Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-29-2021.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36Csp/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu : LYVINA, s.r.o., sídlo : Rozvojová 2, Košice, IČO : 44 796 692, zastúpený advokátom : JUDr. Juraj Gavalčin, sídlo : Platanová 5, Košice, proti žalovanému : D. Y. - S., N. : Ž.O. XXXX/X, H., F. : XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 733,72 eur istiny s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 583,72 eur istiny a 40,00 eur titulom práva na uhradenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne nasledovne : zo sumy 366,86 eur od 3.12.2017 do 12.11.2018, zo sumy 216 eur od 13.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 366,86 eur od 3.12.2017 do zaplatenia.
III. Žalobu v časti nad priznaný nárok zamieta.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 59,12 % jeho trov konania.
V. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 25.6.2020 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 733,72 eur titulom nároku na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru ( potravinárske výrobky ), s tým že žalovaný dňa 12.11.2018 vykonal čiastočnú úhradu faktúry č. 201708105 vo výške 150,- eur. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne nasledovne : zo sumy 366,86 eur od 3.12.2017 do 12.11.2018, zo sumy 216 eur od 13.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 366,86 eur od 3.12.2017 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania a právo na nahradenie paušálnej náhrady nákladov vymáhania vo výške 40,00 eur.
2. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil a predložil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy : Dodací list č. 170520 ( č.l. 10 ); faktúru č. 201708105 zo dňa 1.12.2017, splatnú dňa 2.12.2017 a vystavenú na sumu 366,86 eur ( č.l. 11 ), faktúru č. 201708105 zo dňa 1.12.2017, splatnú dňa 2.12.2017 a vystavenú na sumu 366,86 eur ( č.l. 13 ) a príjmový pokladničný doklad ( č.l. 11 ).
3. Žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril a vo veci nariadeného pojednávania sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil, t.j. žalovaný na svoju obranu nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. Z dôvodu pasivity žalovaného súd vo veci konal a rozhodol aj bez zistenia jeho stanoviska a to na základe prostriedkov procesného útoku žalobcu ( v tomto odôvodnení uvedené tvrdenia žalobcu a žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré s ohľadom na znenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považuje za nesporné).
5. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
6. Podľa § 411 Obchodného zákonníka je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
7. Podľa § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
8. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka : „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.“
9. Podľa § 369 ods. 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka : „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
10. Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka : „ (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.“
11. Na základe vykonaného dokazovania ( vychádzajúc z podaní žalobcu a tiež z ním predloženého vyššie uvedených listinných dôkazov - ods. 2 odôvodnenia ) súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania v rámci ich zmluvného vzťahu podľa § 409 a nasledujúcich Obchodného zákonníka vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru ( potravinárske výrobky ) a to v celkovej sume 733,72 eur, ktorú žalovaný doposiaľ v časti 583,72 eur neuhradil. Táto cena mala byť s poukazom na znenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka uhradená v lehote splatnosti uvedenej vo vyššie uvedených faktúrach žalobcu ( vystavená bola po predaji - odovzdaní tovaru ). Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil riadne a včas, preto sa dostal do omeškania s uhradením kúpnej ceny, pričom omeškanie vzniklo deň po uplynutí splatnosti faktúry.
12. Z dôvodu vzniku omeškania žalovaného s uhradením peňažnej pohľadávky žalobcu vznikol žalobcovi voči žalovanému aj nárok na uhradenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. a to minimálne vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku.
13. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka : „Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
14. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka : „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“
15. Žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením pohľadávok žalobcu, preto mu podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení ( ods. 13 a 14 ) vznikol tiež nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur.
16. Žalobca si v rámci svojho žalobného návrhu uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie kúpnej ceny v celkovej výške 733,72 eur. Časť tejto pohľadávky v sume 150,- eur bola dňa 12.11.2018 uhradená ( viď žaloba + pokladničný doklad č.l. 11 ). Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola v časti o zaplatenie 150,- eur čiastočne neoprávnená, preto súd žalobu vo svojom výroku III tohto rozsudku čiastočne zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku : „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a to tak, že sa žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu. Pomerný úspech žalobcu 52,12 % vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol úspešný v 79,56 % z uplatnenej čiastky, pričom úspech žalovaného bol 20,44 % ( pomer úspechu žalobcu teda predstavuje rozdiel 79,56 % - 20,44 % ).
18. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).
19. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.