Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-144-2019.pdf
PDF · 124.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/144/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: LEVY, s.r.o., so sídlom Dolný Val 16/171, 010 01 Žilina, IČO: 45 946 213, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Anima Group, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 8730/15D, 010 01 Žilina, IČO: 44 210 451, zastúpenému: JUDr. Andrea Cúgová, advokátka so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 36.119,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 36.119,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 08.09.2018 do zaplatenia a na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že medzi ním a žalovaným bola dňa 01.01.2016 uzatvorená Zmluva č. XXXXXXX o poskytovaní služieb (ďalej aj len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zabezpečovať spracovanie podvojného účtovníctva, zaúčtovanie všetkých účtovných dokladov, zaúčtovanie v hlavnej knihe a v knihe analytickej evidencie, spracovanie mzdovej agendy, ročnej účtovnej závierky, ročného zúčtovania miezd, spracovanie a podanie výkazov pre daň z príjmov právnickej osoby, pre daň z pridanej hodnoty, vystavenie a podanie prehľadov o zamestnancoch, hlásení o zamestnancoch, výkazov pre zdravotnú a sociálnu poisťovňu, vypracovanie hlavných interných účtovných smerníc. Dňa 01.02.2017 bol uzatvorený Dodatok k Zmluve. Žalobca poskytoval žalovanému práce naviac, t. j. nad rámec zmluvne dohodnutého rozsahu, za čo vystavil faktúru č. 1020180101 na sumu 36.119,04 eur, splatnú 07.09.2018. Žalobca vyúčtoval práce naviac nasledovne: Rok 2016:
- Zaúčtovanie počiatočných stavov - 500 €
- Zaúčtované položky - 15 061 x 0,90 = 13.554,90 €
- Majetok - 35 x 10 € = 350 €
- Leasing - 180 €
- Zrážková daň - 180 €
- DPH - 15 x 12 + opravy 180 € = 360 €
- Zamestnanci - 720 €
- Cestovné - 1.000 €
- Daňové priznanie a inventarizácia - 2.500 € spolu: 19.344,90 €, uhradené: 9.000 €, dlh: 10.344,90 €.
Rok 2017:
- Zaúčtované položky - 20 098 x 0,90 € = 18.088,20 €
- Majetok - 41 x 10 € = 410 €
- Leasing - 180 €
- Zrážková daň - 180 €
- DPH - 15 x 12 + opravy 500 € = 680 €
- Zamestnanci - 720 €
- Cestovné - 1.000 €
- Daňové priznanie a inventarizácia - 3.000 € spolu: 24.258,20 €, uhradené: 8.750 €, dlh: 15.508,20 €.
Rok 2018:
- Zaúčtované položky - 4 087 x 0,90 € = 3.678,30 €
- Majetok - 41 x 10 € = 410 €
- Majetok - 80 €
- Zrážková daň - 60 €
- DPH - 45 €
- Zamestnanci - 192 €
spolu: 4.465,30 €, uhradené: 3.200 €, dlh: 1.265,30 €.
3. Suma za neuhradené práce naviac spolu predstavuje 27.118,40 €. Nárok na jej zaplatenie žalobca opiera o čl. VI bod 6.7 Zmluvy, podľa ktorého: Cena za poskytnuté služby nad rámec dohodnutého rozsahu v tejto zmluve bude stanovená podľa cenníka, ktorý je prílohou tejto zmluvy a tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.
4. Ďalej žalobca poskytol žalovanému prostredníctvom subdodávateľa ebecon, s.r.o. opravu saldokonta, za čo spoločnosť ebecon, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. 1020180283 na sumu 2.980,80 eur. Zaplatenie tejto sumy si žalobca rovnako uplatňuje voči žalovanému.
