Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/60/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, byrom C. D. XX/X, XXXXXX E., F. G., zastúpený: advocatius s. r. o., so sídlom Palackého 12, Bratislava 814 99, IČO: 36 868 752, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava 811 05, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 27.800,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 27.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 27.800,- eur od 29.07.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že v postavení zamestnanca žalobca uzatvoril so spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123 (ďalej tiež ako „SBSK“) na strane zamestnávateľa dňa 29.06.2015 pracovnú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal vykonávať pre svojho zamestnávateľa dohodnutý druh práce vo funkcii poradcu predstavenstva SBSK. Pracovný pomer vznikol dňa 16.07.2015 a bol uzatvorený na dobu neurčitú. V zmysle bodu „Mzdové podmienky“ Pracovnej zmluvy, predstavovala výška a štruktúra zmluvnej mesačnej mzdy žalobcu brutto (základná mzda) 16.667,- eur mesačne a pohyblivá zložka do výške 100% základnej mzdy. Žalobcovi tak patrila v zmysle tohto bodu pohyblivá zložka mzdy až do výšky 100% základnej mzdy na základe vyhodnotenia plnenia stanovených cieľov. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.02.2016 sa zmluvné strany dohodli, že pracovný pomer žalobcu skončí dňom 29.02.2016 bez uvedenia dôvodu. Žalobca ako člen predstavenstva SBSK uzatvoril so spoločnosťou SBSK podľa dňa 22.02.2016 písomnú zmluvu o výkone funkcie, ktorá sa v zmysle ust. spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplýva iné určenie práv a povinností. Na základe predmetnej zmluvy vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou SBSK právny vzťah sui generis, t. j. právny vzťah svojho druhu, ktorý nie je pomenovaný. Žalobca poukázal na relevantnú právnu úpravu vyplývajúcu z ust. až 576 a ustanovenie (v znení účinnom do 31.12.2017) vo vzťahu k dispozitívnosti predmetného ustanovenia, keď vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva akciovej spoločnosti môže byť upravený aj iným, osobitným typom zmluvy. Žalobca konštatuje, že ustanovenia o mandátnej zmluve majú subsidiárnu povahu a použijú sa iba v prípade, keď neexistuje zmluva o výkone funkcie ani iná osobitná dohoda medzi spoločnosťou a členom predstavenstva, prípadne keď zákon neustanovuje inak. Žalobca zvýrazňuje obchodnoprávny

vzťah v súvislosti s uzatvorenou zmluvou medzi spoločnosťou a členom jej orgánu podľa .

2. Žalobca ďalej uviedol, že s účinnosťou odo dňa 26.02.2016 sa žalobca stal predsedom predstavenstva SBSK, ktorá funkcia žalobcovi skončila dňa 01.08.2016. Na základe rozhodnutia akcionárov žalovaného zo dňa 24.05.2017 o zlúčení žalovaného ako nástupníckej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou SBSK ako zrušovanou spoločnosťou a o prechode imania zrušovanej spoločnosti SBSK na žalovanú spoločnosť, sa žalovaný stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti SBSK. Koncom roka 2015 začala transakcia predaja spoločnosti SBSK. Z dôvodu jej úspešného ukončenia spoločnosť SBSK určila limitovanú skupinu zamestnancov, ktorých úlohou v procese úspešnej realizácie transakcie označila za rozhodujúcu a ich vplyv na jej zavŕšenie za podstatný. Túto skupinu zamestnancov zamestnávateľ označil ako „identifikovaný personál“ alebo inak ako „kľúčoví zamestnanci SBSK“. Žalobcovi bol mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 69.500,- eur priznaný v zmysle oznámenia rozhodnutia predstavenstva spoločnosti SBSK zo dňa 28.07.2016. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté dvoma členmi predstavenstva oprávnenými konať v mene spoločnosti (H. I. a J. F.), a to v rámci obchodného vedenia spoločnosti podľa . Pri rozhodovaní o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi bolo zohľadnené individuálne úsilie žalobcu v procese predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia a úspešné zavŕšenie obchodu definovaného v zmluve o prevode akcií. Na základe uvedeného rozhodnutia bol žalobcovi priznaný mimoriadny bonus vo výške 69.500,- eur, ktorý sa spoločnosť SBSK zaviazala vyplatiť vo výške 60% bonusu, t. j. v sume 41.700,- eur po zavŕšení predajnej transakcie a vo výške 40% bonusu, čomu zodpovedá žalovaná suma 27.800,- eur, s termínom výplaty v roku 2019. Žalobca poukázal na zverejnenú informáciu na domovskej stránke K. o tom, že dňa 29. júla 2016 sa spoločnosť L. M. stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií v spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. Úspešné uzatvorenie transakcie bolo podmienené aj vydaným súhlasom Európskej centrálnej banky. Zverejnením tejto informácie žalovaný potvrdil moment úspešného zavŕšenia transakcie. Vo väzbe na citované ust. o bankách, v zmysle ktorého je banka povinná uplatňovať zásady odmeňovania o. i. u všetkých členov štatutárneho orgánu banky, t. j. aj u žalobcu, a vo väzbe na ust. čl. IV bod 1, 3 Zmluvy o výkone funkcie a čl. 10 bod 1.3 písmeno a) Politiky odmeňovania SBSK žalobca poukázal na podmienky a výsledky svojej činnosti v rozhodnom období s konštatovaním, že pri predaji akcií žalovanému bolo potrebné vysoké pracovné nasadenie žalobcu, ktoré spoločnosť SBSK predpokladala už pri samotnom uzatváraní zmluvy o výkone funkcie. V nadväznosti na citované ustanovenie článku IV bod 9 a čl. III bod 4 Zmluvy o výkone funkcie, žalobca je názoru, že priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu pre žalobcu je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o bankách, pričom výška mimoriadneho výkonnostného bonusu je vzhľadom na žalobcovu ročnú odmenu, ktorá mu prináleží za výkon jeho funkcie v SBSK, primeranou kompenzáciou za 6 mesiacov obmedzenia výkonu činností v zmysle čl. III bod 4 písmeno b) Zmluvy o výkone funkcie.

3. Za nesporné žalobca označil to, že dňa 29.07.2016 došlo k zavŕšeniu predajnej transakcie, a teda k naplneniu podmienky na vyplatenie prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu, čím sa prvá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 41.700,- eur stala splatnou dňa 29.07.2016 a druhá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 27.800,- eur sa stala splatnou podľa čl. X bod 1.3 písmeno d) Politiky odmeňovania SBSK vzhľadom na odloženie jej splatnosti o 3 roky, dňa 28.07.2019. Vzhľadom na to, že žalovaný k dnešnému dňu neuhradil svoj splatný záväzok, žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou a navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania.

4. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a k návrhu pripojil pracovnú zmluvu zo dňa 29.06.2015, Zmluvu o výkone funkcie zo dňa 22.02.2016, výpis z Obchodného registra spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., Oznámenie rozhodnutia predstavenstva spoločnosti SBSK zo dňa 28.07.2016 a Politiku odmeňovania SBSK s dátumom účinnosti od 01.03.2014.

5. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 02.08.2022.

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný včasný odpor, ktorý vecne odôvodil tým, že žalobcom uplatnený nárok z titulu zaplatenia tzv. odloženej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu pre

kľúčových zamestnancov vo výške 27.800,- eur popiera, a to v celom rozsahu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na plnú náhradu trov konania.

7. Žalovaný v podanom odpore potvrdil skutočnosť, že od 29.06.2015 do 29.02.2016 bol žalobca zamestnancom spoločnosti SBSK. Dňa 29.02.2016 bol jeho pracovný pomer skončený, pričom žalovaný nepopiera, že žalobca bol od 26.02.2016 do 01.08.2016 predsedom predstavenstva SBSK, ktorej funkcie sa následne vzdal, čo vzala na vedomie dozorná rada dňa 01.08.2016. Žalovaný rovnako nepopiera, že od konca roka 2015 prebiehal predaj akcií spoločnosti SBSK .

8. Žalovaný však popiera, že by žalobcovi bol platne priznaný nárok na zaplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu (ďalej len „MVB“) v sume 69.500,- eur, že by mu vznikol nárok na výplatu druhej časti MVB. Žalovaný uvádza, že MVB je bonusom, ktorý má základ v čl. IV bod 3 Zmluvy o výkone funkcie a predstavuje kompenzáciu podľa čl. III bod 4 Zmluvy o výkone funkcie. Žalovaný popiera, že odložená časť MVB v sume 27.800,- eur sa stala splatnou uplynutím doby odkladu 3 rokov, t. j. dňa 28.07.2019. Žalovaný ako podstatnú skutočnosť uvádza, že nárok na prvú časť MVB v sume 41.700,- eur, ktorá sa mala stať splatnou v roku 2016, si žalobca uplatnil v konaní vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. , o ktorej rozhodol súd rozsudkom zo dňa 16.12.2019 tak, že žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2020. Podľa žalovaného rovnako je nedôvodný aj nárok na výplatu druhej časti MVB. Žalovaný popiera, že by bol žalobca členom osobitného tímu „identifikovaného personálu“ na účely prípravy predaja akcií spoločnosti SBSK, a to vzhľadom na to, že „identifikovaný personál“ bol výslovne vymenovaný na strane 4 dokumentu („odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov Sberbank Slovensko, a.s.“), kde sú medzi takýto personál zaradení iba 4 iní členovia predstavenstva. K uvedenému materiálu žalovaný uvádza, že podľa jeho obsahu dôvodom na priznanie tejto mimoriadnej zložky mzdy malo byť zabránenie fluktuácii a demotivácii zamestnancov súvisiacej s predajom akcií. Dôvodom priznania odmeny teda nebol zvýšený pracovný výkon pri práci pre žalovaného ani kompenzácia podľa čl. III ods. 4 Zmluvy o výkone funkcie, ale dočasné zvýšenie mzdy za účelom zabránenia fluktuácii vedúcich zamestnancov počas procesu predaja akcií spoločnosti. Podľa názoru žalovaného takýto druh pohyblivej zložky odmeny nebolo možné priznať podľa pracovnej zmluvy, príp. podľa ustanovenia § 23b zákona o bankách, § 5 ods. 4 Stanov spoločnosti ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania. Dokument Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v SBSK schvaľovala dozorná rada per rollam na základe výzvy A. N. zo dňa 04.12.2015. K výzve na hlasovanie mala byť priložená Príloha č. 2, ktorá však v archíve spoločnosti absentuje. Malo by ísť o materiál Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s. Podľa predloženého e-mailu zo dňa 04.12.2015 mal byť po schválení dozornou radou spoločnosti participujúcim zamestnanom zaslaný motivačný list. V prípade zaradenia medzi „identifikovaný personál“ by bol žalobcovi zaslaný motivačný list zo dňa 14.12.2015, ktorý žalobca nepredložil a absentuje aj v archíve Sberbank Slovensko, a.s. V čase hlasovania členov dozornej rady boli hlasovacie lístky podpísané troma osobami, pričom podľa § 7 rokovacieho poriadku pre dozornú radu sa rozhodnutia prijímali jednouchou väčšinou hlasov. Podľa § 21 ods. 14 Stanov spoločnosti išlo o jednoduchú väčšinu všetkých členov. Preto boli potrebné na schválenie rozhodnutia tri hlasy. Z materiálu „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov Sberbank Slovensko, a.s.“ vyplýva, že G. H., ktorý sa zúčastnil predmetného hlasovania, bol jeden zo zamestnancov, ktorí boli zaradení do programu MVB. Hlasoval teda o vlastnom odmeňovaní, a to napriek tomu, že podľa čl. 14 Rokovacieho poriadku dozornej rady bol z rozhodovania vylúčený, a preto rozhodnutie dozornej rady nebolo podľa stanoviska žalovaného platne prijaté.

