Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/41/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: H. Z., nar. X.X.XXXX, M. M., nar. XX.X.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, deti rodičov matky V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, K., zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom E. 4, V. a otca N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, K., zastúpeného JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 26, Rožňava, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. -45 zo dňa 10.11.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H. Z. sumou 120 Eur mesačne, maloletého M. M. sumou 110 Eur mesačne a maloletého O. sumou 100 Eur mesačne, vždy do 5. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností.

2. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že otec opustil spoločnú domácnosť, v ktorej zostala matka sama spolu s tromi maloletými deťmi bez akéhokoľvek príjmu. Otec na výživu maloletých detí žiadnym spôsobom neprispieva, hradí iba stravné v školskom a predškolskom zariadení. V dôsledku vzniknutej situácie nastala naliehavá potreba dočasne určiť výživné pre maloleté deti. Požiadavku matky, aby otec prispieval na výživu mal. H. XXX D. mesačne, mal. M. XXX D. mesačne a mal. O. 100 Eur mesačne považoval súd za dôvodnú. Nevyhnutné výdavky na maloleté deti predstavujú náklady na bývanie, stravu, ošatenie a hygienu. Napriek tomu, že otec uviedol, že jeho podnikateľská činnosť je v súčasnosti v strate, v mesiaci august uhradil poplatok za elektrickú energiu vo výške 450 Eur a 150 Eur vodné a stočné. Za podnájom mesačne hradí sumu 350 Eur. Vlastní osobné motorové vozidlo, uhrádza pohonné hmoty. Výdavky otca teda presahujú jeho príjmy, a preto je podľa súdu prvej inštancie otázne, z čoho otec tieto výdavky uhrádza. Otec uviedol, že má nízky príjem z dôvodu vyhláseného núdzového stavu a prijatých opatrení v súvislosti s ochorením Covid 19. Napriek uvedenému je prevádzka Kebab v súčasnej dobe otvorená. Zároveň súd dal do pozornosti, že otec môže požiadať aj o pomoc od štátu. Takého konanie otca súd považoval za účelové, v úmysle vyhnúť sa plateniu výživného. Súd tiež uviedol v odôvodnení, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súd nemôže prinútiť otca, aby žil na životnej úrovni zodpovedajúcej jeho vzdelaniu, schopnostiam a možnostiam. Avšak pokiaľ má otec maloletých detí vyživovaciu povinnosť,

musí si usporiadať svoje pomery tak, aby bol spôsobilý zabezpečovať výživné. Odvolávať sa na to, že podnikanie je v strate, súd neberie do úvahy. Ďalej súd dal do pozornosti, že zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali príjem, z ktorého by mohli platiť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojované ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Až do doby, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, t.j. do júna 2019, celá rodina žili z peňazí, ktoré boli zarobené podnikateľskou činnosťou otca. Keďže otec sa o deti nezaujímal, neprispieval na ich výživu, neposkytoval im bývanie, stravu, ani osobnú starostlivosť, bolo podľa názoru súdu potrebné upraviť výživné zo strany otca neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška výživného tak, ako ju navrhla matka, pokrýva nevyhnutné životné potreby maloletých detí a otec je povinný si usporiadať svoje pomery tak, aby bol spôsobilý výživné zabezpečovať. Nie je totiž prípustné, aby si otec uhradil svoje náklady, či už na bývanie, stravu alebo iné potreby a na výživu maloletých detí neprispel žiadnym spôsobom, resp. len v minimálnej výške, ktorá by nepostačovala ani na krytie nevyhnutných životných nákladov.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietne, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom mu uloží povinnosť prispievať na výživu mal. H. Z. sumou XX D., mal. M. M. sumou XX D. a mal. O. sumou 35 eur mesačne

