Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-19-2026.pdf
PDF · 135.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/19/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304 a otec G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/ XX, A., zastúpený: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20P/18/2025-119 zo dňa 04.06.2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20P/18/2025-119 zo dňa 04.06.2025 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 05.12.2019, č. k. 3P/56/2019-93 tak, že maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. a vždy v párny kalendárny týždeň od stredy od 08.00 hod. do piatku do 08.00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. a vždy v nepárny kalendárny týždeň od stredy od 08.00 hod. do piatku do 08.00 hod. s tým, že rodič, ktorému začína interval osobnej starostlivosti si vyzdvihne maloletú v školskom zariadení v deň určeného styku a v prípade, ak je školské zariadenie mimo prevádzky, prípadne sa maloletá v ňom nenachádza rodič, ktorému začína interval osobnej starostlivosti si prevezme dieťa v bydlisku druhého rodiča, ktorému interval osobnej starostlivosti končí; výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; výrokom III. upravil osobitný režim starostlivosti počas vianočných sviatkov a letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou počas vianočných sviatkov každý rok od 23.12. od 18.00 hod. do 24.12. do 16.00 hod. a počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a matka počas letných prázdnin od 15.07. od 18.00 hod. do 01.08. do 09.00 hod. a od 15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 09.00 hod.; výrokom IV. bežné výživné neurčil; výrokom V. uložil obom rodičom povinnosť podieľať sa rovnakým dielom na úhrade mimoriadnych výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletú; výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd citujúc § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 26 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 6 zákona
o rodine dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti je dôvodný. Mal preukázané, že napriek formálnemu zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky od roku 2019 rodičia fakticky vykonávali starostlivosť o maloletú v takmer rovnakom rozsahu, pričom tento model fungoval až do odchodu otca za prácou do zahraničia. Matka potvrdila, že rodičia zabezpečovali starostlivosť v režime krátkeho a dlhého týždňa podľa svojich pracovných zmien. Okresný súd preto dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia nastala podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Uviedol, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, majú vytvorené primerané bytové a osobné podmienky a maloletá má vytvorené silné citové väzby k obom rodičom. Za nedôvodné považoval námietky matky týkajúce sa nepravidelnej pracovnej doby otca, jeho nižšej účasti na návštevách lekárov či konzultáciách v škole, keďže tieto okolnosti nepreukazovali nespôsobilosť otca vykonávať osobnú starostlivosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že školské výsledky maloletej sú veľmi dobré, otec zabezpečuje jej starostlivosť, dieťa má vytvorené vhodné podmienky aj v jeho domácnosti a prípadné pochybenia boli iba ojedinelé. Pri rozhodovaní okresný súd prihliadol aj na názor maloletej, ktorá prejavila pozitívny vzťah k obom rodičom, želala si zachovať kontakt s oboma a vyjadrila, že jej vyhovuje doterajší systém kratších intervalov striedania. Zároveň uviedla, že by si priala, aby sa jej otec viac venoval pri príprave do školy. Kolízny opatrovník navrhol zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti s krátkymi intervalmi striedania, keďže takéto usporiadanie najlepšie zodpovedá jej potrebám a zachováva jej rovnocenné väzby na oboch rodičov. Pokiaľ ide o výživné, okresný súd vychádzal z toho, že pri rovnocennej striedavej osobnej starostlivosti a porovnateľných príjmových možnostiach rodičov nie je dôvod určovať bežné výživné. Pravidelné náklady na maloletú vyčíslil približne na 500 Eur mesačne a rozhodol, že mimoriadne výdavky súvisiace so školou, zdravotnou starostlivosťou a mimoškolskými aktivitami budú rodičia znášať v rovnakom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. 