Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-132-2026.pdf
PDF · 159.75 KB
Case nature
Subarea
12CoP/132/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: D. A. B. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A., aktuálne bytom F. XXXX/X, A., zastúpená splnomocnencom: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, a otca: D. G. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom H. I. XXXX/XX, A., aktuálne bytom J. XXXX/XX, A., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava, IČO: 42 254 396, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 29P/51/2026-38 zo dňa 08.06.2026, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. uložil matke povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podať na súd návrh vo veci samej vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Ďalším výrokom (v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia nesprávne označeným opäť ako výrok II.) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia vec právne posúdil podľa § 1, § 2 ods. 1, § 52 a § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CMP“), podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a § 336 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), podľa čl. V zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoR“), s prihliadnutím na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil tým, že z návrhu matky a priložených listinných dôkazov (najmä nahrávok, SMS komunikácie, čestného vyhlásenia starej matky a lekárskych správ) mal za osvedčené, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z predložených skutočností zistil, že medzi rodičmi existuje dlhodobý a intenzívny konflikt, v dôsledku ktorého otec bez súhlasu matky vymenil zámky na spoločnom obydlí a znemožnil jej tak návrat k maloletým deťom, čím jej svojvoľne znemožnil kontakt s deťmi, zaviedol ju ohľadom ich pobytu a prerušil s ňou komunikáciu, čo vyhodnotil ako neprípustný a svojvoľný zásah do jej rodičovských práv, ktorý ohrozuje právo maloletých detí na zachovanie rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi. Z matkou predložených nahrávok a podkladov zistil, že otec na deti i matku vyvíja psychický nátlak, správa sa k nej nevhodne v prítomnosti detí, vťahuje ich do konfliktov a stavia ich do konfliktu lojality, čím narúša ich prirodzený vzťah k matke a negatívne ovplyvňuje ich psychický vývin a emocionálnu stabilitu. Zohľadnil
aj tvrdenia, že otec deti neprimerane straší zdravotnými problémami, čo sa u staršej dcéry prejavilo známkami zvýšenej úzkosti a zajakávaním. Na základe týchto osvedčených skutočností dospel k záveru, že existuje dôvodná obava a reálne riziko narušenia citových väzieb detí k matke, pričom bez okamžitého zásahu by mohlo dôjsť k ďalšiemu prehlbovaniu ich psychickej záťaže, a preto bolo nevyhnutné bezodkladne zasiahnuť. Prihliadajúc predovšetkým na prvoradý záujem maloletých detí považoval za nevyhnutné dočasne upraviť výkon rodičovských práv tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je schopná zabezpečiť ich každodennú starostlivosť, emocionálnu stabilitu a ochranu pred konfliktmi. Zároveň zdôraznil, že opatrenie má výlučne dočasný charakter a nijako neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k návrhu matky na úpravu styku otca s deťmi konštatoval, že v tejto časti nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy formou neodkladného opatrenia, pričom právo styku svedčí nerezidenčnému rodičovi a otec si ho môže v prípade, ak sa rodičia nedohodnú, uplatniť na súde sám. Určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, pričom matke zároveň uložil povinnosť v lehote 30 dní podať návrh vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom o zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s upozornením, že pokiaľ návrh v určenej lehote podaný nebude, súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh matky zamietne.
4. Namietal procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie oprel o zvukové nahrávky predložené matkou, pričom tieto mu neboli doručené spolu s návrhom a napadnutým uznesením, čím malo dôjsť k porušeniu jeho procesných práv a práva na spravodlivý proces. Predmetné nahrávky boli vyhotovené bez jeho vedomia a súhlasu, pričom už vo svojich predchádzajúcich podaniach (návrh na rozvod a úpravu pomerov k maloletým deťom) uviedol, že matka si ho nahrávala dňa 18.11.2025, čo mu následne sama priznala. Matka po tom, ako mu v auguste 2025 oznámila, že sa zaľúbila do iného muža a chce rozvod, opakovane a cielene vyvolávala emotívne vyhrotené situácie, ktoré si nahrávala pre účely súdneho konania, pričom jeho snahy o záchranu rodiny a nočné rozhovory mimo prítomnosti detí znevažovala. Súd prvej inštancie pochybil, keď pred vykonaním tohto nezákonného dôkazu nevykonal test proporcionality v zmysle čl. 11 ods. 2 CMP. Odôvodnenie súdu v tejto časti považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne, keďže súd nahrávky vyhodnotil len stroho a všeobecne, bez špecifikácie toho, aké konkrétne závery z nich vyvodil. K samotnému obsahu nahrávok uviedol, že tieto nepreukazujú žiadne jeho nevhodné správanie voči deťom a zachytávajú len účelovo vyvolané situácie, v ktorých sa matka správala strojene a rezervovane s cieľom zabezpečiť si dôkazy. Rozporoval tvrdenie matky, že situácie zvládala vďaka odbornej pomoci, nakoľko absolvovala len dve urgentné návštevy lekára v marci 2026, pričom poukázal na rozpor medzi jej pokojným vystupovaním na nahrávkach a jej tvrdeniami pred lekárom, že jej situácia doma provokuje paniku. Konkrétne k nahrávke z novembra 2025 uviedol, že je takmer nezrozumiteľná, nedatovaná