Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-24-2020.pdf
PDF · 113.45 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne BK SERVIS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Prašná 6, IČO: 36 586 188, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 269,66 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 269,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 269,66 eura od 21.12.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 269,66 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že 27.06.2019 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle S. C. X. P-J/C. U.: F ktoré v tom čase patrilo J. Y. (ďalej len „poškodený“). Poistná udalosť bola hlásená žalovanej, pretože poškodený mal u nej uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla. Poškodený si dal motorové vozidlo opraviť u žalobkyne. Za opravu motorového vozidla vystavila žalobkyňa faktúru č. 20190217 znejúcu na sumu 1.734,02 eura bez DPH (2.080,82 eura s DPH). Žalovaná poistnú udalosť evidovala pod č. 9851262093. Oznámením o poistnom plnení z 09.12.2019 žalovaná poškodenému oznámila, že 05.12.2019 ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti a priznala poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti (v sume 200 eur) v sume 1.611,16 eura s DPH. Žalovaná teda nepriznala sumu 269,66 eura s DPH. Dôvodom nepriznania vyššie uvedenej peňažnej sumy bola neprimerane účtovaná cena práce - priznaná sadzba za normohodinu práce v sume 20 eur bez DPH a neprimerane účtované množstvo lakovacieho materiálu. Nepriznaná suma bola zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.12.2019 postúpená poškodeným na žalobkyňu. Ku kráteniu poistného plnenia uviedla, že toto nemá zákonný ani zmluvný podklad, jeho cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia. Žalobkyňa žiada zaplatiť len sumu, ktorá bola skutočne uhradená za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobkyňa pri oprave poškodeného motorového vozidla postpovala tak, aby bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola uskutočnená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, ich cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako pred škodovou udalosťou. K samotnému kráteniu uviedla, že poškodené motorové vozidlo patrí do kategórie nižšia stredná trieda. Poukázala na cenníky
mechanických a lakovacích prác servisov v danom regióne Auto Gábriel, s.r.o. Košice - 55 eur bez DPH za normohodinu mechanických, klampiarskych a lakovacích prác, Moris Slovakia s.r.o. - 50 eur bez DPH za normohodinu mechanických prác a 52 eur bez DPH za normohodinu klampiarskych a lakovacích prác. Žalobkyňa si za normohodinu prác účtovala sumu 30 eur bez DPH, čo je v porovnaní s inými autoservismi nižšia cena, a preto nepovažuje za dôvodné nepriznanie ceny práce v plnej výške. Ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom spochybňovania kvality opravy a dôvodom krátenia. Za rozporné s právnou úpravou označila rozlišovanie medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi. Poškodený nemá povinnosť si dať opraviť poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise a žalovaná nemôže určovať, že náklady na opravu preplatí v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravene v servise určenom žalovanou. Žalovaná neuviedla na základe čoho vypočítala normohodinu práce, nepredložila kalkuláciu, podľa ktorej vykonávala šetrenie škodovej udalosti. Navyše v danom spore ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže výplata poistného plnenia prináležala poškodenému, ktorý v postavení spotrebiteľa podpísal limitáciu priznanej výšky normohodiny v poistnej zmluve. Z limitácie hodinovej sadzby práce 25 eur bez DPH nie je zrejmé na aké druhy motorových vozidiel sa vzťahuje, nie je zrejmé na aký región sa vzťahuje a ani čo táto normohodina zahŕňa. Požadovala preto, aby súd zaviazal žalovanú na doplatenie sumy 269,66 eura, o ktorú žalovaná neoprávnene krátila poistné plnenie. Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 269,66 eura a počítaný od 21.12.2019, pretože žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 05.12.2019, poistné plnenie do pätnástich dní od skončenia vyšetrovania neposkytla, a preto je s poskytnutím poistného plnenia v omeškaní od 21.12.2019. Tvrdenia preukazovala cenníkmi servisných služieb spoločnosti Auto Gábriel, s.r.o. Košice a Moris Slovakia s.r.o., faktúrou č. 20190217 z 12.11.2019, listinou „registrácie nových osobných automobilov v SR“, oznámením o poistnom plnení č. 9851262093 z 09.12.2019, faktúrou č. 412190738 zo 04.11.2019, zápisom o poškodení motorového vozidla, návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. 572, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie vozidiel auto komplet č. 913 (ďalej len „zmluvné dojednania“), zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.12.2019, kalkuláciou nákladov na opravu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 06.04.2020 platobný rozkaz sp. zn. 28Up/360/2020, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Návrh žalobkyne označila za nespĺňajúci kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Poškodený mal totiž voči žalobkyni záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, a teda predstavoval dlžníka žalobkyne. Za daných okolností preto poškodený nemohol so žalobkyňou platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky zároveň považovala za absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia poukázala na oznámenie o poistnom plnení, z ktorého sa žalobkyňa dozvedela z akého dôvodu nebolo plnenie poskytnuté. Nároky žalobkyne označila preto za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 06.07.2020, v ktorom zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne uviedla, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobkyňou a žalovanou, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Uplatnený nárok vznikol krátením poistného plnenia, ktoré si žalobkyňa uplatnila na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovanou. Z podstaty poistenia nevyplýva, že by poistený mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu, pretože by sa to priečilo samotnému princípu poistenia. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť podmieňujúca vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Poškodený tak postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanej ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobkyne predstavovala iba vyčíslenie. Zmluvu o postúpení pohľadávky označila za takú, ktorá má všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V zmluve postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je správna a úplná. Musel mať preto vedomosť o tom, že pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavil vôľu pohľadávku v konkrétnej výške vzniknutú z konkrétneho dôvodu postúpiť. Napokon zdôraznila, že žalovaná v odpore
nijako nevyvrátila uplatnený nárok a nepredložila ani žiadne dôkazy na podloženie krátenia poistného plnenia.
