Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_81C-48-2026.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Subarea
81C/48/2026
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. a 2/ E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obaja zastúpení Mgr. Tomášom Dragulom, advokátom so sídlom Centrum 26/31, 017 01 Považská Bystrica, IČO 51 339 692, proti povinnej F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX/XX, XXX XX D. o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Povinnej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali uloženia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnej povinnosť odstrániť dodatočne postavený múr (stenu), priliehajúci k jej rodinnému domu so súp. č. XXX, postavenému na pozemku parc. č. C. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, ktorý bol postavený na pozemku parc. č. C. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, a to v lehote troch dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2, rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. C. XXXX/X, ako aj pozemkov parc. č. C. XXXX/X a č. C. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX. Povinná je výlučnou vlastníčkou susediaceho rodinného domu so súp. č. XXX a pozemku parc. č. C. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX. Rodinný dom povinnej bol postavený na hranici s ich nehnuteľnosťami, pričom jedna dodatočne postavená stena tohto domu sa nachádza na pozemku parc. č. C. XXXX/X patriacom do ich podielového spoluvlastníctva. Skutočnosť, že išlo o dodatočne postavenú stenu, odvodzovali najmä z priloženej fotodokumentácie, z ktorej malo byť zrejmé jej oddelenie od ostatnej stavby, ako aj to, že bola postavená za oplotením oddeľujúcim obe nehnuteľnosti. Zároveň poukazovali na to, že celá táto stena sa od rodinného domu povinnej odchyľovala smerom nad ich pozemok, a preto podľa nich nemohla predstavovať pevný stavebný základ rodinného domu. Za podstatný dôvod potreby bezodkladnej súdnej ochrany označili najmä postupné zhoršovanie technického stavu predmetnej steny. Tvrdili, že v súčasnosti, ako aj v minulosti, z nej opadávala omietka, pričom k jej opadávaniu dochádza častejšie a vo väčšom množstve než predtým. Takýto stav je nebezpečný, keďže predstavuje hrozbu pre ich majetok a zdravie, pričom na dotknutom pozemku sa zdržiavajú aj maloleté deti navrhovateľa 1/ a tiež vnuci navrhovateľky 2/, ktoré môžu byť takto zranené. Stenu sa nachádza v „dezolátnom stave“, čo dokladovali predloženou fotodokumentáciou. Súčasne poukázali na obdobný stav fasády rodinného domu povinnej, z čoho vyvodzovali, že bez vykonania potrebných opatrení bude technický stav steny pokračovať v zhoršovaní. Mali preto za to, že ponechaním stavby v existujúcom stave dochádza k bezprostrednému ohrozeniu ich majetku, zdravia a života ako aj majetku, zdravia a života ich blízkych osôb. Predmetný múr sa nachádza na ich pozemku bez ich súhlasu a stavebného povolenia, pričom nebol zakreslený ani v katastrálnej mape. Podľa ich názoru tak bol postavený bez akéhokoľvek právneho dôvodu a jeho ponechaním povinná neoprávnene zasahuje do
ich vlastníckeho práva k pozemku parc. č. C. XXXX/X. Za rozhodujúce pritom považovali nielen samotné umiestnenie stavby na cudzom pozemku, ale aj jej aktuálny technický stav a naklonenie smerom nad ich nehnuteľnosť. Pred podaním návrhu sa snažili vzniknutú situáciu opakovane vyriešiť mimosúdnou cestou. Povinnú viackrát vyzývali na nápravu, a to už v období, keď múr ešte nebol odchýlený nad ich pozemok v takom rozsahu, ako v čase podania návrhu. Napriek týmto výzvam však podľa ich tvrdení k odstráneniu závadného stavu nedošlo a stav múru sa naďalej zhoršoval. O ochranu svojich práv sa obrátili aj na Mesto D., a to podaním zo dňa 16.10.2023. Konajúci orgán však vzniknutý stav nevyhodnotil ako taký, ktorý si vyžaduje poskytnutie ochrany podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Ich snahou tak pôvodne nebolo riešiť vec súdnou cestou, ale dosiahnuť nápravu prostredníctvom mimosúdnych postupov a príslušných orgánov. V snahe vyriešiť susedský spor bez súdneho konania zaslal navrhovateľ 1/ povinnej aj cenovú ponuku na odkúpenie jej nehnuteľnosti spolu so zhrnutím skutkového stavu. Povinná túto ponuku prevzala dňa 05.05.2026, avšak na ňu