Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: V., nP. bytom Q., právne zastúpený JUDr. Martin Saloka, advokát so sídlom Zvonárska č. 8, Košice, proti žalovanému: J.. Q. Porubec, nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, D., právne zastúpený JUDr. Michal Kováč, advokát so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 42 219 035, o zaplatenie 75.043 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 75.043 eur spolu s príslušenstvom v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26.3.2018 domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 75.043 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú každý v 1 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. K. nad K., zapísaných na LV č. XXXX ako K. parc. č. XXX o výmere XXXX mX zastavané plochy a nádvoria a na nej stojaca stavba - obchod so súp. č. XXXX. Žalobca a žalovaný uzavreli už v r. 2003 a následne dňa 22.12.2008 s účinnosťou dňom 1.1.2009 v pozícii prenajímateľov s COOP Jednota Čadca zmluvu o nájme nebytových priestorov (nájom nehnuteľnosti nájomcovi na podnikateľskú činnosť prevádzkovanie maloobchodu) a nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.606 eur. Nájomné bol nájomca v súlade so zmluvou povinný platiť na bankový účet prenajímateľa vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s., pričom majiteľom bankového účtu prenajímateľov bol žalovaný. Žalobca má dispozičné právo k bankovému účtu, avšak medzi ním a žalovaným bola dohoda, že žalobca nebude robiť dispozičné úkony ako sú výbery peňažných prostriedkov z bankového účtu a žalobca žiaden výber ani dispozíciu s predmetným bankovým účtom vrátane nakladania s finančnými prostriedkami na bankovom účte nikdy neurobil. Žalobca neobdržal od žalovaného žiadne peňažné prostriedky ako výnos z prenájmu prenajatej nehnuteľnosti. V období 9/2017 žalobca zistil, že žalovaný používal výnosy z nájmu, ktorý zaplatil nájomca na prenajímateľmi určený bankový účet výlučne sám, využíva výnosy (prijaté nájomné) výhradne pre svoje osobné účely a nevypláca žalobcovi jeho dohodnutý podiel na nájme ako spoluvlastníkovi. Konaním žalovaného, ktorý ako jediný zo spoločného bankového účtu vyberal a používal výnosy z nájmu nehnuteľnosti na základe nájomných zmlúv, sa tento bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a získal tým neoprávnený majetkový prospech vo výške zodpovedajúcej polovici nájomného. Žalobca požiadal banku o výpisy z bankového účtu, z ktorých je zrejmé, že žalovaný nezaplatil žalobcovi podiel na nájomnom z nájomných zmlúv. Žalovaný osobnými výbermi z pokladne z bankového účtu odčerpal neoprávnene finančné prostriedky predstavujúce 1 z hodnoty výberov, a to v r. 2003 vo výške 4.481 eur, v r. 2004 vo výške 1.825 eur, v r. 2005 vo výške 2.556 eur, v r. 2006 vo výške

10.788 eur, v r. 2007 vo výške 9.665 eur, v r. 2008 vo výške 663 eur, v r. 2009 vo výške 12.465 eur, v r. 2010 vo výške 21.900 eur, v r. 2011 vo výške 10.700 eur, teda celkovo 75.043 eur.

