Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Svk-6-2026.pdf
PDF · 95.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1Svk/6/2026
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, 2) Fončorda development, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 50 881 710, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - záväzného stanoviska žalovaného č. OU-BB- OSZP3-2025/019983-027 z 10. júna 2025, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 6S/46/2025-335 z 24. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný po vykonaní zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť „POLYFUNKČNÝ SÚBOR FLORA BANSKÁ BYSTRICA“ navrhovateľa Fončorda development, s.r.o., Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 881 710, záväzným stanoviskom zo dňa 10.06.2025 pod č. OU-BB- OSZP3-2025/019983-027 (ďalej len „záväzné stanovisko žalovaného“), rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon „EIA“).
II. Konanie na správnom súde
2. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 6S/46/2025-335 zo dňa 24. septembra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie správneho súdu“) žalobcovu správnu žalobcu odmietol ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), nakoľko mal za to, že napadnuté záväzné stanovisko žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a s poukazom na § 7 písm. e) SSP je zo súdneho prieskumu vylúčené.
3. V odôvodnení správny súd uviedol, že pred vecným posúdením napadnutého opatrenia skúmal, či ide o spôsobilý predmet prieskumu. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis s tým, že táto povinnosť sa nevzťahuje na zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená. Napadnuté opatrenie bolo vydané podľa § 29 ods. 10 zákona EIA ako výsledok zisťovacieho konania s tým, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Proti takémuto záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania je podľa § 29 ods. 16 písm. b) zákona EIA prípustné odvolanie, ktoré môže podať dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, a dotknutá verejnosť. V predmetnej veci podali odvolania zástupcovia dotknutej verejnosti vrátane žalobcu s tým, že tieto odvolania boli zamietnuté druhostupňovým rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2025.
4. Podľa názoru správneho súdu z uvedeného vyplýva, že žalobca sa správnou žalobou domáhal prieskumu napadnutého opatrenia, voči ktorému bolo možné podať riadny opravný prostriedok - odvolanie. SSP ani iný právny predpis nedefinuje pojem riadny opravný prostriedok, avšak pôjde spravidla o opravný prostriedok so suspenzívnym účinkom, ktorého podanie automaticky spôsobí, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nenadobudne právoplatnosť, či iné právne účinky pred rozhodnutím o tomto opravnom prostriedku. Vo všeobecnosti je za takýto opravný prostriedok možné považovať odvolanie, nakoľko toto spravidla má suspenzívny účinok (ak nie je výslovne vylúčený) vo všetkých procesných kódexoch (Správny poriadok, Daňový poriadok, Civilný sporový priadok, Civilný mimosporový poriadok, Trestný poriadok). Inak tomu nie ja ani v režime zákona EIA. Na zisťovacie konanie, ktoré bolo predmetom administratívneho konania v predmetnej veci, sa v súlade s § 64 písm. f) zákona EIA nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní, a preto je potrebné vychádzať výlučne z úpravy v zákone EIA. Podľa § 29 ods. 17 zákona EIA nadobudne záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania účinnosť len ak proti nemu nie je v zákonnej 15-dňovej lehote podané odvolanie. Z uvedené vyplýva, že podanie odvolania proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania má suspenzívny účinok, keďže v prípade podania odvolania nenastanú účinky vydaného záväzného stanoviska. Preto pred vyčerpaním tohto opravného prostriedku nepredstavuje napadnuté opatrenie spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve môže byť až druhostupňové rozhodnutie vydané Okresným úradom Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorým bolo rozhodnuté o podaných odvolaniach. Ide o prejav zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom.
5. Správny súd dodal, že hoci žalobca v administratívnom konaní vystupoval v postavení dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. t) zákona EIA (v správnom súdnom konaní označovaná legislatívnou skratkou „zainteresovaná verejnosť“ v zmysle § 42 ods. 1 SSP), nevzťahuje sa na neho výnimka z povinnosti vyčerpať riadne opravné prostriedky ustanovená v § 7 písm. a) veta za bodkočiarkou SSP, pretože táto výnimka platí len na zainteresovanú verejnosť, ktorá nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Pôjde o prípady, ak osobitný zákon nepriznáva zainteresovanej verejnosti právo podať riadny opravný prostriedok alebo ak sa zainteresovaná verejnosť nezúčastnila administratívneho konania, a teda reálne riadny opravný prostriedok nemohla podať. V predmetnej veci o takýto prípad nejde, nakoľko žalobca bol nielen oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku, ale ho aj podal a o tomto opravnom prostriedku rozhodol nadriadený orgán žalovaného.