9. Žalovaný namieta, že priznanie MVB bolo viazané na splnenie špecifických podmienok, ktoré museli byť splnené kumulatívne, a to individuálne úsilie v procese predaja, úspešné ukončenie transakcie (predaj akcií), v prípade zvýšenia odmeny nad 25% základnej ročnej mzdy k januáru 2015 k tomu pristupovala podmienka vzťahujúca sa k výške dojednanej kúpnej ceny za predaj akcií, pričom konkrétna suma sa počítala podľa stanoveného matematického vzorca. Podľa stanoviska žalovaného žalobca preukázal splnenie iba jedného ukazovateľa, a to úspešné ukončenie predajnej transakcie. Žalovaný tvrdí, že aj keď ním označení zamestnanci ako členovia predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. podpísali list za predstavenstvo, nešlo o ich individuálne rozhodnutie. Podľa predloženého listu zo dňa 28.07.2016 rozhodovalo o nároku na MVB predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s., ktoré ako kolektívny orgán prijalo rozhodnutie č. 110/2016, z ktorého je zrejmé, že návrh je založený na rozhodnutí predstavenstva O. P., pôvodného akcionára Sberbank Slovensko, a.s., vyhodnotenie jednotlivcov a rozdelenie súm vykonalo predstavenstvo O. P. a bonus má byť vyplatený okamžite po dátume

uzatvorenia predajnej transakcie Sberbank Slovensko, a.s. Príkaz na schválenie výplaty MVB tak vydalo predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. vedené samotným žalobcom tesne pred predajom akcií. Uvedené žalovaný označuje za prejav snahy vyplatiť privilegovaným zamestnancom sumu viac ako 650.000,- eur. Proces predaja novému akcionárovi bol ukončený dňa 01.08.2016, pričom rozhodnutie predstavenstva o špeciálnom výkonnostnom bonuse pre riadiacich zamestnancov bolo prijaté iba tri dni pred reálnym predajom banky účinným k 01.08.2016. Navyše bolo prijaté v rozpore s dovtedy schválenými zásadami pre jeho prijatie a schválenie bolo vykonané v rozpore s internými predpismi a o bankách v znení neskorších predpisov. Žalobca, ktorý inicioval hlasovanie a zjavne účelovo sa „doplnil“ medzi identifikovaný personál, podľa vyjadrenia žalovaného už pri tom musel mať úmysel vzdať sa ku dňu predaja banky funkcie predsedu predstavenstva. Žalovaný poukazuje na úpravu rozhodovania jednotlivých orgánov obchodnej spoločnosti a stanovy spoločnosti, z ktorých vyplýva, že právo rozhodovať vo veciach spoločnosti majú len valné zhromaždenie, predstavenstvo alebo dozorná rada spoločnosti. Predstavenstvo väčšinového akcionára nemá voči spoločnosti, jej orgánom ani jej zamestnancom žiadnu právomoc. Údajné rozhodnutie predstavenstva O. P. o MVB pre zdôvodnenie krokov predstavenstva žalovaný označuje za irelevantné. Uvedený záver prijíma rovnako k otázke vyhodnotenia plnenia ukazovateľov zamestnancov, keď tento orgán nemal právo konať za zamestnávateľa žalobcu voči zamestnancom. Konštatovanie o schválení výplaty MVB predstavenstvom O. P. podľa stanoviska žalovaného nelegalizuje rozhodnutie predstavenstva, ktoré je viazané právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútornými predpismi spoločnosti.

10. Vo väzbe na označené ustanovenie § 21 ods. 3 Stanov SBSK žalovaný uviedol, že zmluvu o výkone člena predstavenstva a pravidlá odmeňovania schvaľuje dozorná rada spoločnosti. List dvoch členov predstavenstva nepreukazuje vznik nároku na výplatu odmeny žalobcu, keďže k vzniku nároku nebol predložený súhlas dozornej rady. Žalovaný má za to, že predstavenstvo spoločnosti prijalo svoje rozhodnutie svojvoľne, bez súhlasu iného orgánu spoločnosti a v priamom rozpore s § 23a a nasl. zákona o bankách. Predstavenstvo nevykonalo vyhodnotenie kvalitatívnych ukazovateľov určených pre jednotlivých zamestnancov a v rozpore s rozhodnutím dozornej rady spoločnosti zo dňa 09.12.2015, § 21 ods. 2 a 3 Stanov spoločnosti a zákona o bankách, pričom si pri rozhodovaní o jeho výplate nevyžiadalo súhlas dozornej rady, resp. iného príslušného orgánu. V uvedenom rozhodnutí sa neuvádza výška MVB pre jednotlivých zamestnancov, ktorá nemohla prekročiť vopred určené kritériá a rozpočet, k čomu zjavne došlo. Rozhodnutie predstavenstva bolo prijaté všetkými piatimi členmi predstavenstva, z ktorých štyria boli od začiatku zaradení do programu MVB. Žalobca ako člen predstavenstva nezaradený do programu MVB si rovnako mimoriadne „priznal“ nárok na výplatu MVB. Pritom podľa § 11 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo boli členovia predstavenstva spoločnosti z rozhodovania pre zaujatosť a osobný ekonomický záujem z rozhodovania o tejto skutočnosti vylúčení.

11. Žalovaný poukázal na ust. § 2 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s., podľa ktorého ustanovenia: „Rozhodnutia celého predstavenstva sú potrebné v prípade rozhodnutí o všetkých opatreniach a právnych úkonoch, ktoré podliehajú súhlasu dozornej rady“. Žalovaný ďalej v nadväznosti na ust. § 11 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. a § 11 Rokovacieho poriadku uviedol, že v súlade s internými predpismi spoločnosti mohla nárok na výplatu MVB platne priznať len dozorná rada, rozhodujúca bez prítomnosti G. H. zahrnutého v programe MVB, pričom k schváleniu výplaty MVB dozornou radou spoločnosti nikdy nedošlo, pričom rozhodnutie prijaté per rollam na základe výzvy na hlasovanie zo dňa 04.12.2015 nie je rozhodnutím o jeho výplate, čo vyplýva priamo zo sprievodného listu zo dňa 04.12.2015. List podpísaných členov predstavenstva preto nemohol platne založiť nárok na výplatu MVB. Listom zo dňa 28.07.2016 bol zamestnancovi „priznaný“ nárok na zložku mzdy, na ktorú nemal nárok podľa pracovnej zmluvy, ustanovenia § 23b zákona o bankách, podľa § 5 ods. 4 Stanov spoločnosti ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania; rozhodol o ňom orgán, ktorý o ňom nebol oprávnený rozhodnúť a o nároku bolo rozhodnuté v neoprávnenej výške (nepreukázala sa kúpna cena za akcie). Z listu zo dňa 28.07.2016 podľa názoru žalovaného vyplýva, že predstavenstvo SBSK aj jeho podpísaní členovia ním prekročili svoje oprávnenia, o čom žalobca musel vedieť. Dozorná rada spoločnosti sa nárokom na výplatu MVB zaoberala na zasadnutí dňa 01.08.2016, kedy rozhodla o odložení výplaty MVB. Následne rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 19.12.2016 boli všetky rozhodnutia týkajúce sa výplaty MVB zrušené. K prijatiu týchto rozhodnutí došlo ešte pred vznikom nároku na výplatu odloženej časti MVB. Dôvodom zrušenia pôvodných rozhodnutí bol rozpor s internými predpismi, so zákonom o bankách a hrozba trestného stíhania členov orgánov spoločnosti, ktorí by nárok vyplatili.

12. Vo väzbe na citované ustanovenie § 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. žalovaný uviedol, že prijatím uvedených rozhodnutí platne zanikli všetky rozhodnutia týkajúce sa priznania a výplaty uplatneného bonusu. O ich prijatí bol žalobca informovaný v súdnom spore vedenom Okresným súdom Ružomberok pod č. k. -411. Žalovaný uvádza, že predmetnú odloženú časť MVB, o ktorú ide v tomto spore, možno vyplatiť iba v prípade podmienok stanovených v Politike odmeňovania, čo sa uvádza aj v liste zo dňa 28.07.2016, predloženom žalobcom. Pri skončení funkcie pred vyplatením odloženej časti MVB sa postupuje podľa časti III čl. 10 bod 14. Politiky odmeňovania, podľa ktorej sa na jej výplatu bývalému členovi predstavenstva vyžadovalo stanovisko predstavenstva, ktoré žalobca nepreukázal. Odloženú časť MVB tak možno vyplatiť až po prijatí rozhodnutia predstavenstva podľa časti III. čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania, ktoré prijaté nebolo. Nárok žalobcu sa preto nestal splatným, v dôsledku čoho nemohlo vzniknúť ani omeškanie žalovaného s plnením od 29.07.2016.