5. Spolu si tak žalobca uplatňuje voči žalovanému sumu 30.099,20 eur bez DPH (27.118,40 eur + 2.980,80 eur), čo po pripočítaní DPH v sadzbe 20% predstavuje sumu 36.119,04 eur. Žalovaný faktúru nikdy nerozporoval, ani ju nevrátil späť. Keďže sa žalovaný s úhradou svojho záväzku dostal do omeškania, uplatňuje si žalobca aj úrok z omeškania v zákonnej výške a taktiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
6. Žalobca spolu so žalobou predložil tieto listinné dôkazné prostriedky: faktúru č. 1020180101, faktúru č. 1020180283, prehľad vyúčtovania za roky 2016, 2017 a 2018, Zmluvu č. XXXXXXX o poskytovaní služieb spolu s Cenníkom služieb a Dodatok k Zmluve zo dňa 01.02.2017.
7. Žalovaný podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor (č. l. 33 spisu), v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Služby, ktoré mu žalobca poskytol a o ktorých žalobca tvrdí, že sú prácami naviac, sú súčasťou dojednaného predmetu Zmluvy v zmysle čl. II bodu 2.1., 2.1.1 až 2.1.6 Zmluvy. V nijakom prípade nejde o práce naviac. Zmluvné strany sa v čl. VI Zmluvy dohodli na paušálnej mesačnej odmene za poskytnuté služby, ktorá nebola nijakým spôsobom zmluvne obmedzená, teda bola dohodnutá bez ohľadu na rozsah poskytnutých služieb špecifikovaných v čl. II Zmluvy, bez ohľadu na počet zaúčtovaných položiek. V Zmluve nebolo dohodnuté, že by mesačná odmena zahŕňala len určitý počet účtovných položiek, určitý počet zamestnancov a podobne.
8. Žalobca si so žalovaným dohodli mesačnú paušálnu odmenu 200 eur bez DPH a ročnú odmenu vo výške 1.000 eur. Žalovaný žalobcovi v priebehu celého roka 2016 uhrádzal mesačne odmenu vo výške 250 eur + DPH, t. j. 300 eur, teda vyššiu ako dohodnutú v Zmluve a takisto mu uhradil aj ročnú odmenu vo výške 1.000 eur bez DPH, teda 1.200 eur s DPH.
9. Na základe ponôs konateľky žalobcu ohľadom rozsahu a náročnosti dohodnutého plnenia uhradil žalovaný na základe osobitnej dohody s konateľkou žalobcu žalobcovi, len vďaka jeho dobrej vôli, na konci roka 2016 ešte osobitne sumu 6.000 eur bez DPH, teda sumu 7.200 eur s DPH ako doplatok za služby poskytnuté za celý rok 2016.
10. V roku 2017 došlo k dohode o zmene mesačnej odmeny, ktorá sa zvýšila na sumu 500 eur bez DPH, teda 600 eur s DPH. Túto sumu uhrádzal žalovaný žalobcovi počnúc mesiacom február 2017. Na prekvapenie žalovaného konateľka žalobcu opätovne predostrela žiadosť o doplatenie určitej sumy za služby poskytnuté v roku 2017 a na základe osobitnej vzájomnej dohody žalovaný vyplatil žalobcovi vo februári 2018 sumu 3.000 eur bez DPH, s DPH 3.600 eur.
11. V roku 2018 žalovaný nad rámec zmluvne dohodnutej mesačnej odmeny 600 eur uhrádzal žalobcovi mesačne odmenu 800 eur bez DPH, teda 960 eur s DPH, a to až do skončenia Zmluvy dňom 30.04.2018.
12. Pokiaľ by aj určité práce vykonané žalobcom neboli súčasťou dojednaného predmetu Zmluvy, hoci to žalovaný popiera, ich cena by bola uhradená v rámci osobitne dojednaného doplatku za predchádzajúci rok uvedeného vyššie.
13. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca by nebol oprávnený jednostranne si vyúčtovať a uplatniť voči žalovanému akúkoľvek sumu podľa cenníka bez dohody so žalovaným, keďže jednak Zmluva predpokladá písomnú dohodu o zmene ceny za poskytovanie služieb a takisto v cenníku, ktorý je jej prílohou, je výslovne uvedené, že cena za poskytnuté služby sa stanovuje vždy na základe dohody s klientom, v závislosti od rozsahu, charakteru a náročnosti a že v cenníku sú uvedené ceny len orientačné.