3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne aj procesne nesprávne, vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok označila za nepreskúmateľný, vydaný bez vykonania potrebného dokazovania a bez riadneho zistenia skutkového stavu. Okresný súd bez kritického hodnotenia prevzal tvrdenia otca, rezignoval na objektívne posúdenie veci a nerešpektoval zásadu najlepšieho záujmu maloletej. Okresný súd neodpovedal na jej argumentáciu týkajúcu sa absencie podstatnej zmeny pomerov, neodôvodnil splnenie podmienok podľa § 26 zákona o rodine ani nevysvetlil, prečo uprednostnil striedavú osobnú starostlivosť pred dovtedajšou úpravou. Zároveň poukázala na to, že okresný súd nereagoval na skutočnosť, že otec bol v nedávnom období dlhší čas pracovne v zahraničí, ani na jeho pracovné vyťaženie, ktoré podľa nej spochybňuje jeho schopnosť zabezpečovať striedavú starostlivosť. 4. Matka ďalej v odvolaní namietala, že okresný súd nevykonal ňou navrhované dôkazy, najmä výsluch triednej učiteľky maloletej, ostatných detí otca, jeho partnerky a zamestnávateľa, čím podľa nej nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznila, že práve výsluch triednej učiteľky mohol objasniť školské fungovanie maloletej, spoluprácu rodičov so školou, plnenie školských povinností zo strany otca, ako aj reálne želania maloletej vo vzťahu k forme starostlivosti. Vo vzťahu k príjmom otca namietala, že okresný súd rezignoval na riadne zisťovanie jeho zárobkových pomerov, nezaoberal sa jeho príjmami z brigádnickej činnosti ani zánikom jeho ďalších vyživovacích povinností, a preto nemohol správne rozhodnúť ani o otázke výživného. Podľa matky okresný súd nesprávne dospel k záveru o splnení podmienok na zmenu pomerov. Zdôraznila, že od posledného rozhodnutia nedošlo k žiadnej podstatnej zmene na strane rodičov ani maloletej, pričom otec mal už predtým upravený styk v neobmedzenom rozsahu. Namietala tiež, že reálny výkon starostlivosti po vyhlásení rozsudku nepotvrdzuje existenciu striedavej osobnej starostlivosti, ale naopak preukazuje, že maloletá trávi podstatne viac času v jej domácnosti. Na podporu svojich tvrdení predložila prehľad dní, počas ktorých bola maloletá v jej starostlivosti v období marec až júl 2025, z ktorého podľa nej vyplýva, že otec striedavú starostlivosť fakticky nerealizuje a jeho návrh sledoval iba odstránenie vyživovacej povinnosti. Zároveň uviedla, že samotná maloletá nikdy neprejavila želanie byť zverená do striedavej starostlivosti. 5. Matka v odvolaní opätovne poukázala na okolnosti, ktoré podľa nej bránia zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Otec pracuje v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, nezúčastňuje sa konzultačných dní v škole ani rodičovských združení, nenavštevuje s maloletou lekárov, nevenuje sa jej školskej príprave, nezabezpečuje jej pravidelné užívanie liekov a vitamínov, nevytvára jej dostatok voľnočasových aktivít, nedodržiava pravidlá školského klubu detí a komunikácia medzi rodičmi je problematická. Zdôraznila tiež, že maloletá má vytvorené stabilné zázemie v jej domácnosti,
navštevuje tam školu, má kamarátov a chce tam tráviť viac času. Vo vzťahu k výživnému matka namietala, že okresný súd sa jej návrhom na jeho zvýšenie vôbec riadne nezaoberal. Tvrdila, že otcovi zanikli ďalšie vyživovacie povinnosti, jeho príjem sa zvýšil a okrem príjmu zo zamestnania dosahuje aj príjem z brigádnickej činnosti. Poukázala na zásadu potenciality príjmu rodiča a uviedla, že deklarovaný príjem otca nezodpovedá obvyklému zárobku na jeho pracovnej pozícii ani jeho životnej úrovni. Ani po nariadení striedavej osobnej starostlivosti otec na potreby maloletej reálne neprispieva, nekupuje jej oblečenie, školské potreby ani iné veci, pričom v minulosti si riadne neplnil ani pôvodne určenú vyživovaciu povinnosť. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil tak, že návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamietne, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 260 Eur mesačne od 1. 5. 2025 spolu so zaplatením zameškaného výživného a rozhodne, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že bol pri výsluchu maloletého dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo, že chce byť rovnako u oboch rodičov, ale týždeň je dlhá doba; prejavilo blízky citový vzťah k obom rodičom, preto sa stotožnil so striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Je v záujme maloletej mať pravidelný a stabilne rozvrhnutý čas, ktorý bude tráviť u matky aj otca.