3. Žalovaný svojím podaním zo dňa 21.6.2018 (č.l. 164) žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu bez akéhokoľvek právneho základu. V doplnení zo dňa 11.7.2018 (č.l. 169) uviedol, že z dôvodu tvrdeného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného malo dôjsť v r. 2003 až 2011 tým, že na jeho bankový účet, ku ktorému mal žalobca plné dispozičné oprávnenie, boli poukazované pravidelné platby mesačného nájomného od nájomcu, a to k nájmu nehnuteľnosti v kat. úz. Krásno nad K. spoluvlastnícky patriace tak žalobcovi, ako aj žalovanému, obom v podieloch 1, prijaté nájomné žalobcovi jeho dohodnutý podiel na nájme ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti nevyplácal a žalobca sa mal dozvedieť tieto tvrdenia až v mesiaci september XXXX. Žalovaný uviedol, že v tomto prípade nejde o právny vzťah z bezdôvodného obohatenia ako ho mylne posudzuje žalobca, ale ide o vzťah z podielového spoluvlastníctva podľa . Potom aj nárok spoluvlastníka na náhradu za to, že druhý spoluvlastník poberá úžitky zo spoločnej veci nad rámec svojho podielu, je nárokom z podielového spoluvlastníctva, a teda právnym vzťahov zo spoluvlastníctva. Toto právo, nárok na náhradu, je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote podľa a uvedený nárok nemožno kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia, pretože žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle na tento prípad nedopadá. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku žalobcu. Ďalším dôvodom, pre ktorý je žaloba absolútne nedôvodná, je to, že žalovaný nikdy nebránil žalobcovi poberať výnosy z nájmu, teda nájomného podľa jeho podielu na prenajatých nehnuteľnostiach. Žalobca mal plné dispozičné právo k bankovému účtu, na ktorý bolo nájomné pravidelne mesačne poukazované, a teda žalovaný rozporuje tvrdenia žalobcu o existencii dohody, že žalobca nebude robiť dispozičné úkony vo vzťahu k bankovému účtu, pričom tvrdí, že žiadnu takúto dohodu so žalobcom nikdy nemali. Ak by takáto dohoda existovala, tak počnúc jej platnosťou by žalovaný logicky zrušil dispozičné oprávnenie žalobcovi k účtu. Keďže žalobca mal po celú dobu nájmu dispozičné oprávnenie k predmetnému bankovému účtu žalovaného, tak mu nič nebránilo overiť si prijaté platby nájomného a stav účtu. O tom, že žalobca mu nevyplácal podiel z nájmu, sa nevyhnutne musel dozvedieť v každom jednotlivom mesiaci, nakoľko podľa jeho tvrdenia nedostával podiel na nájomnom. Navyše, žalobca mu nemal čo vyplácať, veď bol disponentom účtu a svoj podiel z nájomného si mohol vybrať sám. Ak sa žalobca snaží tvrdením o dozvedení sa uvedených skutočností až v mesiaci 09/2017 navodiť dojem, že sa o nich skutočne dozvedel až v tomto období, robí tak účelovo preto, že podľa jeho názoru ide o bezdôvodné obohatenie. Je nepochopiteľné, že žalobca sa o svoj podiel na nájomnom nezaujímal od r. 2003 až do r. 2017, pričom nájomnú zmluvu podpisovali obaja spoluvlastníci, teda vedel, že spoločná vec je v nájme a vedel aj o výške a periodicite nájomného a zároveň vedel aj o čísle bankového účtu, kde bolo poukazované nájomné a bol disponentom účtu. Žalovaný popiera, že by mal v žalovanom období používať výnosy z nájmu výlučne sám a výhradne na svoje osobné účely a o nedôvodnosti žaloby svedčí aj skutočnosť, že žalobcom uvádzané sumy sú absolútne nezodpovedajúce sume obdržaného nájomného v jednotlivých rokoch. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Strany sporu v priebehu konania zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z ich vyššie opísaných písomných podaní.

5. Žalobca na doplnenie uviedol, že účet mal slúžiť na platby nájomného a žiadne ďalšie iné transakcie z neho nemali byť vykonávané a urobili jeden účet, s ktorým mohli obidvaja disponovať za celé toto obdobie ako si uplatňujú nárok. S týmto účtom nedisponoval aj z toho dôvodu, že bola medzi nimi ústna dohoda, že sa peniaze naakumulujú a podľa potreby sa používajú na opravu alebo investíciu do nehnuteľností. Konkrétna dohoda, že by on alebo žalovaný jeho vyplácal, nemali, mali obidvaja dispozičné právo s tým, že peniaze tam sú a budú. Plnenia nájomnej zmluvy kontroloval žalovaný a on sa v podstate o tento účet aj staral. Z tohto účtu robil ročne možno dve, tri transakcie, prevažne na platenie koncových daní. Nikdy ho nenapadlo, že by mal kontrolovať žalovaného či z účtu nejaké finančné prostriedky zobral až v r. 2017 zistil, že nie je na účte suma, ktorá mala tam byť, keďže nájomné sa nemenilo. V súčasnosti tento nájom je platený na účet tak, ako doposiaľ, ale on si už svoju časť vyberá mesačne, je to tak už od obdobia r. 2014. V súčasnosti je dohoda taká, že každý si vyberá svoj podiel a to 50 % zo sumy, ktorá je pripísaná na účet, ale je disponentom tohto účtu. Tak, ako mu žalovaný nebránil v dispozícii s účtom, nevyberal on tieto peniaze a taktiež žalovaný nemal právo vyberať čiastku, ktorá mu neprináleží. Tento účet vznikol z jediného dôvodu, a to príjem nájmu. V r. 2011 prišla reč na stav financií

