Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Trestný_rozkaz_1T-53-2026.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/53/2026
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou Mgr. Lenkou Kališovou vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento
r o z h o d o l :
Obvinená:
A. B., narodená XX. XXXX XXXX v Komárne, trvale bytom C., prechodne bytom bez prihlásenia C., D. E. XX, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e
ako rodič, ktorý má zo zákona povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o výchovu a všestranný vývin svojho školopovinného maloletého dieťaťa, v školskom roku 2025/2026 v mieste svojho bydliska v C., D. E. XX, v rozpore so zákonnou úpravou školskej dochádzky ako povinnej podl'a § 19 odsek 2, odsek 3 zákona číslo 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov, nevyvinula ani minimálne úsilie k tomu, aby jej maloletá dcéra F. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, ktorú mala vo svojej osobnej starostlivosti a opatere, a voči ktorej bola oprávnená vykonával' svoje rodičovské práva a povinnosti, riadne navštevovala Špeciálnu základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským - Speciális Alapiskola, Košická 8, Komárno, umožnila jej, aby bezdôvodne nechodila do školy a zostávala doma, v dôsledku čoho jej maloletá dcéra F. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX v období od 23. októbra 2025 do 30. júna 2026 vymeškala najmenej 716 neospravedlnených vyučovacích hodín, a to napriek tomu, že v uvedenom období bola zo strany školy písomne, ako aj zo strany terénnych sociálnych pracovníkov ústne, opakovane upozornená na neplnenie povinnej školskej dochádzky svojej maloletej dcéry, pričom nezabezpečila primeranú nápravu, čím jej neumožnila vzdelávať sa a ohrozila možnost' výchovného pôsobenia školy na ich ďalší všestranný rozvoj a vzdelávanie,
teda
úmyselne vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožnila jej viesť záhaľčivý život, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,
čím spáchala
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á
podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd zaraďuje obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Proti tomuto trestnému rozkazu môžu do 8 dní odo dňa jeho doručenia podať odpor na súde, ktorý trestný rozkaz vydal (Okresný súd Komárno): Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor.
Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného, okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64 Trestného poriadku.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356 Trestného poriadku.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa zruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného, tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 odsek 3 Trestného poriadku sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Trestného poriadku alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, samosudca odmietne odpor uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr
navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť (§ 240 odsek 3 Trestného poriadku).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať, okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto trestnému rozkazu môžu do 8 dní odo dňa jeho doručenia podať odpor na súde, ktorý trestný rozkaz vydal (Okresný súd Komárno): Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor.
Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného, okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64 Trestného poriadku.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356 Trestného poriadku.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa zruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného, tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 odsek 3 Trestného poriadku sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Trestného poriadku alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, samosudca odmietne odpor uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť (§ 240 odsek 3 Trestného poriadku).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať, okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Trestného poriadku).