Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-41-2026.pdf
PDF · 83.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/41/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, F., o zaplatenie sumy 2.000,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 13.12.2025 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 07.01.2026, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2026, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 13.12.2025 do zaplatenia, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému na jeho žiadosť dňa 25.04.2025 v hotovosti peňažnú pôžičku vo výške 2.000,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutú peňažnú pôžičku vrátiť žalobcovi v lehote do 10.05.2025. Žalovaný v dohodnutej lehote splatnosti však poskytnutú pôžičku žalobcovi nevrátil. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky i listom zo dňa 04.12.2025, aby mu poskytnutú pôžičku vrátil v dodatočnej lehote do 12.12.2025. Žalovaný si výzvu žalobcu prevzal, avšak do dnešného dňa na výzvu žalobcu nereagoval a peňažné prostriedky žalobcovi nevrátil. Nakoľko teda žalovaný nesplatil svoj dlh riadne a včas, je žalobca nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.
3. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: elektronická komunikácia, predžalobná výzva zo dňa 04.12.2025, výsledok sledovania zásielky, Výpis z registra predinsolvenčných, insolvenčných a likvidačných konaní.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil ani nepredložil.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Z nesporných skutkových tvrdení a z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke ústnou formou, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol dňa 25.04.2025 sumu pôžičky vo výške 2.000,- eur s tým, že žalovaný uvedenú sumu žalobcovi vráti do 10.05.2025. Žalovaný sumu pôžičky žalobcovi do uvedeného termínu nevrátil. Následne žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 04.12.2025 vyzval žalovaného na vrátenie sumy pôžičky do 12.12.2025, pričom uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 19.12.2025. Žalovaný z uvedenej sumy pôžičky ani časť nevrátil.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
11. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
13. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
17. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou, preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.
18. V konaní bolo preukázané a nebolo to medzi stranami ani sporným, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému
poskytol peňažnú pôžičku vo výške 2.000,- eur s dohodnutou lehotou splatnosti do 10.05.2025. Uvedené vyplýva aj z predloženej elektronickej komunikácie, v ktorej žalovaný žiada žalobcu o poskytnutie pôžičky vo výške 2.000,- eur s tým, že peniaze by vracal žalobcovi počas troch týždňov, pričom 10. je výplata a to by vyrovnal kompletne. D., že skutočne došlo k odovzdaniu sumy peňazí 2.000,- eur žalovanému od žalobcu (okrem toho, že to žalovaný nesporoval) nasvedčuje skutočnosť, že následne strany sporu spolu komunikujú o vrátení peňazí. V konaní nebolo sporným, že lehota splatnosti pôžičky bola dohodnutá na deň 10.05.2025, pričom uvedené vyplýva aj z elektronickej komunikácie medzi stranami, v ktorej sa žalovaný zaviazal, že peniaze vráti v priebehu troch týždňov do 10., t.j. do 10.05.2025. Okrem toho žalobca žalovaného aj dodatočne vyzval na vrátenie sumy 2.000,- eur do 12.12.2025, a to v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 04.12.2025. Uvedenú predžalobnú výzvu je možné považovať za doručenú žalovanému ešte dňa 09.12.2025, kedy sa dostala do sféry jeho dispozície uložením na pošte. Žalovaný sumu pôžičky zo zmluvy žalobcovi nevrátil, a to ani z časti, čo v konaní nebolo sporným.
19. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 657 OZ dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke a odovzdaní sumy pôžičky žalovanému a preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku, keď nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný na zmluvu o pôžičke niečo plnil. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur, a to titulom nevrátenej sumy pôžičky.
20. Žalovaný tým, že svoj dlh z pôžičky, ktorý mal voči žalobcovi, nesplnil, dostal sa do omeškania, a je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca má nárok na úrok z omeškania od času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením, t.j. od 11.05.2025. Keďže si však žalobca uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 13.12.2025, súd mu od tohto neskoršieho dátumu úrok z omeškania priznal, keďže nemôže prekročiť žalobu. Výška úroku z omeškania podľa vyššie citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobca by tak mal nárok na úrok z omeškania vo výške 7,40 % (5 + 2,40%) ročne, avšak si ho uplatnil len vo výške 7,15 % ročne, preto mu súd priznal takto uplatnený úrok z omeškania, keďže nemôže prekročiť žalobu.
21. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval uplatnený nárok žalobcu za v celom rozsahu dôvodný, a preto žalobe vo výroku I. rozsudku vyhovel.
22. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP), avšak odvolanie podané žalobcom by bolo právne neúčinné, pretože tento sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).