a zachytáva jeho prejav spôsobený výlučne emočným vypätím, pre ktoré musel dňa 16.11.2025 vyhľadať urgentnú lekársku pomoc, pričom matka bola ochotná situáciu polhodinu trpieť len pre účely nahrávania. K nahrávke zo dňa 19.04.2026 uviedol, že keď chcel zo situácie odísť, aby deti neboli konfliktov prítomné, matka situáciu umelo predlžovala, deti neodviedla a pred nimi o otcovi tvrdila, že je chorý a musia zavolať doktora, aby mu pomohli. Obdobne pri nahrávke zo dňa 01.05.2026 matka situáciu pred deťmi umelo predlžovala a odmietla jeho žiadosť porozprávať sa osamote bez ich prítomnosti. Priznal, že niektoré jeho vyjadrenia neboli vhodné, avšak neboli pravidlom, ale len ojedinelým dôsledkom enormného psychického vyčerpania, zúfalstva a bolesti zo zistenia o nevere matky a rozpadu desaťročného manželstva, čo ho však ako rodiča nediskvalifikuje. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia úplne opomenul a vôbec nespomenul ním skôr podané návrhy. Na Mestskom súde Bratislava II sú už vedené konania o jeho návrhoch, a to návrh o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode zo dňa 06.05.2026 (vedený pod sp. zn. 29P/34/2026) a návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.06.2026 (vedený pod sp. zn. 29P/53/2026). Hoci si je plne vedomý obmedzeného rozsahu dokazovania v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, postup súdu musí byť zákonný a súd bol povinný prihliadať na všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré mu boli v súvislosti s prejednávanou vecou známe, a to minimálne v rovine konfrontácie s tvrdeniami matky. Týmto procesným postupom súd porušil nielen jeho procesné práva a právo na spravodlivý proces, ale predovšetkým porušil práva maloletých detí. Takýto postup považoval za rozporný so zásadou rovnosti účastníkov
konania, keďže z neho nadobudol dojem, že súd prvej inštancie uprednostnil a zohľadnil výlučne tvrdenia a dôkazy matky, pričom jeho návrhy, tvrdenia a dôkazy bezdôvodne a úplne odignoroval, čím sa napadnuté rozhodnutie stalo nesprávnym a nezákonným. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v prípade, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne splnená podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. S poukazom na rozhodovaciu prax (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11CoP/413/2016) zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je nevyhnutné len vtedy, keď je záujem maloletého dieťaťa vážne ohrozený a situáciu je nutné rýchlo a dočasne riešiť okamžitým zásahom súdu, pričom tieto podmienky pre nariadenie opatrenia v matkou navrhovanom znení splnené neboli. Závery súdu prvej inštancie o existencii vážneho konfliktu, výmene zámkov, znemožnení kontaktu matky s deťmi, riziku eskalácie konfliktu a narušenia citových väzieb či nevhodnom správaní otca označil za nepreskúmateľné a nemajúce oporu v skutočnom stave veci. Súd len formálne vymenoval dôkazy, ale následne ich nešpecifikoval v kontexte ním konkrétne vyslovených záverov, a teda nie je zrejmé, z ktorých listín súd ten-ktorý záver vyvodil. Upozornil tiež na zmätočnosť odôvodnenia, nakoľko súd prvej inštancie v bodoch 15 a 30 hovorí o „synovi“, pričom nie je zrejmé, koho tým myslel, keďže účastníci majú dcéry. Za absurdné, ničím nepodložené a absolútne neosvedčené označil otec závery súdu o jeho údajnom strašení detí zdravotnými problémami a chorobami, ako aj tvrdenia o zajakávaní sa maloletej A., jej strachu z doktorov a zvýšenej úzkosti. Tieto závery nevyplývajú zo žiadneho predloženého dôkazu a súd v tomto smere bezdôvodne prisvedčil len čisto vykonštruovaným tvrdeniam matky, hoci pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné aspoň osvedčenie tvrdených skutočností. Takýmto postupom, keď súd nekriticky prevzal ničím nepodložené tvrdenia matky a naopak absolútne nezohľadnil tvrdenia a dôkazy otca, došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Rozhodnutie súdu nezodpovedá dôkazom ani skutočnému stavu veci a je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Namietal postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k neupraveniu jeho styku s maloletými deťmi. Hoci samotná matka vo svojom návrhu žiadala aj úpravu styku, súd tento návrh nepovažoval za opodstatnený s odôvodnením, že návrh si má podať otec ako nerezidenčný rodič. Takéto ponímanie úpravy styku označil za rozporné s právom, rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a predovšetkým s najlepším záujmom maloletých detí. Súd na jednej strane konštatuje existenciu konfliktu medzi rodičmi a na strane druhej ponecháva na nich, aby sa na styku dohodli. Zdôraznil skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie úplne odignoroval, a to, že si svoje práva na súde prvej inštancie už uplatnil podaním zo dňa 05.06.2026, ako aj v rámci rozvodového konania už dňa 06.05.2026, teda ešte pred rozhodnutím súdu o návrhu matky. Súdu prvej inštancie vytkol, že bez ďalšieho osvedčenia prisvedčil neúplným a značne nepravdivým tvrdeniam matky a deti jej zveril, pričom sa bezdôvodne vôbec neoboznámil a nezohľadnil pohľad, tvrdenia a dôkazy otca, ktoré mal súd v čase podania návrhu matky už k dispozícii. K samotnému návrhu matky uviedol, že tento je plný prekrútených a účelovo použitých skutočností, ktoré nezodpovedajú realite, pričom vyjadril presvedčenie, že matka sa na podanie návrhu dlhodobo a cielene pripravovala. Odmietol tvrdenie matky, že by dôvodom rozvodu jeho prvého manželstva malo byť domáce násilie z jeho strany, na preukázanie čoho predložil vyjadrenie svojej bývalej manželky, a rovnako poprel tvrdenia o svojich údajných depresívnych stavoch po