žiadnym spôsobom nereagovala. Vzhľadom na pokračujúce zhoršovanie stavu a nimi tvrdené ohrozenie zdravia a majetku následne podali dňa 03.06.2026 podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín. Z odpovede zo dňa 24.06.2026 vyplynulo, že sa ochrany svojich práv majú domáhať na súde, a to prípadne aj prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súdnemu konaniu sa chceli vyhnúť a mali záujem vzniknutú situáciu vyriešiť iným spôsobom. Čakali preto na výsledok konania pred Mestom D. a využívali možnosti mimosúdneho riešenia. Keďže tieto postupy neviedli k náprave a technický stav múru sa naďalej zhoršuje, podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovali za poslednú možnosť, ako ochranu svojich práv v časti opadávajúcej omietky z dodatočne postaveného múra a nachýlenia múra nad ich pozemok. Poukázali na postupné zhoršovanie stavu dodatočne postaveného múru (steny), najmä pokiaľ ide o opadávanie omietky. Na fotografii č. 1 bola zachytená opadnutá časť omietky s viditeľným malým množstvom tehál, na fotografii č. 2 opadnutá časť omietky zarastená zeleňou, zachytávajúca stav približne v mesiaci jún 2026, a na fotografii č. 3 aktuálny stav, pri ktorom už bola opadnutá taká časť omietky, že bolo viditeľné väčšie množstvo tehál. Na fotografiách č. 4 a 5 je zachytená takmer úplne opadnutá omietka z bočného pohľadu na múr, na fotografiách č. 6 až 8 stav „odchýleného“ dodatočne postaveného múru (steny) ako aj jeho umiestnenie vo vzťahu k spoločnému oploteniu so zelenou zatemňovacou zástenou. Fotografie č. 9 a 10 zachytávajú stav steny rodinného domu patriaceho povinnej. Uvedenou fotodokumentáciou tak preukazovali svoje tvrdenie o postupnom zhoršovaní technického stavu predmetného múru. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovali tým, že povinná výrazným spôsobom zasahuje do ich vlastníckych práv k pozemku parc. č. C. XXXX/X a k rodinnému domu, pričom ponechaním predmetnej stavby v „dezolátnom stave“ súčasne dochádza k ohrozeniu ich majetku a zdravia ako aj majetku a zdravia ich blízkych osôb. Vzhľadom na neúspešnosť predchádzajúcich pokusov o mimosúdne vyriešenie veci a pokračujúce zhoršovanie stavu múru považovali okamžitý zásah súdu za nevyhnutný. Na osvedčenie tvrdených skutočností k návrhu pripojili: výpis z listu vlastníctva č. XXXX H. I. XXXX, k.ú. D., kópiu katastrálnej mapy, žiadosť zo dňa 16.10.2023, zhrnutie skutkového stavu a cenovú ponuku zo dňa 05.05.2026, žiadosť zo dňa 03.06.2026, podnet zo dňa 3.6.2026 a zo dňa 24.6.2026, prípis zo dňa 10.07.2026 a fotodokumentáciu.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP”) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods.2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
5. Súd sa oboznámil s podaným návrhom vrátane pripojených listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
6. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len vtedy, ak sú splnené základné podmienky podľa citovaného § 325 ods.1 C.s.p. Tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu, keď žalobca je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu žalobcu, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je žalobca povinný osvedčiť. Základným determinantom je teda obsah samotného návrhu. Potreba úpravy musí byť bezodkladná (čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti) v prípade, ak je potrebné zabrániť
vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého účastníka. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu, a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru, pričom zároveň súdna prax vyžaduje naplnenie aj takej podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
7. Navrhovatelia potrebu bezodkladnej úpravy odôvodnili tým, že povinná neoprávnenou a nepovolenou stavbou (múrom) ohrozuje ich majetok a zdravie, nakoľko z nej opadáva v značnom rozsahu omietka a zároveň sa odchýlila až nad pozemok navrhovateľov.
8. Po preskúmaní návrhu súd dospel k záveru, že navrhovatelia síce vyčerpávajúcim spôsobom opísali skutočnosti, na základe ktorých odvodzujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, avšak tieto skutkové tvrdenia riadne a presvedčivo neosvedčili, resp. tieto sami o sebe neodôvodňujú potrebu bezprostredného zásahu súdu formou neodkladného opatrenia.
