Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-454-2013.pdf
PDF · 142.42 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/454/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice IČO: 00 691 135 proti žalovanej: T.. G. T., B.. X.XX.XXXX, X. W., G. XX, zastúpená: JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, 040 01 Košice, v konaní o odstránenie betónových tvárnic na pozemku a uvedenie do pôvodného stavu takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie rozkazu na plnenie doručeného súdu dňa 21.11.2013 sa domáhal voči žalovanej odstránenia betónových tvárnic na pozemku a uvedenia do pôvodného stavu a trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/ XX vo výmere XXXX T.X, okres Košice I, Obec Košice - Sever, kat. územie Severné Mesto (ďalej „pozemok“). Na časti pozemku vo výmere cca 25 m2 odporkyňa zrealizovala v období mesiaca august 2012 pokládku betónových tvárnic za účelom vybudovania prejazdu z miestnej komunikácie na ulici Na Kalvárii na pozemok parc. číslo XXXX/X, okres Košice I, Obec Košice - Sever, kat. územie Severné Mesto, ktorého je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou, a to bez právneho vzťahu k pozemku. Listom zo dňa 7.5.2012 a opakovane listom zo dňa 3.9.2012 podala žalovaná u žalobcu žiadosť o zriadenie vecného bremena prejazdu a prechodu cez pozemok vo výmere cca 25 m2, pričom žalobca listom zo dňa 21.1.2013 a listom zo dňa 13.3.2012 oznámil žalovanej svoj nesúhlas s jeho zriadením. Dňa 29.4.2013 bolo žalobcovi doručené písomné stanovisko právneho zástupcu žalovanej k existujúcemu skutkovému a právnemu stavu, v ktorom uviedol, že žalovaná zrealizovala pokládku zatrávňovacích panelov v šírke cca 2,75 m na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a to v súlade so súhlasnými stanoviskami, konkrétne stanoviskom Správy mestskej zelene zo dňa 8.9.2011, stanoviskom Mesta Košice zo dňa 27.10.2011 a rozhodnutím č. A/2011/21754 o povolení zriadenia vjazdu z miestnej komunikácie ulica B. W. na pozemok parc. Č. XXXX/X, kat. územie Severné Mesto. Žalobca listom zo dňa 21.8.2013 vyzval žalovanú na odstránenie betónových tvárnic, pričom ju zároveň upozornil na skutočnosť, že predmetné súhlasné stanoviská na vybudovanie príjazdovej cesty z pozemku neboli vydané za účelom majetkovoprávneho vysporiadania a nenahrádzajú nájomnú zmluvu alebo zmluvu o zriadení vecného bremena. Žalovaná dobrovoľne betónové tvárnice z pozemku neodstránila, a preto je žalobca nútený domáhať sa ich odstránenia súdnou cestou. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby súd vydal v súlade s § 174b Občianskeho súdneho poriadku rozkaz na plnenie, v zmysle ktorého žalovaná je povinná odstrániť betónové tvárnice nachádzajúce sa na časti pozemku - parc. č. XXXX/XX, okres Košice I, kat. územie Severné Mesto, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a uviesť pozemok do pôvodného stavu pred jeho zastavaním, a to do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozkazu a žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku do troch dní od
právoplatnosti tohto rozkazu. V prípade ak by žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote odpor, alebo z iných dôvodov rozkaz na plnenie nenadobudne právoplatnosť žalobca navrhol aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok s identickým petitom ako navrhol rozkaz na plnenie.
2. Okresný súd Košice I rozkazom na plnenie č. k. 19C/454/2013-18 zo dňa 13.2.2014 uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu na plnenie odstránila betónové tvárnice, nachádzajúce sa na časti pozemku - parc. č. XXXX/XX, okres Košice I, Obec Košice - Sever, kat. územie Severné Mesto, zapísanom na LV č. 11620, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a uviedla pozemok do pôvodného stavu pred jeho zastavaním, alebo v tej istej lehote podala odôvodnený odpor na tomto súde. Zároveň uložil žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 EUR za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania alebo v tej istej lehote podať odôvodnený odpor na tomto súde.