14. Žalovaný tiež poprel tvrdenie žalobcu, že predmetnú faktúru nikdy nerozporoval. Faktúra mu bola doručená až po dni jej splatnosti, 19.09.2018, a už v tento deň žalobca splnomocnil advokáta na zastupovanie v súdnom konaní proti žalovanému. Žalovaný po doručení faktúry kontaktoval konateľku žalobcu a od počiatku jej bolo oznámené, že faktúru neuznáva a je ňou zaskočený. Žalobca v priebehu poskytovania služieb v rokoch 2016 - 2018 žalovanému nespomenul, že v budúcnosti bude požadovať zaplatenie žalovanej sumy a neučinil tak ani po skončení zmluvy 30.04.2018. Ak by si bol žalovaný vedomý, že žalobca by mal nárok na zaplatenie takejto sumy, Zmluvu by ešte v roku 2016 ukončil. Vystavením faktúry v roku 2018 za plnenia poskytnuté v priebehu rokov 2016 až 2018 došlo zároveň k porušeniu účtovných a daňových predpisov, čoho by si mal byť žalobca, ako osoba poskytujúca účtovné služby, vedomý.
15. Žalovaný ako dôkazné prostriedky označil výpis z kníh záväzkov za roky 2016, 2017 a 2018. Neskôr, v podaní zo dňa 07.01.2020 (č. l. 86 spisu), označil ako dôkazné prostriedky tiež Zmluvu a výsluch konateľov žalovaného D. a MVDr. D. 16. K podanému odporu sa žalobca vyjadril tak (č. l. 50 spisu), že so skutočnosťami uvádzanými v odpore nesúhlasí. Všetky práce, ktoré fakturoval, aj reálne vykonal. Žalovaný ich nerozporoval, ani doručenú faktúru nevrátil.
17. V podaní zo dňa 03.02.2021 (č. l. 112 spisu) žalobca uviedol, že celkový problém so žalovaným bol ten, že žalovaný sa zaviazal, že účtovníctvo bude dodávať v elektronickej podobe, k čomu počas celého trvania právneho vzťahu nedošlo a žalovaný poskytoval doklady v papierovej podobe, pričom účtovníctvo nebolo možné vyhotovovať za sumy, ktoré boli uvedené v Zmluve. Žalovaný, ako sa zaviazal dodávať elektronické účtovné doklady, zabezpečil IT technika pána Y., ktorý mal pokusy zabezpečiť konvertovanie dokumentov, ktoré prichádzali od žalovaného do elektronickej podoby, a toto mal robiť od mája 2017, pričom urobil niekoľko pokusov, ktoré však boli neúspešné a dokonca sa stalo, že dokumenty, ktoré už boli nahraté a boli spracované vymazal, a teda sa museli robiť úkony opakovane, čo sa stalo asi trikrát. Z dôvodu náročnosti vykonávaných prác mal žalobca aj subdodávateľov. Bola ním aj M., ktorá si za objem prác vystavila faktúru. Vo vyúčtovaní je jednoznačne uvedené koľko a aké úkony boli vykonávané. V roku 2016 bol počet vyhotovených dokladov 14 492, počet zaúčtovaných účtovných dokladov 43 979 a počet použitých účtov 53 184. V roku 2017 bolo vyhotovených 16 293 dokladov, zaúčtovaných účtovných zápisov bolo 65 381 a počet použitých účtov bolo 74 396. V roku 2018 bolo vyhotovených 4 087 účtovných dokladov, počet zaúčtovaných účtovných zápisov bolo 12 628 a počet použitých účtov bolo 15 222.