13. V nadväznosti na čl. 12.3 Politiky odmeňovania, podľa ktorého ustanovenia „Pred tým, ako sa prizná odložená časť pohyblivej odmeny, predstavenstvo stanoví, či je dôvod na úpravu pohyblivej zložky odmeny smerom nadol kapitoly II. čl. X ods. 10 tohto interného predpisu“, žalovaný uviedol, že ide o ustanovenie o tzv. maluse a odňatí odmeny, ktoré sa majú na výplatu MVB aplikovať aj podľa listu zo dňa 28.07.2016. Žalovaný tvrdí, že na priznanie a výplatu MVB neboli splnené podmienky vyžadované zákonom o bankách a internými predpismi žalovaného, keďže rozhodnutie dozornej rady zo dňa 09.12.2015 o schválení programu MVB prijali platne len dvaja jej členovia, žalobca nebol zaradený do programu MVB, rozhodnutie predstavenstva o výplate MVB zo dňa 28.07.2016 nemá oporu v právnych ani interných predpisoch, z rozhodovania o jeho prijatí boli pre konflikt záujmov vylúčení všetci členovia predstavenstva, výplata MVB nebola nikdy schválená dozornou radou spoločnosti, žiaden orgán spoločnosti nerozhodol o výplate odloženej časti MVB, ako to vyžaduje časť III. čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania a všetky rozhodnutia o priznaní a výplate MVB boli zrušené dňa 19.12.2016, teda pred vznikom nároku na výplatu odloženej časti MVB v súlade s , normami o vnútornej činnosti a riadení žalovaného. V nadväznosti na ďalšie citované ustanovenia časti III čl. IX ods. 5, čl. III. ods. 2 písmeno i) Politiky odmeňovania a ustanovenie a a , , a zákona o bankách, je podľa stanoviska žalovaného odmeňovanie vedúcich zamestnancov banky striktne regulované zákonom, pričom ide o kogentnú verejnoprávnu úpravu, ktorá nepripúšťa odklon na zmluvnom základe. Žalovaný má za to, že mzda vedúceho zamestnanca banky sa môže kumulatívne skladať zo základnej zložky mzdy, ktorá je zaručenou pevnou zložkou celkovej odmeny a z pohyblivej zložky odmeny, pričom na pohyblivú zložku odmeny vznikne vedúcemu zamestnancovi nárok po splnení definovaných výkonnostných podmienok ( zákona o bankách), pričom výška tejto zložky nemôže byť vopred garantovaná. Výnimočne môže byť pohyblivá zložka odmeny zaručená do uplynutia jedného roka od vzniku pracovného pomeru, ak sa vedúci zamestnanec banky pripravuje na samostatnú prácu ( zákona o bankách). Iný spôsob garantovanej zložky odmeny (mimo rámec dohodnutej základnej zložky mzdy) je v zmysle zákona o bankách neprípustný.

14. Žalovaný má za to, že v posudzovanom prípade bola medzi právnym predchodcom žalovaného a členom predstavenstva (žalobca) uzavretá Zmluva o výkone funkcie (ďalej tiež „Zmluva“), ktorá definovala ročnú hrubú odmenu. Aj keď Zmluva priznávala žalobcovi právo na bonus, tento bolo možné v zmysle čl. IV ods. 3 priznať iba za predchádzajúci rok trvania výkonu funkcie. Žalobca však vykonával funkciu iba od februára 2016, preto mu v júli 2016 nebolo možné priznať bonus podľa tohto ustanovenia. V nadväznosti na čl. IV ods. 7 Zmluvy o výkone funkcie, podľa ktorého žalobcovi nebude priznaný žiaden bonus, pokiaľ odstúpi z funkcie, rovnaká úprava sa týka aj schvaľovania odloženej časti bonusu s výnimkou, ak už bol bonus vyplatený. Podľa čl. IV ods. 7 Zmluvy o výkone funkcie teda žalobcovi nevznikol nárok na výplatu MVB a podľa uvedeného ustanovenia mu predstavenstvo nemohlo po skončení funkcie priznať nárok na odloženú časť MVB. Rovnako podľa čl. IV ods. 8 Zmluvy o výkone funkcie, bola banka oprávnená kedykoľvek vylúčiť žalobcu z účasti na akomkoľvek systéme bonusov. K tomu došlo zrušením programu MVB dňa 19.12.2016, od kedy nemohol žiaden z účastníkov programu MVB od banky požadovať výplatu MVB. MVB, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, nemožno považovať za súčasť základnej zložky odmeny, keďže nebol poskytovaný pravidelne a ako základná zložka odmeny nebol definovaný ani v zmluve o výkone funkcie. Tvrdený MVB nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej zložky odmeny v zmysle § 23b ods. 1 zákona o bankách. Podľa ustanovení Zmluvy o výkone funkcie a politiky odmeňovania, podliehal možnosti zníženia alebo odňatia aj v čase medzi údajným priznaním a jeho výplatou, na čo bol žalobca výslovne upozornený. Žalovaný osobitne

zdôraznil, že zmena podmienok odmeňovania sa pritom mohla realizovať len vo forme dvojstranného právneho úkonu schváleného dozornou radou spoločnosti, čo žalobca nepreukázal. Doplnenie novej „formy“ odmeny by bolo možné len, ak by to umožňoval zákon o bankách, čo nebolo splnené a navyše by muselo dôjsť aj k zmene Zmluvy o výkone funkcie. Žalovaný tvrdí, že dohoda o odmeňovaní člena predstavenstva nezakladá odmeňovanie v súlade so . Výkon funkcie člena predstavenstva nie je časovo limitovaný. Zvýšený pracovný výkon nemá dopad na zvýšenie odmeny, keďže pri tomto type dohody sa poskytuje odmena za výkon funkcie bez ohľadu na skutočný čas pracovnej činnosti. V čase prijatia rozhodnutí dozornej rady a predstavenstva spoločnosti o nepriznaní odmeny, resp. maluse, na to existovali reálne dôvody. Spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. vykazovala pred predajom majoritného podielu akcií dlhodobú stratu. V roku 2016 išlo o stratu vo výške takmer 36,9 milióna eur. Za daných okolností možno údajné priznanie MVB iba tri dni pred finalizáciou predaja akcií a vzdaním sa funkcie žalobcu, podľa názoru žalovaného považovať za účelové priznanie tzv. „zlatých padákov“, ktoré mali privilegovaným členom manažmentu banky zabezpečiť vysoký extraordinárny príjem.

15. Žalovaný ako dôkaz v podanom odpore označil Zápisnicu dozornej rady zo dňa 01.08.2016, rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k. – 411 spolu s doložkou právoplatnosti, dokument Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovník Sberbank Slovensko, a.s., preklad č. X/XX/ XXXX obsahujúci rozhodnutie dozornej rady, rokovací poriadok dozornej rady SBSK, Zmluvu o výkone funkcie, rozhodnutie predstavenstva č. XXX/XXXX, stanovy spoločnosti SBSK, rokovací poriadok pre predstavenstvo SBSK, dokument Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 20.07.2015, zápisnicu z rokovania dozornej rady spoločnosti zo dňa 01.08.2016, výňatok zo zápisnice z rokovania predstavenstva zo dňa 19.12.2016, list zo dňa 28.07.2016, Politiku odmeňovania, rozhodnutie predstavenstva zo dňa 19.12.2016, hospodárske výsledky Sberbank Slovensko, a.s. (zdroj: finstat.sk).

16. V reakcii na procesnú obranu žalovaného žalobca v podaní zo dňa 25.09.2022 uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta nulitné rozhodnutie predstavenstva o schválení MVB, ktoré bráni nárokovateľnosti z nej vyplývajúcej pohľadávky žalobcu z dôvodu, že predmetné rozhodnutie malo byť schválené v rozpore s rokovacím poriadkom a v rozopre s internými predpismi o odmeňovaní zamestnancov SBSK, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie predstavenstva neschválila dozorná rada, pričom neskôr malo byť predmetné rozhodnutie zrušené novým predstavenstvom spoločnosti, žalobca poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -482 zo dňa 22. decembra 2020, ktorým odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. , ktorej predmetom bolo určenie, že právo na výplatu mimoriadneho bonusu žalobcu nie je/neexistuje, ktorá žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná rozsudkom súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatoval, že v predmetnom konaní súd nie je oprávnený skúmať správnosť rozhodnutí predstavenstva a ani ich súlad s vnútornými (mzdovými či inými) predpismi spoločnosti , ale je povinný z obsahu tohto rozhodnutia, keďže bolo (a to nebolo sporné) prijaté, vychádzať. Preskúmanie správnosti rozhodnutia predstavenstva akciovej spoločnosti v súdnom konaní treba považovať za neprípustné so zreteľom na potrebu rešpektovať limity pre ingerenciu orgánov štátu do rozhodovacích právomocí štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. K rozhodnutiu predstavenstva zo dňa 19.12.2016, ktorým boli predchádzajúce rozhodnutia predstavenstva o mimoriadnych bonusoch v celom rozsahu zrušené, odvolací súd konštatoval, že uvedená skutočnosť nemôže mať na rozhodnutie žiaden vplyv z dôvodu, že pokiaľ nárok na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu ako nárokovateľnej časti mzdy zamestnancov SBSK vznikol, nemôže dôjsť k zániku tohto nároku iba tým, že rozhodnutie, ktorým bol priznaný, novo založené predstavenstvo zamestnávateľa pôvodné uznesenie zrušilo. Žalobca súčasne poukázal na obsah rozhodnutia č. XXX/XXXX predstavenstva akciovej spoločnosti, v zmysle ktorého „Bonus sa poskytne všetkým manažérom, ktorí sú zamestnaní/ vykonávajú svoju funkciu v SBSK k 29. júlu 2016. Všetky osoby sú oprávnené na výplatu bonusu bez ohľadu na to, či ich pracovná zmluva alebo mandátová zmluva bude ukončená kedykoľvek medzi 30. júlom 201 a dátumom platby.“ Žalobca má za to, že na priznanie a výplatu MVB žalobcu boli splnené všetky podmienky vyžadované zákonom o bankách alebo internými predpismi žalovaného. Prípadná nezákonnosť postupu žalovaného nebola konštatovaná NBS, neboli konštatované ani nedostatky v riadení útvaru žalovaného, štatutárnych orgánov žalovaného alebo osôb žalovaného, podliehajúcim dohľadu NBS. Žalobca konštatuje, že súd nie je oprávnený hodnotiť akty riadenia alebo činnosť osôb, ktoré podliehajú dohľadu NBS. Oprávnenie súdu zasahovať do vnútorných pomerov akciovej spoločnosti je vymedzené len v rozsahu stanovenom zákonom, konkrétne sa možno domáhať na súde určenia