7. V doplnení odvolania matka uviedla, že napadnutým rozsudkom boli podľa jej názoru porušené jej ústavné práva na spravodlivý súdny proces, ako aj základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Namietala, že rozhodnutie jej fakticky znemožňuje presťahovať sa za manželom do F. a zasahuje do jej práva na rodinný život a zlučovanie rodiny. Zdôraznila, že nebráni kontaktu maloletej s otcom, avšak ten by mal byť upravený po dohode rodičov tak, aby nenarúšal výchovu, školskú dochádzku a stabilitu maloletého dieťaťa. Ďalej namietala procesný postup súdu prvej inštancie. Okresný súd nepripustil jej argumentáciu a navrhované dokazovanie, čím obmedzil jej procesné práva. Bola vylúčená z prítomnosti pri výsluchu maloletej, pričom otec sa podľa jej tvrdenia v pojednávacej miestnosti nachádzal. Okresný súd podľa nej kládol maloletej navádzajúce otázky, nevykonal psychologické vyšetrenie maloletej a tým porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Súčasne uviedla, že až po vyhlásení rozsudku sa dozvedela o údajných nadštandardných osobných vzťahoch zákonnej sudkyne s právnou zástupkyňou otca, čo podľa nej zakladá dôvod na vylúčenie sudkyne z prejednávania veci. 8. Matka poukázala na nové skutočnosti, ku ktorým došlo po vyhlásení rozsudku. Dňa 25.07.2025 uzavrela manželstvo a jej manžel má trvalý pobyt aj zamestnanie v F., pričom aj ona získala pracovné miesto v Univerzitnej nemocnici sv. G. C. F. s nástupom od 01.09.2025. Maloletá by mala od začiatku školského roka zabezpečenú školskú dochádzku v F., pričom striedanie školy medzi F. a E. J. v týždňových intervaloch by bolo psychicky zaťažujúce, organizačne náročné a ekonomicky neprimerané. Otec je otcom ďalších štyroch detí s tromi partnerkami, čo podľa nej nevytvára vhodný výchovný vzor pre maloletú. Tvrdila tiež, že jej maloletá uviedla, že otec narúša jej súkromie pri kúpaní, čím ju podľa jej názoru sexuálne obťažuje. Otec počas výkonu svojej starostlivosti bráni maloletej v kontakte s ňou. Poukázala tiež na to, že z dôvodu dlhodobého neplnenia vyživovacej povinnosti voči maloletej podala na otca trestné oznámenie, čo podľa nej svedčí o jeho nezodpovednom prístupe k rodičovským povinnostiam. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil, čím by jej podľa jej tvrdenia umožnil viesť s maloletou plnohodnotný rodinný život s jej manželom, pri súčasnom zachovaní možnosti bezproblémového styku maloletej s otcom na základe vzájomnej dohody rodičov. 9. Otec sa vo vyjadrení k odvolaniu matky nestotožnil so žiadnym z odvolacích dôvodov a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na objektívne zistenom skutkovom stave, je preskúmateľné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Súd správne rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o úprave styku počas sviatkov a prázdnin, o neurčení bežného výživného a o povinnosti rodičov podieľať sa rovnakým dielom na mimoriadnych výdavkoch maloletej. Odvolanie matky je prevažne opakovanie tvrdení, ktoré už boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku riadne vysporiadal. Matka jeho osobu opakovane bezdôvodne napáda a vo vzťahu k súdu používa neprimerané a útočné vyjadrenia. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, správne zistil skutkový stav a pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa. 10. K tvrdeniam matky o účelovosti návrhu na zmenu osobnej starostlivosti otec uviedol, že striedavá osobná starostlivosť medzi rodičmi fakticky fungovala už pred podaním návrhu na súd a sama matka s takýmto režimom dlhodobo súhlasila. Návrh podal až po tom, čo sa s matkou nedokázal dohodnúť na ďalšom fungovaní tejto starostlivosti. Poukázal aj na vyjadrenie matky na pojednávaní, podľa ktorého
striedavá osobná starostlivosť bola možná, avšak v inom intervale, než napokon určil okresný súd. Odmietol tvrdenia matky, že okresný súd nevykonal potrebné dokazovanie alebo že jeho návrh bol motivovaný snahou vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Jeho príjmové pomery boli riadne preukázané vykonaným dokazovaním a tvrdenia matky o jeho ďalších príjmoch z brigád, ako aj o zvýšení jeho príjmu, sú nepravdivé. Počas obdobia faktickej striedavej starostlivosti pravidelne hradil polovicu nákladov na krúžky, školské potreby, oblečenie a ďalšie výdavky maloletého dieťaťa a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plnil.
11. Vo vzťahu k tvrdeniam matky o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti otec uviedol, že maloletá je na tento spôsob starostlivosti zvyknutá, režim jej vyhovoval a samotná maloletá pri zisťovaní jej názoru pred okresným súdom vyjadrila pozitívny postoj k zachovaniu kontaktu s oboma rodičmi. Kolízny opatrovník navrhol zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka sa snaží presadzovať výlučne svoje predstavy bez dostatočného rešpektovania citových väzieb maloletého dieťaťa k otcovi. Poprel aj tvrdenia matky o nedostatočnej starostlivosti o maloletú. Riadne sa venuje jej školskej príprave, zabezpečuje jej voľnočasové aktivity, šport, záujmovú činnosť, zdravotnú starostlivosť a vytvára jej vhodné podmienky na výchovu. Zdôraznil, že maloletá počas pobytu u neho nikdy nevyjadrila nespokojnosť, pričom tvrdenia matky o zanedbávaní školskej prípravy, nepodávaní vitamínov či nezáujme o zdravotný stav dieťaťa označil za nepravdivé. Ďalej uviedol, že po podaní návrhu na okresný súd mu matka začala vo väčšej miere obmedzovať kontakt s maloletou a rozhodovala o tom, kedy sa s maloletou môže stretávať. Tvrdil, že takéto konanie matky pokračuje aj po vyhlásení rozsudku, keď maloletú plánovane odváža mimo miesta jeho bydliska alebo jej organizuje program v čase určenom na jeho starostlivosť. Podľa jeho názoru matka maloletú nemotivuje k budovaniu vzťahu s ním, ale naopak vytvára prekážky realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
12. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k doplneniu odvolania matky vyjadril, že v čase pojednávania nemal vedomosť o plánovanom presťahovaní matky do F.. Uviedol, že jeho odporúčanie zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti vychádzalo zo skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a zodpovedalo vtedajšiemu najlepšiemu záujmu maloletej.
