Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Ca-5-2021.pdf
PDF · 95.25 KB
Case nature
Area
Subarea
42Ca/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcova výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanej: Y. T. - kadernícky salón, so sídlom O. 3, XXX XX X., G.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Petrom Nízkym, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 24 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica, sp. zn. 11Up/1513/2020 dňa 30.7.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24 EUR od 1.5.2020 do zaplatenia a nahradil trovy konania. 2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb, vykonávajúcim na území Slovenskej republiky ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „zákon č. 618/2003 Z.z.“) a zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2015 Z.z.“). Žalobca zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá a spravuje, rozdeľuje odmeny pre zastupované subjekty, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Žalovaná je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje kaderníctvo s názvom: Kadernícky salón na adrese: X. XXXX, XXX XX X. (ďalej len „prevádzka“). Prevádzkovatelia zariadení, v priestoroch ktorých sa nachádza technické zariadenie prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov alebo ich rozmnoženín. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca má za preukázané, že v priestoroch svojej prevádzky žalovaná disponovala technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške 24 EUR určenú pre druh prevádzky: kaderníctvo, rozloha: do
50 m2, s ročným paušálom spolu vo výške 24 EUR za obdobie od 01.01.2019 - 31.12.2019, podľa bodu A. „obchodné prevádzky a prevádzky služieb“ Sadzobníka účinného od 01.01.2019. Písomnosťou zo dňa 21.4.2020 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov; Výzva na úhradu primeranej odmeny“ („Výzva“) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na zaplatenie primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 30.4.2020. Žalovaná však dlžnú sumu neuhradila. 3. Žalovaná v podaní zo dňa 7.9.2020 žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania. Uviedla, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko neporušila záväzok v zmysle § 99, §110 a §119 zákona č. 185/2015 Z.z.. V priestoroch prevádzky Kadernícky salón, X. XXXX, XXX XX X. sa od roku 2016 nenachádzajú žiadne zariadenia ani akékoľvek technické prostriedky, ktorými by dochádzalo k verejnému prenosu diela podľa § 297 zákona č. 185/2015 Z.z.. V mene žalobcu ju nikdy nikto nekontaktoval, čím by si tieto skutočnosti mohol overiť. 4. Žalobca v replike zo dňa 17.2.2021 sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej v odpore. Skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období roku 2019 disponovala v priestoroch svojej prevádzky technickým zariadením slúžiacim na prenos zaznamenaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov vyplynula zo záverov kontrolnej činnosti žalobcu, ktorý v priestoroch prevádzky vykonal v roku 2019 kontrolu prostredníctvom svojich externých zamestnancov a túto dispozíciu zistil. Autorský zákon neupravuje priebeh kontrolnej činnosti, ani postup kontrolórov organizácii kolektívnej správy práv a neurčuje, aby boli prevádzkovatelia zariadení upovedomení o vykonávanej kontrole, neurčuje vystavenie formálnych protokolov, resp. záznamov o vykonanej kontrole, ktoré by mali byť predkladané prevádzkovateľom zariadení na vyjadrenie či odsúhlasenie. Nárok na zaplatenie primeranej odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov je zákonného charakteru a teda nie je podmienený vykonaním kontroly či spísaním a predložením záznamu o jej vykonaní, preto tvrdenia žalovanej považoval za účelové, ktorým sa snaží vyhnúť splneniu svojej zákonnej povinnosti. Na preukázanie svojich tvrdení o prítomnosti technického zariadenia v prevádzke navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi SOZA a žalovanou na obdobie roka 2019, ako aj faktúry vystavenej SOZA za obdobie roka 2019. Žalobca poprel tvrdenie, že žalovanú nikto nikdy v jeho mene nekontaktoval, keďže žalovanú vo Výzve z 21.4.2020 vyzval na úhradu primeranej odmeny vo výške 24 EUR, ktorú žalovaná prevzala 30.4.2020. 5. Žalovaná v duplike z 29.3.2021 poprela tvrdenia žalobcu o existencii technického zariadenia slúžiaceho na verejný prenos zaznamenaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov v prevádzke počas roku 2019. V prevádzke pracuje sama, preto by o tejto skutočnosti mala vedomosť. V prípade, ak by sa kontrola realizovala, z jej záverov by bolo jasné, že žalovaná technickým zariadením nedisponuje od roku 2016. V roku 2010 požiadala SOZU o uzatvorenie licenčnej zmluvy, platnej od 1.2.2010, ktorá však bola vypovedaná k 31.8.2016 a v ten deň sa odstránil TV a rádio z prevádzky. Žalobca ani nešpecifikoval kedy, kým, akým spôsobom mala byť kontrola v prevádzke vykonaná a nepredložil protokol o vykonaní kontroly. 6. Na pojednávanie dňa 4.6.2021 sa žalobca nedostavil, hoci bol riadne predvolaný na pojednávanie. O ospravedlnenie neúčasti nepožiadal, súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaná a právny zástupca sa zúčastnili pojednávania. 7. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaná prevádzkuje kadernícky salón na X. XXXX, X.. Sporné medzi stranami bolo, či sa v priestoroch prevádzky v rozhodnom období roka 2019 nachádzalo technické zariadenie umožňujúce šíriť televízny a rádiový signál, resp. reprodukovať obrazové, zvukové a obrazovo zvukové záznamy chránené právami výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Sporná bola existencia zmluvy so SOZOU, vykonanie kontroly žalobcom v prevádzke žalovanej v roku 2019. Strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu. 8. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení, že sa v rozhodnom období nenachádzalo v kaderníckom salóne uvedené zariadenie, predložila fotodokumentáciu z prevádzky a Výpoveď SOZA hromadnej licenčnej zmluvy z 4.7.2016. 9. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil iba Výzvu na vysporiadanie nárokov a úhradu primeranej odmeny z 21.4.2020 s potvrdením o doručení a navrhol súdu doplnenie dokazovania vyžiadaním hromadnej licenčnej zmluvu uzavretú medzi SOZA a žalovanou za obdobie roka 2019. 10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo: 11. Žalobca výzvou zo dňa 21.4.2020 vyzval žalovanú k úhrade sumy 24 EUR v lehote do 30.4.2020 za odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových (audiovizuálnych) záznamov za vykonávanie verejného prenosu v prevádzke žalovanej. Z potvrdenia o doručení (snímka obrazovky čl. 38) vyplýva doručovanie zásielky a jej doručenie dňa 30.4.2020.
