Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/105/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.04.2026, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.08.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že podľa , zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom C. – D. C., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa 08.02.2024. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 23-25 spisu. Proti tomuto uzneseniu ihneď, po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený A. B. (č.l. 21 spisu), ktorú do konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu písomne neodôvodnil. Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 21 spisu). Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, avšak sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybností, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia na deň 23.04.2026, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody ako aj k jeho postoju k spáchanej trestnej činnosti, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd. Následne okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Podľa , súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin

po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa , pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému, u ktorého je reálny predpoklad, že uložený trest splnil svoj účel aj bez potreby celkového výkonu tohto trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy odsúdeného, ako aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody. K splneniu formálnych a materiálnych podmienok Preskúmaním obsahu spisovného materiálu krajský súd zistil, že okresný súd správne konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, teda vykonal potrebnú časť uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody v zmysle , avšak krajský súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, že odsúdený splnil aj prvú materiálnu podmienku, že svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie. Zároveň správne a v súlade so zákonom konštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, teda, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pokiaľ teda ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok, predpokladaných v ustanovení , t. j. preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, krajský súd má za to, že odsúdený túto podmienku nesplnil. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, neboli vyhodnotené správne. Totiž pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, t. j. preukázanie polepšenia správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinností, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, príp. vykonáva pracovné povinnosti k spokojnosti nadriadených, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. V konkrétnostiach tohto prípadu, vzhľadom na hodnotenie riaditeľa ústavu nie je možné správanie odsúdeného v rámci výkonu trestu odňatia slobody posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu. Pozornosti krajského súdu neuniklo to, že síce správanie odsúdeného je aktuálne na požadovanej úrovni (dodržiava ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, plní a rešpektuje príkazy a nariadenia príslušníkov, nevyvoláva konfliktné situácie v kolektíve odsúdených), nebol disciplinárne potrestaný, je pracovne zaradený, zúčastňuje sa akcií organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti, je členom stolno-tenisového krúžku, plní ciele stanovené programom zaobchádzania, avšak hoci sa odsúdený zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov oddielu a ústavu, napriek tejto skutočnosti za celý čas výkonu trestu, čo predstavuje dobu viac ako 1 rok, nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani fakt, že odsúdený nezastáva žiadnu funkciu z radu väzňov či tú skutočnosť, že odsúdený neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz alebo iné formy vzdelávania. Navyše odsúdený je individuálnymi pohovormi vedený k rozvoju sebadisciplíny, preberaniu zodpovednosti za vlastné konanie, tvorbe reálnych plánov do budúcnosti, rešpektovaniu ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa a protidrogovej osvete. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Krajský súd potom dospel k záveru, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho snahy polepšiť sa tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie . Inak povedané, odsúdený nedosiahol taký stupeň polepšenia, aby si vytvoril podmienky na získanie čo i len jednej disciplinárnej odmeny. Krajský súd uzatvára, že odsúdený sa v podstate adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, preto nemožno konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky. Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky túto súd skúma a objasňuje komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti,

celkový postoj k spoločenským normám, prostrediu v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, tj. život v súlade s právnymi normami a etickými normami spoločnosti. Okresný súd správne a v súlade so zákonom dospel k záveru o tom, že odsúdený nespĺňa druhú materiálnu podmienku, a to vedenie riadneho života v prípade podmienečného prepustenia. V tomto prípade sa krajský súd plne stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, na ktorý aj odkazuje. Odsúdený má v registri trestov evidovaných (okrem aktuálne vykonávaného trestu) 7 záznamov, a to prevažne za páchanie majetkovej trestnej činnosti (trestný čin krádeže), z čoho rezultuje, že odsúdený je špeciálnym recidivistom vo vzťahu k trestnému činu krádeže. V prípade odsúdenia trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 21.08.2024, sp. zn. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.04.2023, sp. zn. . V súčasnosti odsúdený vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 2 (dva) mesiace, ktorý mu bol uložený ako úhrnný trest pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ a 2/ ako prečin krádeže podľa , , , v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa a v bode 3/ ako prečin krádeže podľa , , . Vzhľadom na v minulosti uložené tresty možno konštatovať, že odsúdenému bola daná šanca dokázať, že je schopný viesť na slobode riadny život, avšak odsúdený túto šancu nevyužil a opätovne sa dopustil spáchania trestnej činnosti, čo svedčí o tom, že predchádzajúce tresty nemali na odsúdeného požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keď mu nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Preto niet sa prečo domnievať, že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel, ktorý nebol doposiaľ naplnený prostredníctvom skôr uložených trestov. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej prognózy, že odsúdený povedie na slobode riadny život. K tomu je z pohľadu krajského súdu nutné pripomenúť, že u recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú totožnej trestnej činnosti, ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili. Krajský súd v závere uvádza, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený sa vplyvom výkonu trestu odňatia slobody polepší a na slobode povedie riadny život. Krajský súd dodáva, že po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda nielen s poukazom na kriminálnu minulosť odsúdeného, ale aj na priemerné správanie sa odsúdeného počas pobytu vo výkone trestu, kedy sa odsúdený v podstate adaptoval na režim v ústave na výkon trestu, avšak doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, zohľadnení charakteru spáchanej trestnej činnosti, za ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody a tiež s poukazom na závery o resocializačnej prognóze odsúdeného vychádzajúcej z hodnotenia riaditeľa, ktorý ustálil, že resocializačná prognóza je na základe stredného rizika recidívy menej priaznivá, pričom uvedená prognóza je podporená výsledkami odbornej diagnostiky, nie sú splnené zákonné podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko podľa názoru krajského súdu nedošlo k polepšeniu sa odsúdeného, nie je možné od neho očakávať bez akýchkoľvek pochybností, že v prípade podmienečného prepustenia povedie na slobode riadny život. Preto náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je v súčasnosti možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd má za to, že u odsúdeného nie je splnená ani jedna materiálna podmienka na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak vzhľadom na správnosť výroku napadnutého uznesenia krajský súd nepristúpil k zrušeniu napadnutého uznesenia, ale v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.