9. Z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX mal súd osvedčené vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam označeným v návrhu, a teda aj existenciu susedných nehnuteľností vo vlastníctve sporových strán. Z predloženej fotodokumentácie mal súd zároveň osvedčené, že múr, ktorého odstránenia sa navrhovatelia domáhali, sa nachádzal v stave vykazujúcom poškodenie jeho povrchovej vrstvy, pričom na viacerých miestach bola omietka opadnutá a bolo odkryté tehlové murivo. Z jednotlivých fotografií bolo tiež zrejmé, že rozsah opadnutej omietky nebol na všetkých fotografiách rovnaký. Uvedené skutočnosti však podľa názoru súdu samy osebe nepostačujú na záver, že boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Predmetom návrhu totiž nebolo uloženie povinnosti vykonať dočasné zabezpečovacie opatrenia, odstrániť uvoľnené časti omietky, zabezpečiť múr proti opadávaniu jeho častí alebo vykonať iné opatrenie smerujúce k dočasnému odstráneniu tvrdeného nebezpečenstva, ale uloženie povinnosti odstrániť celý dodatočne postavený múr (stenu), a to v lehote troch dní od doručenia uznesenia. Takto formulovaná povinnosť predstavuje mimoriadne intenzívny zásah do existujúceho stavu, ktorého následky by boli fakticky nezvratné. Hoci Civilný sporový poriadok nevylučuje, aby bol obsah neodkladného opatrenia totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), ak to povaha veci pripúšťa, táto skutočnosť však nezbavuje žalobcov povinnosti hodnoverne osvedčiť potrebu práve takéhoto bezodkladného zásahu. Z predložených dôkazov bolo možné osvedčiť poškodenie a opadávanie omietky, nie však navrhovateľmi tvrdenú takú mieru narušenia samotnej stavebnej konštrukcie múru (ani jeho vychýlenie), z ktorej by vyplývala bezprostredná hrozba jeho zrútenia alebo iného závažného ohrozenia života a zdravia osôb nachádzajúcich sa na susednom pozemku. Navrhovatelia síce tvrdili, že múr je „odchýlený“, jeho stav sa postupne zhoršuje a môže dôjsť nielen k opadávaniu omietky, ale aj tehál, ktoré môžu zraniť osoby pohybujúce sa v jeho blízkosti, vrátane maloletých detí, uvedené tvrdenia však žiadnym spôsobom neosvedčili a neboli podporené žiadnymi dôkazmi napr. statickým posudkom, odborným vyjadrením osoby s príslušnou odbornou spôsobilosťou, výsledkom stavebno-technickej obhliadky ani rozhodnutím príslušného orgánu konštatujúcim havarijný alebo bezprostredne nebezpečný stav stavby. Súd pritom nemohol zo samotnej fotodokumentácie vyvodzovať odborné závery o statickej stabilite stavebnej konštrukcie. Z fotografií bolo možné vizuálne zistiť rozsiahle poškodenie omietky a odkrytie časti muriva, nie však spoľahlivo posúdiť, či bolo narušené samotné murivo, či predmetná stena stratila statickú stabilitu, v akom rozsahu bola prípadne vychýlená, či hrozilo jej zrútenie a predovšetkým, či bolo z technického hľadiska nevyhnutné odstrániť celú stenu. Rovnako zo skutočnosti, že na jednotlivých fotografiách bol zachytený rozdielny rozsah opadnutia omietky, bolo možné usudzovať pokračujúce poškodzovanie jej povrchovej vrstvy, avšak bez odborného podkladu nebolo možné stotožniť postupné opadávanie omietky s postupnou stratou statickej stability celého múru. Za dostatočné osvedčenie potreby úplného odstránenia múru súd nepovažoval ani podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu zo dňa 03.06.2026 a odpoveď zo dňa 24.06.2026. Z obsahu tvrdení navrhovateľov nevyplynulo, že by príslušný orgán na základe odbornej obhliadky konštatoval havarijný stav predmetného múru alebo potrebu jeho bezodkladného odstránenia. Skutočnosť, že navrhovatelia boli odkázaní na možnosť domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, sama osebe neosvedčovala existenciu podmienok na nariadenie konkrétneho neodkladného opatrenia požadovaného v tomto konaní. Súd nepovažoval za postačujúce ani tvrdenie, že predmetný múr bol postavený bez súhlasu navrhovateľov na pozemku v ich podielovom spoluvlastníctve a nebol