prvom rozvode, pre ktoré mal viackrát skončiť na pohotovosti. Podrobne opísal priebeh starostlivosti o maloleté deti s tým, že od ich narodenia sa o ne staral prevažne on, keďže matka študovala, podnikala a následne pracovala. On zabezpečoval nielen osobnú, ale aj materiálnu starostlivosť (nákup oblečenia a potrieb pre deti), staral sa o domácnosť, varil, a to aj s pomocou svojej rodiny. Za zarážajúce označil tvrdenia matky, že by to bola ona, kto sa o deti staral v čase choroby a kto zabezpečoval ich nosenie do a zo škôlky. Osobná starostlivosť o deti aj v čase ich choroby bola primárne na ňom, na preukázanie čoho predložil rozhodnutia Sociálnej poisťovne o poberaní ošetrovného (OČR) pri maloletej A. z marca 2025 a pri maloletej C. z apríla 2026, a taktiež to bol primárne on, kto deti častokrát vozil do oboch škôlok. Zároveň opísal svoj veľmi blízky a milujúci vzťah s maloletými deťmi, ktoré sú naňho silno naviazané, vyžadujú si jeho prítomnosť, plačú, keď sa čo i len na chvíľu vzdiali, a v noci vyhľadávajú jeho spoločnosť, nakoľko matka ich posielala preč s tým, že sa chce vyspať. Odmietol tvrdenia matky o tom, že by ju alebo deti izoloval od rodiny a známych, či zakazoval návštevy jej matky. Naopak, matka žije aktívnym spoločenským životom, venuje sa svojim záľubám a chodí von s kolegami, zatiaľ čo on všetok svoj čas venoval len práci a deťom, s ktorými často navštevoval svojich rodičov. Rovnako poprel akékoľvek nevhodné správanie voči matke a poukázal na to, že to bola ona, kto sa k nemu správal nevhodne až psychicky týrajúco. Po tom, čo mu matka v auguste 2025 oznámila iný partnerský vzťah, sa on snažil manželstvo zachrániť, no matka reagovala úplným mlčaním (najmä od novembra 2025) a dehonestujúcimi urážkami, čo u neho viedlo k extrémnemu psychickému vyčerpaniu a nutnosti vyhľadať dňa 16.11.2025 urgentnú lekársku pomoc. Následný nočný incident zo dňa 18.11.2025, kedy matke v
extrémnom vypätí vynadal (a ktorý si ona bez jeho vedomia nahrala), bol len ojedinelým dôsledkom tohto pretrvávajúceho tlaku. Namietal matkine tvrdenia, že by ju budil, poukazujúc na zjavné rozpory v jej vlastných vyjadreniach pred lekárom a na nahrávkach. Detailne opísal a listinnými dôkazmi (SMS komunikáciou) podložil chronológiu udalostí z obdobia od 19. do 24. novembra 2025. Z tejto komunikácie má vyplývať, že to bola matka, kto dňa 19.11.2025 nečakane, dobrovoľne a proti jeho vôli odsťahovala seba i deti zo spoločnej domácnosti, a že to bola následne ona, kto jednostranne určoval, kedy a s kým deti budú. Odmietol závery súdu prvej inštancie o tom, že by matke bránil v kontakte s deťmi, a poukázal na to, že matka si pozíciu obete umelo vykonštruovala a podsúva súdu verzie situácií, ktoré sa reálne nestali. Matka trpí psychickými problémami, pričom dňa 18.03.2026 jej on sám musel volať záchrannú službu pre záchvat paniky, po ktorom jej bola indikovaná psychiatrická liečba. V tejto súvislosti vyjadril obavu o bezpečnosť maloletých detí, nakoľko z matkou predložených lekárskych správ vyplýva, že užíva antidepresíva, a popritom šoféruje vozidlo aj s deťmi. Predložené lekárske správy preukazujú len samotnú existenciu psychiatrických diagnóz matky, ale nie to, že by ich príčinou bolo jeho správanie. Predložené čestné vyhlásenie matkinej matky a záznam kolízneho opatrovníka označil za neobjektívne a nepreukazujúce tvrdenia matky v návrhu. Na vyvrátenie jej tvrdení predložil rozsiahlu vlastnú textovú komunikáciu z posledných mesiacov, ktorá má dokazovať, že sa o deti riadne a aktívne staral (varil, piekol, vodil do škôlky) a matka s jeho starostlivosťou súhlasila a plne mu dôverovala. Poukázal na absolútnu absenciu dôkazov o jeho údajnom nevhodnom správaní sa voči deťom, ktoré by akokoľvek odôvodňovali ich zverenie do osobnej starostlivosti matky, a to navyše bez akejkoľvek úpravy jeho styku s nimi. Návrh matky je účelovo pretkaný najmä opismi jeho údajného nevhodného správania sa voči nej, pričom samotné maloleté deti sa v ňom spomínajú len okrajovo. Poprel tvrdenia, že by maloletú A. strašil alebo kritizoval, pričom podotkol, že matka tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Nepoprel, že maloleté deti vnímajú napätú rodinnú situáciu veľmi nepriaznivo a negatívne, avšak zdôraznil, že je to práve matka, ktorá deti zaťažuje nevhodnými slovami a rozhovormi. Matka deťom oznamovala svoje odsťahovanie, zaťahovala ich do konfliktov rečami o volaní polície či psychiatra. Tieto nevhodné zásahy matky sa odrazili na psychike detí, kedy mala A. záchvaty plaču a maloletá C. spievala o tom, že sa ich rodina musí rozpadnúť. Negatívne prežívanie rodinného napätia zo strany detí otcovi potvrdili v novembri 2025 aj učiteľky v materskej škole. K argumentu matky o zajakávaní sa maloletej A. otec uviedol, že maloletá je veľmi citlivá a pozoruje ju psychológ v škôlke, avšak zajakávať sa začala už v roku 2023, pričom to bola práve sestra otca, ktorá pre ňu vyhľadala logopéda a maloletá zároveň navštevuje aj terapiu hrou. Tieto skutočnosti teda nesúvisia s jeho údajným nevhodným správaním. Nie je to on, ale naopak matka, kto autoritatívne rozhoduje o maloletých deťoch a kto účelovo bráni druhému rodičovi v styku s nimi. Opísal udalosti z prelomu mája a júna 2026, kedy matka cielene plánovala odchod s deťmi. Kým bol s deťmi cez víkend v dňoch 23. a 24.05.2026 u svojich rodičov, matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala svoje ošatenie, ako aj oblečenie a hračky detí. Následne dňa 27.05.2026 v rozpore s ich dohodou vyzdvihla deti zo škôlky a bez jeho súhlasu s nimi odišla na predĺžený víkend do K., pričom deti na ďalšie dni zo škôlky odhlásila a