Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-82-2026.pdf
PDF · 111.22 KB
Case nature
Subarea
5Co/82/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., F. XXXX/XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Spišákom, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Idanská 17, proti žalovanému G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., F. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MARIÁN VOJČÍK, s.r.o., advokátom JUDr. Mariánom Vojčíkom, so sídlom Košice, Jazmínová 1, IČO: 52 280 799, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 13C/19/2026-13 z 22.5.2026, Mestského súdu Košice
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
evzen.kelij
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia tak, že: I. zakázal žalovanému vstup do bytu č. 8 a do spoločných priestorov priľahlých k bytu vo vchode č. XX na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX H. F. I. J. E. zapísanom na LV č. XXXX v kat. území H. K., okres Košice I na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia, II. uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 m, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia a III. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.1. Súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. X a do spoločných priestorov priľahlých k bytu vo vchode č. XX na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX H. F. I. J. E., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v kat. území H. K.. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní. 2.2. V návrhu uviedla, že je v rozvodovom konaní so žalovaným, ktoré sa vedie pred Mestským súdom v Košiciach, ktorý rozsudkom sp.zn. 18P/64/2025 z 11.3.2026 rozviedol manželstvo účastníkov a schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému synovi G. G. B., nar. X.X.XXXX a určil žalovanému povinnosť platiť výživné na maloletého syna v sume 250 eur mesačne. Ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadobudol právoplatnosť len II. výrok citovaného rozsudku. Z manželstva pochádza aj plnoletá dcéra J., nar. XX.X.XXXX, ktorá je na invalidnom dôchodku a je zverená úradne do opatery žalobkyne z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia. Uviedla, že
so žalovaným vlastnia v BSM predmetný byt, že syn G. je žiakom 4. ročníka ZŠ D. XX J. E.. V návrhu tvrdila, že žalovaný sa po dobu 3 rokov správa k nej vulgárne, s nadávkami, a to aj pred deťmi, na ktorých výchove a starostlivosti sa o nich nevedeli zhodnúť, čo rapídne sa zhoršilo po tom, ako žalobkyňa podala v roku 2025 návrh na rozvod ich manželstva. Žalovaný sa jej vyhráža, že ju zničí, skončí na psychiatrii, nadáva jej, vyhráža sa, že zoberie jej deti, syna volá mongol, žalovaný pred deťmi pľuje žalobkyni do tváre a vykrikuje, že keby bola chlap, tak leží v kaluži krvi. Pre vyhrážky žalovaného ublížením na zdraví a jeho násilné správanie sa k žalobkyni v spoločnej domácnosti aj pred deťmi, ktoré sú vystrašené zo správania žalovaného, musela žalobkyňa už viackrát telefonicky aj osobne hľadať pomoc u príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Košice - Ťahanovce z dôvodu obavy o svoje zdravie aj život, ako aj o zdravie detí. Žalovaný jej spôsobuje psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, krikom a vyhrážaním, vyvolávaním strachu aj stresu. Po poslednom incidente z 11.5.2026, kedy žalovaný rozbil konferenčný stolík v byte, bol policajným zborom vykázaný zo spoločného obydlia, a to na dobu od 23:55 hod. dňa 11.5.2026 do 23:59 hod. do dňa 24.5.2026 s tým, že žalovaný sa bude v tejto dobe zdržiavať na adrese J. XX, E. - L. K.. Návrh žalobkyňa podala z dôvodu, že u nej existuje dôvodná obava, že žalovaný bude pokračovať v násilí, v jeho psychickej a emočnej labilite, a to vyhrážaním sa, ublížením na zdraví a vulgárnymi nadávkami žalobkyni pred deťmi. 2.3. Súd po oboznámení sa s návrhom, a pripojenými listinnými dôkazmi vo veci rozhodol podľa § 324 ods.1,3, § 325 ods.1,2 písm. e/, h/, § 326 ods.1 CSP. 2.4. Súd z dôvodu podozrenia z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni mal za to, že predložené listinné dôkazy napĺňajú hypotézy uvedené v § 325 ods.2 písm. e/ CSP a z uvedeného dôvodu vydal neodkladné opatrenie. Vzhľadom na explicitné znenie § 325 ods.2 písm. e/ CSP je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovenia možné neodkladným opatrením obmedziť vstup žalovaného do bytu alebo domu len dočasne. 