa 12.11.2020.

18. Zo strany žalovaného bolo teda vznesená hmotnoprávna námietka započítania. Týmto úkonom žalovaný uznal skutkový a právny dôvod nároku žalobcu uplatnený v tomto konaní. Žalobcova pohľadávka sa teda stala nespornou a preukázanou a spornou sa stala pohľadávka žalovaného uplatnená započítacou námietkou a súd sa v ďalšom v konaní preto zaoberal tým, či na strane žalovaného existuje pohľadávka, ktorá je započítateľná voči žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie nájomného.

19. Posúdenie prejavu žalovaného má význam pre ďalší procesný postup súdu. Posúdenie námietky, ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku.

Ak teda žalovaný uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania podľa hmotného práva. Týmito predpokladmi sú:

- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi s výnimkami stanovenými hmotným právom,

- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach, ale nie je vylúčené ani započítanie pohľadávok iného druhu,

- spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona ( , príp. -364 ),

- existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Týmto úkonom je práve kompenzačná námietka, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je účinná voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Týmto momentom dochádza k stretu uvedených pohľadávok, a teda k zániku záväzku žalobcu v rovnakej, prípadne v nižšej výške, ako je plnenie vyjadrenej v žalobe.

20. Keďže žalovaný nenavrhol, aby mu bolo prisúdené viac než voči nemu uplatnil žalobca, je takýto prejav možné považovať len za obranu proti žalobe žalobcu, s ktorou sa súd môže vysporiadať len v odôvodnení rozsudku. Právny základ započítania (kompenzácie) upravuje v ust. , podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základným predpokladom započítania teda sú - vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť na započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomnosť pohľadávok je daná, ak ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi. Za úkon smerujúci k započítaniu je potrebné považovať jednoznačný prejav vôle započítať vlastnú pohľadávku s pohľadávkou dlžníka. Takýto prejav je možné urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, pričom súhlas druhého účastníka so započítaním nie je potrebný, takže k započítaniu dôjde pri splnení zákonných podmienok, aj proti vôli druhého účastníka. naviac umožňuje aj započítanie niektorých premlčaných a nesplatených pohľadávok, peňažných pohľadávok znejúcich na rôzne meny a ďalšie osobitné prípady započítania (§ - 363 Obch. zák.).

Započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby. Ak je žalobcom uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací nárok žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Súd však za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie.

21. V tomto smere má súd za preukázané, že stavba žalobcu ,,tzv. Y. W.“ so súp. č. XX na LV č. XXX k.ú. U. Y. je umiestnená na pozemku parc. W.-U. č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorá je súčasťou parcely T.-U. č. XXX na LV č. XXX a parcela je vo vlastníctve spol. LESY SK, s.r.o. Medzi vlastníkom stavby a pozemku nie je žiadny zmluvný vzťah. Žalobca tak pod stavbou užíva pozemok bez právneho titulu.

Žalobca nerozporoval že pozemok užíva bez riadneho právneho vysporiadania. Viedol rokovania s vlastníkom pozemku, namietal iba výšku uplatnenej sumy obvyklého nájomného, ktorú vlastník pozemku určil na sumu 5,- eur za m2. Vyčíslil pohľadávku na sumu 1 750,- eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobca vypočítal cenu obvyklého nájmu na 1,05 eur za m2, čo ročne predstavuje sumu 183,75 eur, za dva roky to je 367,50 eur.

22. LESY SK, s.r.o. pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia postúpili na žalovaného. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 12.11.2020.

Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa a , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Predmetom postúpenia môže byť iba právo, nie povinnosť. Postupiteľným právom je pohľadávka, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi, pričom podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je okrem iného spôsobilý predmet postúpenia, t. j. aby išlo o pohľadávku spôsobilú na postúpenie. Takými pohľadávkami sú predovšetkým pohľadávky, ktorých obsahom je majetkové právo. Môže ísť o pohľadávku z existujúceho alebo zaniknutého právneho vzťahu, pohľadávku na náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia možno platne v zmysle ustanovení a nasl. postúpiť. Od oznámenia, resp. preukázania dlžníkovi, že jeho veriteľ postúpil pohľadávku, môže sa dlžník zbaviť záväzku jeho splnením, iba ak plnil postupníkovi, okrem prípadov uvedených v ustanovení druhá veta , t.j. keď postupník dá postupcovi k vymáhaniu pohľadávky súhlas v prípade, že ju sám nevymáha. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2001, sp.zn. XCdo/XX/XXXX).

