Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_72Cb-47-2026.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Area
Subarea
72Cb/47/2026
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľa: RukaRuke s.r.o., IČO: 57 141 347, so sídlom Družby 3510/30, 955 01 Topoľčany proti žalovanej: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX, XXX XX B. D., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zriaďuje v prospech navrhovateľa RukaRuke s.r.o., IČO: 57 141 347, so sídlom Družby 3510/30, 955 01 Topoľčany, záložné právo na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX, XXX XX B. D., pozostávajúcej z istiny 19 824,64 EUR, vyčísleného úroku 14 121,52 EUR, úroku z omeškania vo výške 16,15 % ročne zo sumy 19 824,64 EUR od 02.06.2026 do zaplatenia a trov upomínacieho konania 594,50 EUR, a to na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovanej, evidovaných Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. D., obec B. D., okres Košice-okolie: pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 241 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 97 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 81 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 99 m2, stavba – rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/X.
II. Navrhovateľ má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.7.2026 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi v prospech navrhovateľa záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 20.01.2026 poukázal sumu 20 000,00 EUR na bankový účet dlžníka uvedený v zmluve. Platba bola označená variabilným symbolom 2226 a správou pre príjemcu odkazujúcou na Zmluvu o úvere č. XX/ XXXX. Dlžník dňa 20.02.2026 uhradil prvú dohodnutú splátku vo výške 575,36 EUR. Tato úhrada v spojení so zmluvou a dokladom o čerpaní osvedčuje existenciu záväzkového vzťahu aj to, že dlžník začal záväzok podľa zmluvy plniť. Dlžník následne neuhradil splátky splatné dňa 20.03.2026, 20.04.2026 a 20.05.2026. Navrhovateľ ho najskôr upomienkou zo dňa 08.04.2026 vyzval na úhradu a upozornil na následky ďalšieho porušenia platobnej disciplíny. Dňa 16.05.2026 navrhovateľ samostatne vyzval dlžníka na úhradu omeškaných splátok a žalovanú na plnenie z ručenia. Výzva adresovaná žalovanej bola podľa údajov Slovenskej pošty doručená dňa 19.05.2026. Žalovaná tak bola preukázateľne oboznámená s omeškaním dlžníka a s tým, že navrhovateľ voči nej uplatnil ručiteľský záväzok.
Keďže omeškanie nebolo odstránené ani v dodatočnej lehote a boli splnené podmienky článku VIII zmluvy, navrhovateľ oznámením zo dňa 01.06.2026 vyhlásil úver za predčasne splatný. Zásielky adresované dlžníkovi aj žalovanej sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Zmluva výslovne určuje, že doporučená zásielka sa považuje za doručenú aj v prípade jej neprevzatia v odbernej lehote. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.06.2026 platobný rozkaz sp. zn. 19Up/930/2026, ktorým uložil dlžníkovi Verony service s. r. o. a žalovanej zaplatiť navrhovateľovi istinu 19 824,64 EUR, vyčíslený úrok 14 121,52 EUR, úrok z omeškania 16,15 % ročne zo sumy 19 824,64 EUR od 02. 06. 2026 do zaplatenia a trovy konania 594,50 EUR. Plnením jedného z povinných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť druhého. Platobný rozkaz bol obom povinným doručený zákonnou fikciou dňa 27.06.2026 a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.07.2026. Navrhovateľ dňa 27.07.2026 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie voči obom povinným a výslovne navrhol aj zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalovanej. Ku dňu podania tohto návrhu však ešte nebol navrhovateľovi oznámený poverený súdny exekútor a exekučné záložné právo nebolo na liste vlastníctva zapísané. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. D., obec B. D., okres Košice-okolie, v podiele 1/1, a to štyroch pozemkov a rodinného domu súpisné číslo 304 - pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 241 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 97 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 81 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 99 m2, stavba – rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/X. Na uvedených nehnuteľnostiach je v časti C listu vlastníctva zapísane záložne právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a. s. (ďalej len „VUB“) pod V 5249/23 zo dňa 13.11.2023. Podľa aktuálneho výpisu nie je v časti C zapísané ďalšie záložné právo. VUB začala výkon svojho záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Na liste vlastníctva je zapísane oznámenie o začatí výkonu záložného práva a oznámenie o dražbe konanej dňa 19.08.2026. Dražobníkom je spoločnosť U9 a navrhovateľom dražby je VUB. Prvé kolo dražby je naplánované na deň 19.08.2026 o 10:30 hod. v Košiciach. Najnižšie podanie je určené vo výške 147 000,00 EUR. Navrhovateľ si je vedomý, že prvé kolo nemusí byť úspešné; v takom prípade môže v rámci toho istého výkonu záložného práva nasledovať opakovaná dražba alebo ďalšie kolo dražby tých istých nehnuteľnosti. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník po úhrade nákladov dražby a uspokojení pohľadávok záložného veriteľa odovzdá zostávajúci výťažok bez zbytočných prieťahov predchádzajúcemu vlastníkovi, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak dôjde k úspešnému vydraženiu v prvom alebo v ďalšom kole a po uspokojení VÚB vznikne prebytok, bez ďalšieho zabezpečenia by bol odovzdaný žalovanej. V predmetnej veci nejde iba o všeobecnú obavu vyplývajúcu z neuhradenej pohľadávky. Existuje konkrétny, prebiehajúci a časovo bezprostredný proces speňažovania najvýznamnejšieho známeho majetku žalovanej. Úspešným vydražením sa nehnuteľný majetok zmení na peňažné prostriedky, ktoré možno po ich vyplatení okamžite previesť alebo spotrebovať. Žalovaná bola už dňa 19.05.2026 preukázateľne oboznámená s omeškaním dlžníka a bola vyzvaná na plnenie z ručenia. Napriek tomu neuhradila žiadnu časť pohľadávky. Následné oznámenie o predčasnej splatnosti si dlžník ani žalovaná neprevzali. Navrhovateľovi nie je známy iný majetok žalovanej, z ktorého by bolo možné pohľadávku v porovnateľnom rozsahu efektívne uspokojiť. Po získaní vykonateľného exekučného titulu navrhovateľ bezodkladne, dňa 27.07.2026, podal návrh na vykonanie exekúcie a výslovne navrhol zriadenie exekučného záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach. Samotné podanie exekučného návrhu však záložné právo nevytvára a nehnuteľnosti tým neboli zablokované. Pred vznikom exekučného záložného práva musí byť vec pridelená súdnemu exekútorovi, musia byť vykonané zákonom vyžadované úkony a záložné právo musí byť zapísané do katastra. Vzhľadom na dražbu určenú na 19.08.2026 nie je isté, že tieto úkony budú vykonané pred úspešným vydražením. Pri nezmenenom stave listu vlastníctva by záložné právo navrhovateľa bolo zapísané za záložným právom VÚB. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka majú pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom ostatní záložní veritelia právo na uspokojenie zo zvyšného výťažku podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Navrhovateľ preto nežiada neopodstatnenú výhodu, ale zachovanie poradia a majetkovej hodnoty, ktoré by mohol štandardne nadobudnúť zriadením exekučného alebo súdneho záložného práva.
Podľa § 343 ods. 1 CSP môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Všetky zákonné predpoklady sú splnené: nárok navrhovateľa je peňažný, je hodnoverne osvedčený a nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá za pohľadávku zodpovedá ako ručiteľka. Dôvodnosť nároku je osvedčená nielen úverovou zmluvou, dokladom o čerpaní, prvou splátkou, výzvami a ručiteľským vyhlásením, ale najmä právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, ktorým Okresný súd Banská Bystrica uložil žalovanej povinnosť na plnenie. Na účely zabezpečovacieho opatrenia ide o vysokú mieru osvedčenia existencie a výšky nároku. Obava z ohrozenia exekúcie je konkrétna. Na nehnuteľnostiach už viazne prednostné záložné právo a jeho výkon už vstúpil do štádia zverejnenej dražby. Ak sa nehnuteľnosti vydražia skôr, než navrhovateľ získa a zapíše vlastné záložné právo, žalovaná prestane byť ich vlastníčkou a možnosť vytvoriť záložné zabezpečenie na tomto majetku zanikne. Zriadenie záložného práva je primerané. Pohľadávka zabezpečovaná návrhom predstavuje pevnú sumu 34 540,66 EUR s presne určeným príslušenstvom. Nehnuteľnosti sa dražia ako jeden funkčný celok a súčasne sú už zaťažené prednostným záložným právom VÚB, preto nemožno mechanicky porovnávať celú hodnotu nehnuteľností iba s pohľadávkou navrhovateľa. Zabezpečovacie opatrenie žalovanej nebráni nehnuteľnosti užívať ani neblokuje výkon prednostného záložného práva VÚB. Podľa § 343 ods. 2 CSP sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia, avšak vzniká až zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP môže výkon takto zriadeného záložného práva nastať až po právoplatnom priznaní zabezpečenej pohľadávky súdnym rozhodnutím. Táto podmienka je už splnená, keďže platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 07. 2026. Navrhované opatrenie teda nepredstavuje okamžité odňatie majetku žalovanej, ale zákonom predpokladané zabezpečenie výkonu právoplatne priznanej pohľadávky. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie nevylučuje potrebu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože ku dňu podania návrhu nevzniklo exekučné záložné právo a žalovaná je naďalej výlučnou vlastníčkou dražených nehnuteľností. Ak prvé kolo dražby nebude úspešné, včas zapísané súdne záložné právo bude chrániť postavenie navrhovateľa pri opakovanej alebo ďalšej dražbe. Ak dôjde k úspešnému výkonu prednostného záložného práva až po zápise súdneho záložného práva, navrhovateľ bude mať právo domáhať sa uspokojenia zo zvyšného výťažku podľa svojho poradia.
3. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil tieto dôkazy: Zmluvu o úvere č. 22/2026 zo dňa 20. 01. 2026 vrátane splátkového kalendára, Potvrdenie Fio banky, a.s., o platbe 20 000,00 EUR zo dňa 20.01.2026, Potvrdenie Fio banky, a.s., o prijatej platbe 575,36 EUR zo dňa 20.02.2026, Upomienku zo dňa 08.04.2026 a potvrdenie o jej poštovom podaní, Výzvu dlžníkovi zo dňa 16. 05. 2026, výzvu ručiteľke zo dňa 16.05.2026, potvrdenie o podaní a výpis sledovania zásielky RG155880430SK, Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 01. 06. 2026, potvrdenie o poštovom podaní a výpisy sledovania zásielok RG163172319SK a RG163172322SK, Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.06.2026, sp. zn. 19Up/930/2026, Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu; potvrdenie o podaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 27.07.2026; kópiu návrhu na vykonanie exekúcie, Výpis z listu vlastníctva č. XXX - oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. 73/2026, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. 73/2026 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 137/2026 dňa 17. 07. 2026.
4. Podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
13. Podľa § 151b ods. 1 prvá veta OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
14. Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
15. Podľa § 151c ods. 2 OZ, záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
16. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
17. Podľa § 151g ods. 1 druhá veta OZ, ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
18. Podľa § 151mb ods. 1 OZ, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
19. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia, a teda posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,
legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a že jej exekúcia bude ohrozená, resp. preukázať dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená.
20. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.
21. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
22. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
23. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
24. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa, ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, súd preskúmal splnenie všetkých vyššie uvedených podmienok a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný.
25. Žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana predložením exekučného titulu, vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.z. 19Up/930/2026 zo dňa 11.6.2026.
26. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania je v danom prípade namieste, keďže v súdnom konaní bola v prospech veriteľa judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní. V súlade s § 61q ods. 2 EP „exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí“. Záložný veriteľ VÚB a.s. ako prednostný veriteľ má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu a toto právo by nemalo byť obmedzované ani záložnými veriteľmi so záložnými právami, ktoré vzniknú neskôr. Tento legitímny cieľ, ale na druhej strane neznemožňuje
a nemôže úplne znemožniť uplatňovanie práv ostatných veriteľov voči dlžníkovi. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa navrhovateľ ako veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
27. Ak by sa záloh speňažil na dobrovoľnej dražbe, naložil by dražobník s výťažkom tak, že najskôr odpočíta náklady dražby, potom vyplatí vykonávajúcemu záložnému veriteľovi jeho zabezpečenú pohľadávku (tiež aj jeho pohľadávku na úhradu nevyhnute a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva podľa § 151l ods. 3 OZ) a zvyšok výťažku by odovzdal priamo záložcovi, ktorý s ním môže voľne nakladať. Keďže nariadením zabezpečovacieho opatrenia získa navrhovateľ ako veriteľ postavenie záložného veriteľa dražobník musí zvyšok výťažku uložiť do notárskej úschovy v prospech záložného veriteľa so záložným právom s neskorším poradím a záložcu. Zo zákona o dobrovoľných dražbách zároveň vyplýva hmotnoprávna povinnosť predchádzajúceho vlastníka veci (záložcu) odovzdať vydraženú nehnuteľnosť vydražiteľovi. Žalovaná prestane byť vlastníčkou nehnuteľností a možnosť zriadiť k ním záložné právo zanikne.
28. Nakladaním žalovanej so zvyškom výťažku by mohli boli práva navrhovateľa zmarené alebo významne sťažené tým, že majetok žalovanej by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje dôvodná obava, reálna hrozba úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Týmto konaním v čase medzi právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a včasným začatím exekúcie, resp. vznikom exekučného záložného práva na nehnuteľnosť žalovanej navrhovateľ osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, ktoré nebude možné odvrátiť pri dodržaní zákonných postupov a lehôt v exekučnom poriadku.
29. Navyše súd uvádza, že zriadenie záložného práva nie je neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalovanej, nakoľko žalovaná dobrovoľne nesplnila svoj záväzok voči navrhovateľovi a iný majetok žalovanej nie je známy, predstavuje výťažok z dražby nehnuteľností žalovanej jediný zdroj uspokojenia judikovanej pohľadávky navrhovateľa.
30. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nehnuteľnosti žalovanej sú spôsobilým predmetom záložného práva a zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku navrhovateľa pri súčasnom osvedčení existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie zo strany navrhovateľa.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255 ods. 1 CSP. Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd zabezpečovacie opatrenie nariadil, a preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§365 ods. 3CSP)