Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-1570-2020.pdf
PDF · 74.27 KB
Case nature
Subarea
40Ek/1570/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: N. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U kľukov XXX, XXX XX P., právne zast.: N. & N., advokáti, s.r.o., so sídlom Y. E. XXX, XXX XX Y. E., Q.: XX XXX XXX, proti povinnému: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U R. XXX, XXX XX P., o vymoženie výživného, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu W. súdu E. E. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. decembra XXXX, takto
rozhodol:
C. sťažnosť oprávneného proti uzneseniu W. súdu E. E. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. decembra XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
X. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa XX.XX.XXXX sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie výživného na základe exekučného titulu - B. W. súdu X., sp. zn. XP/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „exekučný titul“).
X. Vyšší súdny úradník W. súdu E. E., po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 5X ods. 3 písm. a) H. poriadku a nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania.
X. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd má za preukázané, že: „V návrhu na vykonanie exekúcie bola ako oprávnená osoba uvedená matka, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. I. vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Y. tu ide o vymoženie výživného pre neplnoleté dieťa, kde oprávneným je dieťa, matka dieťaťa má v konaní o vymoženie výživného figurovať ako jeho zákonný zástupca. G. na uvedené skutočnosti, a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávnenej, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. X H. poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 5X ods. 3 písm. a) H. poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.“
X. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. W. v podanej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru: „C. nezvolil správny postup, keď pri zrejmej nejasnosti, či nesprávnosti nepoužil výzvu na odstránenie vád, ale priamo návrh zamietol. W., že tu nejde o situáciu, že by som bola osobou, ktorá nemá absolútne nič spoločné s osobami, ktorým patrí nárok (aktívna legitimácia), pretože som jasne osobou ktorá priamo zo zákona (Aj z rozhodnutia súdu po rozvode) zastupuje deti priamo v ich mene a na ich účet. I. zo zmyslu zastúpenia vyplýva, že úkony zástupcu sa považujú za úkony zastúpeného. A. vyjadruje O. súd, každý všeobecný súd, vrátane toho exekučného, by vždy mal voliť taký výklad noriem a ich použitie, ktoré viac umožňuje prístup súdu pred takým postupom, ktorý ho zamedzuje. I. súd (G.) návrh zamietol z dôvodu, že som ho podala ako neoprávnená osoba je zrejmé, že ide o nesprávne právne posúdenie,
pretože som ho podala ako oprávnená osoba - matka ako zákonná zástupkyňa maloletých detí priamo zo zákona a z rozhodnutia súdu. Y. a neexistuje tak dôvod na zamietnutie, ale maximálne na opravu vád vyplnenia formulára (čo činím spolu so sťažnosťou).“ I. na uvedené oprávnený žiada, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a z dôvodu, že spolu s touto sťažnosťou posiela opravený návrh na vykonanie exekúcie žiada, aby súd vydal poverenie exekútorovi v rozsahu, ako uvádza oprávnený v návrhu.
X. Podľa § 202 ods. X druhá veta zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. poriadok (ďalej len „EP“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
X. Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia F. sporového poriadku (ďalej len „F.“), ak tento zákon neustanovuje inak. M. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
X. Podľa § 250 ods. X F. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
X. Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú.
X. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie. P. poukazuje na znenie ustanovenia § X02 ods. 2 H. poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
XX. Napriek tomu sudca na doplnenie ešte uvádza, že na to, aby sa niekto stal účastníkom exekučného konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, resp. osobou oprávnenou z exekučného titulu; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva oprávneným) alebo aby návrh na vykonanie exekúcie smeroval proti nemu (v takom prípade sa stáva povinným). Či však na základe takto označeného/uvedeného oprávneného súd povolí exekúciu vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, závisí od toho, či mu jeho právo vyplýva z exekučného titulu. I. označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Y. aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
XX. Oprávnený v sťažnosti namietal, že pokiaľ uvedenie matky ako oprávneného predstavovalo podľa právneho názoru vyššieho súdneho úradníka len nejasnosť návrhu, jedná sa podľa oprávneného o odstrániteľný nedostatok návrhu, ktorý vyšší súdny úradník mohol vyriešiť výzvou adresovanou oprávnenému. L. obrane oprávneného však nemožno priznať právnu ochranu.
XX. V H. poriadku je totiž v ustanovení § 52 ods. X upravený postup exekučného súdu v prípade, že v návrhu na vykonanie exekúcie sú chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. C. však v posudzovanom prípade nezistil chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. C. označený ako oprávnený je jednoznačne identifikovaný, má procesnú subjektivitu, ako i procesnú spôsobilosť. C. (vyšší súdny úradník) preto ani nemohol postupovať podľa § 52 ods. X H. poriadku. Y. možné prihliadnuť ani na doručenú W. vád návrhu na vykonanie exekúcie. K. akceptovaním by došlo k zámene účastníkov konania na strane oprávneného, ktorej právnu úpravu už nepozná ani F.. G. inštitútu zámeny účastníkov konania zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.
XX. Neobstojí preto námietka oprávneného, že v prípade napadnutého uznesenia sa jedná o príliš formalistický postup súdu. W. oprávnený je právne zastúpený advokátom, ktorého kvalifikácia by podľa názoru súdu mala byť dostatočnou zárukou na to, aby vedel rozoznať kto v prípade výživného na maloleté deti je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na začatie exekúcie, predmetom ktorej je vymáhanie výživného. C., že zákonný zástupca maloletých detí nie je oprávneným na vymáhanie výživného na maloleté deti vo vlastnom mene, nie je novotou v slovenskom právnom poriadku, pričom rovnako aj v základnom konaní, v ktorom W. súd X. rozhodoval o vyživovacej povinnosti povinného voči jeho maloletým deťom, vystupovali ako účastníci konania (nositelia práva na výživné) práve maloleté deti, ktoré boli ich matkou len zastúpené ako ich zákonným zástupcom.
XX. Súd preto na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. X H. poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. X F. v spojení s § 200 H. poriadku ako nedôvodnú zamietnuť.
XX. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. X H. poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie R. súdu v E. E. z XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX).
XX. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. W. z exekučného titulu nebráni zákonná prekážka (res iudicata) podať si vo veci nový návrh na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.