na účte, že je tam minimum a keď sa pýta žalovaného, tak povedal, že sa dohodneme a tým to skončilo. Ohľadom stavu účtu sa rozprávali v roku 2014. Prvýkrát kedy sa dozvedel o tom, že na tom účte je 0 alebo minimum presne určiť dátum nevedel, ale bolo to približne v r. 2009, keď náhodne pozrel výpis z účtu a bola tam minimálny čiastka tak mu žalovaný povedal, že si požičal. Právny zástupca žalobcu doplnil, že je možné tento nárok žalobcu posúdiť aj ako nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená žalovaným úmyselne, pretože žalovaný mal vedomosť o tom, že platby, ktoré prichádzajú na spoločný účet nie sú len jeho a patria len v 1 a má zato, že tento nárok nie je premlčaný. Tým, že žalovaný nakladal alebo disponoval a míňal nájomné a v tej časti, ktorá mu neprináleží ide o úmyselné konanie a premlčacia doba je 10 rokov. Žalobca sa dozvedel o obsahu jednotlivých listín predložených mu bankou v septembri 2017 a sú toho názoru, že nárok nie je premlčaný. Ďalej tvrdil, že dohoda, ktorá bola medzi spoluvlastníkmi uzavretá spočívala v tom, že inkasované nájomné, ktoré malo byť poukazované na ich účet, resp. na účet, ktorého vlastníkom bol žalovaný a iba spoludisponentom bol žalobca, že tá dohoda spočívala v tom, že na tomto účte sa budú kumulovať finančné prostriedky inkasované od jednotlivých nájomcov a následne potom čo sa obidvaja spoluvlastníci v danej veci stretnú, rozhodnú o ich použití. Dohoda medzi nimi spočívala v tom, a tu bola absolútna dôvera medzi žalobcom a žalovaným, že až okamihom, kedy žalobca požiadal banku o výpisy, až týmto okamihom, keď mu boli doručené tie výpisy, až v tomto okamihu sa mohol žalobca dozvedieť a skutočne sa dozvedel o tom, že tam došlo k čerpaniu peňažných prostriedkov, preto návrh premlčaný nie je. Pokiaľ nárok pochádza zo spoluvlastníckeho vzťahu, žalovaný svojou činnosťou a výberom spoločných finančných prostriedkov a ich nepoužitím na spoločný účel, získal neoprávnený majetkový prospech, a preto žiadal žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný na doplnenie udával, že dohoda bola taká, že naakumulované peniaze sa budú používať na opravu a údržbu, investície ostatných nehnuteľností. K spôsobu ako sa nájom z nájomnej zmluvy medzi nimi rozdelí uviedol, že dohoda bola len ústna, že prostriedky, ktoré budú na účte sa použijú len na opravy, údržbu, investície do budov, ktoré mali v spoločnom vlastníctve, iná dohoda o rozdeľovaní nebola. S prostriedkami disponoval on, žalobca o týchto investíciách vedel a na 99 % všetky tieto prostriedky boli investované spoločne na projekty. Doložil prehľad za jednotlivé obdobia kde finančné prostriedky z nájmu boli investované. Žalobca bol po celý čas disponentom tohto účtu. Vždy prebiehali rokovania o týchto investíciách, nikdy nebránil žalobcovi, aby jemu prináležiacu časť nájomného si vybral a žalobca nikdy o vyplatenie podielu ani nežiadal. Na osobné účely nikdy nepoužil nájomné. Nájomné prebieha stále na jeden účet a žalobca si peniaze vyberie. Žalovaný zotrval na námietke premlčania. Pri zmluvnom vzťahu zo spoluvlastníctva je objektívna alebo iba jedna teda trojročná premlčacia lehota. Ak by išlo o namietané bezdôvodné obohatenie tento nárok je tiež nepochybne premlčaný a to v dôsledku márneho uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Ak jej začiatok viažeme na vedomosť objektívnu preukázateľnú žalobcu o stave finančných prostriedkov čo bolo najneskôr v roku 2014, jej márnym uplynutím došlo k premlčaniu celého uplatneného nároku. Žalobca svojou žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2003 až 2011, žalobu podal až dňa 26.3.2018 t.j. nepochybne až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Z toho dôvodu aj bez toho, aby sa súd z dôvodu hospodárnosti konania zaoberal ďalšími výdavkami, mal by bez toho, aby meritórne prejednal vec z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobu ako celom zamietnuť.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2054 pre kat. úz. K. nad K. súd zistil, že K. parc. č. XXX o výmere XXXX mX a stavba - obchod súp. č. XXXX na K. parc. č. XXX je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu každý v 1/2 , titul nadobudnutia kúpna zmluva č. V XXXX/XX.

8. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.6.2005 a jej dodatkov (čl. 6-11) súd zistil, že bola uzavretá medzi prenajímateľom 1/ a 2/ (žalobca a žalovaný) a nájomcom COOP Jednota Čadca, predmetom zmluvy bola stavba súp. č. XXXX na parc. K. XXX a pozemok K. XXX zapísané na LV č. XXXX k. územie K. nad K., bola uzavretá na dobu neurčitú, výška nájomného za predajňu XX.XXX Sk mesačne: Zároveň bolo dohodnuté, že platby nájmu budú realizované na účet prenajímateľa vedenom v HVB Bank Žilina mesačne do 14. dňa v mesiaci. Dodatkom č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov sa zmluvné strany dohodli o výške nájmu na 45 tisíc Sk mesačne.

9. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.12.2008 (čl. 12) uzavretej medzi prenajímateľom 1/ a 2/ (žalobca a žalovaný) a nájomcom COOP Jednota Čadca súd zistil, že predmetom nájmu bola stavba súp. č. 1164 na parc. XXX a pozemok zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. K. nad K., zmluva uzatvorená na

dobu neurčitú od X.X.XXXX, výška nájomného 1.606 eur mesačne, platby nájomného budú realizované na účet prenajímateľa v UniCredit Bank Slovakia, a.s. mesačne do 14. dňa v bežnom mesiaci.

10. Z výpisov z účtu, ktoré predložil žalobca (č.l. 14 - 157) je nesporné, že na účet UniCredit Bank vedený na meno žalovaného sú uvedené transakcie - úhrady platby nájomného v období rokov 2003 až 2012.

XX. D. a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. U. v kat. úz. K. nad K., každý v X a tieto dali do nájmu spoločnosti E. Q. H., ktorá v posudzovanom rozhodnom období (XXXX až XXXX) užívala predmetné nehnuteľnosti. C. medzi stranami sporu nebolo sporné a teda súd považuje za preukázané, že nájomné za nájom predmetných nehnuteľností bol realizovaný bezhotovostnými platbami na účet označený prenajímateľom vedený v L. A. B. a.s. vedený na meno žalovaného.

XX. W. § X37 ods. 1 a X Y. zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

XX. Z plurality subjektov - spoluvlastníkov plynie členenie vzťahov vznikajúcich v rámci spoluvlastníctva na vzťahy vnútorné - vznikajúce medzi samotnými spoluvlastníkmi a vzťahy vonkajšie - založené vzťahom spoluvlastníkov a tretích osôb. D. právny vzťah medzi spoluveriteľmi je rozhodujúci pre posúdenie či veriteľ, ktorý prijal celé plnenie, má povinnosť vydať ostatným spoluveriteľom podiely, ktoré na nich pripadnú alebo sa inak s nimi vyrovnať (rozhodujúca je výška ich podielov).

XX. W. § 5X5 ods. 1 a X Y. zákonníka, či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi. Y. platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.

XX. V tomto ustanovení je upravený vnútorný vzťah medzi spoluveriteľmi pre prípad, že niektorý zo spoluveriteľov prijal celé plnenie alebo prijal nedeliteľné plnenie. M. pomer medzi spoluveriteľmi sa spravuje právnym vzťahom, na základe ktorého vznikla solidarita veriteľov (t.j. na základe spoluvlastníckeho vzťahu). Ak jeden zo spoločných veriteľov prevzal od dlžníka na základe záväzkového právneho vzťahu toto plnenie, má povinnosť vydať ostatným spoluveriteľom podiely, ktoré na nich pripadnú alebo sa inak s nimi vyrovnať.

XX. A. nesporné, že žalovaný prevzal nájomné, načo bol oprávnený, bol daný právny dôvod na prijatie celého nájomného od nájomcu, z čoho vyplýva nesprávny záver žalobcu, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, keďže získal majetkový prospech na jeho úkor, keďže nevyplácal žalobcovi jeho dohodnutý podiel na nájme ako spoluvlastníkovi. D. tvrdil, že bola ústna dohoda, že žalobca nebude robiť dispozičné úkony ako sú výbery peňažných prostriedkov z bankového účtu, žalobca neobdržal od žalovaného žiadne peňažné prostriedky ako výnos z prenájmu prenajatej nehnuteľnosti, žalovaný používal výnosy z nájmu, ktorý zaplatil nájomca na prenajímateľmi určený bankový účet výlučne sám, využíva výnosy (prijaté nájomné) výhradne pre svoje osobné účely a nevypláca žalobcovi jeho dohodnutý podiel na nájme ako spoluvlastníkovi. C. tvrdenia žalobcu žalovaný v priebehu konania poprel, k spôsobu rozdelenia nájmu udával, že peňažné prostriedky plynúce z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti sa na účte naakumulujú a podľa potreby použijú na opravy, údržbu alebo investície do budov, ktoré mali v spoločnom vlastníctve, iná dohoda o rozdeľovaní výnosu z nájmu nebola, žalobca mal po celú dobu plné dispozičné oprávnenie k bankovému účtu, mal právo kedykoľvek zistiť stav tohto účtu. F. v tomto smere (o spôsobe vyrovnania prijatých peňažných prostriedkov plynúcich z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti) medzi spoluvlastníkmi neexistovala. W., že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného musí byť nielen tvrdená, ale aj v konaní nepochybne preukázaná a na preukázanie tejto zákonnej podmienky nebol žalobcom označený žiaden dôkaz. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, to znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V danom prípade však existoval právny dôvod plnenia (zmluva o nájme nehnuteľností). W. názoru súdu nárok žalobcu je nárokom, ktorý má základ v podielovom spoluvlastníctve strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, na ktorý vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie § X37 ods. 1 Y. zákonníka v spojení s § 123 Y. zákonníka.