2.5. Nariadeným opatrením nie je možné docieliť trvalú úpravu vzťahu medzi stranami sporu, preto súd vymedzil podľa § 330 ods.1 CSP dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia tým, že ho obmedzil na trvanie 6 mesiacov, ktorá plynie od vykonateľnosti tohto uznesenia. Túto lehotu súd považoval za primeranú na to, aby pominulo aktuálne trvajúce ohrozovanie a porušovanie osobnostných práv žalobkyne konaním žalovaného. Súd zároveň uviedol, že ak by k pominutiu násilného konania žalovaného uplynutím stanovenej lehoty nedošlo, žalobkyňa má možnosť domáhať sa súdnej ochrany opakovane. 2.6. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti, v ktorom žiadala žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 m, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní. Súd uložil túto povinnosť žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 m, pričom túto povinnosť rovnako uložil žalovanému na dobu 6 mesiacov. 2.7.Vzhľadom na to, že predmetné rozhodnutie má povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. V súlade so zásadou úspechu uvedenou v ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže súd návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, priznal jej ako úspešnej strane proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
3.1. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, a to voči výroku I., II. a III. z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ CSP. 3.2. Namietol klamstva žalobkyne, keď uviedla, že neprispieva na deti a domácnosť dlhodobo. Toto nie je pravda, žalovaný hradí inkaso a služby spojené s užívaním bytu, zabezpečuje výživu maloletých detí, dvakrát týždenne robí veľký potravinový nákup, zabezpečuje synovi obedy, nakoľko syn sa nestravuje v školskej jedálni, lebo mu táto strava nechutí. Rovnako zabezpečuje aj stravovanie dcéry počas víkendu. 3.3.Ďalej odvolateľ namietol tvrdenie žalobkyne, že po dobu troch rokov sa voči nej správa vulgárne s nadávkami, a to aj pred deťmi. Ide o nepravdivé tvrdenie, naopak žalobkyňa systematický útočne komunikuje aj so žalovaným už vyše polroka. Účelom týchto verbálnych útokov a hádok, ktoré vždy vyprovokovala žalobkyňa bolo dosiahnuť tento stav, že žalovaný bude vykázaný z predmetného bytu a žalobkyňa bude mať byt len pre seba a deti. Poukázal na fakt, že žalobkyňa nikde nepracuje, nemá svoj príjem, len opatrovateľský príspevok za opatrovanie dospelej dcéry. Žalobkyňa nie je ekonomický schopná žiť sama byte, ktorý by si sama platila. Po rozvode bude nasledovať vyporiadanie BSM. Žalobkyňa hľadá riešenie, ktoré by jej umožňovalo zostať v byte a zároveň by nemusela vyplatiť žalovaného z bytu. Toto riešenie je za každú cenu dosiahnuť to, aby žalovaný sa musel z bytu vysťahovať. Tak systematický vytvára falošné alibi na podanie predmetného návrhu na vydanie NO. Žalobkyňa opakovane privolávala policajnú hliadku, ktorá zistila stav veci, že nedochádza k žiadnemu
ohrozeniu života, zdravia ani majetku a odišla bez akéhokoľvek riešenia danej veci. Pri jej opakovaných privolaniach policajnej hliadky už príslušníci dohovárali žalobkyni, aby nabudúce zvážila, či ich bude volať, nakoľko ide o márny výjazd hliadky. 3.4. Konajúci súd uveril klamstvám žalobkyne a žalovaného vykázal z bytu, pričom na to neexistujú relevantné dôvody. 3.5. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že žalovaný sa mal jej vyhrážať, že ju dá sledovať, že ju zničí, že skončí na psychiatrii, nadával jej do ku...v, vyhráža sa, že jej zoberie deti, že by mal syna volať mongol a vraj sa ho syn bojí, že pľuje na žalobkyňu a keby bola chlap tak leží v kaluži krvi. Žalovaný namietol, že to sú výmysly žalobkyne, on má so synom veľmi dobrý vzťah, syn sa nebojí, trávia spolu veľa voľného času, nikdy sa žalobkyni ničím nevyhrážal a nenadával jej. Pravda je taká, že žalobkyňa žalovanému nadáva do cigánov, na rodinných príslušníkov žalovaného nadáva, že sú poj.baní, k.k.ti, debili sprostí. Toto je slovník žalobkyne, ktorá sa vkladá do polohy obete, ale bola to práve žalobkyňa, ktorá bola verbálne agresívna a snažila sa žalovaného vyprovokovať k takémuto útoku na ňu, čo sa však nikdy nestalo. 