4. Otec odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel ma základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Napadnuté uznesenie považuje za neodôvodnené a výrok o neodkladnom opatrení vyrieknutý v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj v rozpore so všeobecne známymi pomermi v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú prevádzkuje. Matka podľa otca opomenula skutočnosť, že až v júni 2020 opustil spoločnú domácnosť, nie v roku 2018, ako to matka tvrdí. Nikdy však neprestal prispievať na výživu svojich maloletých detí a taktiež prispieval aj na domácnosť. Otec poukázal na to, že v júli 2019 začal prevádzkovať malú prevádzku s rýchlym občerstvením, kde ešte počas prvého roku podnikania nedosahoval dostatočný príjem. V roku 2020 sa kvôli nízkym príjmom za predchádzajúce obdobie nestal ani povinným platcom sociálnych odvodov. Teda v roku 2019 nebol povinne nemocensky a dôchodkovo poistený, preto nespĺňa jednu zo základných podmienok na čerpanie štátnej pomoci. V roku 2020 jeho príjmy z dôvodu tzv. Corona krízy klesli. Od novembra 2020 boli stravovacie zariadenia zavreté s možnosťou vydaja stravy cez okienko. Rýchle občerstvenie prevádzkuje otec v malej obci Plešivec sám, bez zamestnancov, na ktorých mu nevychádzajú finančné prostriedky. Až do augusta 2020 platil elektrinu, vodné, stočné v dome, kde žijú maloleté deti. Vykonáva pre deti nákupy do domácnosti 4 - 5 krát do mesiaca, podľa toho, ako ho o to požiada matka a ako mu vyjdú finančné prostriedky. Uhrádza telefón, televíziu a internet v domácnosti matky po 30 Eur mesačne a uhrádza aj poplatky v škole a škôlke. Výška, ktorou ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletých (spolu 330 Eur) je pre neho neprimerane vysoká. Jeho podnikanie zažíva existenčnú krízu. Podľa otca výživné určené súdom zároveň nijako nezohľadňuje oprávnené výdavky na maloleté deti, ktoré sú preukázateľne nižšie. Podľa otca si aktuálna situácia v rodine nevyžaduje okamžitý zásah súdu. Tvrdenie matky, že pre vek detí sa nemôže zamestnať, sa nezakladá na pravde. Maloleté deti sú počas pracovného týždňa v škole a škôlke, pričom matka účelovo nepracuje. Taktiež matka odmieta otcovi zveriť maloleté deti, aby sa mohla sama zamestnať. Odmieta mu umožniť styk s maloletými. Otec sa s nimi môže stretnúť, iba keď im prinesie nákup na pár minút. Ak bude prispievať k rukám matky, dôjde k faktickému ukončeniu styku s maloletými. Otec poukázal na to, že je cudzím štátnym príslušníkom, slovenský jazyk neovláda na dostatočnej úrovni, preto je jeho možnosť zamestnať sa obmedzená. Preto pre zachovanie možnosti riadne živiť maloleté deti je nevyhnutné, aby udržal prevádzku kebabu, keďže je to z objektívnych príčin do budúcna jediným možným príjmom. Podľa otca súd opomenul, že na takúto prevádzku sú nevyhnutné náklady, ktoré ešte stále nepredstavujú náklady samotného otca. Otec uhrádza nájomné za prevádzkové priestory vo výške 350 Eur mesačne, platí za skladové zásoby, a to denne vo výške 50 Eur . Odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti mu vznikli náklady na bývanie vo výške 350 Eur spolu s energiami. Pohonné hmoty využíva najmä v prípade záujmu o donášku, ktorá v súčasnej dobe predstavuje aspoň akú takú možnosť na príjem pre stravovacie