XX. Z podanej žaloby, ako aj z vykonaných dôkazov vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému na podiel na náhrade za užívanie spoločnej veci inou osobou (podiel na nájomnom) v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré celé nájomné podľa zmluvy o nájme bolo vyplácané na účet žalovaného a nájomné prijal žalovaný na účet zriadený na jeho meno ako spoluvlastník predmetnej spoločnej veci je nárokom, ktorý má základ v podielovom spoluvlastníctve vyplývajúci zo zákona - ustanovenie § X37 ods. 1 Y. zákonníka v spojení s § 123 Y. zákonníka a teda nie je správne kvalifikovať nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia.

XX. T. otázkou, od riešenia ktorej bolo závislé prijatie záveru o premlčaní uplatneného práva bola otázka, odkedy začína plynúť premlčacia doba v prípade, ak čas plnenia nie je dohodnutý (ani inak určený), keďže dohoda vzájomného vyrovnania výnosu z nájmu v danom prípade neexistovala a žalovaný prijal celé plnenie. M. na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal otázkou, či sa žalovaný dovolal premlčania uplatneného nároku účinne.

XX. W. sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ X00 ods. 1 Y. zákonníka).

XX. W. nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Y. zákonníka).

XX. W. § 563 Y. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

XX. W. je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva) možno odvrátiť námietkou. J. o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. D. tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. L. námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. W. dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Y. zákonníka. W. doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. F. premlčacej doby určuje zákon.

XX. D. strany sa nie vždy dohodnú o splatnosti záväzku. Y. splatnosti práva na plnenie má pritom rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata, pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Y. zákonníka) a pre začiatok omeškania dlžníka (§ 517 Y. zákonníka). Už v judikáte R XX/XXXX bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax (rozhodnutie NS SR sp. zn. X E. XX/XXXX, ktoré bolo neskôr publikované v D. stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R XX/XXXX) zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvoláva veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Y. zákonníka). F. je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. W. účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. T. je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.

XX. W. všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. C. dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde t.j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata). N. je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho - tak veriteľ neurobil.

XX. W. ide o vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného, súd zdôrazňuje, že žalobca svoje právo mohol uplatniť na súde už v roku XXXX (približne v r. XXXX, keď náhodne pozrel výpis z účtu a dozvedel sa o tom, že na účte je X alebo minimum), najneskôr XXXX (ohľadom stavu účtu sa rozprávali v roku XXXX) a mohol uplatniť svoj nárok vyplatenie svojho podielu z nájomného za prenájom spoločnej veci voči žalovanému, t.j. deň po dni, kedy boli pripísané peňažné prostriedky na

účet. B. je toho názoru, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvoláva veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Y. zákonníka). F. je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. W. účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. I zo správania strán sporu je nepochybné, že od roku XXXX finančné prostriedky plynúce z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti realizujú v rámci deliteľného plnenia XX:XX a solidarita veriteľov vznikla na základe spoluvlastníckeho vzťahu. M. dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákona na tri roky. K. žalobca uplatňoval svoj nárok za obdobie rokov XXXX až XXXX vo výške spolu XX.XXX eur a podal na súd žalobu XX.X.XXXX, t.j. nepochybne až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby (jej márnym uplynutím ku koncu roku XXXX), preto nárok, ktorý v toto konaní uplatňuje je premlčaný.

XX. Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

XX. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. X E. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. X E., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. D. ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, a preto súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

XX. W. § X62 ods. 2 E., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).