Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-2120-2020.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Subarea
7Ek/2120/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, Bratislava- Staré Mesto, 81102, IČO: 45684618, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 05801 Poprad IČO: 44250029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXXX C., o vymoženie 260,44 Eur s prísl., o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie ako nedôvodné z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu Banská Bystrica bol dňa 24.11.2020 doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému o vymoženie 260,44 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov vydaných Okresným súdom Žilina sp.zn.: Rozsudok 45Csp/77/2017, dátum vydania: 28.12.2018, vykonateľný dňa 13.04.2019 a Uznesenie 45Csp/77/2017, dátum vydania: 06.05.2019, vykonateľné dňa 15.06.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 15.01.2021 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Margita Rojčeková, A. Kmeťa 11, 01001 Žilina, exekúcia je vedená pod sp.zn. EX 384EX 20029/21 .
3. Súdny exekútor JUDr. Jozef Augustín PhD., Moyzesova 49, 010 01 Žilina vydal dňa 08.04.2026 Upovedomenie o zastavení exekúcie sp.zn. EX 384EX 20029/21 podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku oprávnenému z dôvodu, že u fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie, resp. od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, s výzvou na úhradu trov exekúcie oprávnenému vo výške 73,80 Eur (vrátane DPH).
4. Oprávnený podal včasné námietky zo dňa 16.04.2026 proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Ako dôvody uvádza, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byt' postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného, alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Citoval znenie § 115 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré uvádzajú
akých vecí vo vlastníctve povinného sa nemôže týkať exekúcia a výslovne sa uvádzajú veci, ktoré sú z exekúcie vylúčené. V správach súdneho exekútora nie je uvedené, že v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) § 115 ods. 2 Exekučného poriadku, má byt' exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený preto podáva námietky proti predmetnému upovedomeniu o zastavení exekúcie a žiada, aby súd námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému (ďalej len „námietky oprávneného“).
5. Súdny exekútor postúpil vec na rozhodnutie súdu v zmysle § 61n Exekučného poriadku.
6. Podľa § 61n ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty, b) zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, e) oprávnený nezložil preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, f) z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia zastavila, g) z osobitného predpisu7t) vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, alebo h) pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
9. Súdny exekútor sa v rámci postúpenia veci súdu vyjadril k námietkam oprávneného v sprievodnom podaní zo dňa 23.04.2026. Poukázal na znenie § 61n ods,. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Postup uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) EP je prípustný pri exekučných konaniach, v prípade ktorých sa dlhodobo nepodarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky a zároveň je zárukou efektivity a hospodárnosti vedenia exekúcií na exekútorskom úrade. Pokiaľ ide o predmetné konanie, súdny exekútor pravidelne vykonával lustrácie majetku a príjmov povinného. Ku dňu vyjadrenia súdneho exekútora sa nepodarilo zistiť nijaké príjmy povinného ani majetok, ktorým by disponoval. V zmysle uvedeného je zrejmé, že postup súdneho exekútora smerujúci k zastaveniu exekúcie je logický a správny a na základe toho opätovne vyzýva oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov v zmysle §198 ods. 2, v spojení s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku a § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov, vo výške 73,80 EUR (60,- EUR + 13,80 EUR DPH). V prípade ak oprávnený v budúcnosti zistí, že povinný disponuje majetkom ktorý by mohol byť zexekvovateľný a pokryl by jeho pohľadávku, má možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
10. Na základe výzvy súdu zo dňa 16.06.2026, súdny exekútor doplnil podaním zo dňa 16.06.2026 svoje doterajšie vyjadrenie tak, že predložil prehľad úkonov realizovaných od začatia konania, preukazujúci vykonávané lustrácie smerujúce k zisteniu majetku a príjmov povinného. K zisťovaniu hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného (mimo motorových vozidiel), súdny exekútor poukázal na zisťovanie všetkých potrebných úkonov smerujúcich k zisteniu majetku a príjmov povinného a úspešnému vymoženiu pohľadávky. Fyzické šetrenie majetku v mieste bydliska povinného nebolo zo strany súdneho exekútora možné, nakoľko povinný je od roku 2014 prihlásený k trvalému pobytu na obci C.. Preto považuje svoj postup v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku za prípustný pri exekučných konaniach, pri ktorých sa dlhodobo nepodarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky a zároveň je zárukou efektivity a hospodárnosti vedenia exekúcií V predmetnom konaní sa súdnemu exekútorovi napriek pravidelným lustráciám nepodarilo zistiť nijaké príjmy povinného a ani majetok, ktorým by disponoval. Postup súdneho exekútora smerujúci k zastaveniu exekúcie je logický a správny, preto trvá voči oprávnenému na zaplatení vyčíslených trov vo výške 73,80 Eur.
