Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-42-2025.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/42/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XX, C., zastúpeného Advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 9.600,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 25. septembra 2025 č.k. 34Csp/219/2023-256
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom rozsahu vo výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu (I.), vylúčil vzájomný návrh žalovaného z 25.9.2025 na samostatné konanie (II.) a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 9.600,- eur s úrokom z omeškania 7,5 % z dlžnej sumy ročne od 2.2.2023 do zaplatenia a úrokov z úveru 557,50 eur, ktorá pohľadávka vyplývala z úverovej zmluvy č. 1208035661 zo dňa 16.8.2022. Súd prvej inštancie mal v konaní zistené, že žalobca a žalovaný uzavreli vyššie uvedenú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 9.600,- eur s povinnosťou žalovaného tento vrátiť v 96. mesačných splátkach v hodnote 178,18 eur do 15. dňa v mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe 15,91 %, RPMN 17,10 % a celkovej čiastke k úhrade 17.105,28 eur. Zmluvný vzťah posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zhode s § 52 a nasl. Občianskeho zákona (OZ), podriaďujúc ho tiež pod ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách. Konštatoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., a že žalobca splnil ako veriteľ svoju povinnosť pri posúdení finančnej bonity žalovaného počínať si s náležitou odbornou starostlivosťou, keď bol zohľadnený rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného včítane existujúcich záväzkov.
2. Pretože žalobca v konaní uplatňoval peňažné plnenie z predčasne zosplatneného dlhu, súd skúmal podmienky zosplatnenia spotrebiteľského úveru v zmysle § 53 ods. 9 a 565 OZ. Mal zistené, že listom zo dňa 7.12.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 392,36 eur s upozornením, že inak pristúpi k okamžitému zosplateniu celého úveru, o doručovaní ktorej výzvy bolo predložené potvrdenie o odoslaní zásielky zo dňa 12.12.2022. Listom zo 17.1.2023, ktorý mal byť doručený žalovanému k 20.1.2023 žalobca uplatnil predčasnú splatnosť úveru na úhradu dlžnej čiastky vo výške 10.205,50 eur. Súd vychádzal z názoru, že výzva pred zosplatnením dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ predstavuje taký právny úkon, ktorý z hľadiska určitosti musí obligatórne obsahovať
identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Bez uvedenia identifikácie splátky totiž nie je možné preskúmavať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti, keďže nejde len o formálnu podmienku, ale o notifikačnú povinnosť veriteľa voči spotrebiteľovi, ktorý sa musí dozvedieť o hroziacom následku. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky aspoň po dobu troch mesiacov môže veriteľ následne uplatniť do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda v poradí prvej po uplynutí troch mesiacov. Inak právo na zosplatnenie zaniká. V tomto poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/197/2022 zo 6.6.2024, že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ako i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Bez toho môže byť spotrebiteľ v omyle a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Zdôraznil aj to, že nebolo preukázané ani riadne doručenie tejto písomnosti spotrebiteľovi, lebo za poštovú návratku osvedčujúcu doručenie nemožno považovať printscreen zo stránky Slovenskej pošty. Vzhľadom na absenciu vymedzenia konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľal zosplatniť úver, vo výzve zo dňa 7.12.2022, a nepredloženie poštová návratka osvedčujúca doručenie zásielky, resp. jej vrátenie v dôsledku neprevzatia písomnosti, hodnotil tento právny úkon realizovaný voči spotrebiteľovi (žalovanému) ako neúčinný a úkon zosplatnenia ako neplatný. Konštatujúc, že nenastali účinky zosplatnenia, žalobu zamietol. Pokiaľ sa žalobca dovolával nároku na plnenie dôvodiac, že do času vyhlásenia rozhodnutia nastala splatnosť u všetkých omeškaných splátok, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024, že pokiaľ sa aj žalobca domáhal plnenia z rovnakej zmluvy, ak po skutkovej stránke v žalobe tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru, k čomu produkoval aj dôkazy, tak požiadavka na priznanie už omeškaných zročných splátok predstavuje nové skutkové tvrdenia, ku ktorým neboli smerované prostriedky procesného útoku a obrany, predstavujú zmenu žaloby a v konaní s ochranou slabšej strany sporu neprípustné konanie súdu v zmysle zásady „ne ultra petitum“. S odkazom na uvedené súd uzavrel, že v konaní nebol podaný návrh na zmenu žaloby, takýto procesný návrh je v konaní proti spotrebiteľovi neprípustný (§294 Civilného sporového poriadku), preto nemohol žalobe vyhovieť ani z titulu nároku založenom len na dobehu splatnosti splátok do času vyhlásenia rozhodnutia. Výrok o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie, ktorou vzájomnou žalobou žalovaný požadoval určenie neprijateľných zmluvných podmienok, odôvodnil súd zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, keďže taký nárok bol žalovaným uplatnený až na poslednom pojednávaní, vyžadoval by si ďalšie dokazovanie, čo by bránilo riadnemu a včasnému ukončeniu sporu o žalobe. Výrok o náhrade trov konania posudzoval podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) priznajúc plne úspešnému žalovanému náhradu trov v rozsahu 100 %.