jemu neumožnila ani len telefonický kontakt s nimi. Po návrate detí dňa 01.06.2026 boli tieto v šoku a v zlom psychickom stave, pričom maloletá A. dostala po príchode domov emočný záchvat, pre ktorý ich odviezol do bytu svojej sestry, kde deti pokojne zaspali. Matku o situácii informoval, no ona napriek tomu účelovo podsúvala informácie o volaní polície a nepravdivo tvrdila, že on jej volal, aby si po deti prišla; on jej pritom volal len preto, aby deťom popriala dobrú noc. Súd prvej inštancie tak bez ďalšieho prevzal účelové tvrdenia matky o tom, že ju zaviedol. Opísal incident zo dňa 02.06.2026, kedy matka prišla do škôlky v sprievode tretej osoby (rektorky vysokej školy, kde on pracuje), ktorá na neho v prítomnosti detí vyvíjala nátlak, aby ich nechal odísť s matkou. Deti však jasne vyjadrili vôľu ísť s ním, zavesili sa na neho a odišli s ním. K otázke výmeny zámkov na spoločnom byte uviedol, že k nej pristúpil dňa 02.06.2026 po dohode s majiteľom bytu (svojím otcom) práve z dôvodu nepredvídateľného správania sa matky a ako prevenciu pred jej ďalšími nečakanými odchodmi s deťmi z ich domova. Matku o výmene informoval, pričom táto mu odpísala, že jej je to jedno, keďže už predtým si svoje veci z domácnosti vysťahovala a svoje odsťahovanie deklarovala aj dcére A.. Súd prvej inštancie tak vychádzal z absolútne nepravdivého záveru, že matka pre výmenu zámkov nemala možnosť vrátiť sa do obydlia a k deťom. Ďalej poukázal na udalosti zo dňa 03.06.2026, kedy deti zo škôlky opäť vyzdvihla matka, pričom podľa predloženej SMS komunikácie výlučne ona rozhodovala o tom, ako bude v ten deň prebiehať starostlivosť, čím dokázala, že nemá záujem o dohodu, ale chce mu len diktovať podmienky. Osobitne zdôraznil práve dátum 03.06.2026, keďže v tento istý deň matka podala na súd prvej inštancie svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z predloženej komunikácie jednoznačne vyplýva, že hoci matka podala návrh, v ktorom sa domáhala zverenia detí do svojej výlučnej starostlivosti a ich okamžitého odovzdania, už dňa 05.06.2026 (piatok) mu deti úplne dobrovoľne odovzdala na víkend. Súd následne dňa 08.06.2026 (pondelok) nariadil neodkladné opatrenie v čase, keď deti po víkende
strávenom s ním boli opäť u matky, čo vyhodnotil ako rozhodnutie vydané bez ďalšieho skúmania a v príkrom rozpore so skutočným aj právnym stavom veci. Tvrdenia matky o jeho agresívnom správaní a údajnom negatívnom vplyve na deti označil za všeobecné formulácie bez relevantných dôkazov, ktoré matka nielenže nepreukázala, ale ani neosvedčila. Súd prvej inštancie týmto tvrdeniam bez ďalšieho, a v rozpore so zásadami formálnej logiky, prisvedčil. Zároveň poukázal na zásadný rozpor v argumentácii matky: na jednej strane tvrdí, že on deti traumatizuje, desí, vyvoláva v nich strach a manipuluje ich, no na druhej strane v tom istom návrhu sama navrhla úpravu jeho styku s deťmi v rozsahu od piatka do pondelka a následne od utorka do stredy. Tento rozpor svedčí o tom, že jeho konanie nepredstavuje pre deti hrozbu a jej návrh je nelogický. Ešte pred doručením napadnutého uznesenia (o ktorom v tom čase nevedel) sa proaktívne obrátil na matku s cieľom riešiť situáciu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Spochybnil dôkaznú silu úradného záznamu kolízneho opatrovníka, ktorý matka pripojila k návrhu. Tento záznam nič nepreukazuje, nakoľko kolízny opatrovník doň iba písomne zaznamenal to, čo mu jednostranne uviedla matka pri svojej návšteve. Namietal absenciu akéhokoľvek reálneho šetrenia, kolízny opatrovník matkine tvrdenia nepreveril, s ním ju nekonfrontoval a nevykonal šetrenie pomerov v mieste, kde sa matka s deťmi aktuálne zdržiava. V tejto súvislosti spochybnil vhodnosť nových bytových pomerov, nakoľko matka sa s deťmi presťahovala do malej dvojgarsónky k starej matke, s ktorou dovtedy ani nebola vo veľmi blízkom kontakte. Hoci si je vedomý obmedzeného rozsahu dokazovania v konaní o neodkladnom opatrení, tento postup nesmie ísť na úkor dostatočného zistenia skutočností v najlepšom záujme maloletých detí. Bolo nevyhnutné prešetriť pomery zo strany kolízneho opatrovníka a vyžiadať si správy z materskej školy, ako aj od ošetrujúcej lekárky detí, a to najmä vo vzťahu k psychologickému vyšetreniu maloletej A.. Poukázal na zjavne protichodné konanie a vyjadrenia matky. Matka na jednej strane v návrhu zo dňa 03.06.2026 tvrdila jeho negatívne a ohrozujúce správanie voči deťom, no na strane druhej mu už dňa 05.06.2026 dobrovoľne prenechala deti do starostlivosti na niekoľko po sebe nasledujúcich dní vrátane prespania (až do 08.06.2026). Táto situácia sa zopakovala aj neskôr, keď mu matka odovzdala deti na víkend od 19.06. do 22.06.2026 a následne sa ho sama pýtala, či si ich vezme aj od 23.06.2026. Skutočnosť, že mu matka bez problémov necháva deti v starostlivosti, je jasným dôkazom toho, že pre ne nepredstavuje žiadnu hrozbu a nie je daný zákonný dôvod na separáciu detí od neho a na ponechanie stretávania sa výlučne na vôli matky. Keďže rodičia spolu nežijú, odpadá aj matkou tvrdený dôvod o jeho údajnom nevhodnom správaní sa voči nej v prítomnosti detí. V záverečnom zhrnutí vo vzťahu k dôkazom zopakoval, že matkou predložené zvukové nahrávky sú nezákonné. Predložené SMS správy naopak preukazujú, že matka opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne a bez toho, aby mu to oznámila, čím vyvracajú záver súdu o jej vylúčení zo spoločného obydlia, a rovnako preukazujú jej jednostranné diktovanie podmienok, čo vyvracia záver o tom, že by jej bránil v starostlivosti. Čestné vyhlásenie matkinej matky označil za nepravdivé a irelevantné a lekárske správy nepreukazujú, že by príčinou zdravotného stavu matky bolo jeho správanie. Žiadny dôkaz nesvedčí tvrdeniam matky, jej obvinenia zostali len v rovine ničím nepreukázaných a neosvedčených tvrdení, a teda neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a zverenie detí matke.