zariadenia. Otec tiež uviedol, že v mesiaci november a október nakúpil deťom obuv, vetrovky a vykonal nákupy do domácnosti. Matka si mala podľa jeho tvrdenia v roku 2019 vybrať z jeho účtu 4.000 Eur. Otec namieta, že matka si neuvedomuje, že aj nákup oblečenia, obuvi a stravy pre deti je riadnym plnením si vyživovacej povinnosti zo strany otca. Navyše otec tak robí až po dohode s matkou, aby nedošlo ku kúpe nesprávnej veľkosti. Otec vyvrátil tvrdenie matky, že v minulosti mal dostatočné príjmy na to, aby riadne rodina vyšla z jeho zárobkov, nakoľko matka opomína, že nemalú čiastku predstavovali jednak úspory, ktoré mali ešte z Nemecka a zároveň poberali prídavky na tri deti z iného štátu až do výšky 650 Eur. Otec zdôraznil, že na územie Slovenska sa presťahoval v apríli 2019, odkedy prevádzkuje predajňu s kebabom, pričom je nemysliteľné za tak krátke obdobie očakávať dostatočné príjmy, a to ani v bežnom období nezasiahnutom celosvetovou pandémiou. Otec k odvolaniu predložil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019, nájomnú zmluvu, predmetom nájmu podľa ktorej je 2 - izbový byt v Plešivci a pokladničné doklady nákupu oblečenia a potravín.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že s tvrdeniami otca nesúhlasí, navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázala na doklady o kúpe predložené otcom, z ktorých je zrejmé, že niektoré sú duplicitné z jedného dňa, pričom vzhľadom na časy na uvedených dokladoch a vzdialenosti jednotlivých nákupných centier od seba je nereálne, aby otec skutočne tieto nákupy takto realizoval. Rovnako podľa matky vyvoláva pochybnosti to, že napr. dňa 17.12.2020 otec o 19.12 hod. platil v obchode v Rožňave, ale o 19.58 už platil v obchode v Plešivci. Podľa týchto dokladov mal kúpiť tyčový mixér, ktorý im však neodovzdal, rovnako aj krmivo pre zvieratá napriek tomu, že oni žiadne zviera nemajú. Z dokladu zo dňa 6.12.2020 vyplýva, že bola kúpená káva. Preto podľa matky otec predložil doklady o kúpe tovarov, ktoré zjavne nesúvisia s potrebami detí. K tvrdeniam otca súvisiacim s podnikaním uviedla, že v podstate ona zakladala jeho firmu, osobne ju aj viedla, neskôr mu pomáhala s podnikaním. Pričom už v prvom mesiaci, keď začali podnikať, mali tržby 5.000 Eur, v druhom mesiaci 7.000 eur a v treťom mesiaci 16.000 Eur. Obrat firmy sa neustále zvyšoval. Tvrdenia otca týkajúce sa obmedzení v súvislosti s corona vírusom nie sú pravdivé, pretože jeho firma pokračuje v obchodnej činnosti a predáva cez výdajné okienko. Otec si pred Vianocami 2020 vymenil vozidlo značky Škoda za iné vozidlo značky BMW. Matka k tvrdeniu otca, že si nemôže dovoliť platiť cudziu pracovnú silu, uviedla, že otec zamestnáva načierno pracovníka, ktorý vykonáva tie isté práce ako otec. Čo sa týka tvrdení otca, že pomáha so splatením nedoplatkov za energie, matka uviedla, že im vznikol nedoplatok na elektrickej energii vo výške 3.000 Eur, pričom otec splatil prvú splátku 400 Eur, ďalšie už neplatil, preto ich odpojili od dodávky elektrickej energie. Taktiež matka poprela tvrdenie otca, že nemá úmysel sa riadne zamestnať. Je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a aj sama si prácu hľadá. Avšak pri deťoch vo veku od 3 do 7 rokov je nemožné, aby bola zamestnaná v hlavnom pracovnom pomere, nakoľko deti nemôže nechať ráno doma samé a rovnako jej pracovný pomer bol naposledy ukončený v skúšobnej dobe po tom, ako jej ochorelo dieťa a ona musela s dieťaťom ostať doma. O pomoc vtedy požiadala otca, ktorý to odmietol s odôvodnením, že sa musí venovať svojim pracovným povinnostiam. Matka poukázala aj na skutočnosť, že spolu s otcom si zakúpili za 4.500 Eur stánok slúžiaci na predaj zmrzliny v Plešivci, ktorý teda patrí do BSM. Uvedený stánok aktuálne predáva tretia osoba, ktorej otec maloletých detí mal stánok darovať. Preto matka má za to, že ak otec má majetok na darovanie, mal by ho mať aj na výživné pre deti. Nie je možné považovať dočasne určenú výšku výživného za prehnanú, ale za zjavne adekvátnu, ako potrebám maloletých detí, tak aj zárobkovým a majetkovým možnostiam otca. Matka má za to, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré síce nie je právoplatné, ale je vykonateľné, otec nemá možnosť reálneho plnenia vyživovacej povinnosti (v naturáliách) a ani v inej výške, než to určil súd. Preto pokiaľ od tej doby poskytol otec nejaké vecné plnenie, môže to mať povahu výlučne daru pre dieťa, nie však charakter výživného. Podľa matky je od otca cynické tvrdiť, že situácia v rodine nevyžadovala okamžitý zásah súdu. Matka poprela, že by otcovi neumožňovala styk s deťmi, práve naopak, ako jedno z riešení mu navrhla, aby sa o deti staral on a ona pôjde pracovať do zahraničia, konkrétne do Rakúska, napríklad ako opatrovateľka. Odpoveď otca bola negatívna. Rovnako otec nedal súhlas, aby sa matka presťahovala za prácou do Nemecka aj s maloletými deťmi. Podľa matky výber hotovosti v sume 4.000 Eur s prejednávanou vecou nesúvisí a navyše matka si nie je tak vysokého výberu vedomá. Rovnako poprela tvrdenie otca, že na územie SR sa presťahoval až v roku 2019, nakoľko otec je prihlásený k pobytu od roku 2016 a od 25.4.2018 mu vzniklo oprávnenie podnikať na Slovensku.

6. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že uznesenie Okresného súdu Rožňava navrhuje potvrdiť. Kolízny opatrovník tiež potvrdil, že matka má problémy uplatniť sa na trhu práce. Osobnú

starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje riadne, s prihliadnutím na zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin deti. K vyjadreniu matky tiež uviedol, že výška výživného stanovená súdom je primeraná.

7. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že rozmiestnenie jednotlivých prevádzok potravín v Rožňave nevylučuje možnosť zabezpečiť kúpu tovaru v kratšom časovom období. Nákupy na zabezpečenie potrieb maloletých detí vykonáva takmer vždy po predchádzajúcej komunikácii s matkou maloletých detí. Otec má za to, že matka v podanom vyjadrení rieši banality. Vytýka mu nákup kávy, pričom tá bola pre matku na základe jej požiadavky. Otec má za to, že matka znevažuje jeho snahu riadne sa starať o deti, napriek tomu, že sa plne prispôsobuje jej pokynom, každý deň im nosí raňajky, bežne nakupuje oblečenie, uhrádza školu a škôlku, spláca nedoplatky na energiách. K svojmu príchodu na Slovensko uviedol, že do apríla 2019 vykonával činnosť zo zahraničia a až od apríla 2019 prevádzkuje činnosť v obci Plešivec. Ďalej uviedol, že nemal záujem na presťahovaní sa na Slovensko, avšak matkine dlhy v Nemecku ju donútili opustiť krajinu a on nechcel žiť bez detí, preto sa rozhodol presťahovať sa s nimi. Doklady o kúpe pohonných hmôt predložil súdu preto, že pohonné hmoty kupuje práve matke a maloletým deťom na chod agregátu, ktorý matka v domácnosti používa na zabezpečenie elektrickej energie. Mesačne uhrádza za dodávky plynu cca 100 Eur. Zakúpil ojazdené motorové vozidlo z dôvodu nevyhnutnosti pre výkon pracovnej činnosti - rozvoz jedál pre zákazníkov. Financoval to z predajnej ceny, ktorú obdržal za predaj pôvodného motorového vozidla, ktorého technické vlastnosti už neboli postačujúce.

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti preukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko matka osvedčila naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov danej záujmom maloletých detí. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž musí byť navrhovateľom hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení je konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci. Nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti majú obaja rodičia, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem plnenia. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, ďalej je to plnenie vyživovacej povinnosti vo forme poskytovania vecných

plnení napr. bývania alebo stravovania a plnenie vo forme platenia výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o možnosti podmienené subjektívnymi vlastnosťami. Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať. Rodičia sú povinní plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

15. V súlade s ustanovením súd môže nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, avšak iba za splnenia podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného, ktorou je osvedčenie skutočností, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletých detí X.. Podstatným je teda preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, nie sú uspokojované ani v nevyhnutnej miere.

16. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že splnenie uvedenej podmienky vyplýva priamo z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z vyjadrení oboch rodičov. Je nepochybné, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá po odchode otca zo spoločnej domácnosti s nimi žije sama. Matka maloletých detí je bez príjmu a otec na výživu detí prispieva občasným nákupom potravín a vecí, ktoré deti potrebujú. Avšak uvedená forma prispievania na výživu maloletých nepatrí medzi pravidelné platby a tak, ako to otec v odvolaní uviedol, je to závislé od jeho aktuálnej finančnej situácie. Otec namietal výšku oprávnených výdavkov maloletých detí, avšak tento subjektívny pocit otca, že oprávnené výdavky na deti sú nižšie než uviedla matka maloletých, otec ničím nepreukázal, neuviedol, ako dospel k takémuto názoru, že výdavky na deti vo veku od 3 do 7 rokov sú nižšie. Otec namietal, že na výživu detí prispieva nákupom potravín alebo vecí, ktoré deti potrebujú, čo matka maloletých nepoprela, avšak nemožno mať za to, že nákup vecí niekoľkokrát do mesiaca, a to podľa uváženia otca, čo sa týka rozsahu a nákladov na tento nákup, je plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca vyčerpané. Je totiž neprípustné, aby otec sám rozhodoval, kedy a v akej výške takto na výživu detí prispeje. Medzi opodstatnené výdavky na maloleté deti totiž nepatria len výdavky na jedlo, ošatenie, obuv, ale aj výdavky na bývanie, vzdelanie v zmysle zakúpenia pomôcok do školy a náhodné výdavky, napríklad výdavky súvisiace so zdravotnom starostlivosťou. Preto je v záujme maloletých detí, aby matka, ktorá zabezpečuje ich osobnú starostlivosť a uspokojuje opodstatnené denné potreby maloletých, mala k dispozícii mesačné výživné od otca vždy v rovnakej výške tak, aby vedela, s akou sumou peňažných prostriedkov mesačne hospodári v domácnosti, čím by získala kontrolu nad finančnou situáciou rodiny a teda nebola by sústavne odkázaná na rozhodnutie otca, kedy, v akej výške a či vôbec bude plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. K tvrdeniu otca, že v prípade, že bude plniť vyživovaciu povinnosť k rukám matky, príde o možnosť styku s maloletými deťmi, odvolací súd uvádza, že medzi rozhodnutím súdu o určení vyživovacej povinnosti a úpravou styku s maloletými deťmi nie je žiadna súvislosť, preto nie je dôvod, aby po úprave vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom bola nejakým spôsobom eliminovaná možnosť styku s maloletými deťmi, ktoré majú právo na zachovanie kontaktu s oboma rodičmi, teda nie je dôvod a nie je ani prípustné, aby jeden z rodičov obmedzoval kontakt druhého z rodičov s maloletými deťmi. K otcom namietanému, že matka nemá záujem zamestnať sa, aby tiež mohla plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, odvolací súd poznamenáva, že problémy s uplatnením matky na trhu práce boli potvrdené aj kolíznym opatrovníkom. Vychádzajúc zo skutočnosti, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorých vek si ešte vyžaduje zabezpečovanie celodennej starostlivosti, t.j. deti ešte nie sú schopné zotrvať určitý čas doma samé, ako aj s ohľadom na prostredie, kde matka žije, pracovné možnosti v danej oblasti a rovnako aj na aktuálnu situáciu na trhu práce v dôsledku celosvetovej pandémie, ide o objektívne problémy s uplatnením sa na trhu práce. Samotný otec, ktorý nezabezpečuje každodennú starostlivosť o deti, sa odvoláva na súčasnú celosvetovú situáciu, ktorá negatívne ovplyvnila jeho príjmy, pričom o to viac problematickejšia musí byť daná situácia pri hľadaní si práce pre rodiča, ktorý zabezpečuje každodennú starostlivosť o maloleté

deti, ktorú skutočnosť musí pri výbere práce s ohľadom na pracovný čas v tom - ktorom zamestnaní zohľadňovať.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi rodičmi nie je konsenzus ohľadne úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ktorý by bol v záujme maloletých detí. Vzťah medzi rodičmi je narušený a rodičia maloletých už nezdieľajú spoločnú domácnosť, pričom osobnú starostlivosť o maloletých zabezpečuje matka, ktorá bez vlastného zavinenia ostala bez akéhokoľvek príjmu, čím došlo k výraznému zníženiu životnej úrovne maloletých detí. Preto na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je osvedčená potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletých detí. Berúc do úvahy vek maloletých detí (3, 5, 7 rokov) a výšku nákladov na deti v ich veku vo všeobecnosti, odvolací súd má za to, že súdom prvej inštancie dočasne určená výška vyživovacej povinnosti na maloletého H. Z. 120 Eur mesačne, na maloletého M. M. sumou XXX Eur mesačne a maloletého O. sumou 100 Eur mesačne pokrýva nevyhnutné náklady na zabezpečenie ich výživy v nevyhnutnej miere. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že zisťovanie schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ako aj rodiča zabezpečujúceho osobnú starostlivosť o deti, prípadná zmena pomerov účastníkov, ako aj skúmanie odôvodnených potrieb maloletých, bude predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého súd vyhodnotí dôvodnosť výdavkov maloletých detí ako aj výdavkov rodičov z hľadiska ich účelnosti a nevyhnutnosti. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa však dokazovanie nevykonáva, nakoľko pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočná výška opodstatnených a odôvodnených nákladov maloletých detí, ako aj príjmové a výdavkové pomery na strane oboch rodičov budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje. Preto z vyššie uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa a nakoľko sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa .

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 ( druhej vety ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).