Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobkyne: Ľ. B., X. XX.XX.XXXX, V. L. E. XXXX/X, XXX XX Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.08.2019 domáhala voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur a náhrady trov konania. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom je stranou v konaní a ktorého chronológiu popísala, podala po dvoch sťažnostiach na prieťahy v konaní predsedovi súdu podaných v priebehu uvedeného konania, dňa 12.06.2018 Ústavnému súdu SR (ďalej tiež ÚS SR) ústavnú sťažnosť, ktorou namietla porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len Dohovor) postupom Okresného súdu Bratislava I v uvedenom konaní. Dňa 19.11.2018 ústavný súd rozhodol nálezom č. -26, ktorým konštatoval, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli a priznal jej aj náhradu nemajetkovej ujmy. Následne dňa 08.02.2019 doručila žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup - prieťahy v konaní. Žalovaná odpovedala podaním z 26.07.2019, ktoré jej bolo doručené dňa 12.08.2019, v ktorom uviedla, že priznanie finančného zadosťučinenia zo strany ÚS SR predstavuje plnú kompenzáciu zásahu v podobe prieťahov v konaní a žiadosť vyhodnotila ako nedôvodnú. Žalobkyňa poukázala na povinnosť súdu konať bez prieťahov plynúcu z viacerých ustanovení . Uviedla, že z judikatúry vyplýva, že medzi obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a obsahom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Právne východiská na základe ktorých všeobecný a ústavný súd preskúmavajú, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie v primeranej lehote, sú v zásade identické. Nesprávny úradný postup ako prieťahy v konaní boli v tomto prípade zapríčinené nečinnosťou všeobecného súdu a jeho neefektívnou činnosťou, čo neviedlo efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty. Z pohľadu predmetu konania ide o bežnú civilnú agendu prejednávanú súdmi a teda konanie sa nevyznačuje takou právnou alebo faktickou náročnosťou, ktorá by mohla relevantne ovplyvniť z neho plynúcu, k podaniu žaloby už 8-ročnú, právnu neistotu. Žalobkyňa tiež uviedla, že ona sama ako účastníčka uvedeného konania viacnásobne namietala nekonanie súdu, svojím postupom sa