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti postupom podľa . K žalovaným tvrdenému rozporu rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu s zákona o bankách je súd vylúčený z prieskumu rozhodnutia akciovej spoločnosti. Žalobca poukazuje na právnu úpravu predstavenstva ako štatutárneho orgánu spoločnosti vyplývajúcu z ust. veta prvá a druhá ods. 2 . Žalobca poukázal na pozíciu žalobcu ako výkonného riaditeľa a člena predstavenstva žalovaného, na náplň jeho práce a rozhodujúcu úlohu žalobcu v procese zavŕšenia predaja SBSK a na vplyv žalobcu na úspech tejto transakcie. Uviedol, že žalovaný ako banka koná v špeciálnom právnom režime o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, pričom rozhodnutie predstavenstva žalovaného je aktom riadenia banky podľa a nasl. zákona o bankách, pričom dôkazy, ktoré žalovaný predložil a označil v odpore, sú aktami žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktoré boli vydané, resp. prijaté podľa zákona o bankách vo väzbe na ust. a 174 . Žalovaný ako banka má striktne stanovené pravidlá odmeňovania a kontroly odmeňovania a podľa zákona o bankách je povinný uplatňovať zásady odmeňovania podľa tohto zákona aj u členov štatutárneho orgánu banky, a to vrátane pohyblivej zložky odmeny, pričom skladba odmeny odráža špecifickosť činností banky. K tomuto bola banka povinná podľa zákona o bankách zahrnúť do stanov zásady odmeňovania a podľa ust. zákona o bankách vytvoriť špecifické orgány banky pre kontrolu, sledovanie a vyhodnocovanie odmeňovania prostredníctvom výboru pre odmeňovanie, alebo osoby zodpovednej za systém odmeňovania, pokiaľ takýto výbor nezriaďovala.

17. Žalobca uviedol, že v interných aktoch žalovaného (mzdový poriadok, Politika odmeňovania) sú definované systémy odmeňovania podľa § 26 a nasl. zákona o bankách, princípy uplatňovania týchto systémov aj s vymedzením právomoci orgánov banky, teda právomoci predstavenstva, výboru pre odmeňovanie alebo osoby poverenej dohľadom a dozornej rady konajúcej ako výbor pre odmeňovanie, pričom zo žiadneho z týchto dokumentov nevyplýva, či bol zriadený výbor pre odmeňovanie alebo jeho povinnosť vykonávala dozorná rada. Žalobca trvá na tom, že nárok na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov bol žalobcovi priznaný rozhodnutím zo dňa 28.07.2016, a to na základe riadne pripraveného a následne transparentnou formou realizovaného programu mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktorého sa žalobca zúčastnil ako jeden z kľúčových zamestnancov a následne ako predseda predstavenstva. Nárok považuje s poukazom na splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu za dôvodný, a preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom pohľadávky.

18. V reakcii na vyjadrenie žalobcu žalovaný zotrvával na uplatnenej procesnej obrane. Má za to, že pokiaľ bola prvá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu súdom posúdená ako nedôvodná v právoplatne skončenom spore, treba aj druhú časť tohto nároku považovať za nedôvodnú. Súd je povinný vysporiadať sa s vadami, na ktorých sa podieľal sám žalobca ako predseda predstavenstva žalovaného, osobitne ak v zmysle materiálu „odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s.“ nebol zaradený do programu MVB. Do tohto programu bol žalobca zaradený až rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde hlasoval o priznaní tejto mimoriadnej odmeny sám sebe iba tri dni pred vzdaním sa funkcie predsedu predstavenstva. Žalovaný má za to, že žalobca sa zjavne účelovo doplnil medzi tzv. „identifikovaný personál“, pričom musel mať úmysel vzdať sa funkcie predsedu predstavenstva bezprostredne po predaji banky. Odmena mu bola priznaná v rozpore s internými predpismi Sberbank Slovensko, a.s. a s právnymi predpismi, ktoré žalovaný detailne špecifikoval v podanom odpore. Žalovaný zdôraznil, že odloženú časť MVB možno vyplatiť až po prijatí rozhodnutia predstavenstva podľa časti III. čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania, ktoré prijaté nebolo. Osobitné pravidlá uvedené v Politike odmeňovania sa vzťahujú na prípady skončenia pracovného pomeru alebo výkonu funkcie, pričom dokument s označením „Politika odmeňovania“ žalobca predložil súdu bez tejto strany jej obsahu. Podľa čl. 14.2 Politiky odmeňovania „V prípade, ak dôjde k zmene pracovného miesta alebo sa ukončí oprávnenie na zaradenie do identifikovaného personálu, odložená časť pohyblivej odmeny sa vyplatí príslušným spôsobom“. Podľa názoru žalovaného skončenie pracovného pomeru alebo funkcie identifikovaného personálu zrušilo celú dobu odkladu, v dôsledku čoho bol žalobca oprávnený požadovať celú sumu MVB, ak by mu patril v najbližšom výplatnom termíne po ukončení funkcie. Žalovaný má za to, že v dôsledku uvedenej skutočnosti sa nárok premlčal v auguste 2020, keďže žalobca skončil funkciu predsedu predstavenstva 01.08.2016. S prihliadnutím na uvedený interný predpis a pre prípad, že by súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku na MVB, žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobou

uplatneného nároku, keďže druhá časť MVB bola žalobcom uplatnená až v roku 2022. Ako dôkazný prostriedok žalovaný označil Politiku odmeňovania v jej úplnom znení.

19. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu k rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22.12.2020 žalovaný uviedol, že rozhodnutie sa týkalo priznania nároku na MVB zamestnancom SBSK, ktorí osobne nerozhodovali o jeho priznaní a súd ich s poukazom na považoval za dobromyseľných. Žalovaný poukazuje na podstatné rozdiely spočívajúce v osobnej účasti žalobcu na schvaľovaní MVB a v tom, že žalobca nebol formálne zaradený medzi vybraných zamestnancov, a preto na žalobcu nemožno aplikovať rovnaké kritériá ako v žalobcom označených rozsudkoch, k čomu dospel aj Okresný súd Ružomberok v spore o výplatu prvej časti MVB vedenom pod sp. zn. . Pokiaľ nezákonnosť schvaľovania MVB nebola deklarovaná pri kontrolnej činnosti NBS, žalovaný uviedol, že NBS nevykonávala takú kontrolu postupu pri priznaní a výplate MVB, a preto uvedená námietka žalobcu neobstojí. Akceptujúc obmedzené možnosti súdu preskúmavať rozhodnutia predstavenstva žalovaný uviedol, že uvedená okolnosť žalobcu nezbavuje povinnosti preukázať vznik uplatneného nároku. Priznanie nároku na odmenu žalobcu, ktorý ju priznal sám sebe, označil žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa , keďže takýto druh pohyblivej zložky odmeny nebolo možné žalobcovi priznať podľa pracovnej zmluvy ani podľa ust. zákona o bankách, ani podľa Stanov spoločnosti, ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania, a preto žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Z obsahu žaloby a žalobcom uplatnených prostriedkov procesného útoku je zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému nároku na zaplatenie druhej, tzv. odloženej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktorý ako špeciálny výkonnostný bonus mal byť žalobcovi priznaný rozhodnutím predstavenstva akciovej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 26.07.2016.

21. Medzi procesnými stranami bolo nesporné, že titulom zlúčenia obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. ako nástupníckej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. ako zrušovanej spoločnosti s prechodom imania zrušovanej spoločnosti na nástupnícku spoločnosť, došlo k dobrovoľnému výmazu spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. k 01.08.2017. Rovnako je medzi stranami nesporné, že žalobca s účinnosťou od 16.07.2015 pracoval u právneho predchodcu žalovaného na pozícii poradcu predstavenstva a jeho pracovný pomer skončil dňa 29.02.2016 dohodou strán bez uvedenia dôvodu. Počnúc dňom 22.02.2016 bol žalobca zvolený do funkcie člena predstavenstva SBSK s tým, že od 19.03.2016 do 16.08.2016 žalobca vykonával funkciu predsedu predstavenstva banky.

22. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je existencia a vznik nároku žalobcu na mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý mal byť priznaný žalobcovi právnym predchodcom žalovaného. O vzniku tohto nároku mal byť žalobca informovaný listom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 28.07.2016, a to tak, že mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 69.500,- eur zodpovedá 34,75% ročnej základnej mzdy k januáru 2015, pričom tento mal byť vyplatený v rozsahu 60%, ktorému zodpovedá suma 41.700,- eur po zavŕšení predajnej transakcie a v rozsahu 40% bonusu vo výške 27.800,- eur za rok 2015 mal byť odložený o tri roky s termínom výplaty v roku 2019.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazných prostriedkov, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

24. Podľa z. č. , , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

25. Podľa (v znení platnom a účinnom k okamihu uzatvorenia Zmluvy o výkone funkcie zo dňa 22.02.2016), vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