3. Proti tomuto rozkazu na plnenie žalovaná podala v zákonnej 15-dňovej lehote odpor, v ktorom uviedla, že žalobcom uplatnený návrh neuznáva a že poukazuje na skutočnosť, že dňa 29.7.2011 vydal na základe jej žiadosti žalobca z územno-plánovacieho, architektonického a dopravného hľadiska stanovisko č. C/2011/01210-4, ktorým skonštatoval potrebu vypracovať z jej strany projekt prístupovej komunikácie z časti od ulice B. W. po jej parcelu a odporučil jej dopravný prístup k pozemku a RD cez parcelu č. XXXX/XX, kat. územie: Severné Mesto, riešiť pokládkou zatrávňovacích panelov v šírke cca 2,75 m. Na základe uvedeného stanoviska a v súlade s ním žalovaná prostredníctvom Ing. Kataríny Mitrovej - autorizovaného stavebného inžiniera, vyhotovila projekt prístupovej komunikácie a tento predložila žalobcovi na schválenie. Na základe žiadosti žalovanej vydala dňa 8.9.2011 Správa mestskej zelene v Košiciach stanovisko č. 2011/6791/Ne, v ktorom uviedla, že z hľadiska správcu verejnej zelene nemá námietky na vybudovanie dopravného prístupu k rodinným domom, uloženín zatrávňovacích panelov na parc. č. 1175/16 v lokalite B. W.. Na základe žiadosti žalovanej vydal dňa 5.10.2011 KR PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát vyjadrenie č. KRPZ-KE-KDI-89-070/2011, Správa mestskej zelene v Košiciach stanovisko č. 2011/6791/Ne, v ktorom uviedol, že súhlasí s realizáciou stavby a s dopravným napojením v zmysle žalovanou predloženého riešenia. Dňa 27.10.2011 vydal žalobca Stanovisko č. A/2011/20479, ktorým vyslovil opätovný súhlas s vybudovaním spevnenej plochy slúžiacej na príjazd osobitného motorového vozidla z vegetačných tvárnic na parc. č. 1175/16. Dňa 27.10.2011 vydal žalobca Stanovisko č. C/2011-01210-6, ktorým vyslovil opätovný súhlas s dopravným prístupom cez parcelu č. 1175/16 a súčasne žalobkyni oznámil, že aj Referát útvaru hlavného architekta vyslovil súhlas s konkrétnym návrhom prístupu uvedeným v projekte Ing. Kataríny Mitrovej. Dňa 22.11.2011 vydal žalobca rozhodnutie č. A/2011/21754, ktorým ako správny orgán vykonávajúci štátnu správu na úseku dopravy a pozemných komunikácií, po preskúmaní predložených podkladov a súhlasného stanoviska KR PZ v Košiciach - Krajský dopravný inšpektorát, povolil žalovanej ako žiadateľke zriadenie vjazdu z miestnej komunikácie ulica Na Kalvárii na pozemok parc. č. XXXX/X, W.. Ú.. U. T.. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2011 a stalo sa vykonateľným. V súlade so stanoviskami dotknutých orgánov a v zmysle právoplatného rozhodnutia žalobcu rešpektujúc v rozhodnutí uvedené podmienky žalovaná preto podľa schválenej projektovej dokumentácie Ing. Kataríny Mitrovej zrealizovala prostredníctvom zhotoviteľa pokládku zatrávňovacích panelov v šírke cca 2,75 m podľa rozpočtu vo výške 3.587,23 EUR s DPH. Predmetná pokládka bola realizovaná zo stavebnotechnického, ekologického i vizuálneho pohľadu s náležitou odbornou starostlivosťou bez akýchkoľvek negatívnych dopadov na okolie a susedské vzťahy. Zriadenie vjazdu z miestnej komunikácie ulica B. W. B. L. B. L.. Č.. XXXX/X, kat. územie Severné Mesto, bolo žalovanou zriadené na základe právoplatného rozhodnutia vecne a miestne príslušného správneho orgánu a naviac zohľadňuje stav užívania časti parcely č. XXXX/XX žalovanou a jej susedmi v priebehu niekoľkých desiatok rokov. Vjazd cez parc. č. XXXX/XX je tak zo strany žalovanej, ako aj zo strany ostatných susedov, tiež zo strany tretích osôb, záchrannej služby, polície, Kosit, a.s., obchodných spoločností realizujúce dodávku médií a podobne bol a je cez uvedenú parcelu realizovaný minimálne 40 rokov. Pokládka zatrávňovacích tvárnic tiež bezpochyby prispela ku skultúrneniu a kultivácii prostredia, výrazne zlepšila ochranu zelene a trávnatého porastu mimo položených zatrávňovacích tvárnic. Žalovaná poukázala na to, že ako vlastníčka rodinného domu nemá k jej pozemku a na jeho plnohodnotné využitie reálny prístup z ulice O., nakoľko od hranice pozemku po zastavaný dom je prechod široký menej ako 1 meter. Rovnako reálny prístup k rodinnému domu z Terchovskej ulice nemajú ani príslušníci hasičského zboru, záchrannej služby a podobne. Takýto reálny a bezproblémový prístup k jej rodinnému domu garantujúci bezpečnosť ochrany zdravia a života osôb a ochrany majetku, je možný len z ulice Na Kalvárii. Taktiež poukázala na to, že jej matka T.. H. G. bývajúca v rodinnom dome je zdravotne ťažko postihnutou osobou a preto jej zlý zdravotný stav a tiež jej vysoký vek rovnako vyžaduje bezproblémový prístup pešo a najmä motorovým
vozidlom k rodinnému domu cez ulicu B. W.. Pokládka betónových tvárnic bola zo strany žalovanej uskutočnená na základe právoplatného rozhodnutia žalobcu a aj všetky stanoviská dotknutých orgánov, preukazujú zákonnosť a oprávnenosť pokládky dlažby a na druhej strane preukazujú nedôvodnosť návrhu žalobcu. Na strane strán sporu nedošlo k žiadnej zmene pomerov v porovnaní so stavom, ktorý existoval ku dňu právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Žalovaná zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby súd po zrušení napadnutého rozkazu na plnenie v celom rozsahu nariadil v predmetnej veci pojednávanie, na ktorom návrh žalobcu ako nedôvodný zamietne a prizná žalovanej náhradu trov konania.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne N.. T. T., písomným odborným stanoviskom č. 15/2020 znalca N.. J. Š. a obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci.
5. Žalobca v ústnom vyjadrení na pojednávaní argumentoval, že žalovaná v čase podania žaloby na pozemku Mesta Košice vystavala betónové tvárnice na časti pozemku parc. č. XXXX/XX, Z. B. I. Č.. XXXXX, pričom tento stav pretrváva aj v súčasnosti, a podľa názoru žalobcu žalovaná na výstavbu betónových tvárnic na pozemku žalobcu oprávnenie nemala. Žalobca tvrdil, že na to, aby tieto betónové tvárnice si vybudovala na pozemku žalobcu, nepochybne musela mať stavebné povolenie, ktoré je oprávnené vydať Mesto Košice ako špeciálny stavebný úrad oprávnený takéto rozhodnutie v príslušnom správnom konaní, a to v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. stavebného zákona. Takéto povolenie žalovaná nemá, príslušný stavebný úrad, teda Mesto Košice, ani ohľadne vydania stavebného povolenia nezačal konať, pretože nebol podaný návrh. Žalobca nepopieral, že Mesto Košice opäť ako príslušný správny orgán vydalo v roku 2011 rozhodnutie, ktorým povolil žalovanej zriadenie vjazdu z miestnej komunikácie
- ulica B. W. B. L. Č.. XXXX/X, W.. Ú. U. T., a to za splnenia v rozhodnutí bližšie uvedených podmienok. Ide o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2011 a je z 22.11.2011. Týmto rozhodnutím sa stavebné povolenie však nenahrádza a predstavuje len akýsi súhlas Mesta Košice na to, aby v prípadnom nasledujúcom konaní, a to na návrh žiadateľa, Mesto Košice ako príslušný orgán mohol konať a prípadne teda rozhodnúť alebo vydať stavebné povolenie, konkrétne na výstavbu komunikácie. Ide zrejme o riešenie situácie podľa § 16 Cestného zákona.
6. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že potrebovala si vyriešiť príjazd - príjazdovú cestu k rodinnému domu na ulici B. W. Č.. J. XX, a to konkrétne z miestnej komunikácie, pretože tento stav bol taký, že z miestnej komunikácie sa k domu dalo dostať jedine cez trávnik, to znamená, že vždy keď potrebovala použiť motorové vozidlo, tak jednoducho musela prejsť cez túto trávu a v podstate už tento stav bol taký zlý, že denno-denne jej mestská polícia hrozila nejakými pokutami. Preto v tejto veci začala komunikovať s Ing. Tobákom, ako zamestnancom Mesta Košice, ktorý pracoval na dopravnom úseku a jej vysvetlil aký postup musí dodržať, aké všetky podklady musí mať na to, aby následne Mesto Košice ako príslušný orgán mohlo rozhodnúť o povolení zriadenia vjazdu. Na základe toho čo jej bolo povedané vyžiadala si, ale aj zabezpečila stanovisko Útvaru hlavného architekta, súhlas mestskej zelene a Krajského dopravného inšpektorátu. Na základe toho, že všetky podklady mala zabezpečené, žalobca vydal rozhodnutie z 22.11.2011 zo stanovenými podmienkami, na základe ktorého potom žalovaná v auguste 2012 vybudovala k rodinnému domu z miestnej komunikácie betónové tvárnice. Žiaden zamestnanec od žalobcu počas tejto výstavby, ani následne až doposiaľ nikdy nepripomienkoval, že by niektoré z týchto stanovených podmienok žalovaná nedodržala, alebo aby preukázala splnenie a podobne, uvedené rozhodnutie zrušené nebolo. Následne ako žalovaná dala betónové tvárnice vybudovať, do celej záležitosti sa zaangažoval jej sused v negatívnom zmysle. Týmto spôsobom sa do celej záležitosti zaangažoval aj iný sused, ktorý je zamestnancom mestskej časti a žalovaná si myslí, že práve tu je pes zakopaný, že to spôsobilo potom následne zmätený postoj žalobcu a v konečnom dôsledku aj predmetnú žalobu. Žalovaná potom, ako mala k dispozícii už právoplatné rozhodnutie žalobcu, ktorým sa jej povolilo zriadenie vjazdu, pre istotu sa bola opýtať na Stavebnom úrade, na Hviezdoslavovej ulici v Košiciach, či nie je potrebné ešte nejaké stavebné povolenie, ktoré by mali oni vydať a vtedy jej bolo povedané, ale iba ústnym spôsobom, že žiadne stavebné povolenie nie je potrebné, pretože v danom prípade nejde o stavbu, keďže tvárnice nie sú pevne spojené so zemou, resp. že tvárnice by neboli spojené so zemou. V tom čase žalovaná ešte tieto betónové tvárnice vybudované nemala. Na základe uvedeného žalovaná sa domnievala, že všetky zákonné podmienky si zo svojej strany splnila voči príslušným úradom a teda nič jej nebránilo v tom, aby betónové tvárnice si dala vybudovať, čo sa aj stalo.
7. Z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľnosti zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že vlastníkom pozemku parcelné číslo XXXX/XX P. P. XXXX T.X zastavané plochy a nádvoria je žalobca.
8. Z písomného stanoviska žalobcu č. C/2011/01210-84 zo dňa 29.7.2011 označeného ako „Dopravný prístup k pozemku a RD cez parcelu č. XXXX/XX W.. Ú.. U. T.“ adresovaného žalovanej vyplýva, že lokalita rodinných domov v lokalite Na Kalvárii je sprístupnená z okolitých ulíc, až na niekoľko RD, ktoré takúto možnosť nemajú. Tieto majú prístup z ulice B. W., ktorá je v predmetnom úseku definovaná ako pešia zóna. Dopravný prístup k parcele žalovanej je dnes využívaný prejazdom motorových vozidiel cez zelený pás. Pre legalizáciu tohto dopravného prístupu je potrebné spracovať projekt prístupovej komunikácie v časti od ulice B. W. po parcelu žalovanej pri zohľadnení noriem STN. Tento prístup by v budúcnosti mohol slúžiť aj na obsluhu ďalších rodinných domov, ktoré by boli sprístupnené z ulice B. W.. Žalobca v predmetnom stanovisku odporučil žalovanej dopravný prístup riešiť formou zatrávňovacích panelov v šírke cca 2,75 m, ktoré riešenie odporučil aj v jeho liste č. j. C/2011/01210-2 zo dňa 20.7.2011. Žalobca spracované riešenie žiadal predložiť na ÚHA.