6. Správny súd doplnil, že žalobné body uvedené v podanej správnej žalobe smerujú len voči opatreniu orgánu verejnej správy prvého stupňa, hoci predmetom prieskumu má v súlade s právnou úpravou byť druhostupňové rozhodnutie. Taktiež v danom prípade nie je splnená podmienka podľa § 180 ods. 2 SSP, že správna žaloba zainteresovanej verejnosti musí smerovať voči orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ktorým je v danej veci Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov a nie žalovaný. Preto postup, ktorý zvolil žalobca, že súčasne s odvolaním podal aj správnu žalobu, nie je prípustný a správny súd jeho žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd zároveň konštatoval, že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti stále plynie lehota na podanie správnej žaloby voči druhostupňovému rozhodnutiu, ktorá predstavuje dva mesiace od jeho právoplatnosti v zmysle § 181 ods. 3 SSP, ktorej posledný deň pripadne na 27. 10. 2025. Žalobca tak má napriek odmietnutiu správnej žaloby v predmetnej veci naďalej možnosť domáhať sa prieskumu zákonnosti napadnutého opatrenia v spojení s druhostupňovým rozhodnutím novou správnou žalobou.
7. Pretože správna žaloba bola odmietnutá bez meritórneho prejednania veci, správny súd nerozhodoval o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý vzniesol v rámci správnej žaloby.
8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
9. Sťažovateľ podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť toto uznesenie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), a j) SSP a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
10. Sťažovateľ úvodom predstavil obsiahlu argumentáciu o svojom postavení ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 42 SSP a svojej žalobnej legitimácii. V tejto súvislosti opakovane upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, kedy žalobcom je špeciálny osobitný subjekt a tým je zainteresovaná verejnosť.
11. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že predmetom súdnej ochrany je samotná zákonnosť vo veciach životného prostredia. Vo veľkej časti svojho odvolania dôvodil rozhodnutím veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/7/2024.
12. Sťažovateľ tvrdil, že ako ekologické občianske združenie dlhodobo sa venujúce ochrane životného prostredia je zainteresovanou verejnosťou podľa § 42 SSP a svojou súkromno-právnou žalobnou iniciatívou chráni verejný záujem v oblasti životného prostredia podľa § 177 ods. 2 SSP, a to podaním osobitnej žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP.
13. Podľa názoru sťažovateľa správny súd účelovo zneužil systematickú inkonzistenciu druhej a tretej časti SSP na to, aby žalobu nezákonne odmietol. Normy druhej časti SSP sú formulované ako procesné ustanovenia, ktorých kľúčovým prvkom je konkrétny procesný subjekt žalobcu, od ktorého sa odvíja aj výklad obsahu týchto noriem, pričom tieto normy druhej časti sú teda formulované ako ustanovenia in personam. Na rozdiel od toho sú však normy tretej časti SSP zjavne formulované ako typológia všeobecnej správnej žaloby ako ustanovení lege generalis a kauzálne odlišných osobitných druhov správnych žalôb ako ustanovení lege specialis.
14. Ďalej poukázal na to, že keďže pojem „zainteresovaná verejnosť“ je terminologicky jednotný len v rámci SSP ale nie naprieč všetkým aplikabilným právnym predpisom, potom je potrebné riešiť ďalšie procesné otázky ohľadne právneho postavenia zainteresovanej verejnosti v konaní pred súdom a jej legitímnym očakávaním od rozhodnutia správnych súdov.
15. Správny súd účelovo a šikanózne opomína uviesť § 29 ods. 30 zákona EIA. Správny súd neposúdil priamu aplikabilitu citovaného ustanovenia § 29 ods. 30 zákona EIA a účelovo ho ignoroval. Žalované rozhodnutie bolo vydané na základe novely zákona EIA prostredníctvom zákona č. 350/2024 Z. z., ktorým sa kompletne rekodifikoval proces zisťovacieho konania, pričom najzásadnejšou zmenou je úplné vylúčenie vnútroštátneho procesného predpisu - správneho poriadku. Uvedené súčasne komplexne „reformátuje“ zaužívané schémy právneho rozmýšľania - nejde totiž o typické administratívne konanie, v ktorom sa správny poriadok používa subsidiárne - ide o administratívne konanie, v ktorom je pôsobnosť správneho poriadku derogovaná absolútne a úplne.