26. Podľa , , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

27. Podľa , , , , 6, , , z. č. , o bankách a o zmene a doplnenie niektorých zákonov, banka je povinná uplatňovať zásady odmeňovania podľa tohto zákona pri osobách, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil banky, a to spôsobom, ktorý zohľadňuje jej veľkosť, vnútornú organizáciu a povahu, rozsah a zložitosť jej činností, u a) všetkých členov štatutárneho orgánu, b) všetkých členov dozornej rady, c) vedúcich zamestnancov, d) zamestnancov s riadiacou zodpovednosťou za kontrolné funkcie alebo významné obchodné útvary spĺňajúce kritériá v súlade s osobitným predpisom o vydaní regulačného technického predpisu vydaným na základe osobitného predpisu,13o) e) zamestnancov, ktorí majú nárok na významnú odmenu za predchádzajúce účtovné obdobie, ak 1. odmena tohto zamestnanca je rovná alebo vyššia ako 500 000 eur a je rovná alebo vyššia ako priemerná odmena priznaná osobám podľa písmen a) až c), 2. vykonávajú profesionálnu činnosť vo významnom obchodnom útvare ustanovenom v súlade s osobitným predpisom o vydaní regulačného technického predpisu vydaným na základe osobitného predpisu13o) a táto činnosť má významný vplyv na rizikový profil príslušného obchodného útvaru v súlade s osobitným predpisom o vydaní regulačného technického predpisu vydaným na základe osobitného predpisu,13o) f) ďalších zamestnancov, ktorí nie sú uvedení v písmenách a) až e) a ktorých odborné činnosti majú vplyv na rizikový profil banky a sú určení v súlade s osobitným predpisom o vydaní regulačného technického predpisu vydaným na základe osobitného predpisu.13o) V rámci zásad odmeňovania osôb podľa odseku 1 banka uplatňuje a) zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny ako 1. základnú zložku mzdy, ak ide o zamestnanca, 2. pevnú zložku odmeny, ak ide o člena štatutárneho orgánu banky a člena dozornej rady banky, b) pohyblivú zložku celkovej odmeny. Banka je povinná pri uplatňovaní zásad odmeňovania osôb podľa odseku 1 dodržiavať všeobecné princípy ustanovené v odsekoch 4 až 7. Zásady odmeňovania osôb podľa odseku 1 musia a) byť v súlade s riadnym a účinným systémom riadenia rizík, ktorý nepodnecuje k vystaveniu sa riziku nad úroveň miery rizika akceptovaného bankou, b) byť v súlade s obchodnou stratégiou, hodnotami a dlhodobými cieľmi banky, c) zahŕňať opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov, d) byť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.27fbc) Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu aspoň raz ročne kontroluje uplatňovanie zásad odmeňovania osôb podľa odseku 1 prijatých dozornou radou banky podľa . Zamestnanec útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky, na ktorého sa uplatňujú zásady odmeňovania osôb podľa odseku 1, musí byť odmeňovaný podľa dosiahnutých cieľov súvisiacich s jeho funkciou, ale nezávisle od výkonnosti ním kontrolovaných oblastí podnikania banky. Zásady odmeňovania osôb podľa odseku 1 musia rozlišovať medzi kritériami pre určenie a) zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny, ktorá má zohľadňovať odbornú spôsobilosť a zodpovednosť osoby podľa odseku 1 podľa jej pracovnej náplne v rámci organizácie a riadenia banky, a b) pohyblivej zložky celkovej odmeny, ktorá má zohľadňovať udržateľný výkon osoby podľa odseku 1, riziká a výkon nad rámec požiadaviek na plnenie úloh určených podľa jej pracovnej náplne v rámci organizácie a riadenia banky.

Na účely uplatňovania zásad odmeňovania sa za banku, ktorá je významná z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojej činnosti, považuje banka, ktorá spĺňa tieto kritériá: a) banka je globálne systémovo významnou bankou podľa § 33a ods. 1 písm. b) alebo b) banka je lokálne systémovo významnou bankou podľa § 33a ods. 1 písm. c). (9) Ak sa banke poskytlo stabilizačné opatrenie štátu sledujúce zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy, je povinná uplatniť aj zásady odmeňovania na a) pohyblivé zložky celkovej odmeny osoby podľa odseku 1, ktoré nepresiahnu 1% z čistých príjmov, ak nie sú v súlade s obchodnou stratégiou banky, jej záujmami a s ukončením poskytnutej stabilizačnej pomoci, b) základe požiadania Národnej banky Slovenska tak, aby upravila ich štruktúru, a ak je to potrebné, aj určila limity na odmeňovanie členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady takým spôsobom, aby boli v súlade s vhodným riadením rizík, c) pohyblivé zložky celkovej odmeny členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, ktoré sa nevyplatia za hodnotené obdobie, ak sú neodôvodnené.

28. Podľa § 23d ods. 1, 2 zákona o bankách, banka podľa § 23a ods. 8 je povinná zriadiť výbor pre odmeňovanie v banke; iná banka ako banka podľa § 23a ods. 8 nie je povinná zriadiť výbor pre odmeňovanie v banke, ak určí osobu zodpovednú za systém odmeňovania v banke. Výbor pre odmeňovanie v banke alebo osoba zodpovedná za systém odmeňovania v banke a) nezávisle posudzuje zásady odmeňovania a ich dopadov na riadenie rizika, vlastných zdrojov a likvidity, b) zodpovedá za prípravu rozhodnutí týkajúcich sa odmeňovania vrátane tých, ktoré majú dôsledky na riziká a riadenie rizík banky, ktoré majú byť prijímané štatutárnym orgánom, c) zohľadňuje dlhodobé záujmy akcionárov, investorov a iných zainteresovaných strán banky pri príprave svojich rozhodnutí a d) dozerá na odmeňovanie všetkých členov štatutárneho orgánu a vedúcich zamestnancov zodpovedných za riadenie rizík. Výbor pre odmeňovanie v banke pozostáva najmenej z troch členov. Členom výboru pre odmeňovanie môže byť len člen dozornej rady vrátane člena dozornej rady, ktorý bol zvolený zamestnancami banky.

29. Podľa § 23b zákona o bankách, na pohyblivú zložku celkovej odmeny sa okrem všeobecných princípov podľa § 23a ods. 4 až 7 uplatňujú aj princípy podľa odsekov 2 až 18. Ak je odmeňovanie závislé od výkonnosti, pohyblivá zložka celkovej odmeny je závislá od hodnotenia výkonnosti osoby podľa § 23a ods. 1, výkonnosti príslušného útvaru banky a hodnotenia celkových výsledkov banky, pričom pri hodnotení výkonnosti osoby podľa § 23a ods. 1 sa zohľadňujú finančné kritériá a nefinančné kritériá. Hodnotenie výkonnosti je určené viacročným rámcom s cieľom zabezpečiť postup hodnotenia založený na hodnotení dlhodobej obchodnej stratégie banky. Vyplácanie pohyblivej zložky celkovej odmeny založenej na hodnotení výkonnosti sa rozloží na obdobie, ktoré zohľadňuje príslušný obchodný cyklus banky a riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou banky. Celková výška pohyblivej zložky celkovej odmeny musí zohľadňovať schopnosť banky plniť povinnosti podľa § 29. Ak banka plní povinnosti podľa § 29, osobe podľa § 23a ods. 1, ktorá sa pripravuje na samostatnú prácu, možno výnimočne v období od uzavretia pracovného pomeru s bankou najdlhšie do uplynutia jedného roka poskytovať pohyblivú zložku celkovej odmeny v zaručenej výške bez ohľadu na hodnotenie plnenia úloh touto osobou. Pohyblivá zložka celkovej odmeny v zaručenej výške nesmie závisieť od riadenia rizík, výkonnosti a nesmie byť súčasťou budúcich plánov odmeňovania banky. Zaručená pevná zložka celkovej odmeny osoby podľa § 23a ods. 1 musí byť primerane vyvážená s pohyblivou zložkou celkovej odmeny. Pohyblivá zložka celkovej odmeny nesmie presiahnuť zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny. Zaručená pevná zložka celkovej odmeny má predstavovať dostatočne vysoký podiel odmeny, aby bolo možné uplatňovať pružnú politiku v oblasti pohyblivých zložiek celkovej odmeny vrátane možnosti nevyplatiť žiadne pohyblivé zložky celkovej odmeny. Zaručená pevná zložka celkovej odmeny má zohľadňovať odbornú spôsobilosť a zodpovednosť osoby podľa § 23a ods. 1 v rámci organizácie a riadenia banky. Zmluvné odstupné poskytované osobe podľa § 23a ods. 1 v súvislosti s predčasným skončením pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu musí zohľadňovať výkonnosť tejto osoby dosiahnutú za určité obdobie a nemôže byť kompenzáciou za zlyhanie alebo porušenie povinnosti. Vyplatenie kompenzácie v spojitosti s predchádzajúcim zamestnaním osôb podľa § 23a ods. 1 musí byť v súlade s dlhodobou obchodnou stratégiou banky vrátane podmienok zadržiavania vyplatenia