na prieťahoch nepodieľala. V postupe súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti od vrátenia spisu odvolacím súdom okresnému súdu až doposiaľ. V období od 28.10.2016 do vydania nálezu súd konal tak, že došlo k zbytočným prieťahom a stav nebol odstránený ani do podania ústavnej sťažnosti a ďalej trval. 1.1. K podmienkam zodpovednosti štátu za škodu podľa z.č. žalobkyňa uviedla, že aj s poukazom na nález ÚS SR má za to, že boli u nej splnené všetky podmienky pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody. Medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporné, že v konaní nastal nesprávny úradný postup, čo vyplýva z oznámenia žalovanej k jej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobkyňa uviedla, že ak by jej nebola v súvislosti s nesprávnym úradným postupom ústavným súdom priznaná nemajetková ujma, len v tom prípade by mohol byť vznik nemajetkovej ujmy predmetom dokazovania. Žalovaná je povinná rešpektovať nález ÚS SR, kde ústavný súd konštatoval, že jej v súvislosti s prieťahmi v uvedenom konaní nemajetková ujma jednoznačne vznikla. Priznaním nemajetkovej ujmy ústavným súdom ale nestratila postavenie poškodenej osoby podľa z.č. . Kompenzačný účinok nálezu ÚS SR nepovažuje žalobkyňa za dostatočný. Porušenie jej práv vzniklo neodôvodnenou nečinnosťou žalovanej. Ustanovenie z.č. je potrebné vykladať aj v súlade s európskou a vnútroštátnou judikatúrou. Zistené prieťahy v konaní mali za následok porušenie jej práva na konanie bez zbytočných prieťahov a vznik nemajetkovej ujmy spočívajúcej v predĺžení konania a tým aj jej stavu právnej neistoty. Ani po vydaní nálezu ÚS SR nebola jej poskytnutá žiadna morálna satisfakcia napríklad vo forme ospravedlnenia, konanie vedené pod sp. zn. nie je stále ukončené a teda nesprávnym úradným postupom žalovanej jej bola spôsobená jednoznačne nemajetková ujma, ktorá sa už nedá odčiniť a odstrániť a je na mieste jej túto ujmu finančne kompenzovať. Trvanie právnej neistoty za situácie, že konanie sa aj po vydaní nálezu ÚS SR stále nachádza na súde 1. stupňa, malo a má negatívny dopad na jej osobu. Pri určovaní výšky ujmy zohľadnila všetky kritériá uvedené v z.č. a preto je potrebné, aby jej bola poskytnutá finančná kompenzácia, ktorú v žalovanej výške považuje za primeranú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a aj zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti a slušnosti v demokratickej spoločnosti. Nakoľko prieťahy v konaní mali za následok porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez prieťahov a vznik nemajetkovej ujmy spočívajúcej v predĺžení konania a tým aj stavu právnej neistoty, príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom nemajetkovej ujmy je zrejmá zo samotnej povahy prieťahov.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k doručenej žalobe žiadala túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že nerozporuje, že Ústavný súd SR konštatoval porušenie práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. . Žalobkyňa však vo svojej žalobe poukázala na to, že zbytočné prieťahy v uvedenom konaní naďalej trvajú a predmetné konanie dosiaľ nie je ukončené. S prihliadnutím na nález ÚS SR však žalobkyňa nijako nepreukázala, že by v predmetnom konaní po vydaní nálezu ÚS SR dochádzalo k zbytočným prieťahom a teda nepreukázala za toto obdobie existenciu nesprávneho úradného postupu. Žalovaná poukázala na z.č. a uviedla, že z dôvodu absencie rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov po vydaní nálezu ÚS SR, nie je splnená základná podmienka na posúdenie a rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu po vydaní nálezu ÚS SR. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy, poukázala na nález ÚS SR, ktorý priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo forme konštatovania porušenia práva, ako aj finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur. Takúto satisfakciu je nevyhnutné považovať za primeranú a postačujúcu. Pripustenie možnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy po tom, čo o takomto nároku rozhodol ÚS SR, by malo za následok duplicitu priznania náhrady nemajetkovej ujmy na skutkovo totožnom základe. Zároveň je v tomto konaní žalobkyňa zaťažená dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy a musí preukázať aj konkrétny negatívny prejav vo svojej osobnostnej sfére, pričom žalovaná poukázala na a z.č. Nemožno preto akceptovať tvrdenie žalobkyne, že tvrdenú ujmu nemusí preukazovať, nakoľko ÚS SR jej vo svojom náleze priznal finančné zadosťučinenie a vznik nemajetkovej ujmy je zrejmý zo samotnej povahy prieťahov. Konanie o náhrade škody podľa z.č. je civilným sporovým konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena. Nie je možné si zamieňať spôsob priznávania primeraného finančného zadosťučinenia uplatneného v konaní pred ÚS SR s náhradou nemajetkovej ujmy podľa z.č. V tomto konaní však žalobkyňa vznik nemajetkovej ujmy vo vyčíslenej výške žiadnym spôsobom nepreukázala. V dôsledku toho, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť vznik nemajetkovej ujmy, ktorá by už nebola saturovaná nálezom ÚS SR, je vylúčené, aby bolo možné ustáliť existenciu príčinnej súvislosti medzi ňou a nesprávnym úradným postupom.