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Uviedla, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, zákonné a vydané v súlade so skutočným stavom veci, keďže bolo neodkladne potrebné dočasne upraviť pomery v rodine za účelom stabilizácie maloletých detí. Odvolaciemu súdu oznámila, že v súlade s výrokom II. napadnutého uznesenia podala v určenej lehote návrh vo veci samej o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pričom toto konanie je na Mestskom súde Bratislava II vedené pod sp. zn. 29P/62/2026. V plnom rozsahu sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením, ktoré považuje za zrozumiteľné, jasné a vydané v najlepšom záujme detí. Odmietla tvrdenia otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces s tým, že zvukové nahrávky mu boli zo strany súdu zaslané, otec ich mal k dispozícii a v rámci podaného odvolania sa k ich obsahu aj podrobne vyjadril. Na preukázanie povahy otca a skutočných dôvodov rozpadu jeho predchádzajúceho manželstva predložila čestné vyhlásenie jeho exmanželky, ktorá popisuje psychickú manipuláciu a fyzický útok zo strany otca. Poprela, že by účelovo vyvolávala a nahrávala emotívne situácie. Z nahrávok je zrejmé, že konflikty eskaloval výlučne otec. Vzhľadom na absenciu tretích osôb v domácnosti nemala inú možnosť, ako preukázať správanie otca, pričom nahrávanie vnímala aj ako formu vlastnej ochrany. Otec si nachádzal aj iné spôsoby trýznenia, napríklad keď si v tichosti sadol na jej posteľ, šepkal jej vyhrážky a neumožnil jej spať, čo potvrdzuje predložená nahrávka z 19.11.2025. Na tejto nahrávke otec matku verbálne dehonestuje. Otcova reakcia na nahrávky je len snahou zľahčiť vlastné agresívne správanie a presunúť vinu na ňu. Jej pokojnejšie správanie na nahrávkach nie je umelé, ale je dôsledkom jej tichšej povahy, vplyvu dlhodobého psychického nátlaku a taktiež snahy chrániť deti a deeskalovať konflikty pred nimi
po tom, čo vyhľadala odbornú pomoc. Správanie otca vykazuje jednoznačné znaky psychického násilia, pred ktorým sa v minulosti pokúsila odísť, no pod vplyvom manipulácie a pocitu viny sa do vzťahu vrátila. Predložené zvukové nahrávky boli vyhotovované s časovým rozostupom, čo preukazuje, že nejde o ojedinelé zlyhanie otca, ale o jeho pretrvávajúce a opakujúce sa nevhodné správanie k nej aj k maloletým deťom, na podporu čoho opätovne predložila aj nahrávky z 19.04.2026 a 01.05.2026. K tvrdeniam otca o existencii jeho vlastných návrhov na úpravu pomerov a nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že o nich nemala vedomosť, avšak práve skutočnosť, že aj otec sa domáhal dočasnej úpravy pomerov, potvrdzuje nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu. Rozporovala tvrdenie otca o tom, že sa o deti prevažne staral on, a poukázala na to, že prioritnú starostlivosť od ich narodenia zabezpečovala ona. Situáciu, kedy deti spávali v posteli s otcom vysvetlila tým, že otec ju spoločne s deťmi odmietal pustiť do veľkej postele s odôvodnením, že ide o jeho posteľ. Otcove vyjadrenia k jej zdravotnému stavu a lekárskym správam označila za účelové. Práve otec bol svedkom jej panického ataku o štvrtej hodine ráno, pre ktorý jej musel sám privolať záchrannú službu, čo potvrdzuje, že jej narušený spánok a psychické ťažkosti boli dôsledkom jeho správania v domácnosti. Otcom predloženú SMS komunikáciu považuje za neúplnú a vytrhnutú z kontextu, pričom na preukázanie jeho nátlaku predložila záznam hovorov dokumentujúci jeho nepretržité telefonické kontaktovanie v čase, keď bola v práci. Odmietla tvrdenia, že by v deťoch vyvolávala strach ona. Poukázala na to, že zvýšená citlivosť a zajakávanie staršej dcéry sú reakciou na psychickú záťaž, konflikty a nevhodné prejavy otca, ktorým deti vystavoval. K udalostiam z prelomu mája a júna 2026 uviedla, že pre neúnosnú situáciu odišla s deťmi na predĺžený víkend k rodine, o čom otec vedel. Následne otec vymenil na spoločnom byte zámky, čím ju z bytu vylúčil a znemožnil jej byť s deťmi. Svoje predchádzajúce balenie vecí vysvetlila prípravou na víkendový odchod, a nie trvalým odsťahovaním sa z domácnosti. Tieto skutočnosti podporila čestným vyhlásením pani B. K. k incidentu pri vyzdvihovaní detí zo škôlky zo dňa 02.06.2026 a nahrávkou telefonátu s otcom a deťmi zo dňa 01.06.2026. Po výmene zámkov sa chcela s otcom dohodnúť na starostlivosti o deti, avšak on konkrétne návrhy odmietal až do doručenia návrhu v podobe e-mailu od jeho právnej zástupkyne zo dňa 09.06.2026. Argument otca o potrebe zachovania stabilného prostredia v byte na J. ulici rozporovala tvrdením, že otec aj tak s deťmi trávi čas prevažne u svojej sestry alebo rodiny v L. M. N.. Súčasne predložila fotodokumentáciu svojho súčasného bydliska na preukázanie vhodnosti podmienok pre výchovu detí. Zdôraznila, že sa snaží byť spolupracujúcim rodičom a nikdy nemala záujem brániť otcovi v kontakte s deťmi. Deťom neustále opakuje, že obaja rodičia ich ľúbia a vedie ich k tomu, aby mali radi rovnako oboch rodičov. Otcovi aktívne navrhla pravidelné stretávanie sa s deťmi (každý nepárny víkend od piatka od 15:30 hod. do pondelka do 08:00 hod., každý párny týždeň od utorka od 15:30 hod. do stredy do 08:00 hod.) a dokonca mu ponúkla náhradný styk v situácii, keď deti museli zostať s ňou pre chorobu. K týmto krokom pristúpila s vedomím, že deti majú otca napriek všetkému radi, a nechcela ich