18. Žalobca navrhol k skutočnostiam, ktoré uviedol vo svojich vyjadreniach vypočuť M., U. a konateľku žalobcu O.. Taktiež predložil ďalšie listinné dôkazné prostriedky, a to vyúčtovania za roky 2016 až 2018, prehľady počtu dokladov v účtovníctve za roky 2016 až 2018, doklad o zaslaní vyúčtovacej faktúry s podacím lístkom a zápisy o odovzdaní a prevzatí účtovných dokladov a odstúpenie od Zmluvy.
19. Na nariadenom pojednávaní (č. l. 175 spisu) právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a uvádzaných skutočnostiach, pričom zdôraznil, že žalovaný bol povinný predkladať účtovné doklady v elektronickej podobe, k čomu však nedošlo a aj keď zo strany žalovaného boli pokusy o zabezpečenie prostredníctvom pána Y., ten svojou neodbornou činnosťou spôsobil spadnutie systému a žalobca musel opätovne duplicitne účtovať a zaúčtovať všetky doklady, na čo si musel žalobca zabezpečiť aj externú spoločnosť, a to spoločnosť ebecon, s.r.o.. Právny zástupca žalobcu taktiež uviedol, že žalovaný bol podľa Zmluvy povinný zabezpečovať zaúčtované doklady, čo znamená, že žalobca mal účtovať doklady, ktoré sú zaúčtované. Túto činnosť žalovaný nevykonával, s prihliadnutím na čo žalobcovi vznikali ďalšie náklady, s ktorými nebolo v Zmluve rátané. Tieto neboli žalobcovi refundované, na čo žalovaného upozorňoval, až nakoniec musel vystaviť zúčtovaciu faktúru. Žalovaný predložil žalobcovi len hŕbu dokladov, ktoré žalobca musel zaúčtovávať. Faktúra alebo príjmový doklad nie je účtovným dokladom, tým je až doklad riadne spracovaný. Žalovaný si nesplnil povinnosť a nepredkladal riadne účtovné doklady, teda od počiatku porušoval zmluvu, tým pádom celú túto činnosť musel vykonávať žalobca, čo boli jednoznačne práce naviac a preplatenie týchto prác si žalobca uplatňuje. Žalobca mal zálohy, ale pán Balala všetky zálohy prepísal a žalobca musel všetko ručne nahadzovať a doplňovať. Žalobca si musel objednať ďalšiu spoločnosť T., ktorá mu s týmto pomáhala.
20. Konateľka žalobcu na pojednávaní uviedla, že v roku 2015 prišli za ňou konatelia žalovaného s tým, či by im vedela spraviť analýzu ich účtovníctva, nakoľko veľmi veľa zaň platia. Analýzu urobila, navrhla im dve konkrétne riešenia. Jedno z riešení bolo, že je možné vytvoriť softvér v .xml súbore, ktorý jej mesačne budú dávať. Konateľ žalovaného pán Mitra sa vyjadril, že toto je cesta a opýtal sa, či im začne od 01.01.2016 účtovať, keď jej zabezpečia, že .xml súbor bude fungovať. Bola teda dohodnutá podmienka, že to bude v elektronickej podobe. Na toto už pán D. zabudol. Od 01.01.2016 začali chodiť pre holdu papierov, ktoré si museli každý týždeň zobrať a pri každej návšteve sa žalobkyňa pýtala, kedy sa začne s tou elektronickou formou. Pred Vianocami 2017 pánovi D. oznámila, že za dohodnutú cenu už nebude robiť. Vyúčtovanie žalovaný odmietol prevziať.
21. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žiadne práce navyše neboli vykonávané, nakoľko všetky vykonané práce boli v rámci predmetu plnenia podľa Zmluvy. V Zmluve bola dohodnutá fixná paušálna mesačná suma a nikde v Zmluve nie je ani len zmienka o tom, že by mala byť cena stanovená v závislosti od počtu zaúčtovaných položiek alebo od počtu zamestnancov. Poukázala tiež na to, že cena za poskytnuté účtovné služby podľa Zmluvy môže byť zmenená výlučne na základe dohody strán písomným dodatkom. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal záväzok odovzdávať doklady v elektronickej podobe sa nezakladá na pravde. Aj v Zmluve sa v jednom z jej ustanovení, v bode 2.2, hovorí, že žalovaný má predkladať doklady osobne alebo poštou. K dohode, že by mal žalovaný dodávať doklady v elektronickej forme nikdy nedošlo, písomne ani ústne. Bola debata o tom, že by sa mohlo na také niečo nabehnúť, avšak nebolo dojednané kedy, kto a na koho náklady to zabezpečí. Pán Y. mal pomôcť pri vytvorení nejakého softvéru, ktorý by niečo také umožňoval, ale k tomu bola nevyhnutná súčinnosť žalobcu. Na základe informácií od spomínaného IT technika nebola konateľka žalobcu schopná požiadavky zadať tak, aby mohli na elektronickú formu spolupráce nabehnúť. Za nepravdivé a zavádzajúce označila tvrdenie žalobcu, že zo strany IT technika pána Balalu malo dôjsť k vymazaniu nejakých účtovných dát. Ak by k tomu aj došlo, žalovanému nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca umožnil IT technikovi pracovať na originálnej verzii účtovného programu a prípadné vymazanie nahratých a spracovaných dokumentov by znamenalo nekompetentnosť a nedbanlivosť žalobcu. Faktúru, ktorá je predmetom sporu, žalovaný neeviduje v účtovníctve a nikdy ju ani neevidoval.
22. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že ak právny zástupca žalobcu teraz na pojednávaní uviedol, že účtovné doklady mali byť dodávané inak, teda zaúčtované, tak prečo nebol na začiatku februára 2016 upozornený na to, že za mesiac január mali byť účtovné doklady dodané inak. O možnom elektronickom dodávaní dokladov sa so žalobcom rozprávali, ale nebolo to nikde v Zmluve zakotvené, že od 01.01., 01.07. alebo iného dátumu to musí byť.
23. Žalovaný na pojednávaní predložil prehlásenie účtovnej spoločnosti BPSC s.r.o., že o faktúre č. 1020180101 nebolo v účtovníctve žalovaného účtované a že faktúra nebola zahrnutá do daňových záznamov dani z pridanej hodnoty.
24. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
26. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
27. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
28. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
29. Podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.
30. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
31. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
32. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
33. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
34. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
35. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia prác za účtovné služby, ktoré mal pre žalovaného vykonať nad rámec rozsahu dohodnutého v Zmluve o poskytovaní účtovných služieb. Išlo o práce za roky 2016, 2017 a časť roku 2018. Žalobca sa taktiež domáha zaplatenia sumy, ktorú mu vyúčtoval jeho subdodávateľ za opravu saldokonta žalovaného.
36. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd s poukazom na skutočnosť, že ide o podnikateľov, posúdil ako obchodnoprávny. Uzatvorenú Zmluvu súd posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá je platná, nakoľko zmluvné strany si v nej dostatočne určili predmet svojich záväzkov.
37. Žalovaný vykonanie prác, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, nepoprel, uviedol však, že tieto nepredstavovali práce naviac, ale išlo o plnenie v rámci predmetu plnenia dohodnutého v Zmluve. Žalovaný uviedol, že za poskytnuté účtovné služby žalobcovi riadne platil cenu dohodnutú v Zmluve a dokonca vykonával úhrady nad rámec dohodnutej ceny, či už mesačne alebo jednorazovo. Medzi stranami teda nebolo sporné, že práce, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, boli skutočne vykonané. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný podľa Zmluvy riadne mesačne uhrádzal dohodnutú cenu, uhradil jednorazovú osobitnú odmenu a tiež, že vykonával úhrady nad rámec zmluvne dohodnutej ceny. Rozhodujúcou v spore bola teda otázka, či vyúčtované práce boli alebo neboli predmetom plnenia podľa Zmluvy a ak neboli, či žalobcovi vznikol nárok na ich zaplatenie v požadovanej výške.