3. Žalobkyňa v priebehu konania ďalej uviedla, že došlo k nepochopeniu jej nároku zo strany žalovanej, keď z podanej žaloby a žiadosti o predbežné prerokovanie je zrejmé, že namieta len konanie a postup súdu a s tým spojenú náhradu škody, ktorá jej nekonaním súdu alebo nesprávnym úradným postupom vznikla v období od 28.10.2016 do dňa vydania nálezu a len tento časový úsek je relevantný pre konanie . V tomto období preukázateľne súd konal tak, že došlo v konaní k zbytočným prieťahom, nie je teda povinná preukazovať vznik nesprávneho úradného postupu po vydaní a doručení nálezu ÚS SR. Ak žalovaná uviedla, že satisfakciu 1000 eur je nevyhnutné považovať za primeranú pre toto konanie, s prihliadnutím, že nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností, s týmto nemožno súhlasiť. Nemožno si zamieňať primerané finančné zadosťučinenie priznané jej Ústavným súdom SR a náhradu nemajetkovej ujmy podľa z.č. Za nesprávny úradný postup, ktorý ani žalovaná nesporovala, jej nebolo poskytnuté žiadne iné zadosťučinenie a to ako predpokladaný a možný prostriedok nápravy - napr. písomné ospravedlnenie predsedu súdu. Je teda splnený predpoklad úspešnosti podanej žaloby. Žalobkyňa uviedla, že predmetom dokazovania tak môže byť len výška nemajetkovej ujmy, pričom s poukazom na okolnosti prípadu možno konštatovať, že nemajetková ujma, aj následkom trvania právnej neistoty v období od 29.03.2016 ku dňu vydania nálezu a tým spojený zásah do jej osobnostných práv, jej reálne vznikla, keď právna neistota sa neodstraňuje samotným prejednaním veci na súde, ale až právoplatným rozhodnutím súdu. 3.1. Na pojednávaní doplnila, že ako osoba vyššieho veku pociťovala trvanie právnej neistoty v tom čase v období 6 rokov, čo na ňu vplývalo značne nepriaznivo a uvedené by ako zásah do svojich práv vnímala každá osoba v jej zdravotnom stave a jej veku blízka. Príkaz ÚS SR, aby súd konal bezprieťahovo nemožno vnímať ako satisfakciu, lebo táto povinnosť súdu je daná zákonom. Nemajetkovú ujmu je ťažké vyčísliť z praktických dôvodov, nedá sa jednoznačne matematicky určiť, preto náhrada za uvedené obdobie právnej neistoty jej ako osobe vo veku 76 rokov, za obdobie presahujúce viac ako rok, uplatnená vo výške 3.000 eur nie je náhradou neprimeranou. Jej sťažnosti na prieťahy v konaní boli zakaždým vyhodnotené ako nedôvodné. Predsedovi súdu muselo byť jasné, že ak v tom čase v oddelení 19C absentuje vyšší súdny úradník, nemožno čakať, že sudca bude dlhodobo vybavovať veci včas a bez prieťahov, teda objektívna zodpovednosť štátu je daná. Nebolo preukázané, že by za uvedené prieťahy bola bývala zákonná sudkyňa v oddelení 19C disciplinárne prejednaná, z čoho možno usúdiť, že prieťahy vznikli neochotou a nečinnosťou štátu dostatočne materiálne a personálne zabezpečiť chod súdu.

4. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi: oznámenie o výsledku predbežného prerokovania z 26.07.2019, nález ÚS SR -26 zo dňa 16.11.2018, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo 07.02.2019.

5. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že

5.1. Ústavný súd SR nálezom -26 zo dňa 16.11.2018 konštatoval, že základné právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli a Okresnému súdu Bratislava I prikázal, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných prieťahov. Žalobkyni zároveň priznal finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur a náhradu trov konania. V odôvodnení ústavný súd uviedol, že sťažnosť žalobkyne mu bola doručená dňa 12.06.2018. Tiež konštatoval podstatné obdobia nečinnosti, ale aj nesústredenej činnosti v konaní okresného súdu po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodnutím z 28.10.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd konštatoval procesné nedostatky postupu súdu a nedostatky v obsahu znaleckého posudku, čo poukazuje na nesústredený postup súdu v období bezprostredne predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci . Tiež uviedol, že v priebehu r. 2017 nebol uskutočnený žiaden úkon, ktorý by viedol k efektívnemu postupu vo veci. S prihliadnutím na uvedené obdobie nesústredenej a neefektívnej činnosti, ale aj celkovej nečinnosti v r. 2017 ústavný súd dospel k záveru, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom, tento stav nebol do podania sťažnosti odstránený a naďalej trval. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci a celkovú dĺžku konania dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1000 eur primerané. 5.2. Žalovanej bola dňa 08.02.2019 doručená žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku zo 07.02.2019 na totožnom skutkovom základe ako podaná žaloba v tomto konaní. Žalovaná oznámením z 26.07.2019 vyhodnotila žiadosť žalobkyne ako nedôvodnú a oznámila, že predbežné prerokovanie

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je týmto ukončené. Oznámenie bolo žalobkyni doručené 12.08.2019.

6. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie pripojením spisu a vykonaním dopytu na kanceláriu predsedu súdu k disciplinárnemu stíhaniu zákonnej sudkyne v danom konaní na základe uvedeného nálezu ÚS SR. Uvedené dôkazy navrhla žalobkyňa až po ukončení sudcovskej koncentrácie konania, o ktorej boli strany poučené v rámci prípravných úkonov pred pojednávaním podľa (zasielanie žaloby a vzájomných vyjadrení). 6.1. Podľa (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 6.2. Keďže žalobkyňa predložila návrh na pripojenie spisu a vykonanie dopytu až po skoncentrovaní konania v zmysle vyššie cit. , pričom ničím nepreukázala, že tieto nemohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a vykonanie týchto dôkazov by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd rozhodol, že uvedené dôkazy nevykoná. Navyše súd dodáva, že pripojenie spisu by bolo bezúčelné, nakoľko chronológia vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR.

7. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.

8. Podľa z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom v čase nesprávneho úradného postupu, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa cit. z.č. štát zodpovedá za podmienok usta-novených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa cit. cit. z.č. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa . cit. z.č. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa cit. z.č. , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

Podľa cit. z.č. , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa cit. z.č. , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11..

Podľa veta prvá cit. z.č. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa - 3 cit. z.č. (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

9. Podľa citovaných ustanovení z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch alebo existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

10. Ku skúmaniu existencie prvej podmienky objektívnej zodpovednosti štátu za škodu a to existencie nesprávneho úradného postup súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Ústavný súd SR v náleze -26 zo dňa 16.11.2018 konštatoval, že v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , v ktorom je žalobkyňa stranou sporu, došlo k podstatným obdobiam nečinnosti, ale aj nesústredenej činnosti v konaní okresného súdu a to po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodnutím z 28.10.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ústavný súd uviedol, že už Krajský súd konštatoval procesné nedostatky postupu súdu a nedostatky v obsahu znaleckého posudku, čo poukazuje na nesústredený postup súdu v období bezprostredne predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci a v priebehu r. 2017 nebol uskutočnený žiaden úkon, ktorý by viedol k efektívnemu postupu vo veci. S prihliadnutím na uvedené obdobie nesústredenej a neefektívnej činnosti, ale aj celkovej nečinnosti v r. 2017 ústavný súd dospel k záveru, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Keďže v konaní boli konštatované prieťahy vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu, s poukazom na cit. z.č. mal súd za to, že žalobkyňa preukázala existenciu prvej podmienky objektívnej zodpovednosti štátu a to nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní za vyššie uvedené obdobia konštatované v náleze ÚS SR -26. Uvedené napokon nebolo medzi stranami konania sporné. Žalovaná síce namietla z dôvodu formulácie žaloby, že žalobkyňa v konaní uvádzala aj prieťahy po vydaní nálezu ÚS SR, avšak žalobkyňa jednoznačne upresnila, že ako nesprávny úradný postup označuje len prieťahy v období konštatovanom ústavným súdom.

11. Súd následne skúmal ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 3.000 eur. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia Ústavným súdom SR nevylučuje možnosť uplatnenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo vyplýva aj z cit. z.č. , ktorý pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch podmieňuje toto posúdenie existenciou okrem iných aj právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 11.1. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď žalovaná v konaní tvrdila, že všetky jej sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. boli vyhodnotené ako nedôvodné, z ňou predloženej chronológie vyplýva, že jej sťažnosť zo 16.01.2014 na prieťahy v konaní bola upovedomením predsedníčky súdu zo 07.02.2014 vyhodnotená ako v časti dôvodná, čo predstavuje konštatovanie porušenia práva. Súd však dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že by v danom čase (podania ústavnej sťažnosti) 6 ročné obdobie právnej neistoty vplývalo na ňu vzhľadom na jej vyšší vek a zdravotný stav značne nepriaznivo a že došlo ním k zásahu do jej majetkových práv, čím vznik nemajetkovej ujmy odôvodňovala. Nemožno sa ani stotožniť s argumentáciou žalobkyne, že konštatovanie nemajetkovej ujmy ústavným súdom, ktoré vyústilo do priznania finančného zadosťučinenia znamená, že nemajetková ujma ako taká je konštatovaná a preukázaná a sporná môže byť len jej výška. Súd k tomuto uvádza, že konanie v zmysle z.č. pokiaľ ide o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, nemožno stotožňovať čo do jeho účelu a cieľa s konaním pred Ústavným súdom SR a priznávaním odškodnenia v tomto konaní. Koncepcia vychádza z unesenia dôkazného bremena poškodeného k jeho tvrdeniu o vzniknutej nemajetkovej ujme. Pretože žalobkyňa tvrdenie o vzniknutej nemajetkovej ujme žiadnymi dôkazmi nepreukázala a ani takéto v konaní nenavrhla, nemohol súd posudzovať ani dôvodnosť a výšku nemajetkovej ujmy v zmysle a cit. z.č. . Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania existencie nemajetkovej ujmy ako ďalšieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu. Z uvedených dôvodov absentuje aj preukázanie posledného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a to príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

12. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala súčasné splnenie všetkých , keď síce preukázala existenciu nesprávneho úradného postupu, neuniesla však dôkazné bremeno preukázania existencie nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a nesprávnym úradným postupom a preto žalobu zamietol.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná. Súd žalovanej však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.