3.6. Žalovaný nespôsobuje žalobkyni psychické utrpenie ponižovaním a pohŕdavým správaním, krikom a vyhrážaním. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa podala 30.4.2026 oznámenie, toto sa však nezakladá na pravde, nikdy v tejto veci nebol vypočutý a nemá žiadnu vedomosť, že by sa niečo konalo. 3.7. Žalobkyňa v návrhu na vydanie NO tiež uviedla, že pri incidente z 11.5.2026, po ktorom bol vykázaný zo spoločného obydlia mal žalobkyni vulgárne nadávať, že je štetka a špina a mal rozbiť konferenčný stolík v byte. Ide o opätovné výmysly žalobkyne. Žalovaný nenadával žalobkyni, hádku vyprovokovala plánovane žalobkyňa, aby mohla privolať policajnú hliadku. Nie je pravdou, že pri tejto hádke došlo k rozbitiu konferenčného stolíka v byte. Predmetný stolík bol len prasknutý a k jeho prasknutiu došlo niekoľko dní predtým, ale nebolo to pri žiadnej hádke ani konflikte medzi žalobkyňou a žalovaným, ale pri prenášaní stolíka, ktorý je celkovo chatrnej konštrukcie. Žalovaný uviedol, že všetky hádky, ktoré medzi žalobkyňou a ním prebehli boli ohľadom detí. Hlavne jej vytýkal, že nemá trpezlivosť s deťmi, že na nich kričí, aj to, že dcéra je ťažko zdravotne postihnutá a kupuje jej nevhodné potraviny pre jej zdravotný stav. 3.8. Na základe uvedeného je toho názoru, že neodkladné opatrenie je nedôvodné, preto navrhuje, aby ho súd v celom rozsahu zrušil a žalovanému priznal náhradu trov konania. 3.9. Záverom poukázal na to, že dcére žalovaný ako otec chýba, a to hlavne v noci, keď sa prebudí, nakoľko ju drvivú väčšinu prípadov on upokojoval. Dcéra sa nevie utíšiť a svojim krikom v noci budí obyvateľov susedných bytov. Toto sa dozvedel od samotných susedov.
4.1. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá konštatovala, že žalovaný podáva odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, avšak k jednotlivým použitým odvolacím dôvodom neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by preukázal naplnenie týchto odvolacích dôvodov. 4.2. Žalobkyňa trvá na všetkých svojich skutkových tvrdeniach, ktoré uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a popiera skutkové tvrdenia použité žalovaným v jeho odvolaní v celom ich rozsahu. 4.3. Poukázala na listinné dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie NO, a to potvrdenie OR PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície, OO PZ Košice - Ťahanovce ČVS: ORP/TH-KE-2026 z 30.4.2026 a potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané OR PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície z 11.5.2026 a výpis z LV XXXX. Z uvedených listinných dôkazov a tvrdení žalobkyne súd správne zistil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 4.4. Od právoplatnosti rozsudku o rozvode nerobí potravinové nákupy a ani predtým ich už dlhšiu dobu nerobil a občas kúpil pre deti šunku, jogurt, zeleninu a banány. Ďalej uviedla, že žalovaný synovi obedy nezabezpečuje a občas ho aj dcéru vezme na hot dog. Syn sa stravuje v školskej jedálni a doma mu stravu varí a podáva žalobkyňa. Dcére dáva do zariadenia DOMKO balíčky a sama ju doma stravuje aj počas víkendu. 4.5. K námietke, že žalobkyňa systematicky útočne komunikuje so žalovaným uviedla, že ide o nepravdivé a účelové tvrdenia. O deti sa stará výlučne ona. Tvrdenie, že má mimomanželskú známosť je nepravdivé, čo vyplýva aj z rozsudku o rozvode strán sporu. 4.6. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa bola verbálne agresívna a snažila sa žalovaného vyprovokovať k nejakému útoku. 4.7. Žalobkyňa je vzhľadom k ťažkému zdravotnému stavu dcéry J. jej opatrovateľkou pôvodne s peňažným príspevkom „7 500 eur“, pričom tento zdravotný stav sa zhoršuje a v súčasnosti príspevok predstavuje 720 eur. Pri zhoršujúcom zdravotnom stave dcéry si žalobkyňa nemôže nájsť zamestnanie, keďže musí byť dcére dostupná 24 hodín a 7 dní v týždni. Aj keď je dcéra v zariadení DOMKO v Košiciach, častokrát je volaná aj počas dňa, že dcéra má záchvaty, aby si pre ňu prišla. 4.8. Poukázala na to, že žalovanému nebráni nič podať návrh na vyporiadanie BSM.
