Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-62-2026.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/62/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., toho času C. D. F., so sídlom G. XX/X, F., proti manželovi: H. G. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Indickej republiky, trvale bytom XXX, A. D., G. I. C. A. F., J., D., XXXXXX, I., K., zastúpený: MADEJ & PARTNERS, advokátska kancelária, so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 53 035 038, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, na odvolanie manžela proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 23.07.2025, č. k. 13P/72/2025-143, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úpravy pomerov rodičov maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p“), § 39 ods. 4 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej „Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom“) konštatujúc, že rodičia maloletého, ktorý sa narodil v J. v Indickej republike, sú manželmi, manželstvo uzatvorili dňa 07.11.2015 v Topoľčanoch a manželstvo doposiaľ trvá. Matka je občianka Slovenskej republiky, otec je občanom Indie, obaja rodičia majú len jednu vyživovaciu povinnosť, maloletý je štátnym občanom Slovenskej republiky. Rodičia od marca 2025 nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloletého, do marca 2025 žili spoločne v Indii, maloletý sa s matkou aktuálne zdržiavajú na Slovensku. Konštatoval, že v konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 13P/48/2025, označený súd uznesením zo dňa 15.05.2025, č. k. 13P/48/2025-30 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý zverený do dočasnej starostlivosti matky, do právoplatného skončenia konania (13P/48/2025) a pre nedostatok právomoci zastavil konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia výživného otcovi.
3.Súd prvej inštancie zastavenie konania v časti úpravy pomerov rodičov maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva odôvodnil § 39 ods. 4 písm. a/ Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v ktorom je zakotvená zásada, že slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, pokiaľ má toto dieťa na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že maloletý má obvyklý pobyt v Indii a nie na území Slovenskej republiky. Maloletý nemá na území Slovenskej republiky trvalo upravené pomery, napriek tomu, že z návrhu vyplýva, že matka v marci 2025 odišla z Indie s maloletým na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca, vzhľadom k matkou udávanému násiliu, ktorého sa mal
otec (manžel) k nej dopustiť. Súd prvej inštancie túto situáciu vyhodnotil ako dočasné riešenie matky a maloletého pre neúnosné spolužitie s otcom v Indii. Dôvodil, že napriek skutočnosti, že matka sa toho času nachádza na území Slovenskej republiky, za jej obvyklý pobyt s maloletým dieťaťom nemožno označiť Slovenskú republiku, a to s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno miesto obvyklého pobytu vyvodiť. Takýmito okolnosťami a faktormi sú napríklad trvanie a dôvody pobytu, primerane s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa aj ťažisko a centrum jeho života, a to aj v závislosti od obvyklého pobytu osôb, ktoré sa o dieťa fakticky starajú. Uzavrel, že matka s maloletým nemajú doposiaľ v Slovenskej republike ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov, a to s ohľadom na rodinný, pracovný, či sociálny život. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v Indii, kde maloletý žil a mal zabezpečené všetky svoje potreby s ohľadom na svoje bytové podmienky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Záverom deklaroval, že v konaní o rozvod manželstva, v ktorom má právomoc konať a rozhodnúť, bude ďalej pokračovať.