vzťah narušiť. Tieto jej kroky, ktoré smerovali k stabilizácii vzťahov v rodine, vytvoreniu režimu pre deti a upokojeniu situácie, však otec vníma negatívne ako diktovanie pravidiel a obmedzovanie jeho rodičovských práv. Otec aj po oddelení domácností naďalej vyvíja na deti neprimeraný psychický nátlak, vťahuje ich do konfliktov a prenáša na ne svoje negatívne emócie. Z predložených zvukových nahrávok rozhovorov s deťmi zo dňa 09.07.2026 bezprostredne po návrate od otca vyplýva, že maloleté deti preberajú otcove „dospelácke“ vyjadrenia a obviňujú matku z rozbitia rodiny a zničenia otca, čo preukazuje jeho cielenú manipuláciu. Takéto konanie otca výrazne zasahuje do psychickej, duševnej a citovej integrity maloletých detí a je v príkrom rozpore s ich záujmom. Poukázala na zložitú pozíciu, v ktorej sa nachádza: na jednej strane nechce brániť v styku otcovi s deťmi, ktoré s ním chcú tráviť čas, no na druhej strane sa dôvodne obáva jeho negatívneho vplyvu na ne. Hoci deti verbalizujú, že chcú byť s otcom, s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť ešte objektívne nevedia vyhodnotiť, čo je v ich skutočnom záujme. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd z úradnej povinnosti (ex offo) posúdil, či vyššie uvedené skutočnosti neodôvodňujú aj prípadné dočasné obmedzenie styku otca s maloletými deťmi.
6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), odvolateľ - otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca je
dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne nesprávne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu (§ 388 CSP).
7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie. Týmto neodkladným opatrením boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky odovzdať.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
16. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. V zmysle čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Pojem záujem dieťaťa teda nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“, ale treba ho chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
20. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolacia argumentácia otca je dôvodná. Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania vychádzal výlučne z návrhu matky a k nemu pripojených listín a zvukových nahrávok, teda len z obmedzeného rozsahu skutkových tvrdení a dôkazov, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prirodzene prevažovala požiadavka na rýchlosť konania a preventívnu ochranu maloletých detí nad úplnosťou skutkových zistení. V kontexte všetkých neskôr predložených skutočností však dôvody uvádzané súdom prvej inštancie nepredstavovali nevyhnutnú ingerenciu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.
21. Z predloženého spisového materiálu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania otca, vyjadrenia matky a pripojených dôkazov mal odvolací súd za osvedčený skutkový stav, ktorý neopodstatňuje nariadenie neodkladného opatrenia v takej podobe, ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie. Z osvedčených skutočností v prvom rade vyplýva, že maloleté deti momentálne bývajú s matkou v byte u jej matky, pričom na túto adresu sa s nimi presťahovala od začiatku júna 2026 po vyhrotení situácie v pôvodnom spoločnom bydlisku. Zásadnou okolnosťou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rodičia si maloleté deti fakticky striedajú. Hoci je tento proces sprevádzaný ich zjavnými vzájomnými nezhodami a matka tvrdí, že otec deti počas styku manipuluje, vyvoláva v nich strach a podnecuje v nich neistotu voči jej osobe, z jej vlastných podaní ako aj z osvedčeného priebehu udalostí je nesporné, že k faktickému odopieraniu styku nedochádza. Zhodne z tvrdení matky aj otca pritom vyplýva, že po tom, čo matka s deťmi strávila predĺžený víkend u svojej rodiny v K. (od 27.05.2026, ako to vo svojom odvolaní presne datuje otec, pričom matka odchod s deťmi k rodine vo vyjadrení potvrdzuje), následne deťom podľa svojich vlastných slov vytvorila stabilný režim a reálne ich otcovi odovzdala na víkendový styk (v dňoch od 05.06. do 08.06.2026, čo otec vo svojom podaní výslovne priznáva). O tom, že k stretávaniu reálne dochádza a rodičia sú schopní si deti odovzdávať, svedčí aj fakt, že rovnako mu deti prenechala aj na ďalší víkend od 19.06. do 22.06.2026. Skutočnosť, že k stretávaniu otca s deťmi dochádza, potvrdzujú aj nahrávky rozhovorov s deťmi, ktoré matka predložila v rámci vyjadrenia k odvolaniu otca. Tieto nahrávky vznikli dňa 09.07.2026, čo je podľa tvrdení matky bezprostredne „po návrate od otca z minulého týždňa“. Matka zároveň deklaruje svoju snahu o dohodu, pričom otcovi navrhla presný harmonogram pravidelného styku (každý nepárny víkend od piatka do pondelka a každý párny týždeň od utorka do stredy) a dokonca mu ponúkla náhradný styk v situácii, keď deti zostali s ňou pre chorobu. Obdobnú snahu o zachovanie rovnocenného kontaktu detí s druhým rodičom však prejavil aj otec, čo vyvracia tvrdenia o jeho záujme vylúčiť matku zo starostlivosti a výchovy. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že otec ešte pred doručením napadnutého uznesenia (ktoré mu bolo doručené dňa 10.06.2026, viď doručenka na č. l. 44 spisu), teda v čase, kedy objektívne o jeho vydaní nemal vedomosť, iniciatívne oslovil matku prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. E-mailom zo dňa 09.06.2026 jej formálne navrhol pravidelný styk (každý nepárny víkend od piatka do pondelka a každý párny týždeň od utorka do štvrtka), čím deklaroval svoj záujem na tom, aby sa maloleté deti naďalej plnohodnotne podieľali na živote oboch rodičov.
