Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-26-2019.pdf
PDF · 169.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: AI - invest s.r.o., so sídlom Cesta k lesu 10482/5, 036 01, Martin, IČO: 46 271 341, právne zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01, Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovaným: v rade 1/ R. T.V., W.. XX.X.XXXX, F. Š.. W. XX, XXX XX, Y., v rade 2/: N. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Š.. W. XX, XXX XX, Y., obidvom právne zastúpeným AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01, Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o zaplatenie 981,42 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 664,70 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 13.6.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má proti žalovaným v rade 1/ a 2/ povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v rozsahu 36 %.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.2.2019, sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 981,42 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 13.6.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca bol vlastníkom bytov č. 1 a 2, pivníc č. 1 a 2, garáže č. 3 a parkovacích miest nachádzajúcich sa v bytovom dome E. na ul. A. Č.. XXXXX/XXX a na parc. č. 837/34 a 837/35, vrátane terasy a záhrady na KN C parc. č. 837,22 a 837/23, ktoré na základe preberacieho protokolu spísaného medzi žalobcom a žalovanými, začali dňom 6.3.2017 užívať žalovaní s tým, že boli dohodnuté a následne zmenené termíny kúpy týchto nehnuteľností žalovanými. Žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti. Žalobca vyhotovil a riadne doručil žalovaným vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu č. 1 za rok 2017, presne za dobu od 7.3.2017 do 31.12.2017, podľa ktorého im vznikol nedoplatok na úhradách za služby poskytované v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti v sume 643,46 €. Napriek tomu, že žalovaní predmetný byt užívali po celú dobu, ktorej sa vyúčtovanie týka, žalovaní nedoplatok za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu č. 1 a jeho príslušenstva do tohto dňa neuhradili. Predmetné vyúčtovanie bolo predmetom ich reklamácie zo dňa 11.6.2018, teda najneskôr v tento deň im bolo aj reálne doručené. Uvedenú reklamáciu žalobca vybavil
a informoval o tom žalovaných listom zo dňa 4.7.2018 a na vyhotovenom a predloženom vyúčtovaní trval. Žalovaní takisto neuhradili ani vyúčtovacie faktúry SSE č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX za dodávku a distribúciu elektrickej energie za obdobie od 7.3.2017 do 4.1.2018 spolu v sume 337,96 € a to ani napriek dodatočnej výzve na ich úhradu. Do dňa podania žaloby žalovaní neuhradili žalobcovi dlžné sumy v zmysle vyššie uvedeného. Žalovaní nezaplatili riadne a včas dôvodne vyúčtované náklady za dodávky energií, služieb a plnení súvisiacich s užívaním bytov a nebytových priestorov za dobu od 7.3.2017 do 31.12.2017. Predmetné vyúčtovanie im bolo doručené najneskôr 11.6.2018 spolu s faktúrami SSE č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Úhradu mali žalovaní vykonať najneskôr 12.6.2018. Odo dňa 13.6.2018 sa preto žalovaní dostali do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku a preto sa žalobca v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania.
3. K žalobe žalobca potom pripojil vyúčtovanie nákladov za rok 2017, adresované žalovaným v rade 1/ a 2/, nedatovanú výzvu na zaplatenie faktúr za elektrickú energiu, kópiu poštového podacieho hárku, neúplné kópie faktúr za úhradu elektrickej energie, reklamáciu žalovaných zo dňa 11.6.2018 voči vyúčtovaniu, odpoveď žalobcu zo dňa 4.7.2018 na reklamáciu žalovaných, opätovnú výzvu k úhrade nedoplatku a listinné dôkazy preukazujúce odoslanie týchto výziev žalovaným v rade 1/ a 2/.
4. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prvýkrát v odpore voči platobnému rozkazu, ktorým súd najskôr o žalobe rozhodol. V odpore dôvodnosť žaloby namietali. Uviedli, že podľa žalobcu mali začať užívať byt č. 1, byt. č. 2 a garáž podľa preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017, čo však nie je pravda. V preberacom protokole je uvedené, že im bol odovzdaný len jeden kľúč od bytu č. 2. Ostatných 5, či 6 kľúčov mal konateľ žalobcu, ktorý užíval byty. Komu poskytol kľúče a kto do bytu chodil, to žalovaní nevedia. Jeden kus kľúča im odovzdal len preto, lebo o spomínané nehnuteľnosti mali záujem, aby do nich mohli vojsť s majstrom na premeranie pripravovaného nábytku. Dňa 24.4.2017 odovzdal žalobca byt č. 2 firme Fima Global, neskôr LJP s.r.o. a byt č. 1 odovzdal spolu s kľúčmi firme LJP, s.r.o. až 11.12.2017. Preto žalovaní nerozumejú, ako si žalobca môže nárokovať energie a ďalšie platby súvisiace s bytom, keď v ňom žalovaní nebývali, neužívali ho, ani nevlastnili k nemu kľúče. Nemajú tušenie, či poskytol kľúče tretím osobám, alebo ich mal len on sám. Namietali tiež platbu elektrickej energie za celý rok 2017, pretože o kúpe bytov začali s konateľom žalobcu jednať až koncom februára 2017. Ďalšia priložená faktúra je za obdobie od 1.1.2018 do 4.1.2018, avšak 4.1.2018 už podpísala s elektrárňami zmluvu firma LJP, s.r.o.. Nie je možné, aby za 4 dni bola spotrebovaná elektrická energia za 33,66 €. Žalovaní uviedli, že od konateľa žalobcu žiadali faktúru od elektrární za obdobie od 11.12.2017 do 4.1.2018, teda za obdobie, keď bola podpísaná zmluva na byt č. 1 a prebratá firmou LJP, s.r.o.. Konateľ žalobcu tak však neurobil a nárokuje si platby, hoci žalovaní v byte nebývali, nevlastnili ho, neužívali ho. Súčasne žalovaní žiadali, aby súd vyzval žalobcu na predloženie preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017 a 11.12.2017.
5. K odporu žalovaní pripojili preberací protokol k bytu č. 1 a 2, pivnice č. 1 a 2, garáže č. 3 ako aj parkovacieho státia, terasy a pozemku zo dňa 6.3.2017.
6. Žalobca podal k odporu repliku zo dňa 7.5.2019, z ktorej vyplynulo, že na žalobe zotrváva. V replike žalobca uviedol, že trvá na skutočnostiach tvrdených v žalobe. Ďalej uviedol, že žalovaní dňa 6.3.2017 prevzali do užívania byt č. 1 (ako aj susedný byt č. 2) a ich príslušenstvo s tým, že sa v tomto preberacom protokole okrem iného riadne uvádzajú hodnoty meračov elektromeru, TUV (teplej úžitkovej vody), ÚK (ústredného kúrenia) a vody týkajúce sa bytu č. 1. Pokiaľ žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu poukazujú na preberací protokol zo dňa 11.12.2017, tak žalobca uvádza:
- hodnoty týchto meračov v preberacom protokole zo dňa 6.3.2017 a 11.12.2017 sú totožné,
- hodnoty týchto meračov v oboch protokoloch sú totožné z dôvodu, že byt č. 1 začali žalovaní užívať dňa 6.3.2017 v súlade s preberacím protokolom z toho istého dňa a až následne sa rozhodli, že tento byt kúpi obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., Martin, ktorej jediným konateľom a spoločníkom je od 20.5.2017 žalovaný v rade 1/. Byt však až do jeho kúpy touto obchodnou spoločnosťou užívali a aj v súčasnosti užívajú žalovaní a ich rodinní príslušníci,
- vzhľadom k tomu, že tento byt užívali v skutočnosti žalovaní od 6.3.2017, žalobca vykonal vyúčtovanie spotreby vody, teplej úžitkovej vody, tepla a elektrickej energie na ťarchu žalovaných, svedčí o tom aj list žalobcu zo dňa 7.12.2017. Obchodná spoločnosť LJP s.r.o. sa vlastníkom bytu č. 1 stala až v priebehu roka 2018 a aj z tohto dôvodu je vyúčtovanie na ťarchu žalovaných dôvodné, pretože žalovaní byt č. 1 v roku 2017 reálne užívali,
- preberací protokol zo dňa 11.12.217 vyhotovil žalobca na žiadosť žalovaných a v žiadnom prípade nenahrádzal a nenahrádza preberací protokol zo dňa 6.3.2017.