38. Z faktúry č. 1020180101 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému v auguste 2018 sumu 36.119,04 eur s popisom Vyúčtovanie spracovaného účtovníctva podľa priloženej prílohy, pričom prílohy tvorili prehľady položiek za roky 2016 až 2018 a faktúra subdodávateľa T. na sumu 2.980,80 eur s popisom Oprava saldokonta - rok 2017 firmy N..
39. Z vyúčtovaní rokov 2016, 2017 a 2018 súd zistil, že vyúčtované boli práce tak ako sú špecifikované v bode 2 tohto rozsudku.
40. Zo Zmluvy č. XXXXXXX o poskytovaní služieb súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal zabezpečiť žalovanému ako odberateľovi:
- spracovanie podvojného účtovníctva, zaúčtovanie všetkých účtovných dokladov predložených odberateľom, zaúčtovanie v hlavnej knihe a v knihe analytickej evidencie,
- spracovanie mzdovej agendy,
- spracovanie ročnej účtovnej závierky, ktorá bude pozostávať z inventarizácie majetku a záväzkov k 31.12. (výkazu), z výkazu ziskov a strát, zo súvahy, z poznámok o účtovnej závierke, z daňového priznania za rok,
- spracovanie ročného zúčtovania miezd,
- spracovanie a podanie výkazov pre daň z príjmov právnickej osoby, spracovanie a podanie výkazov pre daň z pridanej hodnoty, vystavenie a podanie prehľadov o zamestnancoch, vystavenie a podanie hlásení o zamestnancoch, vystavenie a podanie výkazov pre zdravotnú a sociálnu poisťovňu,
- vypracovanie hlavných interných účtovných smerníc podľa povinností a podmienok odberateľa (všetky uvedené činnosti tvorili predmet zmluvy/plnenie/služby; čl. II body 2.1 - 2.1.6 zmluvy). Žalovaný sa zaviazal dodávať žalobcovi všetky účtovné doklady a podklady osobne alebo poštou (bod 2.2 Zmluvy). Žalobca sa zaviazal bezodkladne písomne alebo e-mailom upozorniť žalovaného na nesprávnosť/chybnosť predložených dokladov a podkladov na zaúčtovanie (bod 2.3 Zmluvy). Výška odmeny za poskytnuté služby bola stanovená na 200 eur mesačne bez DPH a 1.000 eur bez DPH po vystavení ročnej účtovnej závierky (bod 6.1 Zmluvy). Dohoda o zmene ceny vyžadovala písomnú formu v podobe dodatku k zmluve (bod 6.2 Zmluvy). Cena za poskytnuté služby nad rámec dohodnutého rozsahu v zmluve sa stanovuje podľa cenníka, ktorý je prílohou Zmluvy a tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Cena za poskytnuté služby nad rámec dohodnutého rozsahu je splatná na základe faktúry vystavenej poskytovateľom v najbližšom fakturačnom období nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli služby nad rámec dohodnutého rozsahu poskytnuté (bod 6.7 a 6.8 Zmluvy). Žalobca sa zaviazal poskytovať služby dohodnuté v Zmluve osobne, prípadne prostredníctvom inej poverenej osoby a na vlastnú zodpovednosť (bod 8.2 Zmluvy). Zmeny a doplnenia k Zmluve môžu byť vypracovávané len písomnou formou po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán, vo forme dodatku k Zmluve (bod 9.4 Zmluvy).
41. Z dodatku k Zmluve súd zistil, že ním od 01.02.2017 došlo k zmene ceny za poskytnuté služby na mesačnú paušálnu čiastku 500 eur + DPH.