4.9. Ďalej uviedla, že žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný svojim účelovým konaním chcel postupne privodiť, aby žalobkyňa, ktorá sa žalovaného bojí, odišla zo spoločného bytu, na ktorý žalovaný už v podstate neplatí náklady za jeho užívanie, a to všetko napriek tomu, že žalobkyňa sa sama musí starať o syna G., ktorý je žiakom 4. ročníka ZŠ D. XX J. E., má ťažkosti v učení a podľa nálezu Centra poradenstva a prevencie v Košiciach z 11.11.2024, je aktuálna úroveň jeho psychologických schopností v pásme nižšieho intelektuálneho priemeru a jemu treba venovať pravidelnú starostlivosť pri jeho príprave na vyučovanie, ako aj v bežných životných situáciách, čo si vyžaduje pokoj, bez stresov a čas, ako aj starať sa o ťažko chorú dcéru J., ktorej zdravotný stav je opísaný vyššie. 4.10. Nepravdivé sú aj tvrdenia žalovaného, že dcéra sa v noci budí a obťažuje výkrikom susedov, naopak, odkedy sa žalovaný nezdržiava v byte, je dcéra pokojnejšia a kľudnejšie spí. 4.11. Žalobkyňa má za to, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenie žalobkyne o tom, že má obavy o svoju duševnú a telesnú integritu a že povinný bude voči nej pokračovať vo forme psychického aj možného fyzického násilia, o čom svedčí aj postup príslušníkov OO PZ Košice v tejto veci, ktorí pri vykázaní jeho osoby zo spoločného bytu mali za preukázané, že žalovaný je nepredvídateľnou osobou, pri ktorej je možné sa dôvodne domnievať, že sa dopustí fyzického alebo psychického ataku na žalobkyňu. Žalobkyňa musela v minulosti viackrát telefonicky aj osobne vyhľadať pomoc u príslušníkov OO PZ Košice - Ťahanovce z dôvodu obavy o svoje zdravie aj život, ako aj zdravie detí. 4.12. Súdom uložené povinnosti zákaz vstupu do spoločného bytu a zákaz nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 m, nebránia žalovanému stýkať sa svojimi deťmi, čo však v podstate už nerobí. 4.13. Ak žalobkyňa subjektívne pociťuje hrozbu násilného chovania a ohrozovania zo strany žalovaného s prihliadnutím k predchádzajúcim skutočnostiam, tieto skutočnosti netreba preukazovať, postačí ich osvedčenie. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku. Preukázané násilné správanie zo strany žalovaného nepochybne dostatočne osvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalobkyňa preventívne chránená, okrem zákazu priblíženia sa najmä tým, že žalovaný nemôže vstupovať do bytu, v ktorom žalobkyňa trávi so svojimi deťmi prevažnú časť svojho života. 4.14. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil žalovaným napadnuté uznesenie a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
5. Ďalšie podania strany sporu nerealizovali.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods.2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie je vecne správne, preto ho potvrdil vo všetkých jeho výrokoch podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdené skutkové okolnosti, správne aplikoval právnu normu a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi súdu. 7.2. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam protistrany odvolací súd uvádza nasledovné:
8.1. Odvolací súd posudzoval predmetný spor totožne ako prvoinštaný súd podľa § 324 ods.1,3 § 325 ods.1,2 písm. e), h), § 326 ods.1 a § 329 ods.1 CSP. 8.2. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP je zo strany žalobkyne nutné osvedčiť, že existuje dôvodné podozrenie z násilia konané na nej zo strany osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Žalobkyňa je povinná hodnoverne osvedčiť, že jej integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. 8.3. Súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán sporu a dôkazov nimi predložených (napr. lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenie tretej osoby, písomná alebo elektronická komunikácia), keďže stanovisko protistrany je obvykle v zásade protichodné. 8.4. CSP nekvantifikuje intenzitu alebo frekvenciu násilia alebo zásahu do telesnej a duševnej integrity, ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, t. j. nemožno vylúčiť, že by bol súd oprávnený vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie, aj keď by išlo o jediný preukázaný (osvedčený) zásah. Na jednej strane je potrebné zohľadniť fakt, že pri takýchto zásahoch v domácnosti medzi partnermi zvyčajne nebývajú svedkovia a je ich ťažké preukazovať, ale na druhej strane je potrebné zachovať istú dávku opatrnosti pri rozhodovaní, pretože môže ísť o vykonštruované obvinenia smerujúce k istému cieľu (napr. tak ako v odvolaní namieta žalovaný, že žalobkyňa chce zostať bývať v byte a zároveň aby nemusela vyplatiť žalovaného z bytu). Ak by bol cieľ žalobkyne taký ako tvrdí žalovaný, práve časovo obmedzené trvanie NO, by malo účinne zabrániť takejto snahe. 8.5. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom Ústava Slovenskej republiky ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, vrátane práva na pokojný rodinný život. 8.6. Aplikácia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e/ CSP je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla obrana, vďaka ktorej nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
