Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cpr-31-2020.pdf
PDF · 77.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/31/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, vo veci podania žalobkyne: J. T., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom F., R..K..U. XX, proti žalovanému: IN Production s.r.o., IČO: 47 331 534, so sídlom Prešovská 38, Bratislava, o písomné ospravedlnenie, odškodné, nevyplatenú mzdu, diskrimináciu a iné, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava č.k. 16Cpr/31/2020-21 zo dňa 21.12.2020 zamieta.
II. Súd podanie žalobkyne, doručené Okresnému súdu Bratislava II dňa 19.11.2020, predstavujúce žalobu, odmieta.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 12.11.2020, osobne podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 19.11.2020, žalobkyňa žiadala, aby (1) sa žalovaný písomné ospravedlnil žalovanej do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia súdu na jej adresu, (2) jej žalovaný preplatil električenku, odškodné v sume 10000 euro a nevyplatenú mzdu v sume cca 800 euro a zároveň (3) trvala na práve na práce a podobne.
2. Nakoľko podanie, predstavujúce žalobu malo vady, súd uznesením č. k. 16Cpr/31/202021 zo dňa 21.12.2020, doručeným žalobkyni dňa 18.03.2021, vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia, doplnila svoje podanie predstavujúce žalobu o (1) jasný, určitý, materiálne vykonateľný žalobný návrh tak, aby súd vo veci rozhodol, pričom údaj o tom, čoho sa žalobkyňa domáha (žalobný návrh), musí byť v žalobe vyjadrený spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, ako majú byť vymedzené práva a im zodpovedajúce povinnosti strán sporu; (2) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, za súčasného poučenia o odmietnutí tohto podania, ak v lehote určenej súdom predmetné podanie nedoplní alebo neopraví a pre uvedený nedostatok súd nebude môcť pokračovať v konaní.
3. Žalobkyňa reagovala na výzvu súdu podaním zo dňa 29.03.2021 v ktorom uviedla, že podáva sťažnosť voči predmetnému rozhodnutiu z dôvodu, že jej prvotné podanie bolo napísané riadne, zrozumiteľne a čitateľne. V tomto podaní zo dňa 29.03.2021 uviedla svoje ďalšie úvahy a položilla niekoľko rečníckych otázok, podanie predložila v ťažko čitateľnej forme, pričom ako žalobný návrh uviedla, že: ,, Trvám na odškodnení o sumu 5x800eur minimálne za každý mesiac bez príjmu od 29.10.2020 od 15:20 hod. od žalovaného.“ Žalobkyňa v ňom tiež uviedla, že odmietla celoplošné testovanie z oprávnených ľudskoprávnych dôvodov a žalovanému oznámila, že s ním prestáva spolupracovať. Žalovaný chcel so žalobkyňou podpísať ďalšiu dohodu o vykonaní práce za obdobie od január až marec 2021, avšak žalobkyni podľa jej názoru nepridelili prácu za slušných podmienok bez rúšok, respirátorov a rôzne ďalšie námietky.
4. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
5. Podľa § 239 ods. 2 C.s.p., sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 242 C.s.p, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 245 C.s.p., sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
8. Podľa § 248 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods.2 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Sťažnosť ako novozavedený opravný prostriedok je prípustná len proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Sťažnosť nemá devolutívny účinok a rozhoduje o nej sudca súdu prvej inštancie, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a to spravidla bez nariadenia pojednávania. V prípade, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. V opačnom prípade napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, pričom v prípade zrušenia je následne vyšší súdny úradník pri opätovnom rozhodovaní viazaný právnym názorom sudcu, ktorý o predmetnej sťažnosti rozhodol.
11. Súd sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobkyňa sťažnosť neodôvodnila, nenamietala nesprávnosť predmetného rozhodnutia, a to v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa žalobkyňa ako sťažovateľka podanou sťažnosťou domáha.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za vecne správne a aj dostatočne odôvodnené, a preto sťažnosť žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu, ako nedôvodnú zamietol (I. výrok uznesenia).
13. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
15. Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
16. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
17. Podľa § 135 ods. 1 C.s.p. ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
18. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
19. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
20. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
21. Žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje ústavné právo (čl. 46 Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca
svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“ žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového konania s následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť (čl. 17 C.s.p.).