42. Po oboznámení obsahu Zmluvy a vyúčtovania poskytnutých služieb súd konštatuje, že žalobcom vyúčtované plnenie predstavujú úkony, ktoré zodpovedajú predmetu plnenia dohodnutému v Zmluve, teda plneniu, na ktoré sa žalobca v Zmluve zaviazal. Zo Zmluvy tiež vyplýva, že cena za poskytnuté služby bola dohodnutá pevnou sumou a nebola limitovaná počtom vykonaných úkonov, prípadne spracovaných dokladov. Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy oprel o článok Zmluvy, ktorý mu umožňoval vyúčtovať poskytnuté služby nad rámec dohodnutého rozsahu v Zmluve. Ako však súd uviedol, zo Zmluvy nevyplýva, že by dohodnutá cena bola cenou iba za určitý objem poskytnutých služieb, a teda, že by za služby nad dohodnutý rozsah bol žalovaný povinný platiť ceny podľa cenníka.
43. Žalobca svoje tvrdenia z akého titulu ide o práce naviac v priebehu konania dopĺňal a tieto neuvádzal úplne. Strana má v spore primárne povinnosť tvrdenia, ktorá predchádza povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozhodujúce skutkové tvrdenia strán majú byť úplné. Iba na základe dostatočne konkretizovaných skutkových tvrdení je možné žalovaný nárok zodpovedajúcim spôsobom posúdiť a vykonať dôkazy, ktoré majú prípadné sporné tvrdenia preukázať. Žalobca v žalobe svoj nárok definoval iba ako vykonané práce naviac, bez bližšieho zdôvodnenia. Neskôr uviedol, že žalovaný sa zaviazal dodávať účtovné doklady v elektronickej forme a keďže tak neurobil, práce naviac predstavujú práce v súvislosti so spracovaním listinne predložených dokladov. Žalovaný existenciu dohody o elektronickom odovzdávaní dokladov poprel. Zo Zmluvy takýto záväzok žalovaného nevyplýva. Naopak, v Zmluve sa výslovne uvádza, že účtovné doklady môže žalovaný doručovať žalobcovi (aj) poštou, čo predpokladá ich listinnú podobu. Zmluva bola medzi stranami dohodnutá v písomnej forme, taktiež bolo dohodnuté, že môže byť zmenená výlučne dodatkami v písomnej forme. Existenciu písomného dodatku k Zmluve s takýmto obsahom žalobca netvrdil. Ak by ale aj dohoda ohľadom odovzdávania dokladov v elektronickej forme medzi stranami sporu existovala, jej nedodržaním by dochádzalo zo strany žalovaného k porušovaniu jeho zmluvnej povinnosti, čím by sa dostával do omeškania s riadnym plnením svojho záväzku a prípadné nároky žalobcu by mohli byť akurát nárokmi z vadného plnenia, nie však nárokmi na zaplatenie ceny podľa cenníka upravujúceho ceny za poskytované služby. Samotný cenník ani neobsahuje osobitnú cenu/položku za spracovanie dokladov, ktoré neboli predložené v elektronickej forme.
44. Žalobca svoj nárok oprel aj o tvrdenie, že žalovaný sa v Zmluve zaviazal, že bude žalobcovi predkladať riadne účtovné odklady, čo predstavujú zaúčtované účtovné doklady a že žalovaný túto svoju povinnosť porušil, čo na strane žalobcu malo za následok vznik ďalších nákladov, ktoré si uplatňuje. Primárne súd uvádza, ž toto skutkové tvrdenie žalobcu bolo predložené až na pojednávaní, a teda súd naň ako na oneskorene predložený prostriedok procesného útoku v konaní neprihliadal. Nad rámec toho súd uvádza, že takáto povinnosť žalovaného zo Zmluvy rovnako nevyplýva a ak by aj vyplývala, platilo by totožne ako v prípade tvrdeného nedodávania dokladov v elektronickej forme, že zo strany žalovaného by išlo o porušenie jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu, v dôsledku čoho by prípadné nároky žalobcu mohli zodpovedať nárokom z vadného plnenia, nie však nárokom na zaplatenie ceny podľa cenníka.