16. Podľa názoru sťažovateľa odvolanie podľa § 29 ods. 16 zákona EIA teda nie je riadnym opravným prostriedkom, o ktorom pojednáva § 7 písm. a) SSP, ale je vo svojej podstate osobitným druhom opravného prostriedku, ktorý je predpokladaný v § 99 písm. d) SSP a v § 100 ods. 1 psím. e) SSP a ako také vyvoláva vo vzťahu k procesnému postupu správneho súdu úplne iné právne následky.
17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje napadnuté uznesenie správneho súdu za zákonné, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a mal za to, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci. 18. Ďalší účastník konania 2/ navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
19. Najvyšší správny súd, ktorému bola vec predložená na kasačné konanie po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
20. Spornou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný, je posúdenie toho, či správny súd vychádzal zo správneho záveru, keď odmietol sťažovateľovu správnu žalobu ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko mal za to, že napadnuté záväzné stanovisko žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a s poukazom na § 7 písm. e) SSP je zo súdneho prieskumu vylúčené.
21. Predmetom prieskumu správneho súdu v prerokúvanej veci bolo záväzné stanovisko príslušného orgánu v zmysle § 29 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom od 1. januára do 31. októbra 2025, podľa ktorého výsledkom zisťovacieho konania [teda postupu, ktorého účelom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie], je záväzné stanovisko, ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
22. Kasačný súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že v inom kasačnom konaní už bola predmetom právneho posúdenia obdobná vec sťažovateľa s totožne nastolenou právnou otázkou ako v tomto konaní, ku ktorej tunajší súd vyslovil svoj právny názor v uznesení sp. zn. 7Svk/31/2025 zo 17. decembra 2025. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na odôvodnenie tohto uznesenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tejto argumentácie odchýliť, preto uvádza jeho vybrané časti:
23. „6. ... Podľa § 29 ods. 15 cit. zák. ak v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona, záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania po nadobudnutí účinnosti oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho konania. Podľa § 29 ods. 16 písm. b) cit. zák. proti záväznému stanovisku, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať, môže podať odvolanie len dotknutá obec a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t) cit. zák. Odvolanie možno podľa § 29 ods. 17 cit. zák. podať do 15 dní od doručenia záväzného stanoviska, inak záväzné stanovisko nadobúda účinnosť. Dotknutá verejnosť uvedená v § 3 písm. t) sa môže podľa § 29 ods. 20 cit. zák. žalobou domáhať zrušenia záväzného stanoviska vydaného podľa odseku 15, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, a napadnúť jeho vecnú správnosť.
24. 7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že namiesto pôvodného rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa podľa novej úpravy už vydáva len záväzné stanovisko, ktoré môže zainteresovaná verejnosť za určitých podmienok napadnúť odvolaním. Zákon v tejto súvislosti osobitne upravuje inštitút účinnosti záväzného stanoviska, ktorá nastáva márnym uplynutím lehoty na odvolanie a ktorá má vyjadrovať jeho konečnosť, a teda v určitom zmysle zodpovedať inštitútu právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň cit. § 29 ods. 20 zákona č. 24/2006 Z. z. však pripúšťa aj správnu žalobu zainteresovanej verejnosti proti záväznému stanovisku podľa § 29 ods. 15, teda proti záväznému stanovisku, ktorým sa rozhodlo, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať. Z hľadiska systematiky Správneho súdneho poriadku je záväzné stanovisko opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože nie je označené ako rozhodnutie, je vydané v určitom administratívnom (zisťovacom) konaní a môžu ním byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb (už len napríklad tak, že podľa cit. § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. oprávňuje navrhovateľa podať návrh na povoľovacie konanie).
25. 8. Judikatúra vo všeobecnosti dospela k záveru, že záväzné stanovisko nie je spôsobilým predmetom prieskumu, lebo nejde o konečné opatrenie (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžk 4/2018, judikát R 70/2019). Preto zákonodarca v § 29 ods. 20 cit. zák. výslovne pripustil (správnu) žalobu zainteresovanej verejnosti, čo znamená, že tým ako lex specialis ustanovil aj preskúmateľnosť tohto osobitného záväzného stanoviska správnymi súdmi. Keďže toto záväzné stanovisko je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, jeho prieskumu slúži všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP. Podľa kasačného súdu však citované ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. nič nezmenili na ostatných procesných podmienkach pre takúto správnu žalobu. Ako už uviedol správny súd, podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Povinnosť vyčerpať ich sa nevzťahuje na zainteresovanú verejnosť, ak nebola na ich podanie oprávnená. Ak však je zainteresovaná verejnosť oprávnená na podanie riadneho opravného prostriedku proti určitému opatreniu, ktorým oddiali nastúpenie právoplatnosti (alebo inej obdobnej vlastnosti konečnosti, akou je napr. účinnosť záväzného stanoviska podľa § 29 ods. 17 zákona č. 24/2006 Z. z.), je jeho vyčerpanie podmienkou toho, aby správne súdy mohli preskúmať toto opatrenie.
