Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-17-2026.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Subarea
8S/17/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkýň: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXXX/X, XXX XX D., spoločne zastúpené: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka so sídlom Lachova 32, 851 03 Bratislava, IČO: 22 644 679, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, so sídlom Agátová 1468/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 00 151 866, za účasti: Prima Banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-787/26-01 zo dňa 23.02.2026, o návrhu žalobkýň na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobkýň na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.03.2026 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 20.03.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo ,,súd“) toho istého dňa, sa žalobkyne domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-787/26-01 zo dňa 23.02.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako správny orgán príslušný podľa § 18 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon) a § 5, § 29, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodujúc o návrhu žalobkýň na vklad č. V-787/26 podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona, prerušil konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností na dobu 30 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia.
2. Súčasne žalobkyne navrhli, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnili najmä tým, že v prípade nepriznania odkladného účinku, po uplynutí 30 dňovej lehoty určenej žalovaným, hrozí zastavenie konania o povolení vkladu, prípadne zamietnutie návrhu na vklad. Žalobkyne v tejto súvislosti uviedli, že ak správny súd neprizná žalobe odkladný účinok, správny orgán bude konať protichodne s prejavmi vôle zhmotnenými v darovacej zmluve, čím žalobkyniam hrozí tak majetková ako aj nemajetková ujma. Majetková ujma spočíva v zmenšení ich majetku o náklady vynaložené na vyhotovenie darovacej zmluvy a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a nemajetková ujma spočíva v ich vnútornom prežívaní a zásahu do ich autonómneho rozhodnutia, keďže majú za to, že darovacia zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice nemá žiadne materiálne ani formálne nedostatky a je listinou spôsobilou na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobkýň na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe zároveň nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkýň na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie.
11. Žalobkyne hrozbu závažnej ujmy, a teda svoj právny záujem na priznaní odkladného účinku správnej žalobe, odvodzujú predovšetkým od nimi predpokladaného budúceho postupu žalovaného po uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov, v dôsledku ktorých bolo konanie o návrhu na vklad prerušené. Uviedli, že im hrozí majetková ujma spočívajúca v zmenšení ich majetku o náklady vynaložené na vyhotovenie darovacej zmluvy a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a nemajetková ujma spočívajúca v ich vnútornom prežívaní a zásahu do ich autonómneho rozhodnutia, pričom konkrétne neuviedli a ani neosvedčili také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle § 185 písm. a) SSP.
12. Za závažnú ujmu nemožno považovať samotné náklady vynaložené na vyhotovenie darovacej zmluvy a podanie návrhu na vklad. Žalobkyne nepreukázali, že by išlo o ujmu takej intenzity, ktorú možno považovať za značnú hospodársku alebo finančnú škodu. Rovnako samotné tvrdenie o nepriaznivom vnútornom prežívaní žalobkýň bez konkretizácie jeho intenzity a následkov nepostačuje na záver o existencii závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Skutočnosť, že
žalobkyne nesúhlasia s právnym názorom žalovaného vysloveným v napadnutom rozhodnutí a považujú darovaciu zmluvu za listinu spôsobilú na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, predstavuje predovšetkým otázku zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá bude predmetom preskúmania správnym súdom vo veci samej, pričom v súvislosti s uvedeným správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy napadnutých správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
13. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v prípade preukázania opodstatnenosti priznania odkladného účinku správnej žalobe nesie vždy výhradne žalobca a nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať jeho aktivitu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je na žalobcovi, aby závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, čo však v danom prípade žalobkyne nepreukázali.
14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkýň na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to z dôvodu, že reálnymi skutočnosťami nepodložený návrh žalobkýň nie je možné vyhodnotiť ako opodstatnený, keďže v ňom absentujú konkrétne skutočnosti preukazujúce existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážne nenapraviteľného následku a z tohto dôvodu žalobkyne neosvedčili splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe definovaných v § 185 písm. a) SSP. Žalobkyne zároveň v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnili a neosvedčili ani ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.
15. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobkýň na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v § 185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).