11. V prílohe bol doložený Prehľad úkonov realizovaných v spise č. EX 20029/2011 ku dňu 16.06.2026, počnúc od 15.01.2021 až do 13.06.2026. Z tohto nevyplýva zistenie konkrétneho hnuteľného, či nehnuteľného majetku, ani peňažných prostriedkov na účte povinného (súčinnosť s katastrom nehnuteľností, bankami, so Sociálnou poisťovňou).
12. Súd vychádzal v rámci skúmania námietok z doručených dokumentov a výsledkov zisťovania majetku povinného, pričom dospel k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné.
13. Súd konštatuje, že súdny exekútor priebežne zisťoval majetok a príjmov povinného po celú dobu exekúcie s negatívnym výsledkom. Súdny exekútor sa osobitne vyjadril aj k zisťovaniu hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného s tým, že povinný má evidovaný trvalý pobyt v obci C., k čomu súd rovnako konštatuje, že povinný nemá adresu bydliska, kde by sa nachádzali hnuteľné veci v jeho vlastníctve.
14. Čo sa týka zisťovania hnuteľných vecí povinného, súd poukazuje napríklad na výklad súdu prvej inštancie v exekučnej veci sp. zn. súdu: 44Ek/576/2020, v rozhodnutí zo dňa 29.10.2025, v ktorom figuruje ten istý oprávnený a namieta to isté, v ktorej veci súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, prečo sa nepristúpi k súpisu hnuteľného majetku v každom exekučnom konaní: „Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu
oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania." (ďalej “vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 23.03.2026 “).
15. Exekučný súd poukazuje na to, že obdobný záver vyplýva napríklad aj z Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o sťažnosti sp.zn. 7Ek/2244/2020, zo dňa 04.05.2026, kde sťažnostný súd okrem iného navyše uvádza: „16. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdna exekútorka nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinná vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jej vôli. Veď aj pre súdnu exekútorku by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku jej vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré jej vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdna exekútorka, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdna exekútorka, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú. 17. Treba tak sumarizovať, že oprávnený v rámci podaných námietok nenamietal existenciu konkrétneho majetku, ktorým by povinný disponoval. Svoje námietky v podstate na nespokojnosti s priebehom exekúcie a postupom súdnej exekútorky. Uvedené však podľa názoru sťažnostného súdu nepredstavuje dôvodné námietky, pretože po zrušení Upovedomenia o zastavení exekúcie by aj tak povinný naďalej nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možno exekučne postihnúť...“
16. Aj v rámci tohto uznesenia súd poukazuje na to, že súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Exekútor je povinný zisťovať majetok povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých sú vedené záznamy o majetku povinného. Súdny exekútor vyššie uvedené lustrácie nevykonáva len v čase začatia exekúcie, ale aj v jej priebehu, ako aj pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko len z aktuálnych výsledkov týchto lustrácií možno vyvodiť záver o jeho nemajetnosti. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zdôrazňuje predovšetkým to, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a nie nemajetnosti absolútnej. Zistenie relatívnej nemajetnosti ako dôvodu zastavenia exekúcie tak môže nastať len v
konkrétnom exekučnom konaní. Dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, či jeho absolútna nemajetnosť. Pokiaľ súdny exekútork v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bola povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
17. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že súdny exekútor vykonal všetky potrebné a zákonom predpokladané úkony pre zistenie majetku povinného, zároveň s prihliadnutím na osobitosti a hospodárnosť vedenia predmetnej exekúcie, ako aj na svoju odbornú spôsobilosť a skúsenosti.
18. Na základe vyššie uvedeného tak súd námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.