Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-107-2026.pdf
PDF · 74.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/107/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, v konaní po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.05.2026, sp. zn. 108PP/39/2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.08.2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 4 Trestného zákona sa u odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom C., D. E. XXXX/X, ukončuje kontrola výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami nariadená uznesením Okresného súdu Trnava z 05.08.2025, sp. zn. 108PP/39/2025, právoplatným dňa 05.08.2025. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 176-178 spisu. Proti tomuto uzneseniu zahlásil, ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdený, a to proti chýbajúcemu výroku o uloženej povinnosti zákazu vycestovania (č.l. 174 spisu), ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 15.06.2026. Odsúdený v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na svoj návrh na zrušenie kontroly technickými prostriedkami, ktorého súčasťou bol aj návrh na zrušenie uložených povinností a obmedzení, kde uvádzal svoje rodinné pomery, najmä skutočnosť, že jeho rodina žije v USA, pričom výkonom trestu u neho došlo k rozdeleniu rodiny a k skrachovaniu jeho stavebnej firmy. So svojou rodinou je v kontakte takmer výlučne len cez videohovory. Uviedol, že súdu predložil 28 hodnotení od členov komunity v USA, ktorými chcel v kombinácii s hodnotením probačnej a mediačnej úradníčky preukázať svoju nápravu. Zároveň navrhol, aby súd zisťoval názor probačnej a mediačnej úradníčky k zrušeniu alebo obmedzeniu zákazu vycestovania, najmä s ohľadom na jeho doterajšie správanie a plnenie povinností z jeho strany. Uviedol, že bude rešpektovať, ak mu súd uloží povinnosť dostaviť sa na každé predvolanie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, aby nedošlo k zmareniu trestného konania. Odsúdený sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu vyjadreným v napadnutom uznesení, podľa ktorého súčasná právna úprava neumožňuje rozhodovať o zmene primeraných povinností a obmedzení uložených v rámci probačného dohľadu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, inak povedané, že súd nemá právomoc konať o predmetnom nárvhu, preto o ňom nerozhodol. Odsúdený má vedomosti o tom, že o zrušení primeraných povinností a obmedzení všeobecné súdy rozhodujú analogicky podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý sa viaže primárne k výkonu väzby. Nemožno súhlasiť s názorom, že osobe prepustenej z väzby patrí viac práv ako osobe podmienečne prepustenej. Takýto nesúlad je preto potrebné odstrániť záväzným právnym názorom vyšších súdnych autorít. Na základe uvedeného požiadal, aby sťažnostný súd jeho žiadosti vyhovel a podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uložil okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť odsúdeného však nie je dôvodná. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na ukončenie kontroly technickými prostriedkami podľa § 66 ods. 4 Trestného poriadku a dospel k záveru, že okresný súd po doručení žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia na deň 04.05.2026, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného na ukončenie kontroly technickými prostriedkami a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd, ktorý v celom rozsahu na obsah napadnutého uznesenia odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu I. a II. stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018). V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o zrušenie primeraných povinností a obmedzení – konkrétne o zrušenie zákazu vycestovania nebolo možné vyhovieť. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že: · uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 108PP/39/2025 zo dňa 05.08.2025, právoplatným toho istého dňa, bol odsúdený A. B. podľa § 66 odsek 1 písmeno c), odsek 2 Trestného zákona podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra z 15.04.2013, sp. zn. 6T/97/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 07.11.2013, sp. zn. 4To/97/2023 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 50 mesiacov za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným vo výmere 30 mesiacov. Zároveň mu bola ustanovená povinnosť spočívajúca v príkaze zdržiavať sa v určenom čase v obydlí s tým, že k plneniu tejto povinnosti bola nariadená kontrola výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami, bolo mu uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze opustiť územie Slovenskej republiky a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie; · odsúdený bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za zločin po výkone 1 uloženého nepodmienečného trestu, nakoľko pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, kde je zo zákona podmienené takéto podmienečné prepustenie súčasným nariadením kontroly technickými prostriedkami a zároveň splnil formálnu podmienku pre skončenie kontroly technickými prostriedkami, a to že dňa 23.02.2026 uplynula doba, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu. Keďže odsúdený zahlásil sťažnosť len voči chýbajúcemu výroku o žiadosti o odsúdeného o zrušenie zákazu vycestovania do zahraničia, krajský súd ako súd sťažnostný sa v ďalšom nezaoberal správnosťou výroku napadnutého uznesenia, ale zameral sa len na odsúdeným namietaný chýbajúci výrok napadnutého uznesenia. Okresný súd správne uviedol, že súčasná právna úprava neumožňuje rozhodovať o zmene primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci probačného dohľadu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, keďže takýto druh konania a zodpovedajúci procesný postup aktuálne právne predpisy neupravujú. Krajský súd k vecne správnej argumentácii okresného súdu dodáva, že pri podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, v prípade, že je mu uložený probačný dohľad a v rámci neho sú mu ukladané nejaké obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 odsek 3 alebo odsek 4 Trestného zákona, Trestný zákon nepripúšťa zrušenie alebo zmenu uložených obmedzení, či povinností v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, umožňuje len po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám trestu, aby nebol odsúdený už kontrolovaný technickými prostriedkami. Odsúdený tak po uplynutí doby dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody dostáva „výhodu“ v tom, že nemusí nosiť
tzv. elektronický náramok, ak spôsobom svojho života preukázal, že takáto kontrola nie je potrebná, avšak počas celej skúšobnej doby musí dodržiavať uložené povinnosti alebo obmedzenia, inak by sa vystavoval riziku nariadenia zvyšku trestu odňatia slobody. Totiž kontrola technickými prostriedkami je iba činnosťou slúžiacou na kontrolu súdom uložených zákazov, povinností alebo obmedzení, pričom v prípade skončenia uvedenej kontroly samotný zákaz, povinnosť alebo obmedzenie nezaniká, keďže tieto nie sú naviazané na samotnú kontrolu technickými prostriedkami, ale na súdom uloženú skúšobnú dobu. Z tohto dôvodu nie je možné ani použitie analógie podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku, ako to navrhla obhajoba, pretože pri väzbe ide o dočasnú úpravu pomerov do právoplatného skončenia vo veci samej, avšak v tomto prípade ide o trvalú úpravu pomerov po právoplatnosti uznesenia o podmienečnom prepustení odsúdeného. Inak povedané, ak by zákonodarca chcel, aby bolo možné po uplynutí určitej doby pristúpiť k zrušeniu primeraných povinností a obmedzení uložených v rámci probačného dohľadu pri podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, bolo by to explicitne upravené priamo v príslušných ustanoveniach vzťahujúcich sa na inštitút podmienečného prepustenia. Na uvedené nemá vplyv ani odsúdeným uvádzaná aktuálne zložitá rodinná situácia. Záverom možno uzavrieť, že benefitom odsúdeného ostáva samotný fakt, že bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je preto plne na zodpovednosti odsúdeného, aby všetky mu uložené obmedzenia a povinnosti počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia plnil aj bez kontroly tzv. elektronickým náramkom, inak by dal príčinu na to, aby súd rozhodoval o nariadení výkonu zvyšku trestu odňatia slobody. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustní ďalší riadny opravný prostriedok.