5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 05.05.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti sporových strán. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom žalobkyňa upustila od návrhu na vykonanie dokazovania pripojením likvidačného spisu. Žalovaná nad rámec vyjadrení v odpore uviedla, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje prejav vôle poškodeného na postúpenie pohľadávky. Zároveň nebola predložená žiadna listina, ktorej predmetom má byť odplata za postúpenie pohľadávky. Poškodený neutrpel žiadnu škodu a nevynaložil žiadne finančné prostriedky na opravu motorového vozidla. K limitácii normohodiny žalobkyňa uviedla, že táto limitácia je v rozpore s blokovou výnimkou. Ak autoservis dodrží technologický proces opravy nie je možné znevýhodňovať neautorizované servisy, pretože ide o porušovanie hospodárskej súťaže. Žalovaná k otázke súdu, prečo bola akceptovaná suma 46 eur uviedla, že táto bola priznaná za opravu po krupobití, čo je náročnejšia oprava. Oprava v dôsledku krupobitia v zmluvných dojednaniach absentuje, a preto žalovaná akceptovala vyššiu normohodinu.
7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu a či krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej bolo oprávnené. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 6. opätovne opakovať.
8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
10. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
12. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
13. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
14. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
15. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa článku IX plnenie poisťovne bod 4. zmluvných dojednaní poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonané v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.
18. Podľa článku IX plnenie poisťovne bod 2. písm. c) zmluvných dojednaní po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne. Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálna akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH.
19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Následne sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.12.2019 uzavretou medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, postupca prehlasuje, že má voči žalovanej pohľadávku z poistnej udalosti č. 9851262093 vo výške 269,66 eura. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody.
20. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v doplatení kráteného poistného plnenia, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu opravy poškodeného motorového vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmlúv o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni. Bol postúpený konkrétny nárok na poistné plnenie v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmlúv je riadne určený. Z obsahu zmlúv vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Postupca (poškodený) v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka (žalobkyňu), a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlásili, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou žalobkyňa preukázala aktívnu vecnú legitimáciu (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/156/2019 z 19.05.2020). Možno preto uzavrieť, že samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku poistnej udalosti, pričom faktúra vystavená žalobkyňou slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobkyňa žiada iba
zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Vzhľadom na to, že poškodený mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovanou, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanej. Nie je sporné, že faktúru č. 20190217 vystavila žalobkyňa poškodenému, teda na základe faktúry mal plniť poškodený žalobkyni. Žalobkyňa nemohla faktúru vystaviť priamo žalovanej, pretože s ňou nebola v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že poškodený postúpil na žalobkyňu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanej - rozdiel medzi reálnou škodou a poistným plnením reálne zaplateným žalovanou. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z vyššie označenej faktúry, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaná. Súd považuje za potrebné tiež doplniť, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky.
21. Ku kráteniu poistného plnenia súd úvodom poznamenáva, že poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy.
22. Z oznámení o poistnom plnení z 09.12.2019 vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie o sumu 269,66 eura z dôvodu neprimerane účtovanej ceny práce (oprava poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise) a neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu.
23. Je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, čo v danom prípade žalovaná nespochybňovala, neprináleží jej potom členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobkyne, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Napokon žalovaná súdu nepreukázala, že využila svoje oprávnenie určiť opravovňu, a preto nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaná navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Súd poukazuje aj na nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu
- skrátene nazývané "bloková výnimka"- majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo
kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie.
24. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce v sume 20 eur bez DPH za normohodinu práce súd uvádza, že žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť nákladov na normohodinu práce a uviesť na základe čoho považuje žalobkyňou požadovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú. Súdu nebola predložená žiadna kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovanej. Na rozdiel od žalobkyne žalovaná súdu nepredložila jediný cenník, z ktorého by vyplývala primeranosť sumy 20 eur bez DPH za normohodinu práce v danom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla v opravovniach. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla č. 20190217 v spojení s kalkuláciou predloženou žalobkyňou, s ktorými ak žalovaná nesúhlasila bola povinná predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 eur bez DPH. V nadväznosti na uvedené súd neakceptoval zmluvné dojednania žalovanej (bod 18. tohto rozsudku), pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovanej nútiť poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne sankcionovať poškodených, ktorí aj napriek tomu, že žalovaná opravovňu neurčí, vozidlo nechajú opraviť v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaná tak limituje škodu vzniknutú poistnou udalosťou tým, v akom autoservise je poškodené vozidlo opravené, čo je nie len v rozpore so zmyslom a účelom poistenia (skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu) ale zároveň aj v rozpore s blokovou výnimkou, ako aj hospodárskou súťažou. Takéto konanie žalovanej limitujúce vzniknutú škodu podľa toho, kde je vozidlo opravené nemôže požívať právnu ochranu. Napokon limitáciu normohodiny nerešpektuje ani samotná žalovaná, ktorá za prácu opravy po krupobití priznala normohodinu v sume až 46 eur bez DPH aj napriek tomu, že autoservis (žalobkyňa) fakturovala poškodenému sumu len 30 eur bez DPH. Tvrdenia žalovanej na pojednávaní o technicky náročnejšej oprave po krupobití a absencii úpravy v zmluvných dojednaniach súd považuje za účelové. Kompletné havarijné poistenie (KASKO) v sebe živelné udalosti automaticky zahŕňa a na tieto udalosti pri úhrade normohodiny za prácu sa rovnako aplikujú zmluvné dojednania uvedené v bode 18. tohto rozsudku tak, ako aj na iné náhodné poistné udalosti. Žalovaná tak selektívne uhradila poistné plnenie za časť opravy v sume, ktorá popiera jej vlastné zmluvné dojednania a hodnotu zvyšnej práce automaticky znížila a označila za neprimeranú. Ako súd už vyššie uviedol, takéto krátenie poistného plnenia nemôže požívať žiadnu právnu ochranu a súd ho považuje za neprípustné.
25. Ak žalovaná krátila poistné plnenie aj z dôvodu neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu, učinila tak neoprávnene. Použitie väčšieho množstva lakovacieho materiálu neznamená bez ďalšieho, že náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Žalovaná nepreukázala, prečo mala žalobkyňa použiť lakovací materiál v menšom množstve. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku. Žalovaná nepreukázala, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak, aby poškodené motorové vozidlo malo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodou udalosťou. Žalovaná preto ani v tomto prípade neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnila, prečo použité množstvo lakovacieho materiálu považovala za neprimerané a poistné plnenie z toho dôvodu krátila, hoci z kalkulácie predloženou žalobkyňou vyplýva, že poškodené vozidlo malo dvojvrstvovú metalízu „phantom grey“ , čo základné množstvo laku podľa názoru súdu zvyšuje. Navyše vozidlo bolo opravované po krupobití, a teda došlo k vyťahovaniu jamiek s lakovaním (ako to vyplýva z kalkulácie). Súd tak vychádzal z toho, že ak opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla v spojení s kalkuláciou. Ak lakovanie (množstvo lakovacieho materiálu) žalovaná spochybňovala, zaťažovalo ju dôkazné bremeno krátenie poistného plnenia riadne preukázať a predložiť súdu listiny, z ktorých vychádzala, čo sa však nestalo.
26. V spore tak nebolo zo strany žalovanej preukázané, že krátenie poistného plnenia malo oporu v zmluvných dojednaniach, keď súdu nebola predložená žiadna listina, z ktorej by vyplývalo určenie
opravovne žalovanou, primeranosť nákladov na jednu normohodinu práce, nebola predložená žiadna listina, ktorá by preukázala neprimeranosť použitého lakovacieho materiálu a napokon ani len kalkulácia, z ktorej žalovaná vychádzala.
27. Žalobkyňa (resp. poškodený) teda riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu, teda si splnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalovaná zároveň nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížila požadované poistné plnenie, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Súd preto žalovanú zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 269,66 eura, teda na sumu, o ktorú žalovaná poistné plnenia krátila. Súd zároveň žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktorý bol uplatnený vo výške 5 % ročne (v súlade s bodom 9. tohto rozsudku) zo sumy 269,66 eura a počítaný po uplynutí 15. dňa od skončenia šetrenia poistnej udalosti t. j. od 21.12.2019 (bod 12. tohto rozsudku - poistná udalosť č. 9851262093 šetrenie podľa oznámenia o poistnom plnení z 09.12.2019 skončené 05.12.2018).
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.