3. Výrok o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania odvolaním napadol žalobca vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho záver je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca vyjadril názor, že pokiaľ aj súd prvej inštancie dospel ku skutkovému a právnemu záveru o nezosplatnení budúcich splátok úveru, mohol a mal priznať nárok zo splatných splátok úveru ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s poukazom na § 217 CSP, keďže povinnosť dlžníka hradiť dlh nezanikla. V tomto odkázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Uviedol, že vzhľadom na nespornosť faktu, že nárok vychádzal z úverovej zmluvy č. 1208035661 so sumou mesačných splátok 178,18 eur splatnosťou prvej splátky 5.10.2022 a splatnosťou ďalších splátok v počte 96 vždy do 15. dňa v mesiaci, nič nebránilo konajúcemu súdu priznať splatné splátky ku dňu vyhlásenia rozsudku, keď celkovo bolo splatných 36 splátok v hodnote 6.414,48 eur, z ktorých žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Súčasne poukázal na to, že predmetom žaloby boli aj splátky splatné pred vyhlásením predčasnej splatnosti uvedené ako istina 163,45 eur a úrok 557,50 eur.
4. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúčinný.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom vyhodnotení procesnej prípustnosti a včasnosti podaného odvolania prejednal toto bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. augusta 2026 v pojednávacej miestnosti č. dv. 210, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
7. Žalobcom tvrdené odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou.
8. Odvolateľ nespochybňuje súdom prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodené skutkové zistenia, ich právne posúdenie, pokiaľ ide o neúčinnosť zosplatnenia záväzku z úverovej zmluvy č. 1208035661 zo dňa 16.8.2022. Dôvodí však, že predmetom sporu bolo uplatnenie peňažnej pohľadávky, ktorý nárok ostal v konaní nezmenený a pokiaľ tieto splátky nenadobudli splatnosť v dôsledku neúčinného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, stali sa splatnými v súlade s obsahom zmluvných podmienok a v rozsahu ich splatnosti mali byť súdom prvej inštancie riadne priznané.
9. K uvedenej otázke sa vyjadril opakovane Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024, 8Cdo/49/2025 zo dňa 3.12.2025, pričom rozhodnutie NS SR 4Cdo/85/2021 prešlo aj testom ústavnosti v rozhodnutí Ústavného súdu SR I.ÚS/528/2024 zo dňa 2.10.2024. V zmysle právnych záverov najvyšších súdnych autorít, ak si veriteľ žalobou uplatnil nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe jeho predčasného zosplatnenia (skutkový základ) a súd dospeje k záveru, že veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru platne, nemôže súd v spore, v ktorom nemožno prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP) naviac s ochranou slabšej strany, takémuto veriteľovi ex offo (bez procesnej aktivity veriteľa – žalobcu) priznať nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, nakoľko by mu priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol vymedzený v žalobnom návrhu a teda by rozhodol v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“. Nejde tu iba o číselné porovnanie nároku, teda hodnotu neuhradených splátok splatných ku dňu vyhlásenia rozsudku, ale o plnenie z iného skutkového základu, než aký bol podstatou žaloby. V zhode s uvedenými závermi rešpektujúc súdnu judikatúru, súd prvej inštancie po právnej stránke správne vyhodnotil odôvodnenosť žaloby a túto z legitímnych dôvodov pre nesplnenie hmotnoprávnych a procesných podmienok zamietol. Pokiaľ žalobca argumentoval, že predmetom sporu bolo uplatnenie nároku na časť neuhradených splatných splátok do času zosplatnenia uvedené vyplýva z jeho žalobného návrhu, nie však podložené obsahom listín a v situácii, ak žalovaný popiera nárok nemožno vychádzať z nespornosti skutkového stavu a ani nemožno relevantne vyhodnotiť oprávnenosť nároku tvrdeného žalobcom. Základom argumentácie pre priznanie pohľadávok bolo omeškanie dlžníka s plnením dlhu, následkom čoho bolo mimoriadne zosplatnenie úveru, k čomu smerovala argumentácia žalobcu aj produkovanie listinných dôkazov, ktoré však neosvedčujú existenciu a výšku dlhu do času zosplatnenia úveru, tieto neboli ani predmetom vyhodnotenia súdom prvej inštancie, keďže k nim nesmerovala skutková a právna argumentácia žalobcu. Súd pritom pri rozhodnutí môže vychádzať len zo skutkových tvrdení ako sú obsahom žaloby, ako sú podložené dôkazmi, osobitne v konaní so slabšou stranou sporu (§ 216 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto bolo vyhodnotené ako zákonné a vecne správne. Súd zákonu zodpovedajúcim spôsobom rozhodol tiež o náhrade vzniknutých trov prihliadajúc na mieru procesného úspechu v spore, ktorá je v celom rozsahu na strane žalovaného.
10. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov konania nemá a tieto je povinný v celom rozsahu nahradiť úspešnému žalovanému.
11. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).