7. O riadnom užívaní bytu č. 1 žalovanými svedčia aj ďalšie skutočnosti. Na žiadosť žalovaných bola vykonaná realizácia stavebného otvoru medzi bytmi č. 1 a 2, ktoré boli obidva od 6.3.2017 v užívaní žalovaných (viď bod č. 3 preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017). Dňa 10.3.2017 bola dokončená realizácia tohto stavebného otvoru a od tohto dňa sú obidva byty reálne užívané žalovanými a im blízkymi osobami. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj sami žalovaní, napr. v liste adresovanom žalobcovi dňa 9.2.2018, výpoveďami žalovaného v rade 1/ pred orgánmi činnými v trestnom konaní o trestných oznámeniach, ktoré podali žalovaní na žalobcu, resp. jeho konateľa a uvádzajú ich aj v iných podaniach, listoch výpovediach. Za účelom preukázania týchto tvrdení predložil žalobca súdu list žalovaných adresovaný žalobcovi zo dňa 9.2.2018 a žalobca žiadal, aby súd vyžiadal z Okresného riaditeľstva PZ SR vyšetrovací spis ČVS: ORP-554/2-VYS-MT-2018, kde sa nachádzajú výpovede žalovaných potvrdzujúce vyjadrenie žalobcu. V predmetnom spise žalovaný v rade 1/ poukazoval na to, že byt č. 1 je ich bytom, považuje ho za svoj, užíva ho so svojou manželkou a deťmi, dokonca sa tam mal zdržiavať údajný podnájomník, navštevovať ich jeho svokra …. a to všetko v priebehu roka 2017. Sám žalovaný vo svojich výpovediach pred orgánmi činnými v trestnom konaní o ním (a jeho manželkou) podanom trestnom oznámení tieto skutočnosti uvádzal. Žalobca nepopieral, že v preberacom protokole zo dňa 6.3.2017 nie je uvedené odovzdanie kľúča od bytu č. 1. Tento preberací protokol (ako aj iné) spisovala svedkyňa, ktorú navrhol žalobca vypočuť a jej prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť. K odovzdaniu kľúčov od bytu č. 1 došlo reálne po realizácii stavebného otvoru medzi bytmi č. 1 a 2. Do preberacieho protokolu táto skutočnosť nebola uvedená, pretože dňa 10.3.2017 nebol vyhotovovaný osobitný preberací protokol. Žalovaní vtedy uviedli, že ho nepriniesli, pretože sa sťahovali a niekde ho založili. Žalobca zdôraznil už uvedenú skutočnosť, že aj keď bol vystavený preberací protokol zo dňa 11.12.2017, tento nenahrádzal preberací protokol zo dňa 6.3.2017 a predovšetkým hodnoty meračov sú v oboch totožné, teda vždy žalobca vychádzal z obojstranne nesporného počiatočného stavu zo dňa 6.3.2017. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Svedčia to tom aj list zo dňa 4.12.2017 a dohoda zo dňa 7.12.2017. Obe sa nachádzali aj v už spomenutom vyšetrovacom spise, ktorý žalobca žiadal pripojiť.
8. Dňa 28.12.2017 zaslala žalovaná v rade 2/ žalobcovi e-mail, ktorého prílohou boli odfotené merače bytu č. 1, tieto sú identické ako koncové hodnoty vo vyúčtovaní za rok 2017 a počiatočné hodnoty za rok 2018. Ako dôkaz predložil žalobca predmetný e-mail aj s prílohami a vyúčtovanie za rok 2018. Vyúčtovanie za obdobie správy bytu č. 1 za dobu od 1.1.2018 do 28.2.2018 bolo po dodatočnej výzve uhradené dňa 18.12.2018. Teda počiatočný stav v roku 2018 nebol spochybnený a tento je v súlade s konečným stavom meračov za rok 2017. Jedinou položkou, ktorá sa uvádzala v odlišných merných jednotkách, je údaj o spotrebe tepla (ÚK). Počiatočný stav bol 3,073 GJ a konečný stav 8,854 GJ, teda rozdiel predstavuje 5,781 GJ a to sa rovná pri prepočte 1605,8335 kWh - jednotky uvádzané vo vyúčtovaní. Vzorec na prepočet týchto merných jednotiek je dostupný na internete.
9. Žalobca na preukázanie skutočnosti, že žalovaní užívali obidva byty, teda aj sporný byt. č. 1, navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním faktúr, dodacích a montážnych listov od dodávateľa K. S. - IGFA, Murgašova 7, Martin, ktorý v oboch bytoch realizoval dodanie a montáž deliacich priečok vstavaného nábytku, skríň, kuchynskej linky s montážou spotrebičov ako aj od firmy KOKI žalúzie s.r.o., so sídlom v Martine, ktorá žalovaným do bytov dodávala vonkajšiu a vnútornú tieniacu techniku. Žiadal tiež, aby žalovaní preukázali, na účet koho boli tieto práce realizované kvôli spotrebe elektrickej energie. Súčasne žalobca pripojil aj zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov z 23.6.2017, kde bola ako za zapisovateľku zvolená žalovaná v rade 2/ a vlastníka bytu č. 2 zastupoval žalovaný v rade 1/ a žiadal za účelom overenia vlastníckych vzťahov vyžiadať z Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru spisy č. V 3/2018 a V 2544/2017.
10. K tomuto podaniu žalobca potom pripojil preberací protokol bytu č. 1, spísaný obchodnou spoločnosťou LJP, s.r.o., so sídlom v Martine, Záturčianska 11197/17 dňa 11.12.2017, vyúčtovanie nákladov za rok 2017 a za rok 2018 pre byt. č. 1, list žalovaných z 9.2.2018, fotografie stavu vodomeru a plynomeru v spornom byte, zaslané priamo žalovaným, zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 23.6.2017, súhlasné stanovisko vlastníkov bytov v dome pre vlastníkov bytu č. 2 zo dňa 23.6.2017, oznámenie o bytovej schôdzi dňa 23.6.2017 a výpis z obchodného registra pre obchodnú spoločnosť LJP, s.r.o., so sídlom v Martine.
11. Žalovaní potom reagovali duplikou z 22.7.2019, kde poukázali, že preberací protokol zo dňa 6.3.2017 ich nezaväzuje k plateniu úhrad a nešlo o žiadny právny úkon, z ktorého by takáto povinnosť pre žalovaných vyplývala. V decembri 2017 bola nehnuteľnosť, byt č. 1, odovzdaná inému subjektu, z čoho vyplýva, že preberací protokol zo dňa 6.3.2017 by mal byť zrušený. Následne bol byt prevedený na obchodnú spoločnosť LJP, s.r.o., so sídlom v Martine, teda žalovaní nie sú pasívne legitimovaní v spore. Poukázali na skutočnosť, že tým, že žalobca uviedol, že medzi bytom č. 1 a bytom č. 2 realizoval prieraz, sám žalobca potvrdil, že byt č. 1 užíval. Naviac obidva byty predal nie žalovaným, ale inému subjektu, právnickej osobe, teda firme LJP, s.r.o., so sídlom v Martine. Naviac žalobca žalovaným v rade 1/ a 2/ na ich výzvu nikdy nedoložil všetky potrebné dokumenty k vytvoreniu stavebného prierazu medzi bytom č. 1 a 2. Žalovaní popreli aj tvrdenie žalobcu, že po vytvorení prierazu medzi obidvoma bytmi sa do bytov presťahovali. Naopak, žalovaní tvrdili, že bývali v byte v mieste svojho trvalého pobytu. Žiadali, aby žalobca predložil všetky protokoly, ktoré boli kedy spísané k obidvom bytom a poukázali na skutočnosť, že v protokole zo dňa 6.3.2017, ktorý má k dispozícii žalobca, sú pri počte kľúčov popisované jeho rukou rôzne dátumy a poznámky, ktoré sa nenachádzajú vo vyhotovení protokolu z toho istého dňa, ktorý majú k dispozícii žalovaní. Žalovaní naviac uviedli, že firmu IGFA vlastní ich rodinný známy, ktorý sa v nehnuteľnostiach bol pozrieť niekedy v marci 2017 len s tým, aby žalovaným poradil, čo by a ako by sa mohlo v bytoch realizovať. Od K. S. žalovaní nemajú k dispozícii žiadne faktúry. Priečky, vstavané skrine boli realizované v byte č. 2, ktorý vlastní spoločnosť LJP, s.r.o., kde žalovaný v rade 1/ je konateľom. Spotrebiče do bytov sa kupovali v jeseni 2017 a pokiaľ šlo o elektrinu, ktorá sa spotrebovávala v byte č. 1, bola ťahaná z bytu č. 2 vo vlastníctve spoločnosti LJP, s.r.o.. Firma KOKI žalovaným nikdy tieniacu techniku nedodávala. Žalovaní majú faktúry na dodávku vonkajšej aj vnútornej tieniacej techniky, avšak tie boli dodané niekedy v 11. mesiaci 2017. Na schôdzi vlastníkov bytov v júni 2017 bola firma LJP, s.r.o. prizvaná samotným žalobcom a manželka konateľa tejto firmy sprevádzala manžela ako doprovod a bola požiadaná, aby spisovala zápisnicu z priebehu schôdze. Pokiaľ žalovaní zasielali fotografie meračov dňa 28.12.2017, tak bolo to v súvislosti s tým, že 11.12.2017 bol byt. č. 1 odovzdaný firme LJP, s.r.o. a následne sa spisovala zmluva o prevode vlastníctva k nemu. Dňa 18.11.2017 bol žalobca v byte č. 1, kde montoval osvetlenie. Aj to je dôkazom, že tento by sa začal užívať až koncom roka 2017.
