Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cr-10-2019.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15Csr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: E. L., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, XXX XX H. nad Y., proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpeného: GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o, Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad jeho vykonateľnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK/03/ALS/17 vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, zapísaným v zozname rozhodcov vedenom Asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky dňa 28.03.2018 a návrh na odklad jeho vykonateľnosti z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.07.2018 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK/03/ ALS/17 vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, zapísaným v zozname rozhodcov vedenom Asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky dňa 28.03.2018 a odkladu jeho vykonateľnosti.
2. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil tým, že:
- nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
- nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nebolo mu umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
- rozhodcovským rozsudok sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala resp. sa rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,
- spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
- v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy
- stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
- rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom,
- výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
- rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 10.12.2018 v ktorom uviedol, že žalobca zakladá svoje dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku len na svojich tvrdeniach že:
- žalobca je spotrebiteľ a Zmluva o ručení uzavretá dňa 18.07.2012 medzi ním ako ručiteľom a žalovaným ako veriteľom obsahuje neprijateľné podmienky, pričom jednou z nich má byť aj článok 7, obsahujúci rozhodcovskú doložku,
- Zmluva o ručení nie je platná a odporuje dobrým mravom,
- žalobca nepodpísal Zmluvu o ručení,
- žalobcovi nebola doručená rozhodcovská žaloba a nebol informovaný o začatí rozhodcovského konania,
- žalobcovi nebol nikdy doručený rozhodcovský rozsudok.
4. Žalobca postavil svoju žalobu na predpisoch na ochranu spotrebiteľa, avšak Zmluva o ručení nie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca nebol pri jej uzatvorení v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa.
5. Žalobca prevzal Zmluvou o ručení ručenie za záväzky spoločnosti RAJA trade s.r.o., so sídlom Ul. sv. Cyrila a Metoda 2, 921 01 Piešťany, IČO: 45 925 216, v ktorej bol žalobca spoločníkom a konateľom, vyplývajúce spoločnosti RAJA trade, s.r.o. zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX - L uzavretej dňa 18.07.2012 medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou RAJA trade ako nájomcom.
6. Na základe Zmluvy o ručení neposkytol žalovaný žalobcovi žiadne plnenie, toto poskytol len spoločnosti RAJA trade (ktorá nepochybne nebola spotrebiteľom) na základe leasingovej zmluvy a preto žalovaný nemohol v súvislosti so Zmluvou o ručení naplniť definičné znaky dodávateľa, ktorý musí byť v postavení podnikateľa tak pri uzavretí, ako aj plnení zmluvy.
7. Žalobca tvrdí, že mu nebola doručená rozhodcovská žaloba a že nebol informovaný o začatí rozhodcovského konania napriek tomu, že riadne preberá svoje zásielky. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Návrh na začatie rozhodcovského konania zaslal žalovaný žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu doporučenou poštou dňa 05.12.2017, uvedená zásielka sa dňa 03.01.2018 vrátila právnemu zástupcovi žalovaného ako neprevzatá v odbernej lehote.
8. Podľa rozhodcovského rozsudku, rozhodca oznámil žalobcovi začatie rozhodcovského konania listom zo dňa 08.01.2018, pričom táto zásielka sa mu dňa 31.01.2018 vrátila z dôvodu jej neprevzatia adresátom v odbernej lehote.
9. Z uvedeného vyplýva, že tak návrh na začatie rozhodcovského konania, ako aj oznámenie o začatí rozhodcovského konania boli riadne odoslané na adresu žalobcu, ktorý si tieto písomnosti neprevzal, čo však nemôže byť na ťarchu žalovaného ako aj to, že tieto písomnosti sa v zmysle rozhodcovského poriadku rozhodného pre rozhodcovské konanie považujú za doručené.
10. Žalobca tvrdí, že mu nebol doručený rozhodcovský rozsudok a že rozhodca nemôže doručenie rozsudku preukázať. Vzhľadom na to, že žalobca priložil rozhodcovský rozsudok k svojej žalobe a že podal žalobu v posledný deň zákonnej 60 dňovej lehoty plynúcej od doručenia rozsudku, nie je možné označiť túto obranu žalobcu inak, než ako absurdnú.
11. Súd na pojednávanie predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca písomným podaním zo dňa 01.06.2021 doručeným súdu dňa 02.06.2021 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, vyslovil súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd prejednal vec v neprítomnosti strán sporu v súlade s ust. § 180 CSP.