22. V zmysle uvedeného, žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 C.s.p., obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 C.s.p..
23. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný a prenáša sa do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Presné a určité vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie predmetu konania (t.j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr začatého konania (§ 159 C.s.p.), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 C.s.p.).
24. Ďalšou osobitnou náležitosťou žaloby je „pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností“. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú také skutočnosti (skutkové okolnosti), z ktorých žalobca vyvodzuje požadovanú ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (resp. nároku) špecifikovaného práve v žalobnom návrhu. Pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných a rozhodujúcich skutočností si žalobca plní jednu zo svojich dvoch procesných povinností vyplývajúcich mu z prejednacej zásady, a to povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje v neskorších štádiách súdneho konania dôkazná povinnosť, prostredníctvom navrhnutých a vykonávaných dôkazných prostriedkov, ktorými sa má preukázať pravdivosť žalobcom tvrdených skutočností v žalobe. Úplne opísanie rozhodujúcich skutočností už v samotnej žalobe slúži najmä na to, aby mohol súd súdne konanie usmerniť už od jeho začiatku a naplniť tým zásadu hospodárnosti. Zároveň sa tým individualizuje a konkretizuje ohrozené alebo porušené právo, ktorého ochrany sa žalobca domáha, čo má opäť význam pre posúdenia napr. prekážky skôr začatého konania (§ 159 C.s.p.), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 C.s.p.). Opísaný skutkový dej, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj žalobný nárok, obsahuje obvykle, buď priamo alebo nepriamo, aj právny dôvod uplatneného nároku. Napokon každé podanie musí byť vyhotovené v čitateľnej a zrozumiteľnej forme.
25. Medzi oboma vyššie uvedenými náležitosťami však musí byť príčinná súvislosť, pretože žalobný nárok vyjadrený v žalobnom návrhu musí vyplývať/prameniť z pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností. Iba splnením tejto podmienky si súd môže ustáliť, čo je skutočne predmetom konania, teda akej konkrétnej ochrany akého konkrétneho porušeného alebo ohrozeného práva, sa žalobca domáha, v akom rozsahu a na základe akého titulu. Nesplnenie tejto podmienky spôsobuje tzv. „neperfektnosť“ žaloby, teda stav, kedy súd nemôže ďalej pokračovať v konaní (§ 167 a nasl. C.s.p.) za účelom prejednania a rozhodnutia veci samej.
26. Zo opisu stavu žalobkyňou vyplývajú všeobecne formulované názory na pandémiu, na povinnosti uložené v súvislosti so šírením vírusového ochorenia covid 19, jej ústavné práva, rôzne expresívne vyjadrenia a osobné názory, ktoré bez vecného súvisu, chaoticky spája so zdravotným stavom, pracovnoprávnym vzťahom, ďalšími osobnými a aj celospoločenskými problémami, navyše vo viacerých častiach je podanie absolútne nečitateľné. Takéto podanie nespĺňa náležitosti žaloby tak ako vyplývajú z citovaných zákonných ustanovení a žalobkyňa svoje podanie potrebným spôsobom nedoplnila a vady neodstránila ani po výzve súdu v zmysle uznesenia z 21.12.2020, podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ale voči uzneseniu podala nedôvodnú sťažnosť, ktorú súd zamietol.
27. Na základe všetkých uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení, súd podanie zo dňa 19.11.2020, predstavujúce žalobu odmietol podľa § 129 ods. 3 C.s.p., keď žalobkyňa súdom vytknuté vady v zmysle uznesenia zo dňa 21.12.2020 neodstránila, vzhľadom k čomu musel súd konštatovať (1) nezrozumiteľnosť a neúpnosť opisu rozhodujúcich skutočnosti (2) nesúlad medzi
opísanými skutočnosťami a tým čoho sa žalobkyňa mienila domáha, resp. nie je jasný skutkový základ žalovaného nároku a neurčitý a nejasný je aj samotný nárok, tzn. aj (3) nemožnosť súdu ustáliť predmet tohto súdneho konania. V dôsledku týchto vád podania, nie je možné, aby súd pokračoval v konaní a preto podanie žalobkyne predstavujúce žalobu, doručené súdu dňa 19.11.2020, odmietol (II. výrok uznesenia).
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.