12. K tomuto podaniu žalovaní pripojili návrh na vklad zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 01/2017, zaslaný Okresnému úradu Martin, rovnako návrh na vklad zmluvy o prevode vlastníctva č. bytu 2, preberací protokol k obidvom bytom zo dňa 6.3.2017, preberací protokol k bytu č. 1 s firmou LJP, s.r.o. zo dňa 11.12.2017, preberací protokol k bytu č. 2 s firmou Global, s.r.o. zo dňa 24.4.2017, upovedomenie o vznesení obvinenia konateľovi žalobcu.
13. Žalujúca strana v priebehu celého konania v podstate zotrvala na tvrdeniach, že žalovaní v rade 1/ a 2/ mali možnosť od marca do decembra 2017 užívať sporný byt č. 1 v predmetom bytovom dome a aj ho užívali. Žalovaní toto užívanie popreli. Pripustili užívanie koncom roka 2017 a to na prelome novembra a začiatku decembra 2017. Strany sporu navrhli ešte vykonať dokazovanie výsluchom strán, svedkov M. Š., Ž., Q., K.. Y. L. E. Y.. Y. Š. a vzhľadom na skutočnosť, že súd posúdil spor z právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, rozhodol o vypočutí ďalších svedkov a to C. U., T. G.V. E. K. S..
14. Konateľ žalobcu pri svojom výsluchu uviedol, že obchodná spoločnosť žalobcu realizovala výstavbu bytového domu E., kde sa začali rozpredávať byty a vo februári 2017 bol kontaktovaný žalovanými, ktorí mali záujem najskôr o kúpu bytu č. 2 a následne aj o kúpu bytu č. 1, ktoré susedili a bolo možné obidva byty prepojiť. Následne sa uskutočňovali ohliadky bytov a potom, čo sa žalobca s manželmi T. dohodol, že T. byty odkúpia, bol podpísaný protokol dňa 6.3.2017 o odovzdaní bytu č. 1 a 2 do ich užívania. Žalujúca strana umožnila T. užívanie bytov aj bez zmluvy, nakoľko v protokole boli uvedené lehoty, v ktorých mali T. obidva byty odkúpiť do vlastníctva. Firma žalobcu potom realizovala prostredníctvom svojich subdodávateľov stavebný otvor, ktorým sa priestorovo prepojili obidva byty. Konateľ žalobcu uviedol, že T. sa začali 10.3.2017 sťahovať do bytu č. 2, kde zariadili dve detské izby a z miestnosti, ktorá mala pôvodne byť kuchyňou, zriadili kumbál a v priebehu roku 2017 začali realizovať aj zariaďovanie bytu č. 1, kde chceli mať zariadenú kuchyňu, obývaciu izbu, pracovňu a spálňu.
15. Konateľ žalobcu K. V. ďalej uviedol, že firma p. S. dodávala žalovaným nábytok na mieru a kuchynskú linku a ďalšia firma im realizovala exteriérové žalúzie, teda vonkajšie žalúzie v byte. Žalovaní sa síce podľa protokolu zo dňa 6.3.2017 zaviazali, že budú byty odkupovať, avšak v tam uvedených lehotách nijako nepokročili a preto okolo 4.12.2017 ich vyzval k tomu, aby sa vyjadrili, čo a ako chcú s danými
bytmi naložiť. Žalovaní následne prejavili záujem o to, aby byt č. 1 bol kúpený na firmu žalovaného v rade 1/ a preto s touto firmou bol následne spísaný protokol zo dňa 11.12.2017 viažuci sa k bytu. Obsahovo však aj v protokole zo dňa 11.12.2017 vychádzalo sa z obsahu protokolu zo dňa 6.3.2017, keďže nakoniec kupujúcim sa mala stať táto firma. On v čase spísania protokolu zo dňa 11.12.2017 sa nachádzal v byte č. 1, šlo o kompletný, zariadený a obývaný byt, ktorý mal kuchyňu, obývaciu izbu, pracovňu, jednoducho bol zabývaný. Žalovaní reálne k tomuto dňu byt. č 1 aj byt č. 2 určite užívali. On sám do bytu č. 1 okrem prác na stavebnom otvore medzi obidvomi bytmi žiadnu inú osobu nepustil a pokiaľ si ponechal kľúče od oboch bytov, bolo to z toho dôvodu, že žalujúca firma bola vlastníkom týchto bytov, preto nevidel dôvod odovzdávať od bytu č. 1 viac kľúčov a následne žalovaní mali aj kľúče od bytu č. 2, ktorý už vlastnila firma žalovaného v rade 1/.
16. Žalobca na dôkaz skutočnosti, že práce na búracom otvore prebehli ešte v marci 2017, pripojil do spisu faktúru od obchodnej spoločnosti Unicolor, s.r.o. č. XXXXXXX vystavenú 13.3.2017 a tvrdil, že de facto táto faktúra bola vystavená za práce na búracom otvore medzi obomi bytmi, avšak obsah faktúry svedčí, že bola vystavená za hydroizolačný náter. Jej obsah teda súd nepresvedčil o čase vytvorenia otvoru medzi bytmi. Žalobca ešte uviedol, že sa ústne so žalovanými dohodol a to pri odovzdaní oboch bytov, že keď bude užívanie ukončené a budú predávané byty, tak si ku koncu roku 2017 strany urobia vyúčtovanie a žalovaní zaplatia za energie, ktoré do bytov odoberali.
17. Žalovaný v rade 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom marca 2017 síce spísali so žalobcom preberací protokol na byt č. 1 a 2, ktoré mali záujem kúpiť ako manželia, avšak nakoniec byty postupne odkúpila firma, v ktorej je žalovaný v rade 1/ konateľom. Poprel, že by sa do bytov nasťahovali už v marci, pretože podľa jeho spomienok niekedy v marci až apríli 2017 sa robili medzi bytom č. 1 a 2 búracie práce za účelom výroby stavebného otvoru. Byt č. 2 mal potom slúžiť ako sídlo spoločnosti LJP, s.r.o.. Šlo dvojizbový byt a byt č. 1 bol trojizbový byt. Byt č. 2 potom bol kúpený firmou LJP, s.r.o. a dňa 24.4.2017 k nemu táto firma LJP, s.r.o. podpísala preberací protokol. Firma ho však nezačala užívať hneď, ale v období od 1.7.2017 asi do 14.12.2017 bol prenajatý inej osobe. Asi v polovici roka 2017 v byte č. 1, ktorý ale dovtedy neužívali, začali zameriavať veci, ktoré mali slúžiť zariadeniu bytu, teda zameriavali sa vstavané skrine, kuchynská linka a pod.. Tie boli ale dodané koncom roku 2017, kedy sa koncom roku 2017 manželia do bytu aj nasťahovali a začali ho užívať pred vianočnými sviatkami. Vzťahy medzi stranami sporu sa zhoršili v decembri 2017, keď mali byť žalovaní konateľom žalobcu vydieraní. Vtedy sa aj konateľa pýtali, či náhodou netreba za byty niečo uhradiť. Nemysleli tým ani tak nájom, alebo energie, ale skôr nejaké poplatky za odpratávanie snehu a pod.. Žalovaný v rade 1/ poprel, že by sa bol so žalobcom dohodol na platbe za energie odoberané do bytu č. 1. Tvrdil, že sa na takýchto platbách ani nedohodli a ani spolu neriešili.