9. Z písomnej žiadosti žalovanej adresovanej Správe mestskej zelene v Košiciach zo dňa 23.8.2011 označenej ako „Žiadosť o súhlas k prejazdu cez zelený pás“ vyplýva, že žalovaná požiadala Správu mestskej zelene v Košiciach o vyjadrenie a súhlas k prechodu a k uloženiu zatrávňovacích panelov cez zelený pás motorovým vozidlom v lokalite B. W., ku ktorej priložila aj stanovisko z Magistrátu mesta odboru ÚHA a taktiež kópiu z katastrálnej mapy a zakreslenie konkrétneho miesta.
10. Z predloženej odpovede Správy mestskej zelene v Košiciach č. 2011/6791/Ne označenej ako „Žiadosť o súhlas k prejazdu cez zelený pás - parc. č. XXXX/XX“ adresovanej žalovanej vyplýva, že na základe žiadosti žalovanej o súhlas k prechodu a k uloženiu zatrávňovacích panelov na parc. č. XXXX/ XX P. I. B. W. v MČ Košice - Sever, z dôvodu prístupu k rodinným domom motorovými vozidlami Správa mestskej zelene v Košiciach nemá námietky k vybudovaniu dopravného prístupu k rodinným domom v hore uvedenej lokalite.
11. Z písomného vyjadrenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-KE-KDI-89-070/2011 zo dňa 5.10.2011 označeného ako „Riešenie vstupu na p. č. 1023/1 na ul. B. W. - žiadosť o odsúhlasenie“ adresovaného Magistrátu Mesta Košice, oddelenie výstavby, investícií a stavebného úradu vyplýva, že Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach vychádzajúc zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z. s realizáciou stavby a s dopravným napojením súhlasí. Predmetné stanovisko bolo vydané na žiadosť žalovanej a bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia príslušným stavebným úradom a cestným správnym orgánom.
12. Z písomnej technickej správy vypracovanej Ing. Katarínou Mitrovou v októbri 2011 vyplýva, že bola vypracovaná na základe požiadavky žalovanej dokumentácia, ktorá rieši návrh dopravného napojenia p. č. 1023/1 na promenádny chodník B. W. a že možnosť vstupu bola na tvári miesta odkonzultovaná s ÚHA a SMsZ.
13. Z písomného stanoviska Magistrátu Mesta Košice č. A/2011/20479 zo dňa 27.10.2011 označeného ako „Vybudovanie spevnenej plochy na parcele č. XXXX/XX, ul. Na W.G. XX, W.“ adresovaného žalovanej vyplýva, že Magistrát Mesta Košice na základe žiadosti žalovanej s vybudovaním spevnenej plochy slúžiacej na príjazd osobného motorového vozidla z vegetačných tvárnic na parc. č. XXXX/XX D.. B. W. XX P. W., W.. Ú. - U. T. podľa priloženej situácie súhlasil.
14. Z písomného stanoviska primátora mesta Košice č. C/2011/01210-6 zo dňa 27.10.2011 označeného ako „Dopravný prístup k pozemku a rodinnému domu cez parcelu č. 1175/16, na parcelu č. XXXX/ X, W.. Ú.. U. T.“ adresovaného žalovanej vyplýva, že žalobca so zriadením dopravného prístupu cez parcelu 1175/16 k parcele žalovanej č. XXXX/X už súhlasil aj v predchádzajúcich stanoviskách, nakoľko niektoré rodinné domy majú jediný možný prístup z pešej zóny prejazdom cez trávnatú plochu z ulice B. W. a dochádza ku devastácii zelene. Súčasťou žiadosti je riešenie dopravného vstupu Ing. Katarínou Mitrovou. Prístup k predmetnej parcele je navrhovaný v zeleni z polovegetačných panelov šírky 2,5 m, resp. 3,0 m, s napojením na promenádny chodník na ulici Na Kalvárii, pri ponechávaní všetkých vzrastlých stromov. S predloženým návrhom prístupu cez parcelu č. 1175/16 referát útvaru hlavného architekta súhlasí.
15. Z rozhodnutia primátora mesta Košice č. A/2011/21754 zo dňa 22.11.2011 vyplýva, že ako príslušný správny orgán podľa § 3b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a podľa § 1 Vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách povolil po preskúmaní predložených dokladov a súhlasného stanoviska Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach - Krajský dopravný inšpektorát, č. p.: KRPZ-KE-KDI-89-070/2011 zo dňa 5.10.2011 žalovanej zriadenie vjazdu z miestnej komunikácie ulica B. W. B. L. B. L.. Č.. XXXX/X k. ú. Severné Mesto. Zriadenie vjazdu sa povoľuje z dôvodu dopravného napojenia - stavba: -„Riešenie vstupu na p. č. XXXX/X B. D.. B. W..“ Ďalej z predmetného rozhodnutia vyplýva, že povolenie je viazané na dodržanie podmienok špecifikovaných v rozhodnutí. Podľa bodu a/ podmienok miesto vjazdu: miestna komunikácia ulica B. W. na pozemok na p. č. XXXX/X W.. Ú.. U. T. cez pozemok p. č. 1175/16 a podľa bodu b/ podmienok zriadenie vjazdu bude zrealizované podľa predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. Katarínou Mitrovou v súlade s platnými STN. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žiadosť žiadateľa - žalovanej o povolenie na zriadenie vjazdu z miestnej komunikácie ulice B. W.Á. na pozemok, stavba: - „Riešenie vstupu na p. č.XXXX/X B. D.. B. W. zo dňa 15.11.2011 nie je v rozpore so všeobecným záujmom a je v súlade so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov a Vyhláškou č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a vyberanie správnych poplatkov je v súlade so zákonom č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Na základe týchto skutočností primátor mesta Košice, ako správny orgán, povolil žiadateľovi zriadenie vjazdu z miestnej komunikácie na susednú nehnuteľnosť, za podmienok stanovených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2011 a stalo sa vykonateľným dňa 21.12.2011.
16. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.6.2015 poukázal na to, že ak niekto zamýšľa zriadiť vjazd z miestnej komunikácie za účelom prepojenia svojej nehnuteľnosti s touto miestnou komunikáciou, musí požiadať príslušný cestný správny orgán, v tomto prípade Mesto Košice, o vydanie rozhodnutie a o povolenie vjazdu z miestnej komunikácie a že rozhodnutie o povolení vjazdu z miestnej komunikácie v žiadnom prípade nenahrádza ostatné zákonom požadované povolenia. Stavba pozemnej komunikácie v podobe osadenia zatrávňovacích tvárnic spadá vzhľadom na potrebu úpravy podkladu pod pojem stavby v zmysle § 43 stavebného zákona a z tohto dôvodu si jej zriadenie vyžaduje stavebné povolenie špeciálneho stavebného úradu, ktorým je v danom prípade Mesto Košice. Ustanovenie § 16 ods. 4 cestného zákona zakladá pre povoľovanie stavieb pozemných komunikácií subsidiárne použitie stavebného zákona. Stavený zákon v § 58 ods. 2 stanovil povinnosť stavebníka preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje na ňom zriadiť stavbu. V prípade, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku a toto právo mu nevyplýva ani zo žiadnej inej právnej skutočnosti musí s jeho vlastníkom uzatvoriť niektorú zo zmlúv taxatívne uvedených v § 139 ods. 1 stavebného zákona, pretože neexistencia takejto zmluvy znamená nesplnenie podmienok na vydanie stavebného povolenia. Stavebník je preto povinný uzatvoriť zmluvu s vlastníkom pozemku, ktorý je podľa § 59 stavebného zákona z titulu vlastníctva pozemku účastníkom konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, či vlastník pozemku je cestným správnym orgánom, špeciálnym stavebným úradom alebo akoukoľvek inou osobou zainteresovanou vo veci. Z už uvedeného teda vyplýva, že stavebník je pred začatím stavby pozemnej komunikácie pripájajúcej sa na sieť komunikácií povinný zabezpečiť rozhodnutie cestného správneho orgánu o povolení vjazdu z miestnej komunikácie a rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu o povolení stavby pozemnej komunikácie, ktoré je možné vydať len v prípade existencie právneho vzťahu k pozemku podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona. V prípade, ak stavebník uvedené nezabezpečí a stavbu pozemnej komunikácie aj napriek tomu vykoná, je táto z dôvodu neexistencie potrebných povolení stavbou nepovolenou a z dôvodu neexistencie právneho vzťahu k pozemku aj stavbou neoprávnenou, ktorej odstránenia sa vlastník pozemku môže domáhať žalobou podľa § 135c Občianskeho zákonníka.
17. Z výpovede svedkyne Ing. Marty Makšimovej súd zistil, že je zamestnancom žalobcu a po obdŕžaní predvolania sa skontaktovala pracovníkom referátu dopravy, následne nahliadla do fotodokumentácie za účelom zistenia čo bolo zrealizované a zistila, že ide o účelovú komunikáciu, ktorá pripája nehnuteľnosť žalovanej. Na základe prevedených stavebných prác svedkyňa skonštatovala, že bola zrealizovaná stavba, resp. časti stavby, pod tvárnicami boli umiestnené nejaké podkladové vrstvy a preto vzhľadom k tomu, že ide o charakter stavby, žalovaná mala požiadať o stavebné povolenie stavebný úrad, keďže podľa § 43 stavebného zákona ide o stavbu. Podľa názoru svedkyne existuje ešte možnosť,
aby žalovaná požiadala o dodatočné povolenie stavby a že stavba buď sa dodatočne povolí alebo sa odstráni.
18. Zo žiadosti o súhlas k dodatočnému stavebnému povoleniu zo dňa 23.11.2015 adresovanej Magistrátu Mesta Košice, špeciálny stavebný úrad súd zistil, že žalovaná požiadala o dodatočné stavebné povolenie na prístupovú cestu Na Kalvárii, Košice, k. ú. Severné mesto, parc. č. XXXX/XX, vybudovanej podľa projektovej dokumentácie, projektant Ing. Katarína Mitrová, na základe vydania povolenia „rozhodnutie o zriadení vjazdu z miestnej komunikácie ulica Na Kalvárii na pozemok na p. č. XXXX/X k. ú. Severné Mesto, sp. zn. A/2011/21754.
19. Z rozhodnutia žalobcu č. A/2016/06487-7 zo dňa 5.2.2016 vyplýva, že žalobca prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby „Riešenie vstupu na p. č. XXXX/X na ul. B. W. XX U. T.. G. T. (žalovaná) do doby predloženia dokladov o tom, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľom a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a ďalších dokladov, ktoré sú uvedeného vo výzve tunajšieho úradu č. A/2016/06487-6 zo dňa 5.2.2016, resp. do doby márneho uplynutia určenej lehoty na predloženie dokladov.
20. Zo žiadosti žalovanej zo dňa 16.2.2016 adresovanej Magistrátu mesta Košice označenej ako „Žiadosť o súhlas s dodatočným povolením stavby - spevnenej plochy“ súd zistil, že žalovaná žiadala Magistrát mesta Košice o súhlas s dodatočným povolením stavby - spevnenej plochy na parcele Mesta Košice XXXX/XX na vjazd k súkromnej parcele XXXX/X, v mestskej časti Košice Sever, Severné Mesto a súčasne oznámila, že predmetný vjazd bol urobený na základe schváleného projektu a vyjadrení príslušných inštitúcií, ako sú ÚHA, Mestská zeleň, Krajský dopravný inšpektorát, referát dopravy a napokon aj Mesto Košice vydaním rozhodnutia č. A/2011/21754 zo dňa 22.11.2011. Žalovaná požiadala o súhlas s dodatočným povolením danej stavby - vjazdu, nakoľko je nevyhnutný pre vstup na súkromný pozemok k rodinnému domu, ktorý doposiaľ bol len cez trávnatú plochu.