13. Otec vo vyjadrení k doplneniu odvolania matkou zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že doplnenie odvolania bolo podané až po uplynutí lehoty na podanie odvolania a až po uzavretí manželstva matky, pričom všetky nové tvrdenia matky označil za nepravdivé, účelové a v celom rozsahu ich poprel. Odmietol tvrdenia matky, že napadnutým rozsudkom boli porušené jej základné práva alebo že jej bolo bránené presťahovať sa do F. za manželom. Napadnutý rozsudok nijako neobmedzuje matku v zmene bydliska ani v jej rodinnom živote, pričom zdôraznil, že po jej presťahovaní zostala maloletá bývať v E. J., kde zabezpečuje jej starostlivosť v režime striedavej osobnej starostlivosti. So zmenou bydliska ani školy maloletej nikdy nesúhlasil a považuje konanie matky za účelové, keďže v konaní pôvodne uvádzala, že sa sťahovať neplánuje. Zdôraznil, že maloletá má v pôvodnom prostredí vytvorené sociálne väzby, rodinu, školu aj kamarátov a matka svojím konaním nerešpektuje jej najlepší záujem. 14. Vo vzťahu k procesným námietkam matky otec uviedol, že jej procesné práva neboli nijako obmedzené a súd sa s jej argumentáciou riadne vysporiadal. Poprel tvrdenia, že bol prítomný pri zisťovaní názoru maloletej alebo že jej boli kladené navádzajúce otázky. Uviedol, že zisťovanie názoru maloletého dieťaťa prebehlo zákonným spôsobom bez prítomnosti oboch rodičov aj ich právnych zástupcov, iba za účasti súdu a kolízneho opatrovníka. Rovnako odmietol tvrdenie, že okresný súd pochybil nevykonaním psychologického vyšetrenia, keďže takýto dôkaz podľa neho nebol v konaní vôbec navrhnutý. Poprel aj tvrdenia matky o údajných nadštandardných vzťahoch zákonnej sudkyne s jeho právnou zástupkyňou. Matka neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti ani objektívne dôvody spôsobilé zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne a jej tvrdenia označil za nepravdivé, účelové a tendenčné. K tvrdeniam matky o presťahovaní maloletého dieťaťa do F. uviedol, že matka svojím postupom koná v rozpore s vlastnými vyjadreniami pred súdom, keďže počas konania tvrdila, že sa sťahovať nebude. Nesúhlasí s premiestnením maloletej mimo jej doterajšieho bydliska, školy a vytvorených sociálnych väzieb, pričom matka uprednostňuje svoje osobné záujmy pred záujmom maloletého dieťaťa. Aj pri bývaní matky v F. by bolo možné realizovať striedavú osobnú starostlivosť vo väčších časových intervaloch. 15. Otec označil za právne irelevantné tvrdenia matky týkajúce sa počtu jeho detí a predchádzajúcich partnerských vzťahov. Poprel tiež tvrdenia, že by maloletú sexuálne obťažoval alebo narúšal jej súkromie
pri kúpaní, pričom ich označil za nepravdivé, účelové a spôsobilé založiť jeho právny postih. Ak by boli takéto tvrdenia pravdivé, matka by podľa jeho názoru maloletú nikdy nenechávala v jeho starostlivosti. Od narodenia maloletej sa podieľal na jej výchove, starostlivosti aj budovaní citových väzieb a že dlhodobo fungovali v režime striedavej osobnej starostlivosti, ktorý matka akceptovala dovtedy, kým jej vyhovoval. Poprel tvrdenia matky, že jej bráni v kontakte s maloletou alebo že si neplnil vyživovaciu povinnosť. Kontaktu matky s maloletou nikdy nebránil a že to bola práve matka, ktorá sa snažila obmedzovať jeho kontakt s maloletou. Tvrdenia o trestnom oznámení pre neplatenie výživného označil za nepreukázané a uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa na starostlivosti o maloletú podieľal osobne aj finančne. Matka žiadne zo svojich nových tvrdení nepodložila relevantnými dôkazmi, pričom poukázal aj na odlišnosť podpisu matky na doplnení odvolania a na pracovnej zmluve. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Zdôraznil, že od začiatku školského roka zabezpečuje starostlivosť o maloletú v rozsahu určenom rozsudkom spolu so starými rodičmi zo strany matky a zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach v konaní.