18. Žalovaný v rade 1/ nevedel spoľahlivo a presvedčivo pre súd vysvetliť, prečo ohľadne užívania bytu uviedol v oznámení o skutočnostiach, nasvedčujúcich, že došlo k spáchaniu trestných činov zo dňa 2.7.2018, ktoré bolo zaslané Okresnej prokuratúre Martin a je pripojené na č.l. 2 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-554/2-VYS-MT-2018, iné skutočnosti. V tomto trestnom oznámení totiž obaja žalovaní uviedli, že sa s konateľom žalobcu K. V. dohodli, že do konca roku 2017 kúpia aj druhý byt v bytovom dome a to byt č. 1, kde im dovolil konateľ žalobcu bývať s tým, že všetky náklady spojené s energiami, ktoré mu mesačne chceli uhrádzať, odmietol s tým, že sa vyrovná podľa koncoročného vyúčtovania podľa predpísaných zálohových platieb tak, ako je určené pre tento byt. Tiež uviedol, že keď spoločnosť LJP, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k bytu č. 2, boli už obidva tieto byty stavebne prepojené a nebolo možné užívať jeden byt bez druhého. Na pojednávaní k tejto časti trestného oznámenia z vyššie uvádzaného vyšetrovacieho spisu žalovaný v rade 1/ tvrdil, že mali v garáži nakúpené veci, ktoré chceli do bytu nasťahovať a do bytu č. 1 chodievali len s vedomím konateľa žalobcu.
19. Žalovaný v rade 1/ nevedel ani presvedčivo na pojednávaní vysvetliť rozpor so svojou výpoveďou, ktorú urobil 5.10.2018 v pozícii svedka poškodeného vo vyššie uvádzanom trestnom spise - vid č.l. 14 - 17 vyšetrovacieho spisu, kde žalovaný v rade 1/ uviedol, že konateľa žalobcu v priebehu celého roka v súvislosti s bytom č. 1 žiadali, či nie sú mu niečo dlžní a on im povedal, že je všetko v poriadku. V takom prípade má nárok (žalobca) len na energie. Naviac pred vyšetrovateľom uviedol, že trvalo trištvrte roka, než T. ako susedia začali komunikovať s ďalším susedmi, nakoľko konateľ žalobcu medzi obyvateľmi bytovky robil intrigy. Po prebratí bytov dňa 6.3.2017 sa diali čudné veci a ľudia od nich (rozumej T.) bočili. Naviac žalovaný v rade 1/ uviedol, že má vedomosť, že za trištvrte roka konateľ žalobcu nikdy nebol v bytovke vo večerných hodinách.
20. Tieto vedomosti o situácii v bytovom dome, ktoré konštatoval žalovaný v rade 1/ pred vyšetrovateľom, sa snažil na pojednávaní v občiansko - právnom konaní vysvetliť tým, že do bytového domu chodieval najmä preto, že zariaďoval garáž, keďže v tom období bývali 200 m od bytového domu a mal prehľad, či tam konateľ žalobcu chodí, alebo nie. Na pojednávaní žalovaný v rade 1/ tvrdil, že pokiaľ sa dotazoval K. V., či nemajú nejaké podlžnosti za byt č. 1, mal tým na mysli, či nedlhujú nejaké poplatky za odpratávanie snehu, alebo nevznikli nejaké náklady na osvetlenie spoločných priestorov.
21. Žalovaná v rade 2/ vo svojej výpovedi rovnako tvrdila, že síce 6.3.2017 spísali preberací protokol k bytu č. 1, avšak tento reálne nezačali užívať napriek tomu, že dňa 24.4.2017 byt č. 2 prevzala spoločnosť LJP, s.r.o., teda obchodná spoločnosť jej manžela. Jej sa netýkala otázka, čo sa dialo v byte č. 1. S manželom sa tam chodili len pozrieť, čo sa tam deje, ale byt v užívaní nebol. V byte č. 2 mali nájomníka, ale ten odišiel ešte niekedy v novembri 2017. Potom sa manželia nasťahovali do bytu č. 2 a následne po spísaní preberacieho protokolu medzi firmou LJP, s.r.o. a žalujúcou firmou 11.12.2017 sa manželia do bytu č. 1 nasťahovali. Keďže nábytok, ktorý mal byť vyrobený do bytu č. 1, bol už zameraný, promptne sa začal vyrábať až po 11.12.2017.
22. V tejto časti sa žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní odchyľovala od výpovede, ktorú urobila v procesnej pozícii svedka poškodeného pred vyšetrovateľom vo vyššie uvádzanom vyšetrovacom spise dňa 11.10.2018, keď uviedla, že dňa 6.12.2017 už manželia T. bývali s obomi deťmi v oboch vzájomne prepojených bytoch a preto v trestnom konaní proti konateľovi žalobcu uviedla, že jeho výzvy k tomu, že mu majú zaplatiť ďalšiu sumu peňazí, inak im byt neprepíše a majú sa z neho okamžite vysťahovať (rozumej z bytu č. 1), chápala ako vydieranie. Žalovaná v rade 2/ nevedela ani presvedčivo vysvetliť, prečo v sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa ČVS: ORP-554/2-VYS-MT-2018 zo dňa 21.1.2019, ktorým zastavil trestné stíhanie voči konateľovi žalobcu a vo veci podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom (išlo o konanie konateľa Igora V. od 6.12.2017), žalovaná uviedla, že v tomto období byt, v ktorom predtým bývali, predali a v byte č. 1 a 2 sa zabývali a nemali kam z nich ísť. Bývali v byte č. 1, pretože sám žalobca im túto možnosť ponúkol a keď už vedel, že sa v byte zabývali a s tromi maloletými deťmi nemajú kam ísť a majú finančné prostriedky na kúpu bytu č. 1, začal ich vydierať. V sťažnosti ďalej tvrdila, že s K. V. sa stretávali dovtedy takmer denne a dohadovali podmienky kúpy bytov. Z jej sťažnosti potom vyplynulo, že do 6.12.2017, keď začalo pre nich neprijateľné konanie K. V., pre ktorého podali na neho trestné oznámenie, mali už byt zariadený, nemohli vytrhnúť zo steny kuchynskú linku a prejsť s tromi maloletými deťmi do dvojizbového bytu bez kuchyne. Naviac v sťažnosti uviedli, že s K. V. sa v bytovom dome E. stretávali takmer denne. Stretávali sa aj na susediacich záhradách a takmer každý mesiac, ak nie každý týždeň, sa pýtali K. V., či netreba uhrádzať mesačné zálohové platby za byt č. 1 podľa predpisu energie. On im vždy uviedol, že všetko uhradia na konci roka pri kúpe bytu a pri vyúčtovaní.
23. Žalovaná v rade 2/ napriek jej tvrdeniam pred vyšetrovateľom na pojednávaní v občiansko - právnom konaní vo svojej výpovedi uviedla, až po podpise preberacieho protokolu v marci 2017 sa zdržiavala väčšinou s deťmi v byte u jej matky, alebo na chate v J.. Dokonca jeden mesiac v roku 2017 trávila v Spojených štátoch amerických a to od konca mája do 16.6.. Poprela, že by v byte č. 1 robil niečo pre ich rodinu p. S. a poprela, že by firma IGFA, alebo firma KOKI v bytoch niečo montovala.
24. Súd okrem výsluchu strán vypočul aj viacero svedkov, prečítal listiny stranami sporu pripojené do súdneho spisu a podstatný obsah vyšetrovacích spisov ČVS: ORP-554/2-VYS-MT-2018 ako aj ČVS: ORP-652/2-VYS-BB-2018, oboznámil sa so spismi V 3/2018 a V 2544/2017 Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru, ale aj s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/11/2020.
25. Vypočutí svedkovia Y. Š., T. G. E. Y. Q. vo svojich výpovediach nevedeli uviesť, kedy žalovaní v rade 1/ a /2 začali užívať byt č. 1 v bytovom dome E..
