Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Z.. J. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. Z. X, proti žalovanému: H. J., Q.. XX.XX.XXXX, R. R. K. J. H. J. E., Y. J. R. D. X., U. XXXX/XX, X. H. G. J. H. W. R., Z.: XXXXXXXX, W.. Č.. T. Ú. Q. T. W. K. Y., D. Q. T., v spore o opravu hraníc pozemku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou k 30.06.2020, doručenou tunajšiemu súdu 30.06.2020 elektronicky, autorizovanou podľa osobitného predpisu, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, a to bez zbytočného odkladu určiť hranice môjho (žalobcovho) pozemku v teréne tak, aby boli v súlade s GP č. 17951381-395/98, ďalej vykonania úpravy údajov na Katastri nehnuteľností SR pre parcelu č. XXXX/X, evidovanej v katastrálnom území obce T. a týmto uviesť výmeru pozemku do pôvodného stavu, tak ako je uvedené na oficiálnych dokumentoch, teda na Liste vlastníctva č. XXX a na Geometrickom pláne č. 17951381-395/98 (správne číslo daného geometrického plánu je „17951381-385/98“ pozn. súdu).

2. K žalobe, ktorú bližšie neodôvodnil, pripojil výpis z LV č. XXX, geometrický plán č. 17951381-385/98 (1. stranu), mapy, list žalovaného žalobcovi z 26.09.2017 Vec: Odpoveď na žiadosť o vypracovanie GP spolu s dokladom o doručovaní.

3. Podaním z 25.08.2020 žalobca „doplnil“ podanú žalobu čo do jej odôvodnenia a žalobného petitu tak, že: 3.1. je vlastníkom pozemku (parcela typu "C") zapísanom v katastri nehnuteľností pod č. XXXX/X v katastrálnom území obce T.. Podľa originálneho a autorizačne overeného Geometrického plánu č. 17951381-395/98 zo 06.12.1998, ktorý slúžil ako podklad na vklad vlastníckych práv do katastra nehnuteľností SR, a aj podľa jeho Listu vlastníctva č. XXX, je oficiálna výmera jeho pozemku 1072 m2. Podľa 'interných' záznamov katastra nehnuteľností je však výmera jeho pozemku iba 1013 m2, čo je rozdiel 59 m2 v jeho neprospech. Tento záznam (výmera v m2) sa dá overiť len osobnou návštevou buď na katastrálnom odbore okresného (krajského) úradu alebo návštevou autorizovaného geodeta, a nie je voľne dostupný na online katastrálnej mape (B..X..Y. - oficiálna stránka Katastra nehnuteľností SR). To znamená, že tento konkrétny údaj sa nedá priložiť, ani inak vydokladovať. Pri súčasných trhových cenách podobných nehnuteľností vo T. sa rozdiel v reálne užívanej výmere a výmere podľa LV č. XXX celkovo rovná sume 2.360,- eur (59 m2 x 40,- eur/m2). Pôvodne bola šírka jeho pozemku (pri hlavnej ceste) 23,8 m2 (P#4), ale v súčasnosti je iba 22,20 m (P#5), čo predstavuje rozdiel 1,69 m v jeho neprospech. Rozmery a výmera jeho pozemku sa zmenili/zmenšili (bez akejkoľvek komunikácie alebo