16. Otec sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniam kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky poukázal na to, že kolízny opatrovník správne vyhodnotil pozitívny citový vzťah maloletej k obom rodičom a odporučil zabezpečiť pravidelný a stabilný čas, ktorý bude maloletá tráviť u oboch rodičov, pričom aj samotná maloletá uviedla, že si želá byť u otca aj u matky a týždenný interval striedania považuje za príliš dlhý. Ani kolízny opatrovník, ani okresný súd, ani on a podľa jeho názoru ani samotná maloletá nemali v čase rozhodovania vedomosť o plánovanom presťahovaní matky do F.. Zdôraznil, že kolízny opatrovník odporučil striedavú osobnú starostlivosť práve za skutkového stavu existujúceho v čase pojednávania, keď matka opakovane deklarovala, že sa sťahovať nebude. Otec ďalej uviedol, že matka počas celého konania tvrdila, že maloletá má vytvorené silné citové väzby k E. J., škole, rodine a kamarátom a že sa plánuje naďalej zdržiavať v tomto prostredí. Poukázal na jej vyjadrenie z pojednávania zo dňa 04.06.2025, podľa ktorého mala po svadbe bývať spolu s partnerom v E. J.. Zmenu jej postoja preto označil za účelovú a smerujúcu k znemožneniu výkonu súdom nariadenej striedavej osobnej starostlivosti. Nesúhlasil s premiestnením maloletej mimo jej doterajšieho bydliska, školy a prirodzeného sociálneho prostredia. Matke neudelil súhlas na zmenu bydliska ani na premiestnenie maloletej mimo E. J. a konanie matky považuje za rozporné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Matka svojím postupom uprednostnila vlastné záujmy pred záujmami maloletej a vystavila ju citovej a emocionálnej záťaži, ktorou ju ovplyvňuje proti nemu.
17. Matka v druhom doplnení odvolania uviedla, že po vydaní rozsudku nastala podstatná zmena pomerov na jej strane aj na strane maloletej, ktorá podľa jej názoru odôvodňuje zmenu napadnutého rozhodnutia. Poukázala na to, že od 1. 9. 2025 sa presťahovala do F. za manželom, kde nastúpila do zamestnania v K. J. G.. Uviedla, že pracuje v pravidelnom pracovnom režime 6 až 7 hodín denne a víkendy má voľné. Maloletá bola rozhodnutím riaditeľky Základnej školy F. X C. F. prijatá prestupom na základné vzdelávanie s účinnosťou od 27. 10. 2025, pričom s prestupom maloletého dieťaťa vyslovil súhlas aj otec. Na podporu svojich tvrdení matka predložila podrobný prehľad stretávania sa s maloletou za obdobie od marca do októbra 2025. Tvrdila, že z uvedeného prehľadu vyplýva, že otec nikdy nerealizoval starostlivosť v rozsahu predpokladanom napadnutým rozsudkom, pričom maloletá podľa nej trávila prevažnú časť času s ňou. S maloletou sa denne pripravovala do školy aj prostredníctvom videohovorov a bola s ňou každodenne v kontakte. Maloletá po približne dvoch týždňoch začala sama prejavovať želanie odísť za ňou do F., pričom tieto skutočnosti komunikovala otcovi aj vedeniu školy. Zároveň uviedla, že maloletá bola po zdravotných ťažkostiach diagnostikovaná s extrasystolou a následne absolvovala odborné kardiologické vyšetrenia, ktoré zabezpečovala ona. Otec na viaceré výdavky súvisiace s maloletou neprispieval, najmä na školský výlet a ďalšie potreby dieťaťa, ktoré financovala sama. Namietala tiež tvrdenia otca, že po jej odsťahovaní zabezpečoval starostlivosť o maloletú výlučne on s pomocou svojich rodičov, keďže podľa nej každý víkend cestovala za maloletou, zabezpečovala jej prípravu do školy a všetky potrebné záležitosti aj na diaľku. Od 1. 9. 2025 maloletá netrávila s otcom ani jeden víkend, keďže sama prejavovala želanie byť s ňou. Rozhodnutie o prestupe do školy v F. nebolo náhle ani vynútené, ale išlo o dlhodobo zvažované, spontánne a dobrovoľné rozhodnutie maloletého dieťaťa, s ktorým bol napokon oboznámený a súhlasil aj otec.