26. Svedok C. U. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v lete a v zime roku 2017 mal prenajatý od žalovaných byt č. 2 v bytovom dome E., pričom nevedel o tom, že by byt bol stavebným otvorom prepojený s bytom č. 1. Až koncom roku 2017 si vypočul rozhovor medzi konateľom žalobcu a žalovanými. Nevedel povedať, či v druhom polroku roku 2017 zachytil nejaký pohyb, ktorý by svedčil o užívaní bytu č. 1.
27. Bol to práve svedok C. U., ktorý bol vypočutý aj vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Martine vo veci ČVS: ORP-554/2-VYS- MT-2018, kde uviedol, že asi polroka býval v byte č. 2 v bytovom dome E. U. Y. W. A., pričom sa odsťahoval z bytu asi v januári 2018. So žalovanými nemal žiadny problém. Oni bývali už vo vedľajšom trojizbovom byte. Medzi bytmi bol vytvorený prieraz, teda byty boli už prepojené a začiatkom decembra bol svedkom konfliktu medzi žalovanými a konateľom žalobcu (č.l. 84 vyššie uvádzaného vyšetrovacieho spisu).
28. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:
29. Začiatkom marca 2017 došlo k dohode medzi obomi žalovanými a žalobcom, vtedy vlastníkom bytu č. 1 a 2, pivnice č. 1 a 2, garáže č. 3 a parkovacieho státia, ako aj terasy a pozemku na parc. č. 837/34, 837/35, 837/22, 837/23 v Martine v kat. úz. A. ohľadne toho, že žalovaní v rade 1/ a 2/ odkúpila od žalobcu byty č. 1 a 2 a ich príslušenstvo spolu s pozemkami, o čom svedčí preberací protokol zo dňa 6.3.2017, ktorý strany sporu podpísali. V tomto preberacom protokole sa nachádza opis bytu č. 1 a vyplýva z neho, že v zmysle dohody o podpísaní budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1 a č. 2, garáže č. 3, parkovacieho státia na parc. č. 837/34 a 837/35, terasy na parc. č. 837/22, záhrady na parc. č. 837/23, predávajúci (žalobca) odovzdáva kupujúcim (žalovaným v rade 1/ a 2/) byt č. 1 spolu s garážou č. 3, priľahlým pozemkom a tiež byt č. 2. Na základe požiadavky kupujúcich (šlo zrejme o budúcich kupujúcich) bude v byte č. 1 č. 2 realizovaný stavebný otvor, potrebný pre prepojenie týchto dvoch bytových jednotiek za cenu 1.500 € bez DPH, ktoré uhradia budúci kupujúci pred začiatkom prác. Kupujúci sa pritom podpisom preberacieho protokolu bez výhrad zaväzujú pristúpiť k podpisu prevodovej zmluvy č. 01/2017 a č. 02/2017 k obidvom bytom, najneskôr do 1.4.2017 a to zmluvy k bytu č. 2 a do 30.6.2017 k bytu č. 1. Kupujúci sa pritom zaväzujú sprístupniť byt (byty) z dôvodu odstraňovania prípadných závad a nedorobkov spísaných v tomto protokole predávajúcemu, resp. ním povereným tretím stranám. Kupujúci sa naviac zaviazali, že v prípade akýchkoľvek zmien, prerábok, montážnych prác v byte č. 1, alebo v byte č. 2, preberajú a nesú na sebe všetky prípadné škody spôsobené na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v bytovom dome E., ako aj v bytoch č. 1 a č. 2. Taktiež sú povinní počas prerábok a zmien v byte dodržiavať čistotu a poriadok v spoločných častiach a priestoroch bytového domu E..
30. Podľa preberacieho protokolu tak, ako bol spísaný 6.3.2017, bol odovzdaný jeden kľúč od bytu č. 2, jeden kľúč od vstupu do objektu bytového domu, jeden kľúč od pivnice č. 2, diaľkové ovládanie od vstupnej brány v počte jeden kus a bol zachytený stav meračov (viď obsah protokolu z č.l. 84 - 88).
31. Tento protokol o odovzdaní bytu č. 1 a č. 2, podpísaný 6.3.2017, bol doplnený, o čom svedčí rukou písaný zápis do protokolu (č.l. 203 - 205).
32. Vo vyhotovení protokolu o prevzatí bytu č. 1 a 2, ktorý je datovaný dňom 6.3.2017, ale je pripojený na č.l. 203 - 205, je rukou dopísaný záznam ohľadne kľúčov od jednotlivých častí bytov č. 1 a 2 s tým, že z protokolu vyplýva, že k bytu č. 1 boli odovzdané 3 kľúče od bytu dňa 25.4.2017 a dva kusy kľúčov od schránky v ten istý deň a dva kusy kľúčov od pivnice dňa 25.4.2017. Rovnako boli v ten deň 25.4.2017 odovzdané ďalšie dva kusy kľúčov od garáže č. 3 a kľúč od pivnice č. 1 viažucej sa k bytu č. 1 jeden kus bol odovzdaný 13.3.2014.
33. Tento rukou písaný záznam osvetlila vo svojej výpovedi svedkyňa M. Š., ktorá vypomáhala v roku 2017 v čase odovzdávania bytov žalovaných konateľovi žalobcu. Svedkyňa vyhotovovala protokol, ktorý bol spísaný k odovzdaniu bytov č. 1 a 2 a súčasne aj dopisovala záznamy (do protokolu zo dňa 6.3.2017) zo dňa 13.3.2017 a 25.4.2017. Svedkyňa uviedla, že kľúče od bytu č. 1, od schránky k tomuto bytu boli odovzdané neskôr, o čom svedčia dátumy z 13.3.2017 a 25.4.2017. Záznamy na protokole sú dopisované jej rukou. Ona to dopísala, pričom kľúče odovzdával pán V. a ona len tieto záznamy vyhotovovala. Ona samotná bola pri odovzdaní kľúčov od bytu č. 1, jeho pivnice a schránky, dátumov, ktoré sú zapísané v protokole. Ku dňu 6.3.2017 žalovaní ešte nemali ešte kľúče od bytu č. 1, ale boli im sprístupnené obidva byty, keďže neskôr po 6.3.2017 sa urobil medzi obidvomi bytmi prieraz. Ten prieraz podľa jej vedomostí sa robil v nasledujúcich dňoch 7.3., možno 8.3.2017 na základe dohody medzi stranami sporu. Svedkyňa uviedla, že žalovaní začali užívať obidva byty po odovzdaní kľúčov, sťahovali sa tam, robili tam rôzne práce, deliace priečky, v bytoch sa búchalo, vŕtalo a sťahovalo, o čom svedčia kartóny na chodbách a vo výťahu. Túto situáciu svedkyňa mala možnosť pozorovať, pretože
chodila opakovane s K. V. do bytového domu E. a žalovaní v rade 1/ a 2/ mali otvorené dvere do bytov, ktoré prevzali a bolo do nich vidieť. Bolo vidieť, že sa v bytoch pracuje. Pivničné kóje nie sú oddelené murovanými priečkami, ale sieťovými priečkami a preto mala možnosť vidieť, že pivnice odovzdané T. boli zapratané ich vecami a nábytkom. Svedkyňa ešte uviedla, že stavy meračov k bytu č. 1 a bytu č. 2 na protokole zo dňa 6.3.2017 odčítal K. V. a svedkyňa ich pri preberaní bytov a spisovaní protokolu podľa jeho diktátu zapisovala. Svedkyňa nevedela povedať, kde sa nachádzali ďalšie kľúče od bytu č. 1, ale usúdila, že sa zrejme nachádzali u konateľa žalobcu. Podľa toho, čo si svedkyňa pamätala, vedela, že žalovaní sa potrebovali do bytov rýchlo sťahovať. Svedkyňa videla, ako sa v byte montuje kuchyňa a tieto skutočnosti si zapamätala, lebo v tomto období, teda po marci 2017, sa nikto do bytového domu E. nesťahoval. V čase, keď vznikli zápisy z 13.3.2017 a 25.4.2017, svedkyňa bola s K. V. za žalovanými.