45. Nakoniec, žalobca poukázal aj na skutočnosť, že IT technik, ktorého zabezpečil žalovaný, mal vymazať údaje, ktoré bol žalobca nútený opätovne nahadzovať. Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu bolo nekonkrétne, bez uvedenia súvislosti so žalovaným nárokom, v zmysle ktorá časť žalovaného nároku má základ v tejto skutočnosti. Nekonkrétne skutkové tvrdenie nie je možné posúdiť ani preukázať. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v dôsledku výmazu údajov pánom Balalom si žalobca musel najať externú spoločnosť ebecon, s.r.o., ktorá mu s nahadzovaním vymazaných údajov pomáhala. Aj v tomto prípade ide o nové skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo predložené včas, na ktoré súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadal. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k faktúre od spoločnosti ebecon, s.r.o. v žalobe i vo vyjadrení zo dňa 03.02.2021 boli totiž odlišné (oprava saldokonta, využívanie subdodávateľov z dôvodu náročnosti vykonávaných prác). Ak by ale aj k výmazu a nutnosti opätovného nahodenia položiek bolo bývalo došlo, prípadné nároky žalobcu voči žalovanému by neboli nárokmi na zaplatenie prác naviac s odkazom na bod 6.7 Zmluvy, ale podľa názoru súdu by mohlo ísť o nárok na náhradu škody, čomu by ale mali zodpovedať aj skutkové tvrdenia v žalobe.
46. Podanú žalobu tak súd v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia prác podľa vyúčtovania za roky 2016 - 2018 vyhodnotil ako nedôvodnú. V prípade vyúčtovaných služieb ide o služby zodpovedajúce predmetu plnenia podľa Zmluvy, za ktoré žalovaný zaplatil a nejde o práce, za ktoré by bol žalovaný povinný osobitne platiť podľa cenníka.
47. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy 2.980,80 eur titulom jemu vyúčtovaných prác subdodávateľom T. Žaloba je aj v tejto časti nedôvodná, nakoľko žalobca prostredníctvom svojho subdodávateľa len plnil svoj vlastný záväzok zo Zmluvy. Túto možnosť upravovala aj Zmluva v bode 8.2. Zo Zmluvy nevyplýva záväzok žalovaného tieto náklady žalobcovi osobitne uhradiť.
48. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov výsluchom konateľky žalobcu D. a tiež na výsluch svedkov U. a M.. Žalobca ich navrhol vypočuť ku všetkým skutočnostiam uvedeným v jeho písomných
vyjadreniach. Skutkový stav mal však súd spoľahlivo zistený z predložených listinných dôkazných prostriedkov. Výsluch M., konateľky subdodávateľa T., nepovažoval súd za potrebný, nakoľko išlo o plnenie predmetu Zmluvy žalobcom prostredníctvom tretej osoby. D. navrhol žalobca vypočuť osobitne aj k okolnostiam, ktoré predchádzali sporu - k doručovaniu faktúr a mimosúdnym rokovaniam. U. navrhol vypočuť tiež ohľadom prebiehajúcej mimosúdnej dohody a k elektronickému spôsobu vedenia účtovníctva. Ako však súd uviedol vyššie, aj prípadná existencia dohody o elektronickom predkladaní účtovných dokladov by na vyhodnotení žalovaného nároku ako nedôvodného nemala vplyv. Vo vzťahu k elektronickému doručovaniu faktúr/dokladov teda ich výsluch nebol potrebný. Čo sa týka mimosúdnych rokovaní, tieto na dôvodnosť či nedôvodnosť žalovaného nároku rovnako nemajú žiaden vplyv. Ak aj právny zástupca žalobcu žiadal na pojednávaní osobitne zaprotokolovať skutočnosť, že žalovaný sa stretol so žalobcom a mal záujem dohodnúť sa na urovnaní sporu (rokovania prebiehali ešte aj pred začatím pojednávania, pozn. súdu), nezakladá účasť na takýchto rokovaniach právny dôvod na priznanie nároku žalobcovi v konaní, keďže sama o sebe neznamená uznanie záväzku (v zmysle § 323 Obchodného zákonníka).
49. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
50. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, . g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).