22. Pokiaľ ide o situáciu s vymknutím matky zo spoločného bydliska na J. O., ku ktorému malo dôjsť dňa 02.06.2026, súd prvej inštancie vo veľkej miere vychádzal aj z udalostí predchádzajúceho dňa 01.06.2026, kedy matka tvrdila, že ju otec zaviedol ohľadom aktuálneho pobytu detí. V kontexte podaní a dôkazov doručených až po vydaní napadnutého uznesenia je však spoľahlivejšie osvedčené, že ani tieto incidenty neviedli k trvalému zamedzeniu prístupu matky k deťom. Vo vzťahu k tvrdenému zavádzaniu matky ohľadom aktuálneho miesta pobytu maloletých detí odvolací súd poukazuje na to, že z odvolania otca a rovnako aj z nahrávky telefonátu predloženej matkou vyplynulo, že rodičia v daný večer spolu napokon komunikovali a otec matke poskytol informáciu o tom, že s deťmi prespávajú inde. Z odvolacích tvrdení a priloženej SMS komunikácie k výmene zámkov vyplynulo, že matka na otcovo konanie reagovala s tým, že jej je jedno, čo urobil so zámkami, nakoľko jej úmyslom je dohodnúť sa na starostlivosti o deti, a že si pre ne pôjde do škôlky. Ako z následného priebehu udalostí opísaných rodičmi vyplýva, matka do predškolského zariadenia skutočne išla. Hoci bolo preberanie detí v dňoch 02.06.2026 a 03.06.2026 sprevádzané ďalšími konfliktmi (kedy dňa 02.06.2026 po výmene názorov pred škôlkou odišli deti napokon s otcom a dňa 03.06.2026 ich zo škôlky vyzdvihla matka), je nesporné, že matka o kontakt s deťmi neprišla. Práve naopak, matka deti hneď nasledujúci deň (03.06.2026) riadne prevzala do svojej starostlivosti a, ako sama uvádza, už dňa 05.06.2026, teda ešte pred vydaním napadnutého uznesenia, ich opätovne dobrovoľne odovzdala otcovi na víkendový styk. Všetky tieto skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania nemal v ucelenejšej podobe k dispozícii, poukazujú na skutočnosť, že rodičia si deti napriek pretrvávajúcemu konfliktu fakticky striedajú a prístup oboch rodičov k deťom je reálne zachovaný.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého (§ 367 CMP) ukladajúce povinnosť odovzdať maloleté deti je krajným riešením určeným len pre mimoriadne závažné situácie. Nariaďuje sa napríklad vtedy, ak dôjde k absolútnemu zamedzeniu kontaktu s druhým rodičom alebo ak vznikne fakticky neudržateľný stav ohrozujúci vývoj detí. V tomto prípade však v správaní rodičov absentujú prvky vyžadujúce si takýto autoritatívny zásah súdu. Ako už bolo osvedčené vyššie, k trvalému a faktickému odopieraniu styku nedochádza, rodičia si deti reálne striedajú a ani jeden z nich nie je od maloletých detí izolovaný. Keďže v konaní otca nebola osvedčená bezprostredná hrozba narušenia záujmu detí, ktorá by nezniesla odklad, takýto radikálny zásah súdu do rodinných vzťahov účastníkov nie je v súčasnom štádiu proporcionálny ani bezodkladne nutný.
24. S vyššie uvedenými skutočnosťami úzko súvisí aj objektívna nevykonateľnosť výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť odovzdať maloleté deti matke. Z predložených vyjadrení oboch rodičov a z chronológie udalostí vyplýva, že maloleté deti sa už fakticky nachádzali v starostlivosti matky v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 03.06.2026, ako aj v čase samotného vydania napadnutého uznesenia dňa 08.06.2026. Napadnuté uznesenie sa pritom stalo vykonateľným bezprostredne dňom jeho vyhotovenia (ako to potvrdzuje aj doložka vykonateľnosti na č. l. 38 spisu: „vykonateľné dňa 08.06.2026 v časti odovzdania maloletých detí“). Uloženie povinnosti odovzdať deti osobe, v ktorej faktickej starostlivosti sa tieto v čase nastúpenia vykonateľnosti rozhodnutia už reálne nachádzajú, spôsobuje objektívnu nevykonateľnosť takto formulovaného výroku.
25. Z úradného záznamu zo dňa 14.07.2026 (č. l. 162 spisu) ďalej vyplynulo, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec neprihliadol na otcom skôr podané návrhy, pričom na súde prvej inštancie je na základe návrhu otca zo dňa 06.05.2026 už vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode pod sp. zn. 29P/34/2026 a tiež aj konanie o návrhu otca zo dňa 05.06.2026 na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva pod sp. zn. 29P/53/2026, pričom z tohto konania bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 29P/56/2026, ktorý už bol medzičasom zamietnutý. Odvolací súd v tejto súvislosti osobitne poukazuje na skutočnosť, že pred vydaním rozhodnutia musí súd vykonať dôslednú lustráciu a v odôvodnení svojho rozhodnutia následne výslovne uviesť, aké iné konania týkajúce sa tých istých maloletých detí sú na ňom už vedené. V dôsledku toho, že súd prvej inštancie opomenul už skôr začaté konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, uložil matke povinnosť podať ďalší návrh vo veci samej v lehote 30 dní nedôvodne a nad rámec procesnej nevyhnutnosti. Keďže matka si túto napadnutým uznesením uloženú povinnosť rešpektujúc súdne rozhodnutie splnila a návrh podala, vznikol na súde prvej inštancie nežiaduci stav procesnej duplicity, kedy je v tej istej veci paralelne vedené ďalšie konanie pod sp. zn. 29P/62/2026.