34. Súd mal takýmto spôsobom zistené, že žalovaní najneskôr (na základe preberacieho protokolu, ktorý bol spísaný 6.3.2017), dňa 25.4.2017 mali dané k dispozícii kľúče od bytu č. 1, od pivnice k nemu prináležiacej a od poštovej schránky, pričom už aj pred týmto dátumom mali možnosť cez byt č. 2, ktorý im bol sprístupnený odovzdaním kľúča už dňa 6.3.2017, užívať byt č. 1. Podľa vykonaného dokazovania sa v marci roku 2017 urobil stavebný otvor spájajúci obidva byty.
35. Aj keď žalovaní namietali hodnovernosť výpovede svedkyne M. Š., súd jej uveril, nakoľko z výpovedí oboch žalovaných pred vyšetrovateľom uvedených vo vyššie uvedenom vyšetrovacom spise, ale aj z ich trestného oznámenia a nakoniec aj sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, ktorým sa konanie proti K. V. ukončilo, mal súd vedomosť, že žalovaní začali reálne užívať byt č. 1 dávno pred decembrom roku 2017. Pre túto skutočnosť svedčí fakt, že žalovaní sa v prípravnom konaní vedenom proti žalovanému opakovane vyjadrovali o pomeroch v bytovom dome E., so znalosťou tamojších pomerov, vyjadrovali sa o komunikácii s konateľom žalobcu, aj na susediacich záhradách (dokazovaním bolo zistené, že byt č. 1, ktorý je na prízemí, má záhradu, ktorá susedí práve so záhradou v byte konateľa žalobcu) a z ich vyjadrenia pred vyšetrovateľom a z ich písomných podaní vyplynulo, že v decembri roku 2017 boli už zabývaní v byte č. 1 so svojimi tromi deťmi.
36. Z vykonaného dokazovania je ale zrejmé, že od 1.7.2017 do decembra 2017 užíval byt č. 2 nájomník C. U.. Svedčí o tom nájomná zmluva pripojená žalovanými na č.l. 263.
37. Súd tiež zistil, že byt č. 2, ktorý bol stavebným prierazom uskutočneným v marci 2017, spojený s bytom č. 1, kúpila na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 02/17 zo dňa 26.5.2017 obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., so sídlom v Martine, IČO: 50 678 060, ktorej spoločníkom a konateľom bol žalovaný v rade 1/, pričom účinky vkladu nastali podľa rozhodnutia Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru č. V 2544/2017 dňa 26.6.2017.
38. Je teda zrejmé, že žalovaní nemali možnosť vzhľadom na prenajatie bytu č. 2 tento byt užívať a v druhej polovici roka 2017 užívali len byt č. 1, resp. mali možnosť ho užívať.
39. Byt č. 1 nakoniec neodkúpili žalovaní v rade 1/ a 2/, ale na základe zmluvy o prevode vlastníctva tohto bytu, ktorá bola spísaná medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou žalovaného v rade 1/ LJP, s.r.o., so sídlom v Martine, dňa 11.12.2017 a kde účinky vkladu podľa rozhodnutia Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru, nastali dňa 5.2.2018, užívala od 11.12.2017 už obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., so sídlom v Martine. Tejto obchodnej spoločnosti nakoniec bol byt odovzdaný dňa 11.12.2017 (podľa preberacieho protokolu zo dňa 11.12.2017). K prevzatiu bytu č. 1 obchodnou spoločnosťou LJP, s.r.o., so sídlom v Martine, dňa 11.12.2017 a následnému prevodu vlastníctva tohto bytu na spoločnosť LJP, s.r.o., so sídlom v Martine došlo na základe vzájomnej dohody strán sporu.
40. Pre súd ale nesporné, že je možné s istotou konštatovať, že od 25.4.2017, keď žalovaným v rade 1/ a 2/ boli odovzdané kľúče od bytu č. 1, do 10.12.2017, mali žalovaní v rade 1/ a 2/ možnosť bez nájomnej zmluvy a bez iného právneho titulu byt č. 1 a pivnicu k nemu užívať so súhlasom žalobcu, ktorý bol vyjadrený v protokole zo dňa 6.3.2017. Súčasne v konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by K. V., konateľ žalobcu, bol žalovaným v rade 1/ a 2/ nejakým spôsobom žalovaným v rade 1/ a 2/ užívaniu bytu č. 1 bránil, alebo, že by byty užíval sám. Naviac, z vyjadrení žalovaných pred vyšetrovateľom v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi je zrejmé, že žalovaní sa v období od odovzdania bytu č. 1 až do jeho protokolárneho prevzatia obchodnou spoločnosťou LJP, s.r.o., so sídlom v Martine, 11.12.2017, opakovane konateľa žalobcu dotazovali, či nemajú platiť nejaké zálohové platby za byt č. 1.
41. Tvrdenia žalovaných v rade 1/ a 2/ ohľadne toho, že byt č. 1 vôbec v období od marca 2017 až do konca decembra 2017 neužívali, nečerpali v ňom elektrickú energiu, že do tohto bytu sa sťahovali až po 11.12.2017 v občiansko - právnom konaní pred súdom, súd považoval za účelové tvrdenia, konštatované v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za náklady, ktoré vznikali v súvislosti s plneniami, ktoré boli poskytované pri užívaní tohto bytu.
42. Aj keď rozsiahle dokazovanie bolo zamerané na tú skutočnosť, či žalovaní v danom období od marca 2017 do 11.12.2017 byt č. 1 užívali, a ak áno, v akom rozsahu súd si nakoniec v súvislosti s riešením tohto problému osvojil názor, vyjadrený v rozhodnutá Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.9.2004 sp. zn. 32Odo/554/2003, v zmysle ktorého bezdôvodné obohatenie vznikne tomu, kto prevzal bez platnej nájomnej zmluvy do užívania nebytové priestory, aj keď tieto neužíval, hoci mohol. Takéto bezdôvodné obohatenie by mu nevzniklo iba vtedy, ak by mu vlastník bránil ich užívať, alebo by ich bezdôvodne odmietol prevziať späť.
43. Takýto právny záver je možné podľa presvedčenia súdu aplikovať aj na užívanie bytových priestorov bez platnej nájomnej zmluvy, ktoré boli odovzdané do užívania žalovaným najneskôr 25.4.2017, keď im boli odovzdané kľúče od bytu č. 1 a najdlhšie do 10.12.2017, keď nasledujúci deň byt prevzala obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., so sídlom v Martine.
44. Obranu žalovaných, že byt v tomto období neužívali, súd považoval za účelové tvrdenia, poskytnuté vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu postupne od decembra 2017 vznikli neprekonateľné rozpory, animozity, a konflikty, prejavom ktorých sú opakované, na základe trestných oznámení žalovaných, vedené trestné konania vo vzťahu ku konateľovi žalobcu, resp. viaceré súdne spory, o ktorých sa súd v priebehu konania dozvedel.
45. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že žalovaní od 25.4.2017, kedy im nepochybne podľa ďalších zápisov v protokole zo dňa 6.3.2017 vykonaných svedkyňou M. Š. boli odovzdané kľúče od bytu č. 1 až do 10.12.2017, po ktorom byt prevzala právnická osoba, ktorej konateľom a spoločníkom bol žalovaný v rade 1/, prevzali do užívania byt č. 1, pričom je právne irelevantné, či už v momente odovzdania kľúčov vstúpili do reálneho užívania sporného bytu tak, že čerpali jeho úžitkovú hodnotu, alebo sa tak udialo až v priebehu nasledujúcich mesiacov a na druhej stráne je právne relevantné, že žalobca ako vlastník tohto bytu im v tomto období nijakým spôsobom v užívaní bytu nebránil, vychádzajúc z predpokladu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nakoniec sporný byt odkúpia.
46. Súd je naviac toho presvedčenia, že medzi stranami sporu v období odovzdania bytu č. 1 do užívania vznikla ústna dohoda, podľa ktorej mali žalovaní v rade 1/ a 2/ zaplatiť cenu energií dodaných do bytu č. 1, avšak podľa vyjadrenia žalobcu až v období, keď bude byt prevedený do ich vlastníctva a keď bude vyhotovené vyúčtovanie nákladov na služby spojené s užívaním tohto bytu. Aj keď žalovaní popierali takúto dohodu, súd je zo spôsobu, akým sa žalovaní o platbách za energie vyjadrovali pred vyšetrovateľom, presvedčený a nakoniec o tom svedčí aj list žalovaných zo dňa 11.6.2018 (reklamácia
- č.l. 8 - 10), že podľa dohody, ktorá vznikla na začiatku užívacieho vzťahu, boli žalovaní uzrozumení s tým, že budú platiť za energie a služby , ktoré sú spojené s užívaním bytu. Žalovaní totiž mali žalobcu opakovane dotazovať, či za sporný byt platiť nemajú a žalobca ich mal pravidelne ubezpečovať, že za energie zaplatia až pri prevode vlastníctva bytov na základe samotného vyúčtovania.