kompenzácie, odkladu vyplatenia kompenzácie, výkonu vyplatenia kompenzácie a spätného vymáhania vyplatenej kompenzácie. Postup merania výkonnosti na účely výpočtu pohyblivej zložky celkovej odmeny alebo pohyblivých zložiek celkových odmien za banku musí obsahovať pravidlá, ktoré zohľadňujú všetky druhy súčasných a budúcich rizík a schopnosť banky plniť povinnosti podľa § 27 ods. 9 písm. b) a § 29. Pri určení pohyblivej zložky celkovej odmeny v banke sa musia zohľadniť všetky druhy súčasných a budúcich rizík. Významná časť, najmenej však 50% odloženej pohyblivej zložky celkovej odmeny a 50% neodloženej pohyblivej zložky celkovej odmeny, je tvorená vhodnou kombináciou a) cenných papierov a b) vždy, ak je to možné, iných finančných nástrojov podľa osobitného predpisu25af) alebo iných nástrojov, ktoré možno plne konvertovať na nástroje kapitálu Tier 1 alebo odpísať, pričom musí byť zabezpečené, že tieto nástroje primerane odrážajú kreditnú kvalitu banky pri pokračovaní jej činnosti. Cenné papiere a iné finančné nástroje podľa odseku 11 musia byť počas primeraného obdobia podľa zásad odmeňovania banky zadržiavané tak, aby motivácia osôb podľa § 23a ods. 1 bola zosúladená s dlhodobými cieľmi banky. Najmenej 40% pohyblivej zložky celkovej odmeny sa odkladá na obdobie najmenej štyri až päť rokov od určenia predpokladanej výšky pohyblivej zložky celkovej odmeny, pričom obdobie odkladu musí byť riadne zosúladené s povahou činnosti a rizikami banky a činnosťou osoby podľa § 23a ods. 1. Banka podľa § 23a ods. 8 osobe podľa § 23a ods. 1 písm. a) až c) odloží najmenej 40% pohyblivej zložky celkovej odmeny na obdobie najmenej päť rokov od určenia predpokladanej výšky pohyblivej zložky celkovej odmeny, pričom obdobie odkladu musí byť riadne zosúladené s povahou činnosti a rizikami banky a činnosťou osoby podľa § 23a ods. 1 písm. a) až c). Nárok na vyplatenie odloženej odmeny neuplynie rýchlejšie ako pri pomernom vyplácaní. Ak je úhrn predpokladanej pohyblivej zložky celkovej odmeny mimoriadne vysoký, podiel plnení viazaných na obdobie podľa prvej a druhej vety nesmie byť nižší ako 60% pohyblivej zložky celkovej odmeny. Dĺžka obdobia odkladu sa určuje v súlade s obchodným cyklom, povahou a rizikami podnikania a činnosťami dotknutej osoby podľa § 23a ods. 1. Ak je to udržateľné vzhľadom na finančnú situáciu banky a odôvodnené výkonnosťou banky, výkonnosťou príslušného obchodného útvaru a výkonnosťou dotknutej osoby podľa § 23a ods. 1, prizná sa osobe podľa § 23a ods. 1 nárok na pohyblivú zložku celkovej odmeny vrátane odloženej časti podľa odseku 13 alebo sa vyplatí osobe podľa § 23a ods. 1 pohyblivá zložka celkovej odmeny vrátane odloženej časti podľa odseku 13. Banka je povinná zaviesť opatrenia, ktoré jej umožnia odňať priznanie nároku na pohyblivú zložku celkovej odmeny alebo jeho časti a požadovať späť už vyplatenú pohyblivú zložku celkovej odmeny alebo jej časť, ak sa finančná situácia banky výrazne zhorší; týmto nie sú dotknuté ustanovenia o mzde, dojednaní mzdy a o vykonaní zrážok zo mzdy. Kritériá na použitie opatrení podľa prvej vety zahŕňajú situáciu, keď sa osoba podľa podieľala na konaní, ktoré viedlo k významným finančným stratám banky alebo bola za také konanie zodpovedná. Banka môže v rámci dôchodkovej politiky v súlade s jej obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a záujmami určiť kritériá pre určenie pohyblivej zložky celkovej odmeny formou dobrovoľných platieb do systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia (ďalej len "dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia"). Ak banka poskytuje dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia podľa prvej vety a osoba podľa ukončí pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah s bankou pred vznikom nároku na starobný dôchodok, banka bude počas piatich rokov držať dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia v podobe nástrojov uvedených v odseku 11. Ak banka poskytuje dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia podľa prvej vety a osoba podľa dosiahne nárok na starobný dôchodok, dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia sa tejto osobe vyplatia v podobe nástrojov uvedených v odseku 11, a to pri uplatnení päťročného odkladu. Osoby podľa nemôžu uzavrieť poistnú zmluvu pre prípad nevyplatenia pohyblivej zložky celkovej odmeny. Pohyblivá zložka celkovej odmeny nesmie byť vyplatená v nástrojoch alebo vo forme, ktorá by umožnila obchádzanie ustanovení tohto zákona alebo osobitného predpisu.30x) Ustanovenia odsekov 11 až 13 a odseku 16 druhej a tretej vety sa neuplatňujú na a) banku, ktorá nie je veľkou inštitúciou podľa osobitného predpisu25ag) a ktorej priemerná hodnota aktív na individuálnom základe podľa tohto zákona a osobitného predpisu30x) počas štyroch rokov, ktoré predchádzajú aktuálnemu účtovnému obdobiu, je rovná alebo nižšia ako 5 000 000 000 eur, zamestnanca, ktorého ročná pohyblivá zložka celkovej odmeny je nižšia ako 50 000 eur a nie je vyššia ako tretina celkovej ročnej odmeny tohto zamestnanca.

30. Podľa , , do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak, b) rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie podľa a vydanie prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, c) voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada ( ), voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa , e) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém, f) rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a naopak, g) rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy, h) rozhodnutie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze a rozhodnutie o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou, i) schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti (ďalej len "pravidlá odmeňovania") a ich zmien; stanovy spoločnosti, ktorá nie je verejnou akciovou spoločnosťou, môžu určiť, že pravidlá odmeňovania schvaľuje dozorná rada, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku, k) rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného zhromaždenia, l) rozhodnutie o poskytnutí finančnej asistencie. Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa , vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a musí sa o tom vyhotoviť notárska zápisnica. Dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov je potrebná aj na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o skončení obchodovania na burze s akciami spoločnosti a rozhodnutia valného zhromaždenia, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou. Stanovy môžu určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie uznesenia valného zhromaždenia.

31. Podľa , predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

32. Podľa , o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia . Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

33. Podľa , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

34. Z nesporných tvrdení procesných strán a z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalovaného – spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. (ďalej v texte odôvodnenia uvádzané len „SBSK“) a žalobcom vznikol na základe pracovnej zmluvy s dátumom vzniku 16.07.2015 pracovno-právny vzťah (pracovná zmluva č. l. 10 – 11 súdneho spisu) s dohodnutým druhom práce

- poradca predstavenstva SBSK. Počnúc dňom 22. februára 2016 bol žalobca zvolený do funkcie člena predstavenstva SBSK na základe rozhodnutia dozornej rady SBSK. Medzi žalobcom a SBSK došlo následne k uzatvoreniu Zmluvy o výkone funkcie podľa (v znení účinnom do 31.12.2017), schválenej dozornou radou banky, na základe ktorej žalobca ako člen predstavenstva prijal pozíciu výkonného riaditeľa v súlade s organizačnou štruktúrou banky, na základe čoho spoločne s ostatnými členmi predstavenstva riadil činnosť banky a konal v jej mene spôsobom ustanoveným zákonom a stanovami banky.

35. Čl. IV. Zmluvy o výkone funkcie upravuje podmienky odmeňovania člena predstavenstva a náhradu hotových výdavkov s dohodnutou hrubou ročnou odmenou za výkon funkcie vo výške 200.000,- eur a pohyblivou časťou odmeny (tzv. bonus), ktorej výška môže dosiahnuť najviac 100% dohodnutej ročnej odmeny, a ktorej výplata a stanovenie presnej výšky má byť vykonané v súlade s tzv. „Politikou odmeňovania v rámci skupiny O. P., Politikou odmeňovania majoritného akcionára“. V zmysle čl. IV. bod 5 Zmluvy sa žalobca ako člen predstavenstva považuje za „identifikovaného zamestnanca“ na základe Politiky odmeňovania , čo má za následok aplikáciu princípov výplaty špeciálneho bonusu, t. j. že za určitých podmienok časť bonusu už priznaná v predošlých rokoch bude spätne vyplatená zamestnávateľovi alebo môže byť zamestnávateľom znížená („pokuta (malus)/vrátenie (clawback)“). Zmluvné strany sa dohodli, že výslovné uplatnenie tohto princípu bude podpísané vo forme samostatného sprievodného listu k Zmluve.

36. Z obsahu čl. IV. bod 6 Zmluvy o výkone funkcie vyplýva súhlas žalobcu s tým, že bonus bude priznaný a vyplatený v súlade s vnútornými predpismi. Podľa čl. IV. bod 7 Zmluvy banka a člen predstavenstva súhlasia, že bonus nebude priznaný, pokiaľ člen predstavenstva dá výpoveď a odstúpi zo svojej funkcie pred tým, než bol bonus ohlásený. To bude platiť rovnako na akýkoľvek odložený bonus z predošlého roka/rokov na základe súčasnej zmluvy, okrem prípadu, ak bol takýto bonus už vyplatený členovi predstavenstva. Podľa čl. IV. bod 8 Zmluvy, bonus predstavuje odvolateľný a dobrovoľný prospech. Predovšetkým Banka môže meniť maximálny hrubý ročný bonus a tiež môže kedykoľvek a s okamžitou platnosťou vylúčiť člena predstavenstva z účasti v tomto systéme. V druhom uvedenom prípade má člen predstavenstva nárok na pomernú časť bonusu. Skutočnosť, že bonus bol vyplatený, nezakladá žiadnu povinnosť výplaty bonusu do budúcna a nepredstavuje precedens pre výšku budúceho bonusu.

37. Podľa čl. IV. bod 9 Zmluvy ročná odmena spolu s bonusom predstavujú úplnú kompenzáciu za všetku pracovnú činnosť bez ohľadu na objem práce a čas na ňu vynaložený, ako aj za činnosť vykonávanú počas víkendov, štátnych sviatkov a/alebo v noci.

38. Oznámením zo dňa 28.07.2016 (č.l. 26 súdneho spisu) bol žalobca informovaný o tom, že vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, Management Board Skupiny O. dňa 28.07.2016 rozhodol o výplate Mimoriadneho výkonnostného bonusu (MVB) pre kľúčových zamestnancov SBSK s tým, že žalobca bol informovaný o výške tohto bonusu a o spôsobe jeho výplaty. Oznámenie súčasne obsahuje údaj o vyplatení bonusu po zavŕšení predajnej transakcie s tým, že Mimoriadny výkonnostný bonus nebude udelený a/alebo priznaný, pokiaľ bude pracovná zmluva žalobcu ukončená pred zavŕšením predajnej transakcie a s tým, že všetky ustanovenia príslušného zákona, Politiky odmeňovania SBSK a Politiky odmeňovania skupiny musia byť uplatnené vo všetkých prípadoch priznania a/alebo vyplatenia bonusu.

39. Z Dokumentu predstavenstva banky SBSK č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (rub č.l. 80 súdneho spisu) súd zistil, že sa jedná o rozhodnutie o výplate špeciálneho výkonnostného bonusu z roku 2015, ktorého podmienky boli schválené v celkovej výške 659.269,- eur a odsúhlasené dozornou radou SBSK dňa 10. decembra 2015. Vyhodnotenia jednotlivcov malo vykonať predstavenstvo SBEU , ako aj prijatie konkrétnych súm. V podrobnostiach Dokument odkazuje na svoju Prílohu, ktorá však v konaní nebola súdu predložená. Podľa Dokumentu tento bonus bude vyplatený všetkým manažérom, ktorí sú v SBSK zamestnaní/vykonávajú svoju funkciu k 29.07.2016 bez ohľadu na to, či ich pracovný pomer alebo mandátna zmluva bude ukončená od 30.07. 2016 do dátumu výplaty. Dokument obsahuje skutočnosť, že dátum výplaty je určený okamžite po dátume uzatvorenia SBSK a všetci uvedení manažéri dostanú potvrdenie o sume a dátume výplaty (vrátane informácie, či bude uplatnený akýkoľvek odklad výplaty na základe Politiky Skupiny týkajúcej sa odmeňovania). Dokument je podpísaný členmi predstavenstva (rub č. l. 80 – 81 súdneho spisu) a tomuto Dokumentu predchádzala Žiadosť predstavenstvu zo dňa 27.07.2016 o schválenie výplaty špeciálneho výkonnostného bonusu pre SBSK (č. l. 81 súdneho spisu), kde v prvom odseku Žiadosti je označený program „Špecifický výkonnostný bonus 2015“, ktorý bol schválený dozornou radou SBSK v decembri 2015, a ktorý sa vzťahuje na všetkých členov predstavenstva a ďalších 21 zamestnancov a expertov, ktorí sa zúčastnili predmetného programu, ktorý schválila dozorná rada, a vo vzťahu ku ktorým po vyhodnotení kritérií stanovených v podmienkach špecifického výkonnostného bonusu boli určené sumy jednotlivých bonusov.