9.1. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 9.2. Žalobkyňa osvedčila a medzi stranami ani nie je sporné, že ona opakovane musela privolať policajnú hliadku z dôvodu násilného správania sa žalovaného k nej v spoločnej domácnosti aj pred deťmi, z obavy o svoje zdravie aj život, ako aj o zdravie detí. O dôvodnosti svedčí fakt, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia, a to na dobu od 23:55 hod. dňa 11.5.2026 do 23:59 hod. až 24.5.2026.
10.1. Medzi stranami rovnako nie je sporné, že medzi nimi existuje napätie, ktoré sa môže nežiadúcim smerom vyhrotiť a skomplikovať situáciu. Situácia, ktorú domáce násilie môže vyvolať, neznesie odklad do skončenia konania vo veci samej a môže vyvolať ťažko napraviteľné následky. Nariadeným neodkladným opatrením sa predíde ďalším konfliktom medzi stranami sporu, najmä možným fyzickým, ale aj verbálnym útokom a vyhrážkam zo strany žalovaného 10.2. S prihliadnutím na skutočnosť, že nejde o jednorazové zlyhanie ale ide dlhodobejšie, opakované správanie a konanie žalovaného, odvolací súd má za to, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčila aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, t. j. osvedčila dôvodné podozrenie žalovaného z psychického násilia. 10.3. Naliehavá potreba úpravy pomerov vyplýva aj z tej skutočnosti, že ide o spoločný byt patriaci do BSM, v ktorom majú obe strany spoločné bydlisko.
11. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, preto konštatuje splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods.2 písm. e/ CSP a považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zakázaní žalovanému vstupovať do bytu č. X a do spoločných priestorov priľahlých k bytu vo vchode č. XX na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX H. F. I. J. E. zapísanom na LV č. XXXX v kat. území H. K., okres Košice I na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia, za vecne správne.
12. Vo vzťahu k výroku II. odvolateľ v podanom odvolaní neuvádza žiadne relevantné dôvody, prečo tento výrok je nesprávny, preto odvolací súd potvrdil uznesenie aj v tejto časti ako vecne správne.
13.1. Záverom odvolací súd uvádza, že podstatnou námietkou odvolateľa je nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolateľ sa bráni, že v danom prípade nie je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami, a že žalobkyňa nepreukázala fyzický ani psychologický zásah na jej osobu. 13.2. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o nedostatočnom zistení skutkového stavu a k predloženým dôkazom zo strany žalobkyne sa žiada zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je totiž len bezodkladná úprava pomerov strán, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, či akútne hroziacich zásahov do práv, či oprávnených záujmov subjektu domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. 13.3. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 13.4. Nepochybil súd prvej inštancie, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez vykonávania ďalšieho dokazovania, keď vykonanie ďalších dôkazov ani v odvolacom konaní neprichádza v prejednávanom prípade do úvahy. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nebráni stranám domáhať sa ochrany svojich práv samostatnou žalobou, v ktorom konaní vo veci samej môžu navrhovať i vykonanie ďalších dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. 13.5. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia boli splnené všetky zákonné podmienky (osvedčenie dôvodu nároku, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán) a na základe ich splnenia správne prvoinštančný súd posúdil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný.
14. Odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách konania (výrok III.) ako závislý výrok, voči ktorému odvolateľ osobitné námietky nevzniesol.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti protistrane náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
evzen.kelij
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).