Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/625/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava-Karlova Ves , IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., nar: 12.04.1976, trvale bytom C. D. XXXX/XX E., XXX XX B., o vymoženie 111,68 Eur, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 076 627, ktorý ju vedie pod sp. zn. 393EX 92/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02. 06. 2025 , takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02. 06. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02. 06. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05. 03. 2025 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 111,68 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov sp. zn. 2463872017 zo dňa 13. 07. 2024 (ďalej len „exekučný titul“), ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.

2. Konajúci súd následne vo veci vydal dňa 06. 03. 2025 poverenie, ktorým poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora Mgr. Miroslava Luptáka, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 02. 06. 2025 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne okolnosti, skutočnosti a dôkazy na podloženie svojich tvrdení, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Vyšší súdny úradník uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je výkaz nedoplatkov sp. zn. 2463872017 zo dňa 13. 07. 2024, ktorého predmetom je ročné zúčtovanie poistného za rok 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 09. 2024 a vykonateľnosť dňa 05. 11. 2024. Výkaz nedoplatkov sp. zn. 2461495513 zo dňa 31. 05. 2024, voči ktorému mal povinný podať námietky sa týka nedoplatku za obdobie od 01/2020 do 08/2022 a nijakým spôsobom nenahradil výkaz nedoplatkov, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. K námietkam povinného ohľadne rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vyšší súdny úradník uviedol, že toto by sa malo týkať rozhodnutia sp. zn. 2461495513 zo dňa 31. 05. 2024, avšak povinný to nijakým spôsobom nepreukázal a toto rozhodnutie nepredložil. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť

tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené tak vyšší súdny úradník prijal záver, že povinný v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že tu existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. Záverom vyšší súdny úradník konštatoval, že nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a preto v súlade s Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol. O trovách konania nerozhodoval, nakoľko si žiaden z účastníkov neuplatnil nárok na náhradu trov spojených s návrhom na zastavenie exekúcie.

4. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, v ktorej uviedol, že výzva na úhradu nedoplatku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá mu mala byť odoslaná na adresu trvalého pobytu, mu nebola doručená preukázateľným spôsobom- doporučene do vlastných rúk. Povinný tiež uviedol, že je dlhodobo občan bez domova, a tak si v roku 2020 v spoločnosti moje sídlo zriadil trvalý pobyt, za ktorý platí raz ročne stanovený poplatok a to z dôvodu, aby si vedel prevziať doporučené zásielky a za celé obdobie odkedy si tento pobyt zriadil, tak si prevzal všetky zásielky, ktoré mu boli doručované. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti, že mu nebola predmetná výzva na uhradenie nedoplatku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zaslaná preukázaným spôsobom, žiadal zastavenie exekúcie.

5. Oprávnený sa vyjadril k sťažnosti povinného a uviedol, že súhlasí s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. . Oprávnený poukázal na fakt, že Výkaz nedoplatkov č. 2463872017 bol doručovaný na adresu : Karpatské námestie č. 7770/10 A, 831 06 Bratislava a povinný si ho prevzal dňa 04. 09. 2024. Doručovanie prebehlo v zmysle ustanovení o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení Z. z o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto sa povinný oboznámil s obsahom zásielky a mal vedomosť o svojom nedoplatku. Napriek tomu nedošlo k jeho úhrade. Oprávnený ďalej uviedol, že z vlastnej iniciatívy, hoci na to nie je zo zákona povinný, zaslal pred podaním návrhu na exekúciu predexekučnú výzvu obyčajnou zásielkou, ktorá bola doručená na rovnakú adresu ako predmetný Výkaz nedoplatkov. Tento krok predstavoval neformálny informačný akt, ktorý zákon oprávnenému neukladá ako povinnosť.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

11. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Sudca po zistení, že sťažnosť povinného voči napadnutému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti, sudca nad rámec dodáva:

16. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ( v spojení s ). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie preto nemožno bez ďalšieho považovať za ďalší návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom by povinný mohol opätovne uplatňovať skutočnosti, ktoré mohol uviesť už v pôvodnom návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedeným nie je dotknutá možnosť uvádzať v sťažnosti nové skutočnosti a dôkazy za podmienok ustanovených v . V posudzovanom prípade však námietku povinného, že mu pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nebola doručená výzva na úhradu nedoplatku, nemožno považovať za novú skutočnosť v zmysle , keďže ide o okolnosť, ktorá existovala už pred podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ktorú povinný mohol uplatniť už v tomto návrhu.

17. Napriek vyššie uvedenému sa sudca zaoberal aj uvedenou námietkou povinného, podľa ktorej mu pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nebola doručená výzva na úhradu nedoplatku. K uvedenému sudca uvádza, že exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. 2463872017 zo dňa 13. 07. 2024, ktorý bol povinnému doručený doporučenou zásielkou do vlastných rúk a ktorý povinný preukázateľne prevzal dňa 04. 09. 2024. Keďže povinný proti výkazu nedoplatkov v zákonom stanovenej lehote nepodal námietky, tento nadobudol právoplatnosť dňa 20. 09. 2024 a vykonateľnosť dňa 05. 11. 2024. Sudca ďalej uvádza, že povinný mal vedomosť o existencii dlhu voči oprávnenému. Doručenie osobitnej výzvy na úhradu nedoplatku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nie je zákonnou podmienkou podania návrhu na vykonanie exekúcie a jej prípadné nedoručenie preto nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

18. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené má sudca za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02. 06. 2025, ako nedôvodnú zamietol.

19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

20. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (vo vyjadrení k

sťažnosti si žiadne neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (202 ods. 4 Exekučného poriadku).