notifikácie zo strany KN SR alebo zo strany geodeta) v jemu neznámom čase, v každom prípade pred rokom 2014. Hoci vlastní pozemok o šírke 23,89 m (pri hlavnej ceste), reálne môže využívať pozemok o šírke iba 22,20 m, s čím absolútne nesúhlasí. Na prílohách P#4 a P#5 je zreteľne vidieť posun hranice v jeho neprospech medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X. Ďalším zreteľným faktom je, že KN SR bez vysvetlenia a náhrady (kontaktoval vlastníka danej parcely) úplne zrušil parcelu č. XXXX/X (P#4), ktorá existovala o šírke 1 m medzi jeho pozemkom XXXX/X a parcelou XXXX/X. S daným problémom (zmena šírky pozemku pri hlavnej ceste) niekoľkokrát kontaktoval žalovaného - zhotoviteľa GP, ale ten neprejavil záujem o vyriešenie problému (doporučené listy priložené k podaniu zo dňa 30.06.2020), ktorý ho odkázal na iných komerčných geodetov. Problém s pozemkom mu niekoľko rokov znemožňuje kolaudáciu už dokončeného domu. Taktiež si nemôže zmeniť adresu trvalého pobytu (Z. X), a to je veľký problém, nakoľko rodičia už predali byt, v ktorom má momentálne trvalý pobyt, a v súčasnosti je byt vo vlastníctve inej osoby. Teda reálne môže nastať situácia, že bude bez trvalého pobytu; 3.2. žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalovaný (H. J. - E.) je povinný bez zbytočného odkladu vykonať zmenu určenia priebehu hranice parcely č. XXXX/X v teréne tak, aby táto zmena bola v súlade so stavom zobrazeným na Geometrickom pláne č. 17951381-395/98 a aby reálna výmera parcely (v m2) bola totožná s údajom na Liste vlastníctva č. XXX. Teda, že šírka pozemku pri hlavnej ceste bude mať pôvodnú šírku 23,89 m a reálne využívateľná výmera parcely bude 1072 m2. Taktiež je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť opravu údajov na 'interných' záznamoch vedených v Katastri nehnuteľností SR pre parcelu č. XXXX/X, evidovanej v katastrálnom území obce T. a týmto uviesť reálnu výmeru pozemku do pôvodného stavu, tak ako je uvedené na oficiálnych dokumentoch (GP a LV).

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení podanom na súd 08.10.2020 k žalobe vyjadril nesúhlas so žalobou. To, že urobil GP skôr, ako susedovi urobil GP Z.. H. Y., je pravda, ale následný krok bolo uzatvorenie kúpnej alebo inej zmluvy a následný zápis do katastra. To, že to žalobca neurobil, on za to nemôže. Nemôže ani za to, ak si dal sused zamerať pozemok do GP, čo robil on. Nebol pri meraní Z.. H. Y., tak nevie, čo meral. Podľa neho mal žalobca ukázať susedovi pokiaľ si to dal on zamerať. Jemu hranicu pozemku, pokiaľ to chcel mať, ukázal a stabilizoval. S odstupom času si nepamätá, či (to bol) drevený kolík alebo železná rúrka, ale plot to určite nebol. Na podnet žalobcu inšpekcia vyhotovila protokol o kontrole č. 1/2013 DL, ktorý vyhotovila Z.. S.X., predmetnú hranicu boli aj fyzicky zamerať v teréne a žiadne chyby nezistila vo vyhotovení jeho GP a GP Z.. H. Y.. Nedalo sa mu zohnať všetky podklady pre jeho adekvátnu odpoveď, nakoľko chce priložiť aj protokol, ale ho už nemá.

5. V následnej reakcii žalobcu zaslanej e-mailom z 22.10.2020 žalobca uviedol, že pozemok dostal darom od brata a jeho manželky v roku 2010, teda od roku 1998 do roku 2010 boli vlastníci H. S. G. J. S.. GP bol vyhotovený 06.12.1998, úradne overený 10.12.1998 a vklad do KN bol povolený 29.01.1999 (rozhodnutie nadobudlo platnosť týmto dňom). Týmto právnym úkonom sa zaoberala G. X. H.. H. Š. č. 327/98 SK. Z uvedeného vyplýva, že KN SR rozhodol v zákonnej lehote a vklad do KN nastal takmer v rámci jedného mesiaca, čo možno bez akýchkoľvek pochybností považovať za expresné konanie všetkých zúčastnených strán. Je zvedavý, ako tieto fakty vysvetlí žalovaný na súdnom procese.