23. Podľa zákona , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa zákona , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

24. V ustanovení je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý z subjektov tohto záväzku obohatil. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z . Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ( Obč. zák.) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je rovnako súkromnoprávnym vzťahom, a teda podlieha všeobecnej požiadavke na riešenie defektov stretu súkromných práv a povinností osôb predovšetkým dohodou. Nie každý právny vzťah vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia sa „preklopí“ aj do vzťahu civilno-procesného. Ak sa tak však stane, pôjde o klasický sporový proces, v ktorom na strane žalobcu bude vystupovať subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu došlo a na strane žalovaného subjekt bezdôvodne obohatený. Z výkladoch o kvázideliktnom charaktere právnych vzťahov z bezdôvodného obohatenia vyplýva, že žalovaný sa nemôže exkulpovať ani liberovať, no na druhej strane nedochádza ani k prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, ako je to v prípadoch subjektívnej zodpovednosti za škodu, kde neexistenciu zavinenia musí preukázať žalovaný (škodca).

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Subjekty záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane subjekt bezdôvodne obohatený a na druhej strane subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu prišlo. Medzi týmito subjektmi existuje synalagmatický koreálny právny vzťah, kde právu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia koreluje vzájomná právna povinnosť, predmet tohto obohatenia vydať. Medzi subjektmi tohto právneho vzťahu došlo k majetkovej nerovnováhe, ktorá musí byť napravená formou osobitnej reštitučnej povinnosti povinného subjektu. To, čo sa z majetkovej sféry postihnutého v dôsledku bezdôvodného obohatenia odčerpalo, musí sa mu vrátiť, aby bol opätovne nastolený rovnovážny majetkový stav.

25. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku voči uplatnenému nároku žalobcu čo do sumy 180,- eur s prísl. a to titulom postúpenej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalobcom bez právneho titulu.

Postúpenie pohľadávky ako inštitút , právne postavenie dlžníka nezhoršuje, ani ho nemení. Právna úprava jeho vzťahu k novému veriteľovi (postupníkovi) obsiahnutá v tomto ustanovení, mu zachováva právo námietok (dlhu, premlčania a pod.) a zároveň dlžníkovi priznáva voči novému veriteľovi právo namietať na započítanie svoju pohľadávku, avšak len vtedy, ak ide o pohľadávku spôsobilú na započítanie, ak ide o pohľadávku, ktorú mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo postúpenie oznámené alebo preukázané a postúpenie pohľadávky oznámi bez zbytočného odkladu postupníkovi. V tejto súvislosti treba uviesť, že nezávisí na tom, či pohľadávka dlžníka bola v čase jej postúpenia zročná, alebo jej zročnosť nastala až po oznámení postúpenia, alebo po tom, čo mu postupník preukázal

postúpenie pohľadávky. Zánik pohľadávky však nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

26. Súd dospel k záveru, že spoločnosť LESY SK, s.r.o. platne postúpila pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia na žalovaného, čo nerozporoval ani žalobca. Sporná bola iba výška tohto bezdôvodného obohatenia, kde súd vychádzal z ceny, ktorú sám žalobca nerozporoval vo výške 1,05 eur na m2 s tým, že pri prepočte to predstavuje 367,50 eur za dva roky ( 175 x 1,05 eur x 2), teda za obdobie, za ktoré bola pohľadávka na žalovaného postúpená. Vzhľadom na to, že v tomto konaní žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku iba čo do výšky 180,- eur s uplatneným príslušenstvom, súd je toho názoru, že v tejto časti výška bezdôvodného obohatenia je preukázaná a nesporná a na strane žalovaného tak existuje pohľadávka, ktorú možno započítať voči pohľadávke uplatnenej žalobcom v tomto konaní a to v celom uplatnenom rozsahu.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol v celom rozsahu preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.