26. Ku všetkým ostatným dôkazom a tvrdeniam, ktoré účastníci predkladali a ktoré sa netýkali priamo posúdenia toho, či je v prejednávanej veci osvedčená naliehavosť situácie, bezprostredné ohrozenie záujmov maloletých detí alebo zásadné narušenie doterajšieho faktického fungovania starostlivosti vyžadujúce okamžitú ingerenciu súdu (ako sú najmä predložené zvukové nahrávky zachytávajúce komunikáciu rodičov a detí, rozsiahla SMS a e-mailová komunikácia, lekárske správy z psychiatrických vyšetrení, čestné vyhlásenia starých rodičov, bývalej manželky či iných tretích osôb, úradné záznamy kolízneho opatrovníka, rozhodnutia o poberaní ošetrovného či fotodokumentácia bytových priestorov), odvolací súd uvádza, že ich náležité vyhodnotenie a posúdenie patrí výlučne do konania vo veci samej po vykonaní komplexného dokazovania. Vo vzťahu k matkou predloženým lekárskym správam z psychiatrických vyšetrení a úradnému záznamu kolízneho opatrovníka odvolací súd prisvedčil odvolacej argumentácii otca v tom, že hoci ide o listinné dôkazy, ich obsah v tomto štádiu konania zachytáva primárne len to, aké subjektívne tvrdenia a pocity matka týmto subjektom sama reprodukovala. Bez vykonania nezávislého šetrenia pomerov či iného objektívneho dokazovania tieto listiny samy o sebe neosvedčujú objektívnu pravdivosť jej tvrdení o nevhodnom konaní otca. Obdobne odvolací súd nazerá aj na matkou predložené čestné vyhlásenia blízkych príbuzných či iných osôb. Ide o jednostranné písomné deklarácie, ktorých objektívnosť a hodnovernosť môže súd s konečnou platnosťou vyhodnotiť až po prípadnom výsluchu týchto osôb v konaní vo veci samej. V súčasnom štádiu konania ide v týchto sporných otázkach prevažne o rovinu tvrdenia proti tvrdeniu, pričom zistenie skutočného stavu presahuje rámec a účel osvedčovania v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že v už začatom konaní vo veci samej (o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom) súd prvej inštancie vykoná riadne dokazovanie, na základe ktorého tieto rozporné tvrdenia vyhodnotí a následne rozhodne o úprave pomerov.
27. Vo vzťahu k podnetu matky, ktorým v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd z úradnej povinnosti (ex offo) dočasne obmedzil styk otca s maloletými deťmi, odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody pre takýto výnimočný postup. Ako už bolo vysvetlené vyššie, z predloženého spisového materiálu nevyplýva žiadne bezprostredné ohrozenie života, zdravia či priaznivého vývoja maloletých detí zo strany otca, ktoré by legitimizovalo takýto závažný reštriktívny zásah do jeho rodičovských práv. Akékoľvek tvrdenia matky o nevhodnom správaní sa otca a jeho prípadnom negatívnom vplyve na deti budú riadne preverené v rámci komplexného dokazovania v konaní vo veci samej, avšak aktuálne nepredstavujú dostatočný podklad pre zásah súdu z úradnej povinnosti.
28. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na to, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že existujúci spor je primárne konfliktom v partnerskej rovine medzi samotnými rodičmi. Hoci odvolací súd v žiadnom prípade nezľahčuje negatívny dopad tohto napätého prostredia na maloleté deti, zo zhodných prejavov oboch rodičov nepochybne vyplýva, že deti majú k obom vybudované silné citové väzby a obaja rodičia si túto skutočnosť uvedomujú. Samotná matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu výslovne uvádza, že „vie, že maloleté deti majú otca napriek všetkému radi a nechcela narušiť ich vzťah“. Taktiež aj otec, prostredníctvom návrhu svojej právnej zástupkyne (e-mail zo dňa 09.06.2026), navrhol pre matku pravidelný styk s deťmi, pričom deklaroval snahu o riešenie „za zohľadnenia rodičovských práv oboch rodičov, ako aj práv maloletých detí“. Z toho je zrejmé, že aj otec si uvedomuje dôležitosť a potrebu prítomnosti matky v živote detí. Práve táto skutočnosť o to viac oslabuje potrebu radikálneho a bezodkladného zásahu do rodinného prostredia výlučným zverením jednému z rodičov formou neodkladného opatrenia. Pre zdravý vývin maloletých detí je nevyhnutné, aby neboli izolované ani od jedného z rodičov, pokiaľ na to neexistujú mimoriadne závažné dôvody spočívajúce v ich bezprostrednom ohrození. V nadväznosti na uvedené musí byť obom rodičom zrejmé, že deti potrebujú pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi, podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na ich psychiku. Je nežiaduce, aby maloleté deti boli ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi rodičmi, preto je v ich záujme, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s deťmi, ale aj vzťahu druhého rodiča k nim. Na základe uvedeného odvolací súd dôrazne apeluje na oboch rodičov, aby si po tomto rozhodnutí nezačal ktokoľvek z nich maloleté deti mocensky prisvojovať, ale aby mali na pamäti predovšetkým ich najlepší záujem. Rodičia by sa mali snažiť v maximálnej možnej miere eliminovať vzájomné konflikty pred deťmi a dohodnúť sa na zabezpečovaní starostlivosti a styku aspoň v takej miere a vo faktickom režime, v akom to napriek nezhodám dokázali realizovať doteraz.
29. Odvolací súd na záver podotýka, že týmto uznesením a zamietnutím návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň dodáva, že ak by došlo k takej zmene pomerov, v dôsledku ktorej by absentovala akákoľvek dohoda rodičov, prípadne ak by jeden z nich začal úplne mariť kontakt maloletých detí s druhým rodičom a upierať im tak právo na rovnocennú starostlivosť, toto rozhodnutie nevylučuje právo ktoréhokoľvek z rodičov podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 367 CMP.
30. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
31. O náhrade trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až 58 CMP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).