zakreslený v katastrálnej mape. Uvedené okolnosti mohli byť významné pre posúdenie existencie a rozsahu vlastníckeho nároku navrhovateľov a prípadne pre rozhodnutie vo veci samej. Samotná existencia sporu o oprávnenosť umiestnenia stavby na pozemku však bez ďalšieho nezakladá potrebu tak vážneho zásahu akým je jej bezodkladné odstránenie prostredníctvom neodkladného opatrenia. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili umiestnenie múru na svojom pozemku z katastrálnej mapy a fotodokumentácie, z týchto podkladov nebolo možné s potrebnou mierou istoty určiť presný priebeh vlastníckej hranice v teréne a presnú polohu stavebnej konštrukcie vo vzťahu k tejto hranici. Na takéto zistenie nebolo predložené geodetické zameranie, geometrický plán ani iný odborný podklad. Táto rozhodujúca skutočnosť taktiež nebola na účely požadovaného zásahu dostatočne osvedčená. Tvrdenia o predchádzajúcich pokusoch vyriešiť vec mimosúdnou cestou, či podanie adresované Mestu D. zo dňa 16.10.2023, cenová ponuka zo dňa 05.05.2026, ako aj následné podania a podnet na výkon štátneho stavebného dohľad, preukazujú existenciu dlhodobejšieho sporu medzi stranami a snahu navrhovateľov dosiahnuť jeho riešenie, neosvedčujú však samy osebe naliehavosť úplného odstránenia múru v lehote troch dní. Súd v tejto súvislosti prihliadol aj na časové okolnosti tvrdené samotnými navrhovateľmi. Z návrhu vyplývalo, že problematický stav múru a spor medzi stranami existovali dlhší čas a navrhovatelia sa už podaním zo dňa 16.10.2023 obracali na Mesto D.. Hoci samotné dlhšie trvanie sporného stavu nevylučovalo vznik neskoršej potreby bezodkladnej súdnej ochrany, bolo potrebné osvedčiť takú aktuálnu zmenu okolností, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Zhoršenie rozsahu opadávania omietky bolo fotografiami osvedčené, avšak nebola osvedčená taká zmena statického alebo stavebno-technického stavu múru, ktorá by odôvodňovala jeho bezodkladnú demoláciu. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na požiadavku primeranosti navrhovaného opatrenia. Povinnosť odstrániť celý múr v lehote troch dní by predstavovala podstatne intenzívnejší zásah, než aký zodpovedal rozsahu skutočností hodnoverne osvedčených predloženými dôkazmi. Ako už bolo uvedené, súd mal za osvedčené poškodenie omietky, nemal však osvedčenú nevyhnutnosť odstránenia samotnej stavebnej konštrukcie. Na uvedenom závere nič nemení ani tvrdenie, že sa v blízkosti múru zdržiavajú maloleté deti. Súd nespochybňuje potrebu ochrany života a zdravia osôb ani možnosť, že opadávajúce časti omietky môže predstavovať určité bezpečnostné riziko. Predmetom rozhodovania však nebolo všeobecné posúdenie vhodnosti technického stavu múru, ale splnenie zákonných podmienok na uloženie konkrétnej navrhovateľmi požadovanej povinnosti – odstránenia celého múru. Takáto potreba z predložených dôkazov osvedčená nebola.
10. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že týmto rozhodnutím nekonštatuje, že predmetný múr je staticky bezpečný, ani že navrhovateľom nesvedčí právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Takéto závery by presahovali rámec rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pri absencii odborného dokazovania ich nebolo možné prijať. Predmetom posúdenia bolo výlučne to, či žalobcovia hodnoverne osvedčili existenciu takých okolností, ktoré vyžadovali bezodkladné uloženie nimi navrhovanej povinnosti.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Zároveň platí, že ak po zamietnutí návrhu dôjde k relevantnej zmene skutkových okolností (napr. pri prípadnom ďalšom zhoršení technického stavu múru), predchádzajúce zamietnutie nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci pre nový návrh.
12. Súd preto dospel k záveru, že navrhovatelia síce osvedčili existenciu sporného susedského vzťahu a poškodenie predmetného múru spočívajúce najmä v opadávaní omietky, neosvedčili však potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v nimi požadovanom rozsahu, teda nevyhnutnosť úplného odstránenia múru v lehote troch dní. Keďže neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, súd podľa § 328 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd však považuje za potrebné dodať, že toto rozhodnutie neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, ale len potrebu okamžitého zásahu súdu do existujúceho stavu.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p. Povinná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na tunajšom súde v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené ostatným účastníkom.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).