40. Z listiny – Prezentácia pre dozornú radu vypracovanej F. Q. dňa 20.07.2015 (č. l. 58 – 60 súdneho spisu) súd zistil, že predmetný dokument upravujúci odmenu, viazanú na obchodnú transakciu, predpokladá náklady odmien za mimoriadne výkony v celkovej výške 659.500,- eur, a to pre 4 členov

predstavenstva a 21 kľúčových zamestnancov, ktorí sú menovite v tejto listine špecifikovaní ako účastníci programu, avšak bez toho, že by v tomto zozname bol označený žalobca ako predseda predstavenstva.

41. Dňa 04.12.2015 A. N. ako predseda dozornej rady SBSK adresoval členom dozornej rady SBSK návrh Špeciálneho výkonnostného bonusu pre vybratých (kľúčových) zamestnancov za účelom ich stabilizácie s poukazom na kritickú dôležitosť stabilizácie zamestnancov pre úspech predajného procesu (rub č.l. 89 súdneho spisu), pričom označenie vybraných (kľúčových) zamestnancov SBSK malo byť obsahom prílohy č. 2 k predmetnej žiadosti. K uvedenej listine žalobca pripojil písomné uznesenie dozornej rady, ktoré sa týkalo schválenia špeciálneho výkonnostného bonusu pre vybrané osoby zo dňa 09.12.2015 (č. l. 90, 91). Príloha č. 2 však v konaní nebola predložená.

42. Z obsahu Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo SBSK, a.s. v znení zo dňa 30.06.2014 (č. l. 93 a nasl. súdneho spisu) vyplývajú podmienky uznášaniaschopnosti predstavenstva SBSK upravené v ust. § 5 bod 5, podmienky, za ktorých predstavenstvo a.s. na svoje rozhodnutia, okrem prípadov stanovených zákonom alebo stanovami, vyžaduje súhlas dozornej rady a podmienky, za ktorých je člen predstavenstva vylúčený z rozhodovania podľa § 11 (z dôvodu zaujatosti). Z ust. § 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo vyplýva, za akých podmienok predstavenstvo môže rozhodnúť o zmene a zrušení svojho prijatého rozhodnutia. Podmienky, za ktorých potrebuje predstavenstvo súhlas dozornej rady pre jednotlivé obchody upravuje ust. § 1 ods. 3 Rokovacieho poriadku pre dozornú radu (č. l. 97 a nasl. súdneho spisu), pričom podmienky prijímania uznesení upravuje § 7, § 9 Rokovacieho poriadku pre dozornú radu.

43. Vo vzťahu k jednotlivým podmienkam odmeňovania súd poznamenáva, že uzatvorením Zmluvy o výkone funkcie žalobcom a SBSK vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodno-právny vzťah podľa , pričom práva a povinnosti účastníkov daného zmluvného vzťahu sú upravené samotným obsahom Zmluvy a primerane v otázkach Zmluvou neupravených ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa a nasl. s použitím ust. . V danom prípade vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah sui generis, teda nepomenovaný právny vzťah, pričom zásady odmeňovania žalobcu ako člena štatutárneho orgánu banky podliehajú o bankách a vnútro-organizačným predpisom spoločnosti, a to najmä Politike odmeňovania banky, ktorá obsahuje podrobnú úpravu princípov výplaty špeciálneho bonusu, a ktorá o.i. vymedzuje pojem „identifikovaný personál“, vymedzuje pre členov predstavenstva jednotlivé zložky odmeny ako pevnú zložku odmeny s odkazom na individuálnu zmluvu a pohyblivú zložku odmeny, podmienky zníženia resp. nevyplatenia pohyblivej zložky odmeny a podmienky vyplatenia odloženej časti pohyblivej časti odmeny identifikovanému personálu, podmienky výplaty odloženej časti odmeny v prípade ukončenia zamestnania, resp. ukončenia funkcie člena predstavenstva.

44. V prípade osôb, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil banky, je banka povinná uplatňovať zásady odmeňovania podľa zákona o bankách ( ), a to tak u všetkých členov štatutárneho orgánu, ako aj u vedúcich zamestnancov a ďalších osôb vymedzených ustanovením zákona o bankách. V rámci odmeňovania týchto osôb banka uplatňuje jednak zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny a ďalej pohyblivú zložku celkovej odmeny pri rešpektovaní všeobecných princípov stanovených zákonom o bankách. Osobitne na pohyblivú zložku celkovej odmeny sa okrem všeobecných princípov vymedzených zákonom uplatňujú aj princípy podľa až 18 zákona o bankách, teda zohľadňujúce finančné a nefinančné kritériá a súčasne je banka povinná zaviesť opatrenia, ktoré jej umožnia odňať priznanie nároku na pohyblivú zložku celkovej odmeny alebo jeho časti a požadovať späť už vyplatenú pohyblivú zložku celkovej odmeny alebo jej časť, ak sa finančná situácia banky výrazne zhorší, čím však nie sú dotknuté ustanovenia o mzde, dohody o mzde a o vykonaní zrážok zo mzdy. Kritériá na použitie takýchto opatrení zahŕňajú situáciu, kedy sa osoby vymedzené zákonom podieľajú na konaní, ktoré viedlo k významným finančným stratám banky, alebo bola za takéto konanie osoba vymedzená zákonom zodpovedná.

45. Vo vzťahu k charakteru právneho vzťahu založeného Zmluvou o výkone funkcie člena predstavenstva a postaveniu žalobcu pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku súd poznamenáva, že žalobca nemá postavenie zamestnanca, príp. slabšej strany sporu, ktorej postavenie by bolo spojené s požiadavkou osobitného prístupu a ochrany práv žalobcu ako v prípade zamestnancov

žalovaného v súvisiacich konaniach, vo vzťahu ku ktorým rozhodnutia súdov nie sú bez ďalšieho aplikovateľné na posudzovanú právnu vec.

46. Vo vzťahu ku konaniu v mene akciovej spoločnosti súd poznamenáva, že štatutárnym orgánom, ktorý je oprávnený konať v mene akciovej spoločnosti vo všetkých veciach, je predstavenstvo, pričom pôsobnosť konania v mene akciovej spoločnosti stanovy nemôžu zveriť do pôsobnosti iného orgánu. Spoločnosť tak zaväzuje každý právny úkon, ktorý v jej mene predstavenstvo robí a výnimkou sú len prípady, v ktorých predstavenstvo prekročí svoju zákonom stanovenú pôsobnosť a koná vo veci, ktorá je zákonom zverená inému orgánu spoločnosti, a kedy zákon konanie v takejto veci neumožňuje zveriť do pôsobnosti predstavenstva. Spoločnosť však zaväzuje aj konanie predstavenstva, ktorým predstavenstvo poruší interné obmedzenie oprávnenia konať v mene spoločnosti, keďže takéto obmedzenie nemá účinky len voči tretím osobám. To znamená, že aj porušenie interného obmedzenia predstavenstva ako štatutárneho orgánu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, avšak môže mať dôsledky vo vzťahu medzi spoločnosťou a konajúcou osobou a môže prípadne zakladať nárok na náhradu škody, o ktorom však súd v posudzovanej právnej veci nerozhoduje. Zásadne platí, že pôsobnosť predstavenstva ako štatutárneho orgánu vykonáva každý člen predstavenstva, avšak stanovy môžu obsahovať odlišnú úpravu a môžu určiť, že v mene spoločnosti sú oprávnení robiť právne úkony iba niektorí členovia predstavenstva. Od oprávnenia konať v mene spoločnosti zákon odlišuje pôsobnosť predstavenstva rozhodovať o záležitostiach spoločnosti (tzv. obchodné vedenie spoločnosti). Oprávnenie konať v mene spoločnosti treba odlíšiť od oprávnenia učiniť rozhodnutie, pričom predstavenstvo rozhoduje v tých veciach spoločnosti, ktoré nie sú zákonom alebo stanovami zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady spoločnosti.

47. Napriek tomu, že z Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo SBSK v § 2 ods. 3 vyplýva rozhodovanie celého predstavenstva v prípade rozhodnutí o všetkých opatreniach a právnych úkonoch, ktoré podliehajú súhlasu dozornej rady, pričom medzi obchody podliehajúce súhlasu stanovy zaraďujú podľa § 4 ods. 1 písm. o) plán personálnych nákladov (vrátane údajov o mimoriadnych zložkách odmeny, t. j. bonusov) a rozpočet oddelení riadenia rizika banky, súd konštatuje, že pre rozhodovanie o odmeňovaní zamestnancov a členov štatutárneho orgánu uvedený typ rozhodovania spadá do originálnej pôsobnosti predstavenstva a nejedná sa o rozhodnutia v delegovanej pôsobnosti valného zhromaždenia, keďže uvedená činnosť súvisí s rozhodovaním o jednotlivých odmenách, avšak predmet žalovaným namietaného rozhodnutia sa netýka personálnych nákladov celej spoločnosti ani stanovenia ročného rozpočtu, resp. ročného plánu personálnych nákladov, a preto na prijatie označených rozhodnutí podľa názoru konajúceho súdu nebol potrebný súhlas dozornej rady.

48. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že aj v situácii, ak rozhodnutie obchodnej spoločnosti bolo prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, takýto rozhodovací akt spoločnosti môže byť predmetom preskúmania súdom na základe osobitného druhu určovacej žaloby, pričom platí, že žalobou o určenie neplatnosti takéhoto rozhodovacieho aktu možno napadnúť tak pre vecno-právne, ako aj formálno-právne vady uznesenia. Zákonná úprava v ust. obsahuje výpočet okruhu oprávnených osôb na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ako aj pasívne legitimované osoby a súčasne lehotu na podanie návrhu, pričom z judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení tak, ako boli označené v žalobe, pretože podľa sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby v zákonom stanovenej lehote a po ich uplynutí už žalobu nemožno dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V prípade akciových spoločností podmienky rozhodovania súdu o neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia sú obsahom právnej úpravy vymedzenej ustanovením . Vo vzťahu k rozhodnutiam, pri ktorých v prekluzívnej lehote nedošlo k podaniu návrhu na súd, sa vady týchto rozhodnutí považujú za konvalidované a prijaté uznesenia za platné. Teda aj v prípade vadných uznesení valného zhromaždenia nastávajú účinky obdobné ako relatívne neplatný právny úkon v zmysle , a teda v prípade, ak aktívne legitimované osoby nevyužijú svoje právo v zákonom stanovenej lehote napadnúť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, účinky uznesenia zostanú zachované.

49. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a označené zákonné ustanovenia je súd prvej inštancie názoru, že v predmetnom konaní, v ktorom súd posudzuje existenciu žalobcom uplatneného nároku na vyplatenie druhej časti odloženej platby mimoriadneho výkonnostného bonusu, súd nie

je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutí predstavenstva akciovej spoločnosti ani ich súlad s vnútro-organizačnými predpismi žalobcu, ale je povinný z obsahu rozhodnutí, ktoré boli prijaté, vychádzať. V uvedenom smere preskúmavanie správnosti rozhodovacích aktov spoločnosti v súdnom konaní mimo rámec ust. je potrebné považovať za neprípustné vzhľadom na potrebu rešpektovať hranice pre ingerenciu orgánov štátu do rozhodovacích právomocí štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti.

50. Z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by v prípade rozhodovania o mimoriadnej odmene kľúčových zamestnancov, resp. identifikovaného personálu išlo o ničotné rozhodnutie pre nedostatok právomoci orgánu, ktorý predmetné rozhodnutie vydal, to znamená bez toho, že by bol na takéto rozhodnutie príslušný, a preto súd z uvedeného rozhodnutia predstavenstva žalovaného vychádzal. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že zásadne žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia je možné uplatniť aj v prípadoch, kedy je prenesená pôsobnosť valného zhromaždenia na iný orgán obchodnej spoločnosti, napríklad na predstavenstvo tak, ako judikoval vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 31. októbra 2012 (sp. zn. ). Z tvrdení procesných strán a z vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by posúdenie platnosti rozhodnutia predstavenstva akciovej spoločnosti bolo podrobené prieskumu súdom v rámci určovacej žaloby podľa . Podmienky nároku priznaného určenej skupine riadiacich zamestnancov a členov štatutárneho orgánu na mimoriadny výkonnostný bonus bol stanovený rozhodnutím č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podrobne upravoval podmienky tohto nároku, pričom výplatok prvej časti tohto nároku bol viazaný na moment zavŕšenia obchodu nadobudnutia majoritného podielu akcií spoločnosťou L. M. dňa 29.07.2016.

51. Z obsahu výňatku zo zápisnice z 23. zasadnutia predstavenstva SBSK konaného dňa 19.12.2016 vyplýva, že vzhľadom na existenciu relevantných pochybností o nároku na sporné bonusy predstavenstvo a.s. uznesením schválilo zrušenie rozhodnutí predstavenstva spoločnosti č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého mal byť vybraným riadiacim zamestnancom spoločnosti vyplatený retenčný bonus za proces predaja spoločnosti.

52. Z obsahu zápisnice z 13. zasadnutia dozornej rady SBSK konaného dňa 01.08.2016 (č.l. 70 súdneho spisu) vyplýva, že žalobca sa doručeným listom vzdal funkcie predsedu predstavenstva a člena predstavenstva a.s., pričom dozorná rada SBSK zobrala na vedomie odstúpenie žalobcu zo svojej funkcie predsedu predstavenstva dňom 01.08.2016 (č. l. 73 súdneho spisu). Uvedeným dňom žalobcovi skončila funkcia predsedu a člena predstavenstva a.s. Medzi stranami nie je sporné, že interné predpisy banky, medzi nimi Politika odmeňovania, formálne zaväzujú všetkých zamestnancov banky, ako aj všetkých členov štatutárneho orgánu. Rozdielny názor súdu od procesnej strany žalobcu je k otázke tzv. fakultatívnej povahy pohyblivej zložky mimoriadneho výkonnostného bonusu a k podmienkam jeho zániku z hľadiska možného zrušenia rozhodnutia, ktorým bolo právo na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu priznané.

53. Interný dokument – Politika odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s. (č. l. 201 a nasl. súdneho spisu) upravuje tak pevné zložky mzdy, ako aj pohyblivé zložky mzdy zamestnancov, a tiež zásady odmeňovania podľa Smernice CRD III, t. j. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/76 EÚ o odmeňovaní zo dňa 24. novembra 2010, ktorou sa menia Smernice 2006/48/EC a 2006/49EC, pokiaľ ide o kapacitné požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu. Zásady odmeňovania v časti X. ods. 1 vymedzujú jednotlivé regulačné požiadavky, ktorých splnenie je stanovené za všeobecný cieľ prijatých zásad, a ktoré vymedzujú identifikovaný personál ako člena predstavenstva banky a každého zamestnanca banky, ktorí majú dôležitý vplyv na rizikový profil banky a medzi ktorých nepochybne patrí členovia predstavenstva podľa časti X. čl. 2 bod 2.2 písmeno a). Podľa všeobecných princípov odmenou sa chápu všetky formy odmeňovania, pričom táto pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky (časť X. čl. 3 bod 3.2), pričom uvedený interný dokument obsahuje opis definovania procesu pohyblivej odmeny, hodnotenie výkonnosti ex-ante a rovnako ustanovenia o znížení alebo nevyplatení pohyblivej zložky odmeny (malus) a to tak, že podľa časti X. čl. 10 bod 10.1 Politiky odmeňovania po uplynutí doby odkladu odloženej časti pohyblivého odmeňovania, predstavenstvo banky na základe rozhodnutia, pripraveného osobou, ktorá má na starosti systém odmeňovania v banke, stanoví, či a v akom rozsahu by mal byť aplikovaný malus na odloženú

pohyblivú odmenu (na základe hodnotenia individuálnych výkonnostných kritérií), berúc do úvahy ďalšie skutočnosti špecifikované v podmienkach Politiky odmeňovania.

54. Vyplatenie odloženej pohyblivej zložky odmeny identifikovanému personálu upravuje časť X čl. 12 bod 12.3 Politiky odmeňovania tak, že predtým ako sa prizná odložená časť pohyblivej odmeny, predstavenstvo stanoví, či je dôvod na úpravu pohyblivej odmeny smerom nadol kapitoly II., čl. X., odsek 10 tohto interného predpisu. V situácii ukončenia zamestnania príp. oprávnenia na zaradenie do identifikovaného personálu vo vzťahu k dôsledkom na vyplatenie odloženej časti pohyblivej zložky celkovej odmeny čl. 14 bod 14.1, 14.2 v tabuľkovej časti demonštratívne upravuje podmienky a okolnosti, za ktorých sa ruší odložená pohyblivá odmena člena identifikovaného personálu, priznaná predčasne alebo zostáva nevyplatená na základe charakteru ukončenia zamestnania/výkonu funkcie osoby, definovanej ako identifikovaný personál. S konštatovaním, že zoznam nie je konečný, keďže sa v praxi môžu vyskytnúť rôzne situácie, ktoré neboli upravené týmto interným predpisom, Politika odmeňovania riešenie takejto situácie spája so stanoviskom predstavenstva banky. Podľa časti X čl. 14 bod 14.2 Politiky odmeňovania, v prípade, že dôjde k zmene pracovného miesta alebo sa ukončí oprávnenie na zaradenie do identifikovaného personálu, odložená časť pohyblivej odmeny sa vyplatí príslušným spôsobom, pričom pre prípad ukončenia funkcie člena predstavenstva podľa čl. 19 Stanov sa vyžaduje stanovisko predstavenstva.

55. Z vykonaných dôkazov a dopytom na právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že v súvislosti s ukončením funkcie člena predstavenstva žalobcu podľa čl. 19 Stanov, predstavenstvo SBSK nezaujalo stanovisko k vyplateniu pohyblivej zložky mimoriadnej výkonnostnej odmeny predpokladané čl. 14 časti X Politiky odmeňovania.

56. Z obsahu oznámenia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK zo dňa 28.07.2016 nesporne vyplýva, že všetky ustanovenia príslušného zákona, Politiky odmeňovania SBSK a Politiky odmeňovania Skupiny musia byť uplatnené vo všetkých prípadoch priznania a/alebo vyplatenia bonusu. Vo vzťahu k odkladu pohyblivej zložky odmeny Politika odmeňovania stanovuje lehotu troch rokov a to tak, že žiadna časť variabilnej zložky odmeny v rozsahu 40% celkovej pohyblivej odmeny) nemôže byť vyplatená pred koncom doby odkladu. Interný dokument ďalej určuje, že pre odloženú časť pohyblivej odmeny predstavenstvo stanoví, či je dôvod na úpravu tejto odmeny a to po uplynutí doby odkladu odloženej časti pohyblivého odmeňovania na základe rozhodnutia predstavenstva pripraveného osobou, ktorá má na starosti systém odmeňovania v banke.

57. Napriek tomu, že dňa 01.08.2016 nesporne došlo k ukončeniu funkcie člena predstavenstva žalobcu podľa čl. 19 Stanov a interný dokument vyžaduje v takomto prípade stanovisko predstavenstva k vyplateniu odloženej časti pohyblivej časti odmeny, iné rozhodnutie predstavenstva, ako vyplýva z výňatku zo zápisnice z 23. zasadnutia predstavenstva zo dňa 19.12.2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie predstavenstva spoločnosti č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v konaní predložené nebolo. Z uvedeného vyplýva, že žalobca tak v konaní nepreukázal splnenie podmienky pre vyplatenie odloženej pohyblivej odmeny tak, ako sú tieto predpokladané ustanovením časti X čl. 10 bod 10.1, čl. 14 bod 14.2 a čl. 12 bod 12.3 Politiky odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s., ktorý interný dokument aj v súlade s obsahom Zmluvy o výkone funkcie tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, pokiaľ ide o obligatórne regulačné požiadavky nahrádza všetky ustanovenia zmluvy, s čím žalobca vyslovil svoj súhlas v čl. IV bod 4 Zmluvy o výkone funkcie.

58. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná nárokovateľnosť pohľadávky žalobcu na vyplatenie odloženej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu, a splnenie podmienok pre úspešné uplatnenie tohto nároku na súde, súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného nároku uplatnenú žalovaným ako nedôvodnú.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd posúdil nárok uplatnený žalobcom ako skutkovo a právne nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

60. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že strane žalovanej ako úspešnej procesnej strane súd priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).