12. Z výpovede Hromadnej licenčnej zmluvy z 4.7.2016 adresovanej žalovanej vyplýva, že na základe oznámenia žalovanej bola Hromadná zmluva č. VP/10/20322/001 vypovedaná ku dňu 31.8.2016 ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. 13. Z odpovede SOZA, adresovanej súdu zo dňa 25.5.2021 vyplýva, že žalovaná so SOZA uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu za rok 2019 nemá. 14. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktoré na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom. 15. Súd nárok posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov: 16. Podľa ust. § 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, účinného od 01.01.2016 (ďalej len „AZ“), tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len "dielo") alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ"), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. 17. Podľa ust. § 143 ods. 1 a 2 citovaného zákona, kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona. 18. Podľa ust. § 145 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu. 19. Podľa ust. § 165 ods. 1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny. 20. Podľa ust. § 169 ods. 4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne. 21. Podľa ust. § 27 ods. 1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela. 22. Podľa ust. § 99 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním. 23. Podľa ust. § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti. 24. Podľa ust. § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
25. Podľa ust. § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a dodatkov (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 26. Podľa ust. § 458 a) OZ, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2. 27. Podľa ust. § 442 a) ods. 2 OZ, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. 28. Žalobca si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za verejný prenos zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovaného v období od 01.01.2019 do 31.12.2019. Predmetom sporu je právo na primeranú odmenu. Podľa § 110 Autorského zákona výrobcovia, ktorých zastupuje žalobca majú v prípade verejného prenosu nárok na primeranú odmenu. V tomto spore žalobca požaduje sumu 24 EUR, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy má právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona. 29. Žalobca tvrdil, že žalovaná vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia roka 2019 vykonávala verejný prenos chránených výkonov, zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom neuhradila žalobcovi ako zástupcovi nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu. 30. Súd žalobu žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech. 31. Žalovaná fotodokumentáciou svojej prevádzky, avšak najmä výpoveďou z hromadnej licenčnej zmluvy jednoznačne preukázala, že počas obdobia roku 2019 nebolo v jej prevádzke technické zariadenie slúžiace k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov. Takéto zariadenie žalovaná z prevádzky odstránila ešte v roku 2016 a viac sa v prevádzke nenachádzalo. Súd mal preukázané z vyjadrenia SOZA z 25.5.2021, že v roku 2019 medzi nimi nebola uzatvorená zmluva. Žalobca svoje tvrdenie, že v prevádzke sa technické zariadenie nachádzalo, opiera o závery kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať v roku 2019. Žalobca uvedené tvrdenie nepreukázal priložením ani interného záznamu či upresnením kedy sa táto kontrola mala konať. V konaní nepredložil žiaden dôkaz, že vykonal v prevádzke žalovaného kontrolu a zistil prítomnosť zariadenia schopného verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a zvukovoobrazových záznamov počas roka 2019. Je síce pravdou, že Autorský zákon neupravuje postup pri kontrole a ani neukladá povinnosť oznamovania prípadne zistenej skutočnosti kontrolovanému subjektu alebo predloženie nejakého záznamu kontrolovanému subjektu, avšak keďže táto skutočnosť bola v konaní spornou, žalobca sa mal zamerať na jej riadne preukázanie pod hrozbou zamietnutia žaloby pre neunesenie dôkazného bremena. Súd usúdil, že vykonanie kontroly žalobca súdu neosvedčil, svoje tvrdenie nepodložil dôkazom. Argumentácia žalobcu sa nemôžu zakladať iba na nekonkrétnom tvrdení, že kontrola bola vykonaná, hoci vôbec netvrdí aspoň deň, kedy kontrola bola vykonaná. Tvrdenie žalobcu poprela žalovaná a predložila na preukázanie svojich tvrdení dôkazy a súd vykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, z ktorého zistil, že ani zmluva medzi SOZA a žalovanou na obdobie roka 2019 uzatvorená nebola, preto žalobca neuniesol bremeno dôkazu v tomto spore. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v spore plne úspešná súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 CSP )
Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.