4.Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods.1 písm. f/, h/ C.s.p, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie taktiež odôvodnil § 62 ods. 1 C.m.p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Vecne otec argumentoval, že maloletý je fyzicky prítomný a plne integrovaný v Slovenskej republike celý rok, tento prechod rešpektoval v nádeji na stabilizáciu právnych vzťahov, avšak tým, že súd ustálil obvyklý pobyt dieťaťa za indický, vytvoril jurisdikčné bezprávne vákuum, ktoré mu bráni realizovať rodičovské práva a povinnosti. Uviedol, že maloletý žije nepretržite na Slovensku už celý rok, počas ktorého otec konal transparentne a s rešpektom k novému prostrediu maloletého, toto obdobie predstavuje vedomú stabilizáciu životných pomerov maloletého, pre neho predstavuje tento ročný časový úsek rozhodujúcu skutočnosť - keďže život dieťaťa je teraz sústredený na Slovensku, jedinou účinnou cestou, ako môže udržiavať vzťah so synom, je prostredníctvom ochrany práv slovenskými súdmi. Otec mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne označil pobyt matky a maloletého na Slovensku za dočasné riešenie, čo je rozporné s obsahom spisu a správaním matky. Maloletý je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky evidovaný trvalý pobyt, a hoci samotná evidencia trvalého pobytu nie je rozhodujúcim kritériom pre určenie obvyklého pobytu, ide o relevantnú skutočnosť, ktorá podporuje záver o väzbách maloletého na Slovenskú republiku, ktoré nie sú len dočasné. Skutočnosť, že väzby maloletého na Slovenskú republiku nie sú len dočasné dôvodil aj správaním matky majúc za to, že deklarovala úmysel na území Slovenskej republiky zotrvať. Maloletý žije spolu s matkou na Slovensku nepretržite od marca 2025, od tohto momentu sa centrum života maloletého nachádza na území Slovenskej republiky, presťahovanie matky nie je možné považovať za krátkodobé ani dočasné, pobyt má stabilný charakter a každodenný život maloletého sa odohráva výlučne na území Slovenskej republiky (vrátane jeho sociálnych, zdravotných a vzdelávacích potrieb). Prijatie záveru, že pobyt maloletého v Slovenskej republike je len dočasný, ho pripravuje o právo domáhať sa práv na súde (denegatio iustitiae). Maloletý je uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 15.05.2025, č. k. 13P/48/2025-30 zverený do dočasnej starostlivosti matky, ktorá má taktiež trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a týmto postupom slovenský súd (Okresný súd Nitra) prevzal zodpovednosť za najlepší záujem maloletého dieťaťa. Podľa otca je porušením zásady procesnej spravodlivosti, ak súd vykoná právomoc na zverenie dieťaťa matke, avšak následne odmietne svoju právomoc, pokiaľ ide o úpravu práv a povinností. Mal za to, že keďže maloletý žije na Slovensku, slovenské súdy sú najschopnejšie posúdiť jeho situáciu. Zdôraznil, že presťahovanie maloletého na územie Slovenskej republiky právne nenamieta a od momentu presťahovania na Slovensko nepodnikol žiadne právne kroky smerujúce k tomu, aby sa maloletý presťahoval späť do Indie alebo aby bola spochybnená právomoc slovenských orgánov. Naviac, rozhodnutie indického súdu by bolo v praxi ťažko v Slovenskej republike vykonateľné, keďže maloletý sa nenachádza v Indii. Záverom otec prehlásil, že sa podrobuje právomoci slovenského súdu podľa § 39 ods. 4 písm. b/ Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Vzhľadom na uvedené je daná právom slovenských súdov konať v predmetnej veci nielen podľa § 39 ods. 4 písm. a/, ale súčasne aj podľa § 39 ods. 4 písm. b/ Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
5.Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.
6.Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
7.Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní odvolania otca dospel k nasledujúcim záverom.
8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
10.Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
11. Podľa § 38 ods.1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
12.Podľa § 39 ods. 4 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a/ dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b/ ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
13.Pod pojmom právomoc súdu sa vníma okruh otázok a právnych vzťahov, ktorých prejednanie a rozhodnutie patrí do kompetencie súdov. V právnom poriadku Slovenskej republiky je právomoc súdov vymedzená v ust. § 3, 4 C.s.p., podľa ktorých súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Zjednodušene možno povedať, že pojem právomoc predstavuje kompetenciu súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o zastavení konania.
14.V prejednávanej veci sa matka návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 04.06.2025 domáha rozviesť manželstvo účastníkov, uzatvorené dňa 07.11.2025 v Topoľčanoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Topoľčanoch, vo zväzku 21, ročník 2015, na str. 28, pod por. č. 162 a maloleté dieťa na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti, zveriť jej oprávnenie zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne a neupraviť styk otca s maloletým.
15. Súd prvej inštancie pri preskúmavaní podmienok konania dospel k záveru o nedostatku jeho právomoci konať o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádzajúc z premisy, že maloletý L. má obvyklý pobyt v Indii a na Slovensku nemá trvalo upravené pomery. V rozhodnutí ako zásadnú skutočnosť konštatoval, že aj keď matka spoločne s maloletým v marci 2025 opustila spoločnú domácnosť rodičov v Indii, jedná sa len o dočasné riešenie matky a maloletého pre neúnosné spolužitie s otcom a Slovensko, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a faktory ( napr. trvanie a dôvody pobytu, primerane s prihliadnutím na vek dieťaťa aj ťažisko a centrum jeho života ), nemožno ustáliť ako obvyklý pobyt maloletého dieťaťa.
