Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_62Ek-1148-2021.pdf
PDF · 85.57 KB
No categories available
62Ek/1148/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EURO-ŠTUKONZ a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava-Pod.Biskup., IČO: 35972297, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO:36868876, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miloš Cimrák, proti povinnému: Segametal Engineering s.r.o., so sídlom Višňová 39, 900 45 Malinovo, IČO: 35972921 o vymoženie 1966,78 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová, so sídlom exekútorského úradu Šarišská 6 82901 Bratislava, pod sp. zn. 416EX 181/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 14.04.2021 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 1966,78 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 51Cb/13/2017 zo dňa 08.03.2021 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 27.04.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová, so sídlom exekútorského úradu Šarišská 6 82901 Bratislava, pod sp. zn. 416EX 181/21.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 06.05.2021, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 20.05.2021. Tunajší súd konštatuje, že Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že „mám za to, že v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. je skutočnosťou brániacou vykonateľnosti exekučného titulu podanie Sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR proti Uzneseniu Najvyššiemu súdu SR sp.zn. 2Obdo/67/2020 zo dňa 26.11.2020 proti porušovaniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp.zn. 2Obdo/67/2020 rozhodol Uznesením zo dňa 26.11.2020 o dovolaní sťažovateľa nasledovne: „I. Dovolanie žalobcu odmieta. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.„ Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ mal podľa názoru súdu zmeškať lehotu na podanie dovolania nakoľko posledným dňom lehoty na podanie dovolania mal byť deň 16.5.2020. Sťažovateľ podal dovolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.6.2020. Máme za to, že rozhodnutie NS SR vychádza z nesprávneho posúdenia veci v rozpore § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. v zmysle ktorého odo dňa jeho účinnosti (27.3.2020) do 30.4.2020 lehota na podanie dovolania neplynula a to celkovo po dobu 34 dní. V zmysle uvedeného je zrejmé, že posledným dňom lehoty na podanie dovolania bol v skutočnosti deň 20.6.2020. Vzhľadom na to, že sťažovateľ je presvedčený o tom, že súd nesprávne posúdil plynutie lehoty na podanie dovolania
a tým došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd a to najmä práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podáva sťažovateľ prostredníctvom advokáta predmetnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR proti Najvyššiemu súdu SR. Meritórne rozhodnutie a teda rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/106/2019-732 zo dňa 11.2.2020 tvoriace podklad exekučného titulu na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia bolo napadnuté dovolaním, ktoré bolo Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/67/2020 zo dňa 26.11.2020 odmietnuté. S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že vzhľadom na nezákonné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je dôvodné očakávať jeho zrušenie Ústavným súdom SR a následné zrušenie Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/106/2019-732 zo dňa 11.2.2020 čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z.. V zmysle uvedeného navrhujem, aby súdny exekútor exekúciu vedenú pod sp. zn. 416EX 181/21s poukazom na § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z zastavil alebo vec predložil na rozhodnutie súdu.“
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený uvádza, „oprávnený k podanému návrhu na zastavenie exekúcie uvádza nasledovné: V zmysle ust. § 61k ods. 1 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ,,Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje dôvody na zastavenia exekúcie. Skutočnosť, že povinný podal proti Uzneseniu Najvyššieho súdu č. k. 20Obdo/67/2020 zo dňa 26.11.2020 ústavnú sťažnosť však nespadá ani pod jeden zo zákonom vymienených dôvodov, a teda nie je ani skutočnosťou brániacou vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa ustálenej právnej praxe dovolacieho súdu platí, že podkladom na vykonanie exekúcie môže byť iba vykonateľný exekučný titul. Exekučným titulom je v danom prípade právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 51Cb/13/2017-910 zo dňa 08.03.2021. Predmetná exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Oprávnený má za to, že v danom prípade neexistuje žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t. j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nemôže exekučný súd oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t. j. realizuje svoje právo. Z uvedených dôvodov povinným namietaný dôvod zastavenia exekúcie neobstojí. Uvedené potvrdzuje tiež Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/753/2021 zo dňa 14.05.2021 v ktorom súd uvádza, že ,, podanie ústavnej sťažnosti nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Dokonca ani v prípade, že by Ústavný súd vyhovel podaniu povinného a vrátil by rozhodovanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, nezakladá to dôvod na zastavenie exekúcie, keďže ani podané dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo.“ Z uvedených dôvodov oprávnený považuje návrh povinného za špekulatívny s cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti voči oprávnenému, ktorá mu z exekučného titulu nepochybne vyplýva. Na základe vyššie uvedeného oprávnený považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a navrhuje, aby príslušný súd tento návrh zamietol.“
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
11. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 51Cb/13/2017 zo dňa 08.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2021 a vykonateľnosť pre dňa 28.03.2021. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi a ich výrokmi. 12. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.
13. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu nakoľko zo strany povinného bola podaná ústavná sťažnosť voči Uzneseniu Najvyššiemu súdu SR sp.zn. 2Obdo/67/2020 zo dňa 26.11.2020 proti porušovaniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, ktoré podal povinný z dôvodu, že „že rozhodnutie NS SR vychádza z nesprávneho posúdenia veci v rozpore § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. v zmysle ktorého odo dňa jeho účinnosti (27.3.2020) do 30.4.2020 lehota na podanie dovolania neplynula a to celkovo po dobu 34 dní“. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu, kedy podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04-70 z 19.05.2004). Podanie dovolania na rozdiel od odvolania nemá odkladný účinok a teda exekučný titul napadnutý dovolaním spravidla zostáva právoplatný prípadne aj vykonateľný až do právoplatného rozhodnutia dovolacieho súdu. Samotným podaním dovolania exekučný titul nezanikol, naďalej je podkladom vykonávanej exekúcie a nemôže predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie.
14. Súd sa ďalej stotožňuje s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/753/2021 zo dňa 14.05.2021, ktoré vo svojom vyjadrení uvádza aj oprávnený, v ktorom súd uviedol že ,,podanie ústavnej sťažnosti nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Dokonca ani v prípade, že by Ústavný súd vyhovel podaniu povinného a vrátil by rozhodovanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, nezakladá to dôvod na zastavenie exekúcie, keďže ani podané dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo.“
15. Povinný okrem toho, že podal dovolanie a následnú ústavnú sťažnosť, neuviedol ďalšie iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vychádzajúc
z právneho názoru, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo o sebe žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu mal súd nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z právneho názoru, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu a neznamená automaticky odklad vykonateľnosti rozhodnutia spolu s poukazom na to, že povinný do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré bolo exekučným titulom, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 13a ods. 2 c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
21. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
22. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
23. Nakoľko si žiaden z účastníkov konania neuplatnil trovy exekúcie, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.