26. 9. Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcu, že ustanovenie § 29 ods. 20 zákona č. 24/2006 Z. z. dovoľuje napadnúť záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania bez toho, aby bola splnená procesná podmienka § 7 písm. a) SSP, teda aby toto stanovisko nadobudlo účinnosť potom, čo zainteresovaná verejnosť podala proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie, ak naň bola podľa § 29 ods. 16 písm. b) cit. zákona oprávnená. V prerokúvanej veci potom netreba riešiť otázku, či oprávnenosť treba posudzovať absolútne (teda či zákon priznal zainteresovanej verejnosti možnosť podať takýto opravný prostriedok) alebo relatívne (teda či konkrétny zástupca zainteresovanej verejnosti mal možnosť podať ho), pretože žalobca ani netvrdí, že by nemal možnosť podať uvedené odvolanie ... Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol oprávnený na podanie opravného prostriedku, aj ho podal, a preto preskúmavané opatrenie ani len nenadobudlo účinnosť v zmysle § 29 ods. 17 zákona č. 24/2006 Z. z. Preto sa možno stotožniť s názorom správneho súdu, že správna žaloba žalobcu nebola prípustná, čo zakladalo dôvod jej odmietnutia podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Len pre úplnosť sa poznamenáva, že podľa judikatúry by mohlo v tomto prípade prichádzať do úvahy aj jej odmietnutie pre predčasnosť (porov. uznesenie tun. súdu sp. zn. 7Ssk/71/2021).“
27. Kasačný súd k tomu dopĺňa, že v prejednávanej veci rovnako sťažovateľ v postavení dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. t) zákona č. 24/2006 Z. z. podal proti záväznému stanovisku žalovaného odvolanie, čo sám nespochybňuje, avšak bez priloženého rozhodnutia o odvolaní. Preskúmavané záväzné stanovisko žalovaného tak ani v tomto prípade nenadobudlo účinnosť v zmysle § 29 ods. 17 zákona č. 24/2006 Z. z. a správny súd postupoval správne, keď uviedol, že nejde o konečné rozhodnutie vo veci a existencia výnimky z povinnosti uplatniť riadny opravný prostriedok v zmysle § 7 písm. a) SSP nebola preukázaná.
28. Námietky, alebo skôr všeobecné právne úvahy, v ktorých sťažovateľ argumentoval svojím statusom zainteresovanej verejnosti, najmä vo vzťahu k ustanoveniam § 177 ods. 2, § 178 ods. 3 a § 42 SSP, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné a s predmetom konania zjavne nesúvisiace, keďže procesné postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti nebolo v rámci správneho súdneho konania žiadnym spôsobom spochybnené. Z uvedených dôvodov kasačný súd neidentifikoval potrebu venovať týmto úvahám pozornosť na úrovni osobitnej argumentácie.
29. Záverom považuje za potrebné dodať, že napriek tomu, že sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti množstvo argumentov a úvah, z ktorých nie všetky súviseli s prejednávanou vecou, nijako neuviedol ako a čím sa mal správny súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle ním namietaného, ale nekonkretizovaného kasačného dôvodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Naopak, správny súd rozhodol v súlade s prezentovaným názorom kasačného súdu vyjadreným v uznesení sp. zn. 7Svk/31/2025 zo 17. decembra 2025.
30. Pokiaľ sa týka kasačnej námietky sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd dodáva, že tento kasačný dôvod je aplikovateľný na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (žaloba) odmietnuté, napr. pre neoprávnenosť osoby alebo vylúčenie napádaného aktu zo súdneho prieskumu, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 2Asan/25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37., rozhodnutie sp. zn. 5Svk/12/2023 z 22. júna 2023, bod 28. alebo rozhodnutia sp. zn. 8Svk/22/2023 z 26. marca 2025 a sp. zn. 3Sfk/26/2025 z 25. novembra 2025).
V. Záver
31. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Uznesenie správneho súdu považuje v postačujúcej miere za odôvodnené a
vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
32. O nároku na náhradu trov kasačného konania bolo rozhodnuté v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal a kasačný súd súčasne nezistil výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania. Kasačný súd taktiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi postupom podľa §169 SSP, nakoľko žiadne trovy konania ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.