6. Na predbežnom prejednaní sporu 05.05.2021 6.1. sudca v rámci predbežného právneho posúdenia veci konštatoval, že žalobou uplatnený nárok sa nejaví ako dôvodný, pretože zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe nezisťuje, že by malo existovať také subjektívne právo žalobcu, ktorému by mala zodpovedať žalovaná povinnosť vo vzťahu k žalovanému; 6.2. žalobca uviedol, že žalovaného požiadal o vyhotovenie geometrického plánu, na základe ktorého bola potom robená kúpnopredajná zmluva advokátskou kanceláriou H.. Š., ktorou mal nadobudnúť pozemok o určitej veľkosti a tento pozemok v takejto výmere nemá a nemá možnosť ho užívať, čím došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv, ktoré sú chránené. Zaplatil za niečo, čo reálne nemá. Pri podávaní žaloby sa radil s právnikmi. Ešte predtým sa obrátil na katastrálnu inšpekciu aj na centrum právnej pomoci. Žalobu písal za pomoci právnika a riadil sa pri jej podaní sedliackym rozumom. Nevie uviesť číslo predpisu, z ktorého by vyplývalo právo uplatňovať si to, čo si uplatňuje v tomto konaní a ak to treba, môže to doplniť. Uvedomuje si, že jeho žalobný petit, pokiaľ ide o výrok II., je problematický, nakoľko ako zisťuje, žalovaný je vo výkone trestu, takže by to nemohol vykonať. V krátkom čase doplní svoju žalobu o podrobnejšie zdôvodnenie toho, z čoho konkrétne vyplýva, že žalovaný má voči nemu povinnosť, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Jeho sa ROEP-ka netýkala, keďže on je vlastník predmetnej nehnuteľnosti v celosti a ROEP-ka sa týkala rozdrobených pozemkov. Ohľadne ROEP-ky boli vyhlásenia v miestnom rozhlase, podľa toho čo zistil od pracovníkov Obecného úradu vo T., o čom však on nemal vedomosť, keďže trvale žije v