18. Matka zároveň uviedla, že po presťahovaní sa do F. otec maloletú kontaktuje iba minimálne, prevažne prostredníctvom textových správ cez aplikáciu WhatsApp. Zdôraznila, že otcovi v kontakte s maloletou nebráni a že rodičia sa aktuálne dohodli na stretávaní otca s maloletou každý druhý víkend
od piatku do nedele podľa jeho možností. V závere doplnenia odvolania matka uviedla, že vzhľadom na novovzniknuté pomery je potrebné prispôsobiť im aj rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne sám vo veci rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti zamietne, maloletú zverí do výlučnej osobnej starostlivosti matky, otcovi uloží povinnosť platiť výživné vo výške 260 eur mesačne od 1. 5. 2025 vrátane zameškaného výživného a rozhodne, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 19. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k doplneniu odvolania matky uviedol, že sa oboznámil s novými skutkovými okolnosťami uvedenými matkou. Konštatoval, že tieto okolnosti potvrdil aj otec maloletého dieťaťa, pričom maloletá sa v súčasnosti zdržiava v novom bydlisku matky a začala navštevovať základnú školu v F.. Vzhľadom na zmenu pomerov už inštitút striedavej osobnej starostlivosti nezodpovedá aktuálnej situácii maloletého dieťaťa. Navrhol preto, aby odvolací súd na tieto nové skutočnosti prihliadol a zvážil potrebu začatia nového konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby ďalšie rozhodnutie zodpovedalo aktuálnemu najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. 20. Otec sa vo vyjadrení k ďalšiemu doplneniu odvolania matky nestotožnil s jej tvrdeniami a zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach v konaní aj v odvolacom konaní. Uviedol, že okolnosti, na ktoré matka poukazuje ako na podstatnú zmenu pomerov, vznikli výlučne v dôsledku jej vlastného konania, keď sa napriek svojim predchádzajúcim vyjadreniam presťahovala do F., hoci počas konania opakovane tvrdila, že sa sťahovať nebude a zostane bývať v E. J.. Matka účelovo zmenila svoje bydlisko s cieľom znemožniť realizáciu súdom nariadenej striedavej osobnej starostlivosti. Po presťahovaní matka zámerne ovplyvňovala maloletú tak, aby chcela odísť do F., v dôsledku čoho zmenila svoj postoj voči nemu, hoci dovtedy medzi nimi dlhodobo fungovala striedavá osobná starostlivosť, ktorú napokon za najlepší spôsob výkonu rodičovských práv vyhodnotil aj súd prvej inštancie. 21. Vo vzťahu k prestupu maloletej na základnú školu v F. otec uviedol, že so samotným prestupom pôvodne nesúhlasil, avšak napokon udelil súhlas iba preto, aby zabránil ďalšiemu psychickému zaťažovaniu maloletej. Matka jeho súhlas podmieňovala dohodou aj v ďalších sporoch medzi účastníkmi a sľubovala mu, že mu bude umožňovať pravidelný kontakt s maloletou, čo sa následne nenaplnilo. Poprel tiež tvrdenia matky o rozsahu stretávania sa s maloletou po jej presťahovaní a uviedol, že mesačné prehľady predložené matkou nezodpovedajú skutočnosti. Rozhodnutie maloletej odísť do F. nebolo výsledkom jej slobodnej vôle, ale dôsledkom dlhodobého citového pôsobenia a ovplyvňovania zo strany matky. Matka uprednostnila svoje osobné záujmy pred najlepším záujmom maloletého dieťaťa, pričom nerešpektovala jej doterajšie sociálne väzby, školské prostredie ani vzťah s ním. Napriek nesúhlasu s presťahovaním udelil súhlas so zmenou školy výlučne preto, aby nedošlo k narušeniu ich vzájomného vzťahu a aby maloletá nebola vystavená ďalšiemu konfliktu medzi rodičmi. Poprel tvrdenia matky týkajúce sa jeho údajného nezáujmu o zdravotnú starostlivosť a financovanie potrieb maloletej. Matka mu neumožnila zúčastniť sa lekárskych vyšetrení maloletej a že počas obdobia po jej presťahovaní zabezpečoval starostlivosť o maloletú spolu s rodičmi matky vždy v čase, keď sa maloletá nachádzala v E. J.. Zdôraznil, že počas víkendov umožňoval kontakt matky s maloletou aj na úkor svojho času, čím podľa svojho názoru preukázal vysokú mieru rodičovskej zodpovednosti a rešpektovania potrieb dieťaťa. 22. Otec ďalej uviedol, že rozhodnutie maloletej odísť z E. J. nepovažuje za spontánne ani dobrovoľné, ale za výsledok dlhodobého ovplyvňovania zo strany matky. Matka síce deklaruje, že mu nebráni v kontakte s maloletou, avšak v skutočnosti s ním komunikuje iba minimálne a nepodniká žiadne kroky na zachovanie vzťahu medzi ním a maloletou. Zároveň zastával názor, že za súčasného stavu je potrebné nanovo upraviť výkon rodičovských práv, a to buď zmenou intervalov striedavej osobnej starostlivosti, alebo samostatnou úpravou styku, keďže ďalšie fungovanie doterajšieho režimu už nie je vzhľadom na zmenu školy reálne. K návrhu matky na zmenu rozhodnutia vo veci samej uviedol, že s jej návrhmi nesúhlasí. Podľa jeho názoru je potrebné opätovne vykonať dokazovanie zamerané na zistenie aktuálnych pomerov účastníkov a určenie najvhodnejšieho spôsobu výkonu rodičovských práv a povinností po zmene bydliska maloletej. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, pokiaľ ho nepotvrdí, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k návrhu matky na určenie výživného vo výške 260 eur mesačne uviedol, že jeho príjmové, majetkové a osobné pomery sa od rozhodnutia súdu prvej inštancie nezmenili. Zdôraznil, že okrem maloletej má ďalšie tri vyživovacie povinnosti voči starším deťom, na ktoré pravidelne prispieva sumou 50 eur mesačne na každé dieťa, a preto považuje matkou navrhovanú výšku výživného za neprimeranú. 23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/ v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP, pričom odvolacími dôvodmi nebol viazaný (§ 66 CMP), a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 24. Podľa § 2 ods. 1 CMP, a konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 26. Podľa § 34 CMP, ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú. 27. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 28. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 29. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
30. Podľa § 391 ods. 1 - 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
31. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, prihliadol na odvolanie matky a jeho následné doplnenia, na vyjadrenia otca, stanoviská kolízneho opatrovníka, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu odvolacieho konania. Vychádzajúc zo zásad upravených v § 65 a § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku, a preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 32. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa uplatňuje vyšetrovací princíp, ktorého podstatou je povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Civilný mimosporový poriadok zároveň vychádza z princípu úplnej apelácie. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, ani uplatnenými odvolacími dôvodmi, a pri rozhodovaní prihliada aj na nové skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu odvolacieho konania. 33. V mimosporových konaniach sa neuplatňuje koncentrácia konania v podobe typickej pre sporové konanie. Účastníci preto môžu aj v priebehu odvolacieho konania uvádzať nové skutkové tvrdenia a navrhovať nové dôkazy, pričom odvolací súd je povinný posúdiť ich význam pre rozhodnutie vo veci. Uvedené platí osobitne v konaniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, v ktorých musí rozhodnutie vychádzať zo skutočného a aktuálneho stavu veci. Z uvedeného vyplýva, že predmetom odvolacieho prieskumu vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je výlučne preskúmanie správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie podľa skutkového stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ v priebehu odvolacieho konania dôjde k takej zmene pomerov, ktorá podstatným spôsobom mení skutkový základ veci, odvolací súd je povinný na túto zmenu prihliadnuť. Jeho rozhodnutie totiž musí zodpovedať pomerom existujúcim v čase jeho rozhodovania. 34. Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkovom stave existujúcom v čase jeho rozhodovania. Vychádzal pritom zo spôsobu faktickej realizácie osobnej starostlivosti o maloletú, dovtedajších osobných, rodinných a bytových pomerov rodičov, školskej dochádzky maloletej, jej názoru, stanoviska kolízneho opatrovníka, ako aj ďalších vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. V priebehu odvolacieho konania však nastali nové skutkové okolnosti, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neexistovali a ani nemohli byť
predmetom jeho dokazovania. Z doplnení odvolania matky, vyjadrení otca, ako aj zo stanovísk kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka po uzavretí manželstva zmenila miesto svojho bydliska a presťahovala sa do F., kde si vytvorila nové rodinné a pracovné zázemie. Maloletá bola následne prijatá prestupom na základnú školu v F. a osobná starostlivosť o ňu sa začala fakticky realizovať odlišným spôsobom, než z akého vychádzal súd prvej inštancie. 