21. Z písomného oznámenia Magistrátu mesta Košice, adresovaného žalovanej zo dňa 11.5.2016 č. A/2016/04779 označeného ako „Žiadosť o súhlas s dodatočným povolením stavby - spevnenej plochy“ vyplýva, že listom doručeným na Magistrát mesta Košice dňa 18.2.2016 žalovaná požiadala o súhlas s dodatočným povolením stavby - spevnenej plochy na pozemku vo vlastníctve Mesta Košice, parcela č. 1175/16, na vjazd k parcele č. 1023/1, nachádzajúcej sa v podielovom spoluvlastníctve a že Mesto Košice nesúhlasí s dodatočným povolením stavby - spevnenej plochy na parcele C-KN č. 1175/16, evidovanej na LV č. XXXXX ako zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 2610 m2, k. ú. Severné Mesto, vo vlastníctve Mesta Košice.
22. Z písomného oznámenia Magistrátu mesta Košice MK/A/2017/11924 zo dňa 27.4.2017, adresovaného žalovanej, označenej ako „Žiadosť o nesúhlas s dodatočným povolením stavby - spevnenej plochy na parcele č. 1175/16 súd zistil, že žalovaná listom doručeným Magistrátu mesta Košice dňa 6.3.2017 požiadala v súvislosti s prebiehajúcim konaním o dodatočnom povolení stavby „Riešenie vstupu na p. č. 1023/1 na ul. B. W. XX, ktorá sa nachádza na pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX v kat. území Severné Mesto, o súhlas Mesta Košice, ako vlastníka predmetnej parcely, s dodatočným povolením stavby. Po opätovnom posúdení všetkých skutočností Mesto Košice, na základe nesúhlasných stanovísk MČ Košice - Sever a Referátu ÚHA mesta Košice nesúhlasí s dodatočným povolením stavby - spevnenej plochy na parcele C-KN č. XXXX/XX, evidovanej na LV č. XXXXX ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2610 m2, k. ú. Severné Mesto, vo vlastníctve Mesta Košice.
23. Z rozhodnutia Mesta Košice č. MK/1/2019/03279-30 (MK/A/2018/23849) zo dňa 13.3.2019 súd zistil, že žalobca nariadil odstránenie stavby „Riešenie vstupu na p. č. 1023/1 na ul. B. W. XX“, miesto stavby: pozemok s parcelným číslom 1175/16 (parcela registra „C“) v katastrálnom území Severné Mesto, vlastníkovi stavby T.. G. T. - žalovanej.
24. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OÚ- KE-OCDPK-2019/030482 zo dňa 4.7.2019 súd zistil, že na základe podaného odvolania žalovanou proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zrušil rozhodnutie Mesta Košice č. MK/A/2019/03279-30 (MK/A/2018/03849) zo dňa 13.3.2019 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
25. Z rozhodnutia Mesta Košice č. MK/A/2019/03279-38 zo dňa 3.10.2019 súd zistil, že žalobca týmto rozhodnutím prerušil konanie vo veci dodatočného povolenia stavby nazvanej „Riešenie vstupu na p. č. XXXX/X B. D.. B. W. XX“ s užívaním na pozemku parc. č. 1175/16 (parcela registra „C“) v katastrálnom území Severné Mesto stavebníkovi T.. G. T. do doby právoplatného rozhodnutia príslušného Okresného súdu v spornej veci, a to: návrhu na vydanie rozkazu na plnenie - odstránenie betónových tvárnic nachádzajúcich sa na časti pozemku parc. č. XXXX/XX (parcela registra „C“) v kat. úz. Severné Mesto a uvedenie pozemku do pôvodného stavu.
26. Žalovaná v priebehu sporu navrhla doplnenie dokazovania písomným odborným stanoviskom na ustálenie otázky, aký majú betónové tvárnice charakter a či v danom prípade ide o jediný prístup prechodu k rodinnému domu vlastnícky patriacemu žalovanej.