zahraničí. Podľa jeho názoru, ak sa nejaká zmena má týkať jeho pozemku, mal ho v tomto prípade Z.. H. kontaktovať, čo sa nestalo. V decembri 2020 kontaktoval Z.. H. M. N., ktorý vyhotovil geometrický plán k susednému pozemku na parcelu XXXX/X, pretože tam mali byť posunuté tie triangulačné body alebo lomové body a chcel sa ho spýtať na jeho názor a on mu povedal, že on je 11 rokov na dôchodku a zložil mu telefón, o čom je záznam. Pôvodný vlastník terajšieho susedného pozemku a jeho pozemku bola pôvodne tá istá osoba pani H., ktorá už asi nežije. Jeho brat od tej pani kúpil v roku 1998 pozemok. Pani H. sa osobne s jeho bratom a žalovaným dostavili na teraz jeho pozemok. Pani H. presne ukázala, kde bude nová hranica, teda, ktorá časť pozemku sa bude kupovať. Podľa informácie, ktoré má od brata, žalovaný s pánom M. vykolíkovali plochu drevenými kolíkmi, ktorá sedela na geometrický plán. Jeho brat to teda kúpil, čo bolo zamerané geometrickým plánom, v roku 1998, a jemu to potom daroval v roku 2010. Tvrdí, že jeho pozemok je na číselnej mape, pričom vie, že rozdiel medzi číselnými a nečíselnými mapami je taký, že pri nečíselných mapách sú povolené väčšie odchýlky. Geometrický plán žalovaného je perfektný, len treba vyznačiť hranicu podľa toho geometrického plánu. Vie, že chybu urobil Z.. H., ktorý keď robil geometrický plán na susednú parcelu, vtedy posunul červenú čiaru, o čom musel informovať, teda buď žalovaného alebo jeho, voči nemu to nespravil. Keď Z.. H. posunul červenú čiaru smerom do jeho pozemku, nevie, či to posunul Z.. H. alebo žalovaný, musela tam byť medzi nimi nejaká dohoda. Nikto ho neinformoval, že dochádza k negatívnej zmene, teda k zmene výmery jeho pozemku. Tvrdil, že pozemok vykolíkoval žalovaný a jeho pracovník a že v čase, keď sa robil geometrický plán, bola zameriavaná nehnuteľnosť v intraviláne; 6.3. žalovaný uviedol, že približne v podobnom čase vypracovával v danej lokalite geometrický plán nielen on, ale aj Z.. H.. Ako problém vníma, že si vlastníci susediacej nehnuteľnosti navzájom neukázali hranicu pozemku, o kúpu ktorého majú záujem. Keď ho žalobca oslovil s požiadavkou vypracovania geometrického plánu, ukázal mu v prírode plochu, o ktorú má záujem a túto mu geometrickým plánom zameral. Hranicu nestabilizoval, ale si ju vyznačil žalobca. Buď tam bol železný kolík, rúrka alebo niečo iné na stabilizáciu. V danom období ešte neprebehla v danej lokalite ROEP-ka, ale bol tam, pokiaľ ide o vlastnícky stav, pozemnoknižný stav. Žalobca sa na neho neobrátil s tým, že by žiadal zamerať konkrétnu pozemnoknižnú parcelu. Žiadal zamerať plochu, ktorú mal záujem kúpiť a ktorú mu v teréne ukázal. Pri vypracovaní jeho geometrického plánu meral na miestnu sieť, Z.. H. na sieť JTSK s tým, že odsunul rohy vlícovacích bodov na domoch a tie použil do transformácie. Oba tieto spôsoby boli v danom čase povolené. V tom čase sa neodovzdávali katastru VGI súbory v digitálnej forme, ktoré sa odovzdávajú posledných cca 15 rokov. V danom prípade katastrálna mapa bola nečíselná mapa a daný geometrický plán sa zakreslil ceruzkou do mapy. Keď sa na základe geometrického plánu uzavrela kúpna zmluva, zapísala sa do katastra a bol vyhotovený list vlastníctva, tak sa vytiahol červenou čiarou daný stav do katastrálnej mapy ako stav platný a trvalý. Keďže nebola hneď po vypracovaní geometrického plánu urobená zmluva o prevode vlastníctva k zameranej nehnuteľnosti, tak geometrický plán nebol červene vyznačený na mapu, ale bol zakreslený len ceruzkou. Keď sa robil ROEP v k. ú. T., ktorý robil Z.. H., tam sa geometrické plány na základe miestnej siete a odsunutých súradníc Z.. H. transformovali a previedli sa do trvalého stavu do mapy a už vlastne ako spracovateľ ROEP-u zvážil vlastnícku hranicu parciel, to on už nevie, ale bolo možné pripomienkovacie konanie, kde každý vlastník mohol podať námietky k daným výmerám. Nedisponuje duplikátom ZPMZ, keďže tento odovzdal spolu s geometrickým plánom na kataster. Nevie, či spracovateľ ROEP-u mal k dispozícii jeho geometrický plán, ale asi mal, keď ho zapracoval. Pri ROEP-ke z nečíselnej mapy k. ú. T. vzniká číselná mapa, kde sa transformujú geometrické plány, aby medzi sebou sedeli a tam zrejme vznikol žalobcov problém, keďže keď meral Z.. H., nezameral tie isté kolíky, ktoré meral on, a to malo byť zosúladené. V k. ú. T. bola číselná mapa intravilánu, extravilán bol nečíselný, pričom pozemok žalobcu bol vo vtedajšom extraviláne pri hranici s k. ú. N.. Aktuálne sa daná hranica nedá vytýčiť z toho dôvodu, že prebehla ROEP-ka a pri transformácii sa tá hranica určila. Vlastník si má zabezpečiť stabilizáciu hraníc vytýčenej plochy. Keďže vtedy prítomní kolíky nemali, tak on poskytol svoje kolíky, ktoré vozia bežne v aute a zabili ich tam, kde bolo ukázané, že ich majú zabiť. To, čo žiada od neho žalobca, sa nedá urobiť. Dalo by sa to urobiť iba vtedy, že by sused musel súhlasiť s tým, že vytýčená hranica podľa pôvodného ním urobeného geometrického plánu sa vytýči v teréne a daná plocha, ktorá pri tomto vytýčení vznikne, ohľadne nej sa dohodnú, že si ju prevedú.

7. Žalobca e-mailom zo 14.05.2020 ohľadne ním na predbežnom prejednaní sporu avizovanom „doplnení“ žaloby uviedol len to, že svoje nároky špecifikované v žalobe opiera o príslušné ustanovenia Z. o (Zákon NR SR o geodézii a kartografii).