47. Súd preto dospel k presvedčeniu že žaloba žalobcu, pokiaľ ide o dôvod na zaplatenie peňažnej sumy požadovanej žalobcom, je dôvodná a tento nárok je nutné oprieť o zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ktoré žalovaným vzniklo tým, že byt č. 1 v období najneskôr od 25.4.2017 do 11.12.2017 užívali bez platnej nájomnej zmluvy a čerpali v ňom a v bytovom dome plnenia spojené s užívaním bytu. Majetkovým vyjadrením prospechu získaným užívaním cudzej veci, je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynaloženým obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo na užívanie najčastejšie ide pritom o nájomnú zmluvu.
48. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
49. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
50. Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. Strata druhého účastníka nie je pre záver o výške náhrady právne významná (rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky z 2.11.2000 sp. zn. 30Cdo/1789/2000).
51. Je nerozhodné, či bezdôvodné obohatenie obohateného spočívalo v znížení, či zmenšení jeho majetku, alebo v tom, že sa majetok obohateného nezmenil, hoci by inak k tomu došlo, keby obohatený plnil za normálneho priebehu veci svoju právnu povinnosť.
52. Ako súd konštatoval už vyššie, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by v marci, prípadne neskôr v apríli, keď so žalovanými v rade 1/ a 2/ bol spísaný protokol o odovzdaní bytu č. 1 a následne keď im 25.4.2017 boli odovzdané aj kľúče od bytu, pivnice a poštovej schránky, boli žalovaní v rade 1/ a 2/ so žalobcom, reprezentovaným osobou jeho konateľa, dohodli na odplate za samotné užívanie odovzdaného bytu, čo by zodpovedalo pri uzavretí nájomnej zmluvy tzv. nájomnému. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní sa opakovane domáhali platenia zálohových platieb za plnenia, ktoré boli poskytované do predmetného bytu, resp. sa pýtali, či nemajú tieto plnenia platiť a konateľom im bolo odpovedané, že sa tak stane pri prevode vlastníctva bytu, keď bude uskutočnené vyúčtovanie nákladov na plnenia dodávané do predmetného bytu. Z toho súd dospel k presvedčeniu, že medzi stranami sporu vznikla ústna dohoda, že potom, ako dôjde k prevodu vlastníctva bytu, čím sa ustáli doba užívania bytu č. 1 žalovanými bez nájomnej zmluvy, bude vykonané vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu a tie žalovaní uhradia.
53. Pokiaľ ide o definíciu týchto plnení, tak Občiansky zákonník používa pojem plnení poskytovaných s užívaním bytu vo viacerých svojich ustanoveniach bez toho, aby ich explicitne vymenúval (ust. § 686 ods. 1 Obč. zákonníka, ust. § 688 a § 689 Obč. zákonníka, ust. § 696 Obč. zákonníka). Všeobecne za plnenia spojené s užívaním bytu je potrebné považovať také plnenie, ktoré je obvykle poskytované pri užívaní bytu a ktoré umožňuje užívať byt na účely bývania. Ide o také plnenia pri súčasných nárokoch na úroveň bývania, ku ktorým patrí napr. dodávka tepla, teplej vody, elektrickej energie, osvetlenie spoločných priestorov a pod.. Konkrétnejšie pomenúva tieto plnenia Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to ust. § 10 ods. 6 tretia veta, podľa ktorého okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
54. Žalobca ako vlastník bytu č. 1 k žalobe pripojil vyúčtovanie nákladov za rok 2017, adresované žalovaným za byt č. 1, kde prerozdeľoval náklady za dodávky energie, služieb a plnení súvisiacich s užívaním bytov za obdobie od 7.3.2017 do 31.12.2017. U žalovaných v rade 1/ a 2/ za toto obdobie vykázal nedoplatok vo výške 643,46 € (č.l. 5).
55. Z vyjadrenia strán sporu vyplynulo, že v tomto prípade išlo už o v poradí druhé vyúčtovanie, ktoré vyhotovil žalobca, nakoľko z vyjadrení strán vyplynulo, že prvé vyúčtovanie bolo žalujúcou stranou stiahnuté. Aj toto vyúčtovanie však žalovaní reklamovali a to reklamáciou zo dňa 11.6.2018 (č.l. 8 - 10). Toto vyúčtovanie, ako súd zistil, je už výsledkom práce Q. Y., čo súd zistil z jej výpovede pripojenej vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-226/3-VYS-MT-2020, s ktorým sa súd oboznamoval na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej. Z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že ako živnostníčka od roku 2001 pre bytové domy poskytuje dohodnuté služby a pre spracovanie vyúčtovania za obdobie rokov 2017 a 2018 ju oslovil K. V.. Svedkyňa potom podrobne opísala, ako pri vyúčtovaniach za rok 2017 až do ukončenia vyúčtovania k 28.2.2018 postupovala v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 240/2016 a pri rozpočítaní nákladov na jednotlivé byty vychádzala z dodávateľských faktúr pre celý bytový dom E.. Žalobca naviac do spisu pripojil podklady od dodávateľských firiem, ktoré preukazovali výšku celkových nákladov na plnenia a služby uvádzané vo vyúčtovaní nákladov za rok 2017 a pripojil aj výpisy z účtu, ktoré preukazovali, akým spôsobom žalobca uhrádzal tieto náklady.
56. S poukazom na vyššie uvedené súd za dôvodne účtované považoval náklady na teplo UK v sume 154,45 €, na teplo, ohrev TUV v sume 128,45 €, VaS TUV vo výške 52,22 €, VaS SV vo výške 96,63 €, ďalej za dôvodne účtované považoval náklady na dodávku elektriny do spoločných priestorov, náklady vo výške 92,38 €, náklady na kamerový systém vo výške 6,34 €, náklady na letnú a zimnú údržbu vo výške 59,30 € a upratovanie vnútorných spoločných priestorov v sume 29,65 €.