27. V odbornom stanovisku č. 15/2020 zo dňa 24.3.2020, znalec Ing. Dušan Šoltýs na zadanú otázku č. 1 - Jedná sa v prípade uloženia zatrávňovacích (vegetačných) betónových tvárnic na časť parcely č. XXXX/XX pre kat. úz. Severné Mesto o stavbu spojenú so zemou pevným základom uviedol, že v prípade uloženia zatrávňovacích (vegetačných) betónových tvárnic na časť parcely č. XXXX/XX pre kat. úz. Severné Mesto sa nejedná o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Za pevný základ možno považovať najmä betónové a železobetónové základové konštrukcie - základové pásy, základové pätky, základové dosky a rošty, prípadne prvky hĺbinného zakladania, napríklad základové studne, kesóny, piloty (opreté, plávajúce, votknuté) a iné. V uvedenom prípade sa jedná o stavbu, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Za úpravu podkladu v posudzovanom prípade považujeme zemné práce - odstránenie ornice a následné uloženie zhutnenej vrstvy drveného kameniva, ktorá slúži ako podklad pre uloženie zatrávňovacích tvárnic. Na druhú zadanú otázku - Koľko a akých funkčných prístupov a príjazdov je k rodinnému domu Na Kalvárii 2229/15, postavenom na parcele č. XXXX/X L. W.. Ú.. U. T. znalec uviedol, že hlavný vstup do domu je umiestnený z ulice B. W., W., ktorý je od brány v oplotení vzdialený cca 10 m, po upravenom chodníku a vstupuje sa cez hlavný vchod - vchodové dvere do predsiene rodinného domu. Vstup je upravený aj pre prípad prenášania väčších bremien - nábytku, chladničky, práčky, prípadne zdravotne odkázanej osoby s použitím invalidného vozíka. Príjazd pre auto je prispôsobený aj pre potrebu prístupu vozidiel záchranných služieb - sanitka, hasičské vozidlo, ak by bolo potrebné poskytnúť pomoc obyvateľom domu. K rodinnému domu súpisné číslo XXXX/XX B. W. P. W.Š. je možný prístup/príjazd po miestnej cestnej komunikácii a následne cez chodník pre peších na pozemok parcelné číslo XXXX/X B. O. D., zo severnej strany pozemku. Za domom rodinného domu s adresou B. W. XX, W. je záhrada, ktorá sa zvažuje, nie je uspôsobená ako prístupová cesta. Pozemok za domom, kde je záhrada, susedí s O. D.. Z Terchovskej ulice je možný prístup zo severnej strany k pozemku záhrady patriacej vlastníkom domu súpisné číslo XXXX, B. D. B. W. XX, W.. Keďže dom sa nachádza na zvažujúcom sa pozemku, prístup z ulice Na Kalvárii je na prízemie domu do obytných miestnosti, prístup zo záhrady z O. D. je len do pivničných priestorov domu. Nakoľko sa jedná o dvojdom a na úzkom pozemku, pri prístupe z O. D. k hlavnému vchodu do rodinného domu umiestneného zo strany ulice B. W., je navyše potrebné obchádzať objekt rodinného domu zo západnej
- štítovej strany, avšak vzhľadom na úzky priestor, len na prechod pre jednu osobu samostatne, peším spôsobom. Je vylúčený prístup vozidiel, záchranných služieb z O. D.. Na okraj je potrebné uviesť, že adresa umiestnenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žiadateľky je „. W. XXXX/XX, W. H. B. „. XXXX/XX, W..
28. Žalobca bol toho názoru, že odborným posudkom nebola zodpovedaná alebo vysvetlená skutočnosť, či ide o stavbu, pretože to, že znalec konštatoval, že v tomto prípade ide o stavbu, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom, nie je podľa názoru žalobcu významné z toho hľadiska, či je alebo nie je na túto stavbu potrebné stavebné povolenie. Potreba vydania stavebného povolenia pre takýto typ stavby vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z § 16 v spojení s § 22 cestného zákona, a preto v tejto časti odborný posudok považuje sa nedostatočný. Čo sa týka zodpovedania druhej otázky, teda či je možný prístup aj z ulice O.j, sám znalec konštatoval, že fakticky je možný prístup peši aj z ulice O. a pokiaľ ide o prístup motorových vozidiel, nesúhlasí s tým, že nie je možný prístup na daný pozemok motorovým vozidlom, pričom pravdou zostáva to, že nie je možné zaparkovať z O. D. vozidlo priamo pred vchodom do domu, v tesnej blízkosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že za súčasného stavu, kedy z ulice B. W.Á. je vybudovaná spevnená plocha, ktorá je predmetom tohto konania, častokrát sa stáva a má k dispozícii fotodokumentáciu, že autá parkujú priamo na tejto ploche a nie vo dvore domu tak, ako sa to snaží žalovaná preukázať a že toto je základným zámerom spevnenej plochy.
29. Žalovaná odborné stanovisko znalca Ing. Dušana Šoltýsa považovala za úplný a správny tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke, k metodike a k záverom nemala žiadne výhrady a pripomienky. Poukázala na to, že má za to, že konanie žalobcu je nutné kvalifikovať ako protichodné a šikanózne vo vzťahu k žalovanej, a za konanie, ktoré odporuje dobrým mravom. Žalobca ako orgán verejnej správy dlhodobo konal a koná tak, že to zakladá nedôveru a pochybnosti žalovanej o objektivite odbornosti žalobcu, pretože zo strany žalobcu bolo vydaných viacero protichodných, resp. až opačných rozhodnutí, z ktorých vyplýva svojvôľa a zmätočnosť konania žalobcu.
30. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X, že ide o dvojdom, ktorí postavili rodičia ešte v roku 1975, kedy bol skolaudovaný s tým, že žalovaná v dome býva aj v súčasnosti. Ďalej uviedla, že z ulice O. má na konci svojho pozemku umiestnenú trojmetrovú bránu a musela by, ak by túto prístupovú cestu chcela použiť chodiť cez záhradu po nespevnenej ploche a k rodinnému domu, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/ X mala by prístup iba k zadnej časti rodinného domu, kde v podstate má už pivnice. Pomocou betónových tvárnic, ktoré umiestnila na pozemku žalobcu a ktorými spevnila časť pozemku, sa v podstate dostane s motorovým vozidlom k hlavnému vchodu, teda ku bráničke, ktorá má 3 metre a ktorá sa nachádza na pozemku parcelné číslo XXXX/X. Poukázala na to, že prístupovú cestu zo strany O. cez záhradu nevyužíva, pretože nemôže preniesť všetky veci do domu a preto využíva iba prístupovú cestu zo strany B. W.. Žalovaná väčšinou spevnenú plochu využíva na to, aby tam odstavila auto, prípadne posunie sa ďalej pred svoju bráničku z čelnej strany domu a tam zaparkuje auto.
31. Zo žiadosti o zriadení vecného bremena zo dňa 7.5.2012 súd zistil, že žalovaná požiadala Magistrát mesta Košice o zriadenie vecného práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok XXXX/ XX vo výmere cca 25 m 2 pre príjazd motorového vozidla k rodinnému domu B. W. XX, W..
32. Z oznámenia žalobcu zo dňa 21.1.2013 adresovanej žalovanej súd zistil, že žalobca po posúdení žiadosti žalovanej (zo dňa 7.5.2012) nesúhlasil so zriadením vecného bremena - práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu registra „C“ č. XXXX/XX - Z. L. H. B. P. P. XXXX T.X W.. Ú. U. T., vo vlastníctve žalobcu, v rozsahu cca 25 m2, pre príjazd motorového vozidla k rodinnému domu B. W. Č.. XX, W..