8. Podaním z 27.05.2021 žalovaný uviedol, že geometrický plán je technický podklad pre vyhotovenie zmluvy a následný zápis do katastra na list vlastníctva. Ním vyhotovený geometrický plán

17951381-385/98 bol úradne overený správou katastra v D., ktorý bol následne so zmluvou zapísaný na list vlastníctva. Teda účel, na ktorý bol geometrický plán vyhotovený, bol splnený. Preto jeho práca podľa požiadaviek objednávateľa bola z jeho strany splnená. Nevidí žiaden dôvod, prečo by mal pre žalobcu prijímať ďalšie objednávky na ďalšie práce. Všetky potrebné údaje pre overenie geometrického plánu ako je ZPMZ č. XXX, ako aj originál GP, tieto originály katastrálny úrad ukladá do svojho archívu, kde sú uskladňované. Objednávateľ má možnosť si vybrať geodeta, ktorého môže osloviť na geodetické práce. Nevidí dôvod, prečo práve on by mal prijať objednávku na ďalšie geodetické práce.

9. Na pojednávaní 07.06.2021 9.1. sa žalobca pridržiaval ním podanej žaloby tak, ako ju podal a následne upresnil. Geometrický plán, ktorý robil žalovaný, bol robený na objednávku jeho brata H. S., ktorý sa v tom čase stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Následne sa brat rozviedol a v rámci majetkového vyporiadania sa s ním dohodol, že pozemok kúpi za protihodnotu on. A tak ho nadobudol do vlastníctva od jeho brata a jeho bývalej manželky. Pokiaľ ide o posledné vyjadrenie žalovaného, zdôrazňuje, že on vôbec nespochybňuje geometrický plán žalovaného, jediné čo chce, je, aby to bolo v teréne vytýčené tak, ako je to uvedené v geometrickom pláne. Nemôže vďaka nesúladu v operátoch katastra nehnuteľností skolaudovať dom, pretože nechcú akceptovať geometrický plán pre uvedený nesúlad. To, že reálna výmera jeho pozemku nesedí s údajmi podľa geometrického plánu, teda, koľko má mať tento pozemok podľa geometrického plánu výmeru, nie je možné zistiť inak, ako osobnou návštevou na katastri, kde keď sa načíta výmera jeho pozemku, tak tá je nižšia, ako výmera, ktorú má mať podľa geometrického plánu. Takýto dôkaz nemá preto možnosť predložiť. V terajších operátoch katastra sa úplne stratila tá zbytková parcela, ktorá bola pôvodne medzi jeho pozemkom a pozemkom suseda. Tá zbytková parcela vznikla preto, lebo jeho brat si to dal zamerať tak, aby sa do budúcna odstránil problém s hranicou vzhľadom k tomu, že v minulosti sa vyhotovovali mapy s inými mierkami, do ktorých sa kreslilo ceruzkou, ktorej hrúbka dosahovala pri premietnutí na skutkový stav aj 70 cm, teda preto dal urobiť zbytkovú parcelu, aby sa odstránila pochybnosť ohľadne toho, či tých 70 cm má byť do jednej alebo druhej strany. Všetky dôkazy, ktoré mohol predložiť, už predložil, nič nezatajuje a nič neskrýva. Iné návrhy na dokazovanie nemá. Jeho návrh je taký podľa petitu žaloby, aby žalovaný, keď bude môcť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, sa dostavil na jeho pozemok a aby podľa toho, ako požaduje, preniesol údaje z geometrického plánu do terénu. Následne žiada, aby žalovaný bezpodmienečne opravil údaje na katastri nehnuteľností, t. j. aby sa reálna výmera jeho pozemku zhodovala s údajmi podľa listu vlastníctva. To sú jeho dve požiadavky; 9.2. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý v podaní doručenom súdu 31.05.2021 požiadal o konanie v jeho neprítomnosti.

