Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/32/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, D. E. F., zastúpená advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, 2/ G. E., H. I., nar. X.X.XXXX, bytom G. D. J. XX, XXXX H., Maďarsko, 3/ K. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. M., 4/ N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C. J. XXX/X, F., proti žalovaným: 1/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D. E. F., zastúpený advokátom: JUDr. Boris Žák, so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, 2/ N. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, L. M., o určenie právnej skutočnosti a určenie existencie práva, o odvolaní znalca JUDr. Jaroslava Kovalického proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 6.12.2022 č.k. -428, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie znalca JUDr. Jaroslava Kovalického o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie priznal znalcovi JUDr. Jaroslavovi Kovalickému, evidenčné číslo: 915497, s miestom výkonu činnosti Belinského 8, Bratislava, voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Vecne dôvodil, že v prerokúvanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -389 z 13.9.2022 rozhodol, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta, pričom súčasne rozhodol, že žalovaní majú voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Omylom však súd na pojednávaní dňa 13.9.2022 opomenul vyhlásiť výrok, ktorým by rozhodol o nároku znalca JUDr. Jaroslava Kovalického na náhradu trov konania, ktorý po tom, čo sa dňa 5.10.2021 zúčastnil pojednávania, predložil dňa 8.10.2021 vyúčtovanie svojich nákladov spojených s účasťou na pojednávaní. Vzhľadom na skutočnosť, že proti rozsudku č.k. -389 podali žalobkyne odvolanie v celom rozsahu, rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Súd prvej inštancie preto bez návrhu vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol o uvedenej otázke. Keďže od účinnosti súd o nároku na náhradu trov konania (vrátane nároku znalca na znalečné) rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie znalcovi JUDr. Jaroslavovi Kovalickému priznal voči žalobkyniam, ktoré v konaní neboli úspešné, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal včas odvolanie znalec JUDr. Jaroslav Kovalický s návrhom jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhol jeho zmenu tak, aby súd priznal znalcovi znalečné vo výške 96,69 eura (za účasť na pojednávaní) s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 96,69 eura od splatnosti znalečného do zaplatenia, ktoré mu po právoplatnosti uznesenia o znalečnom bude povinný vyplatiť Okresný súd Dunajská Streda z rozpočtových prostriedkov súdu (resp. tak bude upravená učtáreň Okresného súdu Dunajská Streda).

Odvolanie odôvodnil ust. a . Namietal, že v dopĺňacom rozsudku súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, že znalečné majú znalcovi uhradiť žalobkyne. Mal za to, že nárok na zaplatenie znalečného výslovne neupravuje žiadne ustanovenie , preto mal súd vec na základe aplikácie základných princípov posúdiť podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z ust. , cit. zákona vyplýva, že znalec vykonávajúci svoju činnosť pre súd (zadávateľ) má právo na zaplatenie svojej odmeny, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času od zadávateľa (súdu), a nie od iného subjektu, tzn. súd prvej inštancie mal rozhodnúť, že znalec má právo na znalečné proti štátu. Dopĺňací rozsudok preto považuje za nesprávny, nezákonný a nespravodlivý, keďže došlo k preneseniu povinnosti zaplatiť znalečné zo štátu na iný subjekt, čím de facto došlo k premene bonitnej pohľadávky znalca proti súdu na dubióznu pohľadávku proti žalobcom. Poukázal tiež na skutočnosť, že znalec v prípade predvolania na výsluch je povinný sa ho zúčastniť (možné postihy sú uvedené v predvolaní) a nemôže si uplatniť preddavok (tak ako pred vypracovaním znaleckého úkonu), ktorého nezloženie by znalcovi umožnilo odmietnuť sa zúčastniť pojednávania. Zdôraznil, že je principiálne neprípustné, aby si súdom ustanovený znalec uplatňoval svoj nárok na znalečné od strany sporu, keďže takýto postup narúša princíp nestrannosti znaleckej činnosti.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci, zistil, že odvolanie znalca je potrebné odmietnuť.

5. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. V prejednávanej veci vydal súd prvej inštancie dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov znalca, ktoré neboli pokryté preddavkom, o ktorom nároku opomenul rozhodnúť v rozsudku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti postupoval správne, keď rozsudok doplnil o chýbajúce rozhodnutie o nároku na náhradu trov dokazovania dopĺňacím rozsudkom, pretože samostatným výrokom rozhoduje súd vždy aj o nároku na náhradu trov svedka, znalca alebo iných osôb v súvislosti s trovami dôkazu. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa proti konkrétnej sporovej strane. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. Ak súd neuloží povinnosť nahradiť trovy konania žiadnej sporovej strane, vysporiada sa s nárokom na náhradu trov dôkazu tak, že oprávnenej osobe ho prizná proti tej strane sporu, ktorá jeho vykonanie navrhla a v prípade dôkazu vykonaného bez návrhu, proti tomu, v záujme koho bol dôkaz vykonaný. To platí všeobecne aj o trovách presahujúcich hodnotu zloženého preddavku. Štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania. Trovy dôkazu, ktoré nie sú preddavkované, platí štát iba ak to ustanovuje zákon (trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie podľa ), a teda osoba, ktorej trovy dôkazu vzniknú (znalec, svedok a pod.) sú odkázané na konečnú náhradu trov konania proti konkrétnej sporovej strane v režime .

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie znalca, ktorým napadol dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie odmietol, ako podané neoprávnenou osobu (, ), z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov dôkazu, ktorým mu bol uplatnený nárok v plnom rozsahu priznaný, a to voči procesne neúspešnej strane sporu, keď podľa vyššie uvedeného je zrejmé, že voči štátu mu tento nárok podľa platnej právnej úpravy nemohol byť priznaný.

10. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).