33. Z oznámenia žalobcu zo dňa 13.3.2013 adresovaného žalovanej súd zistil, že žalobca po opätovnom posúdení všetkých skutočností týkajúcich sa žiadosti žalovanej (zo dňa 7.2.2013) nesúhlasil so zriadením vecného bremena - práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2610 m2 k. ú Severné mesto, vo vlastníctve žalobcu, v rozsahu cca 25 m2, pre príjazd motorového vozidla k rodinnému domu B. W. Č.. XX, W..
34. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
35. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
36. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
37. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavy na cudzom pozemku a je vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením. Aplikuje sa vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter (ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu.
38. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
39. V konaní nebolo sporné a vyplýva aj zo zhodných tvrdení strán sporu, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX, na ktorom žalovaná vybudovala spevnenú plochu slúžiacu na
prejazd osobného motorového vozidla pokládkou zatrávňovacích betónových tvárnic (ďalej len „stavba“) a že stavbu zrealizovala podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. Katarínou Mitrovou. Týmto došlo k navodeniu situácie, že vlastník stavby a vlastník pozemku nie sú totožní, čo však Občiansky zákonník výslovne pripúšťa (§ 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je zrejmé, že žalovaná vybudovala stavbu na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to na základe správneho rozhodnutia Mesta Košice - žalobcu č. A/2011/21754 zo dňa 22.11.2011, právoplatného dňa 19.12.2011. Uvedené znamená, že žalovanou zriadenú stavbu nemožno považovať za čiernu stavbu. Je však nepochybné, že táto stavba bola postavená na pozemku žalobcu bez toho, aby žalovanej svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Žalovanej totiž nesvedčí ani právo nájmu, užívacie právo, či právo vyplývajúce z vecného bremena, atď. V prípade takejto neoprávnenej stavby zákonná úprava konkrétne § 135c Občianskeho zákonníka ponúka súdu viac možností ako riešiť právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Z formulácie žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha postupu podľa ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda žiada odstrániť stavbu na náklady žalovanej. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi účastníkmi a kde teda nie je súd viazaný návrhom strán sporu. Odstránenie stavby je výnimočným riešením a iba krajným opatrením sankcionizujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať najmä na: a/ či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi, b/ povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ju so záujmom na ďalšom využití stavby, c/ účel zriadenej neoprávnenej stavby, prípadne jej využitie, d/ rozsah a druh zastavaného pozemku, e/ ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku resp. jeho majetok, f/ dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, g/ doba, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník pozemku o stavbe vedel.
40. Súd prihliadal na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne uzavrel, že odstránenie stavby žalovanej by jednoznačne bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je nutné poznamenať, že vlastník pozemku od začiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho dôvodu sa v čase jej realizácie nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až po dokončení stavby. Uvedené je potrebné vyhodnotiť, že konanie je šikanóznym výkonom práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že sám žalobca zriadenie tejto stavby žalovanou odsúhlasil pred jej začiatkom, mal vedomosť o jej realizácii ako aj o súhlasoch dotknutých inštitúcií (Správa mestskej zelene Košice, primátor mesta Košice, KR PZ v Košiciach, krajský dopravný inšpektorát). Žalobca zároveň vedel na aký účel zriaďuje žalovaná túto stavbu a to, že potrebuje prístup ku svojej nehnuteľnosti, v ktorej býva, poznal rozsah a druh tohto zastavaného pozemku žalovanou a v čase získania súhlasu na túto stavbu sa nebránil tým, že vybudovaná stavba bráni využitiu jeho pozemku určitým spôsobom, resp., že táto stavba ho ohrozuje alebo obmedzuje jeho majetok. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalovaná sa snažila dať do poriadku právne vzťahy medzi ňou a vlastníkom pozemku, požiadala žalobcu o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalobcu k čomu nedošlo, keďže dôvody žalobca vo svojich odpovediach ani nekonkretizoval. Zároveň je potrebné poukázať na časové hľadisko na uplatnenie nároku žalobcu na odstránenie stavby, kedy žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou voči žalovanej až cca 16 mesiacov po realizácii stavby žalovanou. V neposlednom rade ako ďalší pridružený dôvod je nutné považovať odstránenie stavby za rozporné s dobrými mravmi aj z pohľadu na finančnú stratu žalovanej, prejavujúcej sa vynaložením nákladov na zriadenie tejto stavby a dokonca nákladov na jej odstránenie, keďže žalobca sa domáha odstránenia stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka na jej náklady.
41. Závery písomného odborného stanoviska č. 15/2020, uvedených znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom súd mohol jedine akceptovať, pretože znalec je osobou oprávnenou, kompetentnou sa vyjadriť k odborným otázkam, pričom zo strany žalobcu boli len vznesené námietky k tomuto odbornému stanovisku bez uplatnenia nejakého procesného návrhu, s ktorými by sa súd mohol vysporiadať (napr. návrh na doplnenie odborného stanoviska, predloženie súkromného odborného stanoviska preukazujúceho opak). Nakoľko tieto žalobca v spore nežiadal, súdu nezostalo nič iné, ako prihliadať na závery písomného odborného stanoviska vypracovaného znalcom.
42. Žalobca v spore navrhol vykonať dokazovanie ohliadkou na mieste samom na zistenie reálneho stavu dotknutého pozemku, avšak súd vykonanie tohto navrhnutého dôkazu považoval za neúčelné a nehospodárne vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania v spore.
43. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť nakoľko je nedôvodná.
44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešne žalovanej súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).