10. Žalobca (vychádzajúc z jeho žaloby v znení jej následného doplnenia, resp. upresnenia podaním z 25.08.2020) smerujúcej voči žalovanému, vymedzil predmet tohto sporu, ktorým podľa obsahu žalobného petitu je žaloba na plnenie ( - ďalej len „CSP“) nasledovne: „Žalovaný (H. J.Ň. - E.) je povinný bez zbytočného odkladu vykonať zmenu určenia priebehu hranice parcely č. XXXX/X v teréne tak, aby táto zmena bola v súlade so stavom zobrazeným na Geometrickom pláne č. 17951381-395/98 a aby reálna výmera parcely (v m2) bola totožná s údajom na Liste vlastníctva č. XXX. Teda, že šírka pozemku pri hlavnej ceste bude mať pôvodnú šírku 23,89 m a reálne využívateľná výmera parcely bude 1072 m2. Taktiež je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť opravu údajov na 'interných' záznamoch vedených v Katastri nehnuteľností SR pre parcelu č. XXXX/X, evidovanej v katastrálnom území obce T. a týmto uviesť reálnu výmeru pozemku do pôvodného stavu, tak ako je uvedené na oficiálnych dokumentoch (GP a LV)“. Podanou žalobou žalobca mienil riešiť odlišne geometrickými plánmi polohovo určenú a zameranú vlastnícku hranicu medzi parc. KN-C č. XXXX/X k. ú. T. (zameranú GP č. 17951381-385/98 vyhotoveného žalovaným a autorizačne overeným Z.. Š., ktorý bol meraný na miestnu sieť) s parc. KN-C č. XXXX/X a XXXX/X k. ú. T. (zameraných GP č. 32272677-018-99 autorizačne overeným Z.. H., ktorý bol meraný metódou GNSS v JTSK-03), keď GP žalovaného vytvorená „zvyšková“ parcela XXXX/X, ktorá už ani na aktuálnej katastrálnej mape nie je zobrazená, sa prekrýva s časťami parciel KN-C č. XXXX/X a XXXX/X. Z pripojených oznámení Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vyplýva, že v dokumentácii katastrálneho odboru Okresného úradu D. X. sa z neznámeho dôvodu nenachádza ani Záznam podrobného merania zmien č. XXX spracovaný žalovaným, ktorý uvedenému orgánu musel byť spolu s geometrickým plánom žalovaného odovzdaný. Žalobca aj napriek tomu, že v odpovediach zo strany katastrálnej inšpekcie prešetrujúcej jeho opakované podnety z r. 2012 a 2020 bola konštatovaná existencia sporu o určenie priebehu hranice v teréne, sa zrejme domnieva, že ak by boli v teréne zamerané hranice parc. KN-C č. XXXX/X výlučne podľa GP

žalovaného (bez ohľadu na zamerania s ňou susediacich parciel a následný zápis ROEP-u a práva a postoje vlastníkov susediacich nehnuteľností) tak, aby jej rozmery a výmera zodpovedala rozmerom a výmere uvedenej v danom GP, už takýmto zameraním by sa mohla docieliť oprava (zmena) údajov v katastri nehnuteľností (jeho interných záznamoch) s tým, že toto všetko by nielenže mohol vykonať, ale aj bol povinný vykonať práve žalovaný, ktorého geometrický plán žalobca považoval za „perfektný“ s tým, že chybným mal byť geometrický plán Z.. H..

11. Z vymedzenia predmetu tohto konania vyplýva, že ide o súkromnoprávny spor. Súkromnoprávny spor je založený jednak na kontradiktórnom postavení sporových strán, pričom prvky kontradiktórnosti sú bližšie vyjadrené v čl. 7 až 9 Základných princípov a tiež na formálnom poňatí subjektov súkromnoprávneho sporu. Spor sa začína na návrh žalobcu a podaním žaloby sa žalobca stáva stranou sporu - žalujúcou stranou, ktorý sa ako subjekt hmotnoprávneho vzťahu cíti byť na svojich právach poškodený konaním žalovaného. Len žalobca určuje (rozhoduje) o tom, kto má v spore vystupovať ako žalovaný, teda ako ten, kto má narušovať jeho subjektívne práva (len žalobca určuje okruh strán sporu). Ide však len o tvrdené (žalobcom tvrdené) porušenie jeho subjektívneho práva a jeho tvrdené porušenie práve zo strany žalovaného ako rušiteľa, či už jeho konaním alebo opomenutím takého konania, na ktoré mal byť podľa hmotného práva žalovaný povinný, čo vyjadruje zmienené formálne poňatie strán v spore. To, či skutočne došlo k porušeniu nejakého subjektívneho práva žalobcu vyplývajúceho z hmotného práva práve konaním (nekonaním) zo strany žalovaného, sa zisťuje v rámci dokazovania v danom spore. Len v prípade, ak sa preukáže, že skutočne došlo k zásahu do žalobcovho existujúceho subjektívneho práva a súčasne, že k tomuto zásahu došlo práve zo strany žalovaného, resp. podľa hmotného práva je daná zodpovednosť žalovaného za takýto zásah, môže byť žalobca v spore úspešný, čiže ak je daná (vykonaným dokazovaním preukázaná) u žalobcu a ním označeného žalovaného vecná legitimácia - u žalobcu aktívna (že tento je skutočne nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia) a u žalovaného pasívna (že tento je skutočne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide). Vecná legitimácia potom predstavuje stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti tvoriacej predmet daného konania. Nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitý subjekt len subjektívne cíti byť účastníkom nejakého hmotnoprávneho vzťahu, ale podstatné je vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