12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 18.07.2012 bola medzi veriteľom Mercedes Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116 ako prenajímateľom a dlžníkom RAJA trade, s.r.o. Ul. sv,. Cyrila a Metoda 2, 921 01 Piešťany, IČO: 45925216 ako nájomcom uzatvorená Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXX-L, predmetom ktorej je poskytnutie služby finančného leasingu veriteľom dlžníkovi. Všetky peňažné pohľadávky veriteľa vyplývajúce z leasingovej zmluvy boli zabezpečené Zmluvou o ručení zo dňa 18.07.2012 v ktorej E. L.- žalobca
vyhlásil, že uspokojí veriteľa, ak dlžník nesplní svoje peňažné záväzky ktoré vznikli v súvislosti s leasingovou zmluvou.
13. V zmysle ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu 18.07.2012, platí, že: „Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.“
14. V zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu18.07.2012, platí, že: „Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“
15. Hlavný záväzkový vzťah, Zmluva o finančnom leasingu, bola uzatvorená medzi Mercedes - Benz Financial Services Slovakia s.r.o. a klientom - právnickou osobou, ktorá konala v rámci predmetu svojho podnikania a nemožno ju preto v zmysle ust. § 52 ods. 3 OZ považovať za spotrebiteľa. V zmysle ust. § 261 ods. 4 platí, že tým istým právnym režimom, ktorým sa spravuje hlavný záväzkový vzťah, sa vzťahuje aj, tzv. vedľajší vzťah, ktorým sa zabezpečuje plnenie záväzkov vzniknutých z hlavného záväzkového vzťahu. Podľa ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 ... “ Ak hlavný právny vzťah vznikol podľa predpisov Obchodného zákonníka, tak právny vzťah, ktorý zabezpečuje tento hlavný právny vzťah sa rovnako spravuje Obchodným zákonníkom. Uvedené ust. § 261 ObZ je kogentné a zmluvné strany ho nemôžu dohodou vylúčiť a ani sa od neho nemôžu odchýliť (§ 263 ods. 1 ObZ). Zmluva o finančnom leasingu je takým právnym vzťahom, na ktorý sa aplikujú predpisy obchodného práva. Ručiteľská listina bola žalobcom vyhlásená dňa 18.07.2012. Ručiteľská listina, ktorá zabezpečuje Zmluvu o finančnom leasingu sa podľa vyššie uvedeného bez akýchkoľvek pochybností spravuje Obchodným zákonníkom.
16. Súd skúmal otázku, či fyzická osoba (žalobca), ktorá sa zaviazala zabezpečiť splnenie záväzkov, ktoré prevzala obchodná spoločnosť voči leasingovej spoločnosti na základe Zmluvy o finančnom leasingu môže byť považovaná za „spotrebiteľa“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 Európskeho Súdneho dvora zo dňa 19.11.2015, v ktorej sa uvádza: „...ak môže byť takáto zmluva o ručení alebo o zabezpečení záväzku charakterizovaná, pokiaľ ide o predmet, akcesorická vo vzťahu k hlavnej zmluve, ktorou vznikol dlh, ktorého splnenie zaručuje (v súvislosti so Smernicou Rady 85/577/ EHS z 20.decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa) pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov, potom sa z hľadiska zmluvných strán javí ako odlišná zmluva, pretože je uzavretá medzi inými osobami, ako sú zmluvné strany hlavnej zmluvy. Sú to teda zmluvné strany zmluvy o ručení alebo o zabezpečení záväzku, podľa ktorých sa má posúdiť postavenie, v ktorom konali.“ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pojem „ spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b smernice 93/13 má objektívnu povahu (pozri rozsudok Costea, C-110/14, EU:C:2015:538, bod 21). Musí sa posudzovať z hľadiska funkčného kritéria spočívajúceho v posúdení, či zmluvný vzťah v prejednávanej veci súvisí s činnosťami, ktoré nie sú obchodom, podnikaním alebo povolaním. Vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je pri zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci a dôkazov povinný overiť, či môže byť dlžník označený ako „spotrebiteľ“ v zmysle uvedenej smernice. V prípade fyzickej osoby, ktorá sa zaručila za splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti, je teda vnútroštátny súd povinný preukázať, či táto osoba konala v rámci obchodu, podnikania alebo povolania, alebo z dôvodu funkčného vzťahu tejto spoločnosti, ako je jej riadenie alebo nezanedbateľná účasť na jej základnom imaní, alebo či konala za súkromným účelom.
17. Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka číslo: 26646/ T zistil, že žalobca v obchodnej spoločnosti RAJA trade, s.r.o. Ul. Sv. Cyrila a Metoda mal účasť na jej základnom imaní, podieľal sa na jej riadení v čase uzavretia Zmluvy o finančnom leasingu a ručiteľského vyhlásenia dňa 18.07.2012, preto vyhodnotil jeho konanie pri podpísaní ručiteľského
vyhlásenia ako konanie súvisiace s obchodom a podnikaním spoločnosti RAJA trade s.r.o. v dôsledku čoho mal k uvedenej spoločnosti funkčný vzťah a jeho postavenie nie je postavením spotrebiteľa.
18. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK : "Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní".
19. Podľa § 4 ZoRK: "(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy."
20. Podľa § 18 ods. 4 ZoRK: „V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd.“
21. Podľa § 40 ods. 1 ZRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
22. Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“
23. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK : „Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona, túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.“
24. Dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK:
- neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy,
- odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania,
- prekročenie právomoci,
- procesné vady.
25. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri pojednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Súd poznamenáva, že námietka existencie akejkoľvek všeobecne vymedzenej procesnej vady musí mať potenciálny vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
26. Zo spisu rozhodcovského súdu vyplýva doručovanie žaloby a výzvy na žalobnú odpoveď do vlastných rúk žalobcovi na adresu Y. XXX/XX, XXX XX Moravany nad Váhom s číslom podacej zásielky K., zásielka sa vrátila späť súdu s oznámením: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
27. Fikcia doručenia v rozhodcovskom konaní nastáva v okamihu, kedy sa rozhodcovskému súdu nepodarí zásielku doručiť a táto sa vráti rozhodcovskému súdu späť ako nedoručená (§ 25 ods. 1 ZoRK) .Fikcia doručenia nastane vždy vrátením nedoručenej zásielky súdu a táto sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Fikcia doručenia žaloby a výzvy k žalobnej odpovedi sp. zn. RK XX/ALS/XX podľa uvedeného princípu nastala vrátením nedoručenej zásielky.
28. Súd mal za to, že neuplatnením námietky nedostatku právomoci pri prvom úkone vo veci samej právo prekludovalo.
29. Pokiaľ ide o dôvod uvádzaný žalobcom, že výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, súd uvádza, že ust. § 40 ods.1 písm. b) ZoRK odkazuje na znenie ust. § 50 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. Skúmanie rozporu s verejným poriadkom Slovenskej republiky sa viaže pri skúmaní uznania cudzích rozhodcovských rozsudkov, čo nie je prípad tohto konania. Napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd pôsobiaci na území SR. Inštitút uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku slúži k nadobudnutiu právnych účinkov v podmienkach Slovenskej republiky. K uznaniu cudzieho rozhodnutia môže dôjsť vo viacerých kontextoch (uznanie v rámci riešenia predbežnej otázky pri žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, uznanie v rámci použitia cudzieho rozhodcovského rozsudku v rámci procesnej obrany), pričom vo všetkých prípadoch uznávajúci súd posudzuje aj existenciu dôvodov podľa § 50, pričom dôvody podľa ods. 2 posudzuje ex offo. Zákonodarca zahrnul pojem „verejný poriadok“ do § 40 ZoRK ako dôvod zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku s odkazom na ust. § 50. Z uvedeného vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo vykladať verejný poriadok v oboch ustanoveniach identicky v súlade s výkladom § 50
- teda ako verejný poriadok v medzinárodnom kontexte. Pri uznaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozsudku sa posudzuje jeho potenciálny rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky a v tomto kontexte je irelevantné, či rozhodcovský rozsudok je, alebo nie je v rozpore s verejný poriadkom štátu, v ktorom bol vydaný.
30. Definíciu pojmu verejný poriadok obsahuje ust. § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.
31. Rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky predpokladá okrem spoločenského neporiadku, ktorý predstavuje všetky porušenia práva, existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Nestačí teda len porušenie práva, ale musí existovať skutočná a dostatočne závažná hrozba, dotýkajúca sa základného záujmu spoločnosti. Pri rešpektovaní požiadaviek stanovených smernicou 2004/38/ES a judikatúrou Súdneho dvora je možné zhrnúť, že verejný poriadok ako pomerne zložito konštruovaný neurčitý právny pojem zahŕňa vo všeobecnej rovine základné normy, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre fungovanie demokratického štátu a spoločnosti. Popri normách právnych sa jedná o normy morálne, sociálne, politické, prípadne náboženské.
32. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že ani dôvod ust. § 40 ods. 1 písm. b) ZRK, o ktorý opiera žalobca skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe nebol naplnený, preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad jeho vykonateľnosti zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s ust. § 262 CSP s použitím § 255 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.