35. Otec vo svojich vyjadreniach nespochybňoval samotnú skutočnosť presťahovania matky, súčasného pobytu maloletej v F. ani jej prestupu na inú základnú školu. Medzi rodičmi zostali spornými najmä dôvody, za ktorých k uvedenej zmene došlo, otázka a okolnosti súhlasu otca, rozsah a príčiny zmeny faktickej starostlivosti, okolnosti, za ktorých bol aktuálny názor maloletej vytvorený a prezentovaný, a význam všetkých týchto skutočností pre ďalšiu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Kolízny opatrovník zároveň uviedol, že jeho pôvodné odporúčanie vychádzalo zo skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom po zmene bydliska a školy maloletej už pôvodne odporúčaný model striedavej osobnej starostlivosti nezodpovedá aktuálnym pomerom. Odvolací súd považuje za rozhodujúce, že uvedené nové skutkové okolnosti nepredstavujú iba doplnenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, ale znamenajú jeho podstatnú zmenu. Napadnuté rozhodnutie bolo založené najmä na dovtedajšom spôsobe realizácie osobnej starostlivosti o maloletú, primeranej vzdialenosti bydlísk rodičov, jej školskej dochádzke a možnosti pravidelného striedania medzi domácnosťami rodičov. Po vydaní napadnutého rozsudku však došlo k zmene bydliska matky a maloletej, školy maloletej a faktického spôsobu zabezpečovania starostlivosti, čím boli podstatným spôsobom zmenené skutkové východiská napadnutého rozhodnutia. 36. Za tejto procesnej situácie odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť. Jeho potvrdením by vzniklo právoplatné rozhodnutie založené na skutkovom stave, ktorý už v čase rozhodovania odvolacieho súdu objektívne neexistoval. Takýto postup by nezodpovedal účelu konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktorým je zabezpečiť ochranu aktuálnych pomerov maloletej a jej najlepšieho záujmu. Nemožno pritom prehliadnuť, že uvedené okolnosti vznikli ešte pred právoplatným skončením konania, preto ich odvolací súd nemohol ponechať bez povšimnutia ani ich odkázať výlučne na prípadné ďalšie konanie o zmene právoplatného rozhodnutia. Odvolací súd však nemohol napadnutý rozsudok ani zmeniť. Rozhodnutie podľa aktuálnych pomerov by si nevyžadovalo iba doplnenie dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ale vytvorenie nového skutkového základu rozhodnutia. Je totiž potrebné opätovne zisťovať osobné, rodinné, bytové, pracovné, príjmové a majetkové pomery oboch rodičov, podmienky vytvorené pre maloletú v jej súčasnom prostredí, priebeh jej školskej dochádzky, spôsob realizácie kontaktu s otcom po zmene bydliska, okolnosti zmeny školy, ako aj doterajšie faktické zabezpečovanie osobnej a finančnej starostlivosti o maloletú. Rovnako bude potrebné primeraným spôsobom opätovne zistiť aktuálny názor maloletej a posúdiť okolnosti, za ktorých bol aktuálny názor maloletej vytvorený a prezentovaný, stálosť a súlad s jej najlepším záujmom, a to aj so zreteľom na protichodné tvrdenia rodičov o okolnostiach, za ktorých došlo k zmene jej bydliska, školy a postoja k doterajšiemu spôsobu starostlivosti. Bude potrebné vyžiadať aktuálne stanovisko kolízneho opatrovníka a podľa výsledkov dokazovania zvážiť aj vykonanie ďalších dôkazov potrebných na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Nové skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu odvolacieho konania, neboli a ani nemohli byť predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, keďže vznikli až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Ich posúdenie by preto nepredstavovalo iba preskúmanie alebo doplnenie skutkových záverov okresného súdu, ale prvotné komplexné posúdenie novovzniknutých pomerov. Vykonaním celého uvedeného dokazovania výlučne odvolacím súdom by sa ťažisko konania prenieslo na odvolací súd a účastníci by boli zbavení možnosti, aby bol nový skutkový základ veci najskôr komplexne prejednaný a posúdený súdom prvej inštancie. 37. Po vrátení veci bude preto úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie zamerané na zistenie aktuálnych pomerov maloletej a oboch rodičov, opätovne primeraným spôsobom zistiť názor maloletej, vyžiadať aktuálne stanovisko kolízneho opatrovníka a podľa výsledkov konania vykonať aj ďalšie potrebné dôkazy. Následne nanovo posúdi, aká úprava výkonu rodičovských práv a povinností bude najlepšie zodpovedať aktuálnemu záujmu maloletej. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie opätovne rozhodne o predmete konania v celom rozsahu, vrátane návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 03.02.2025 a návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 05.05.2025, pričom prihliadne aj na ďalší procesný vývoj veci v odvolacom konaní a procesné stanoviská účastníkov reflektujúce zmenu pomerov. Svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho skutkové a právne závery boli logické, presvedčivé a preskúmateľné. Zároveň opätovne rozhodne o trovách konania. 38. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.