12. V zhode s tým, čo súd už konštatoval na predbežnom právnom posúdení veci, rovnaký záver konštatuje aj po vo veci vykonanom dokazovaní všetkými dôkazmi navrhnutými sporovými stranami, teda nedôvodnosť podanej žaloby z dôvodu, že pokiaľ ide o žalobcom požadované povinnosti, uloženia ktorých sa voči žalovanému domáhal, súd nezistil existenciu takého subjektívneho hmotného práva žalobcu, ktoré by žalobcu oprávňovalo sa domáhať splnenia ním požadovaných povinností práve voči žalovanému ako ich nositeľovi. Nie je zrejmé, z čoho konkrétne (z akého všeobecne záväzného právneho predpisu alebo z nejakého po práve založeného konkrétneho zmluvného vzťahu) má vyplývať oprávnenie žalobcu domáhať sa voči žalovanému splnenia žalovaných povinností. Naviac v možnostiach žalovaného (hoci, ako už bolo uvedené, u žalovaného nebola zistená hmotnoprávna povinnosť realizovať žalobcom požadované povinnosti) ani nie je splnenie žalobcom požadovanej povinnosti, pokiaľ sa tento domáhal zabezpečenia opravy údajov na 'interných' záznamoch vedených v Katastri nehnuteľností SR pre parcelu č. XXXX/X, evidovanej v katastrálnom území obce T. a uvedenia reálnej výmery danej parcele podľa pôvodného stavu tak, ako je táto uvedená na oficiálnych dokumentoch (GP a LV), keďže žalovaný nie je subjektom oprávneným realizovať opravy údajov evidovaných v katastri, o čom sú oprávnené rozhodovať, tak ako to vyplýva z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších zmien, príslušné katastrálne orgány.

13. Žalobca ohľadne svojich oprávnení domáhať sa žalobou požadovaných povinností voči žalovanému len všeobecne poukázal na „príslušné“ ustanovenia Z. o geodézii a kartografii, ktoré však nijako bližšie nekonkretizoval. V uvedenom zákone sú povinnosti subjektov vykonávajúcich geodetické a kartografické činnosti vymedzené najmä v . Žalobcu ohľadne preukázania existencie povinností, ktoré si v tomto spore uplatňoval voči žalovanému, zaťažovalo jednak bremeno tvrdenia ( ) a aj dôkazné bremeno. Súd vychádzajúc len zo všeobecných (nekonkrétnych) tvrdení žalobcu k danej otázke však nezistil existenciu žiadnej hmotnoprávnej normy, ktorá by žalobcu oprávňovala domáhať sa voči žalovanému splnenia ktorejkoľvek zo žalobou požadovaných povinností, keď zo strany žalobcu nebolo ani len tvrdené (tobôž preukázané), že by sa plnenia požadovaných povinností mal domáhať na podklade nejakého po práve založeného zmluvného

vzťahu so žalovaným. Preto súd pre nedostatok vecnej legitimácie ako na strane žalobcu, tak aj žalovaného žalobu v celom jej rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom na prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by mu v súvislosti s týmto sporom vznikli nejaké trovy.