57. Aj keď žalovaní tieto výdavky na pojednávaní spochybňovali, súd zistil, že žalobca reálne zabezpečoval tieto služby prostredníctvom osoby konateľa K. V., ktorý vykonával tieto služby na základe voľných živností a pondelok a piatok vyumýval spoločné priestory, v zime odhŕňal sneh a v lete sa staral o zeleň, ktorá sa nachádza v areáli bytového domu. Táto skutočnosť zo strany žalovaných nebola rozporovaná. Ďalej z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že žalovaní mohli využívať aj výťah, pretože do bytového domu sa vchádzalo cez jedno polopodzemné podlažie, kde boli pivnice a garáže a z tohto polopodzemného podlažia sa výťahmi vychádzalo na prvé nadzemné podlažie a ďalšie nadzemné podlažia, pričom na prvom nadzemnom podlaží, čo by prízemí, sa nachádzal aj sporný byt č. 1. Teda žalovaní mali možnosť využívať výťahy. Kamerový systém bol spravovaný firmou Gaya a slúžil pre prevádzku kamier. Tie boli nainštalované na fasáde bytového domu tak, aby kontrolovali parkovisko a potom aj tú časť, kde sa nachádzali záhrady a celé okolie bytového domu a jedna bola nainštalovaná do vstupnej haly tak, aby bol monitorovaný pohyb osôb, ktoré vstupovali cez vstupnú halu. Ani toto vyjadrenie žalobcu žalovaná strana nerozporovala. Preto súd dospel k presvedčeniu, že vymenované plnenia by boli žalovaným poskytované aj na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy (čo ale nebol prípad žalovaných), a pokiaľ tieto plnenia prijímali žalovaní v období najneskôr od 25.4.2017 do 10.12.2017, obohacovali sa nimi na úkor žalobcu ako vlastníka bytu. Súčasne však nemôžu byť zodpovední za úhradu nákladov na tieto plnenia za celé vyúčtované obdobie od 7.3.2017 do 31.12.2017, pretože preukázateľne mali umožnené užívanie bytu č. 1 až od 25.4.2017 do 10.12.2017, keď následne 11.12.2017 na základe nového protokolu prevzala sporný byt obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., so sídlom v Martine. Súd nevylučuje a je dokonca veľmi pravdepodobné, že žalovaní mohli fakticky byt užívať ešte skôr, teda pred 25.4.2017, keď im k bytu boli odovzdané kľúče, keďže mali odovzdaný byt č. 2 a následne bol tento stavebným otvorom, ktorého presný dátum sa nepodarilo v konaní preukázať, prepojený s bytom č. 1 (svedok L. uviedol, že sa tak stalo v polovici marca 2017), avšak presný moment vzniku možnosti užívať byt cez stavebný otvor, sa v konaní preukázať nepodarilo. Preto pre súd nespochybniteľným momentom, keď žalovaní mohli nielen právne (na základe protokolu zo dňa 6.3.2017), ktorý vyjadroval súhlas vlastníka bytu vstúpiť do užívania bytu č. 1, ale fakticky vstúpiť do užívania bytu č. 1 je práve deň 25.4.2017, keď im boli od bytu č. 1, schránky a pivnice odovzdané kľúče. Súd preto zistil, že súčet hore vymenovaných plnení, za ktoré sú žalovaní povinní poskytnúť náhradu, je nutné pomerne znížiť a to v závislosti od doby, keď mali žalovaní k užívaniu bytu č. 1 nielen súhlas vlastníka vyjadrený v protokole zo dňa 6.3.2017, ale mali možnosť aj do tohto bytu vstupovať nezávisle, teda za obdobie od 25.4.2017 do 10.12.2017. Či už tomto období žalovaní denno - denne, alebo len sporadicky predmetný byt užívali, je podľa presvedčenia súdu aj vzhľadom na vyššie uvádzané názory súdu, irelevantné. Je totiž nutné konštatovať, že náklady na teplo a teplú vodu, studenú vodu, vychádzali z meračov, ktorých stavy žalovaní nenamietali a pokiaľ ide o náklady na služby, ktoré boli poskytované v spoločných priestoroch bytového domu, tie podľa presvedčenia súdu žalujúca strana preukázala listinnými dôkazmi a vzhľadom na vyhotovenie vyúčtovania svedkyňou Y. boli podľa presvedčenia súdu aj odborne prepočítané na jednotlivé byty.
58. Súd nepovažoval vyúčtované náklady za poistenie stavieb vo výške 16,03 €, vyúčtované náklady za poplatky banke vo výške 4,90 € za náklady, ktoré by mali platiť žalovaní za predpokladu, že by boli nájomcami sporného bytu, nakoľko toto sú podľa presvedčenia súdu náklady, ktoré musí znášať samotný vlastník bytu a mohol by ich premietnuť do nájomného, teda odplaty za čerpanie úžitkovej hodnoty bytu. K takýmto nákladom patria aj náklady na prehliadky požiarnej ochrany, rozpočítané na sumu 3,12 € vo vyúčtovaní, čo je opäť plnenie, ktoré slúži vlastníkovi bytového domu aj vlastníkovi bytu pre ochranu ním vlastnenej nehnuteľnosti.
59. Náklady na plnenia, ktoré boli vyúčtované za rok 2017 v sume 643,46 € a po odpočítaní nákladov na poplatky banke, prehliadky požiarnej ochrany a náklady na poistenie stavieb, potom predstavujú sumu 619,41 €, avšak takéto náklady podľa vyúčtovania mali žalovaným vzniknúť za obdobie 301 dní od 7.3.2017 do 31.12.2017. Žalovaní, ako súd konštatoval, však mali možnosť byt využívať nesporne len v období od 25.4.2017 do 10.12.2017, teda v období, ktoré predstavovalo 230 dní. Súd preto prepočítal
vyúčtované náklady za poskytované plnenia na rozsah 230 dní a zistil, že ak suma dôvodne účtovaných nákladov za 301 dní predstavuje 619,41 €, tak denný náklad na všetky tieto plnenia predstavuje sumu 619,41 € : 301 = 2,06 € na deň. Pri počte 230 dní potom suma nákladov za poskytované plnenia v tomto období predstavuje 473,80 €. Podľa presvedčenia súdu len takúto sumu je možné žalobcovi ako vlastníkovi bytu č. 1 priznať proti žalovaným titulom náhrady za bezdôvodné obohatenie žalovaných, ktoré žalovaným vznikalo poskytovaním týchto plnení v danom období. Pokiaľ ide o náklady na elektrickú energiu, vzhľadom na rozsah užívania bytu žalovanými, žalobcovi nie je možné priznať náklady na dodávku elektrickej energie do bytu, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorá sa týka fakturačného obdobia od 1.1.2018 do 4.1.2018. V tomto období totiž už byt užívala obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., so sídlom v Martine. Pokiaľ ide o náklady na elektrickú energiu, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 vo výške 304,30 €, žalobcovi ako vlastníkovi bytu možno priznať opäť len náklady na dodávku elektrickej energie, ktoré vznikali za obdobie, keď žalovaní preukázateľne mali možnosť aj byt reálne užívať od 25.4.2017 do 10.12.2017. Kompletné vyhotovenie tejto faktúry sa nachádza na č.l. 414 - 416 a je zrejmé, že žalobca platil preddavkové platby za tento byt spolu so výške 92 € a nedoplatok vyúčtovaný faktúrou za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 zaplatil 9.1.2018 úhradou zo svojho účtu vo výške 212,30 € (č.l. 285). Z faktúry, ani iných dôkazov, nebolo možné zistiť stav elektromeru k 25.4.2017 a potom následne k 10.12.2017. Preto aj tu súd zisťoval pomerné náklady na jeden deň vyúčtovacieho obdobia prepočítaním, teda celkovú sumu 304,30 €, čo predstavovalo cenu za dodávku a distribúciu elektrickej energie do predmetného bytu v období od 1.1.2017 do 31.12.2017, rozpočítal na jeden deň, čo predstavovalo sumu 0,83 € a túto sumu násobil počtom dní 230 (od 25.4.2017 do 10.12.2017), čím zistil sumu pripadajúcu na toto obdobie vo výške 190,90 €. Len takýto náklad na dodávku elektrickej energie do predmetného bytu v zistenom období považoval súd za dôvodnú priznať žalobcovi titulom náhrady za bezdôvodné obohatenie žalovaných.
60. Súd takto dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne a žalobcovi možno priznať spolu titulom náhrady za bezdôvodné obohatenie žalovaných za plnenia a služby spojené s užívaním bytu č. 1 v období od 25.4.2017 do 10.12.2017 sumu vo výške 664,70 € (473,80 + 190,90).
61. Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobu žalobcu zamietol.
62. Popri priznanej istine súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka.
63. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
64. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením žalovaných je dlhom, ktorého zročnosť nie je stanovená právnym predpisom, alebo určená v rozhodnutí a nebola ani stranami sporu dohodnutá. V zmysle § 563 Obč. zákonníka sú preto dlžníci, čiže žalovaní, povinní dlh zaplatiť 1. dňa potom, čo ich o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca do spisu pripojil list, ktorým vyzval žalovaných na úhradu spotrebovanej elektrickej energie a vyúčtovanie spolu s faktúrami za dodávku elektrickej energie, ktoré podal na pošte 29.5.2018, pričom o doručení týchto listín žalovaným svedčí ich reklamácia z 11.6.2018. Preto je možné súhlasiť so žalobcom, keď tvrdil, že najneskôr dňa 11.6.2018 sa výzva žalobcu ako veriteľa na zaplatenie týchto súm dostala do poznávacej sféry žalovaných. Žalovaní preto mohli 12.6.2018 žalobcovi požadované plnenie poskytnúť a dňa 13.6.2018 sa už s plnením dlhu dostali do omeškania. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania tak, ako žiadal. Výška úroku z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania medzi stranami, z ktorých bola úspešnejšia strana žalujúca, pomerne rozdelil. Žalobca vysúdil 68% pôvodne uplatňovaného nároku, pokiaľ ide o istinu. Neúspešný bol v rozsahu 32 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom a predstavuje 36 %. Len v takomto rozsahu súd žalobcovi proti žalovaným priznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.