16. Argumenty otca v podanom odvolaní spočívajú v tvrdeniach, že maloletý aj matka majú založený obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde sa vyše roka zdržiavajú, čo otec rešpektoval a neinicioval právne kroky na navrátenie maloletého do Indickej republiky. Zároveň otec prehlásil, že sa podrobuje právomoci slovenského súdu podľa § 39 ods. 4 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
17. Záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za predčasný a naviac prijatý v situácii, kedy pri skúmaní podmienok konania vo vzťahu k ustáleniu miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa dostatočne nevyhodnotil matkou doložené listinné doklady a ani nevykonal dostatočné dokazovanie.
18. Ako zásadnú skutočnosť zdôrazňuje, že medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou neexistuje žiadna bilaterálna zmluva, ktorá by upravovala spoluprácu v rodinných veciach (vrátane úpravy výkonu rodičovských práv). Indická republika zároveň nie je členom Haagskeho dohovoru o únosoch detí (1980) ani Haagskeho dohovoru o uznávaní rozhodnutí vo veciach rodičovských práv. Uvedené znamená, že otázku právomoci súdu vo vzťahu ku konaniu o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode je nutné posúdiť s poukazom na § 39 ods.4 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého má slovenský súd v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a/ dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b/ ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
19. Odvolací súd konštatuje, že pojem „obvyklý pobyt“ nemá legálnu definíciu a súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“.
20. V danej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že maloletý L. sa narodil v J., Indickej republike (pripojený rodný list dieťaťa), matka a maloletý sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, matka v marci 2025 s maloletým opustila spoločnú domácnosť v Indickej republike a presťahovala sa na územie Slovenskej republiky, kde jej bolo Centrom D., F., so sídlom G. XX/X, F., poskytnuté ubytovanie, sociálne a podporné služby. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s otázkou obvyklého pobytu maloletého L., ktorý je možné korektne vyhodnotiť len v spojení so zásadnou otázkou, či jeho premiestnenie na územie Slovenskej republiky matkou bolo oprávnené, resp. neoprávnené (t. zn. že k nemu došlo bez súhlasu otca a otec sa v čase podania návrhu matky s premiestnením dieťaťa nezmieril), a či sa jedná len o krátkodobý pobyt, alebo o pobyt s úmyslom v Slovenskej republike maloletému dieťaťu trvale zastabilizovať jeho pomery. Pri závere o obvyklom pobyte maloletého dieťaťa v Indickej republike opomenul vyhodnotiť obsah matkou doloženej písomnej komunikácie rodičov z ktorej síce vyplýva, že otec v čase premiestnenia maloletého matkou (v marci 2025) s takýmto konaním matky nesúhlasil, plynutím času však bývanie matky s maloletým v Slovenskej republike postupne akceptoval a v správach z apríla 2025 dokonca sám matke navrhoval „...majme dom v Bratislave, chcem, aby si si ho zariadila v tvojom štýle...“ Zdôrazňuje, že samotný otec v podanom odvolaní konštatuje, že prechod maloletého na Slovensko v nádeji na stabilizáciu právnych vzťahov rešpektoval, akceptoval, že sa nejedná len o dočasné riešenie a každodenný život maloletého dieťaťa (vrátane jeho sociálnych, zdravotných a vzdelávacích potrieb) prebieha od marca 2025 výlučne na Slovensku.
21. Odvolací súd dáva napokon súdu prvej inštancie do pozornosti prehlásenie otca uvedené v odvolaní, že sa podrobuje právomoci slovenského súdu (Okresný súd Nitra) podľa § 39 ods. 4 písm. b/ Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré má pri predpoklade, že matka sa právomoci slovenského súdu podrobila tým, že na Okresný súd Nitra podala návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pri posúdení otázky právomoci súdu rovnako podstatný význam.
22. Vychádzajúc z uvedeného , odvolací súd preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. a/, b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní návrhu matky na úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (podľa § 100 C.m.p. zo zákona spojeného s konaním o rozvod manželstva) pri skúmaní svojej právomoci dôsledne posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím
súdom v predchádzajúcej časti rozhodnutia. V prípade, ak dospeje k úvahe o svojej právomoci na prejednanie návrhu matky aj v tejto časti , je povinný vo veci ďalej riadne konať spôsobom, aby bolo o pomeroch maloletého dieťaťa rozhodnuté v primeranej lehote.
23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).
24.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).