Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-24-2026.pdf
PDF · 129.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/24/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu: Obec Pinciná, IČO: 00 649 023, so sídlom Pinciná 12, 984 01 Pinciná, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 11C/94/2023-368 zo dňa 15. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd p r i k a z u j e neoprávnenú stavbu bez súpisného čísla - E., postavenú na pozemku parc. F. „G.“ H. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2, nachádzajúcom sa v k.ú. E., a neoprávnenú stavbu bez súpisného čísla - Sklady, postavenú na pozemku parc. F. „G.“ H. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2, nachádzajúcom sa v k.ú. E., obidve stavby zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom D., katastrálnym odborom do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1. II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej za prikázanie stavieb do jeho vlastníctva náhradu vo výške 27.977,31 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradi? žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou ako vlastník parciel F. „G.“ I. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie a F. „G.“ I. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., J. E., zapísaných na LV I. XXX vedenom Okresným úradom D., katastrálnym odborom, domáhal voei žalovanej ochrany svojho vlastníckeho práva k týmto parcelám pod3a § 135c OZ, ktorý upravuje možnosti, resp. spôsoby úpravy vlastníckych vz?ahov k nehnute3ným stavbám medzi vlastníkom stavebného pozemku na jednej strane a stavebníkom neoprávnenej stavby na strane druhej, prieom žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal aplikácie prvej takto zákonom upravenej možnosti úpravy právnych vz?ahov pod3a citovaného § 135c ods. 1 OZ, a to odstránenia stavby Predajne a Skladov žalovanej, eo odôvodooval tým, že žalovaná postavila Predajou a Sklady na pozemkoch žalobcu neoprávnene, eím zasiahla do jeho vlastníckeho práva, keiže žalobca ako vlastník týchto parciel nedal žalovanej na výstavbu súhlas.
3. Z predložených listinných dôkazov jednoznaene vyplynulo, že obec nesúhlasila a opakovane aj vyjadrovala svoj nesúhlas s realizáciou stavieb žalovanej. Žalovaná nikdy nežiadala o súhlas s umiestnením stavby, a žalobca ani nikdy s umiestnením stavby na jeho pozemku nesúhlasil, len s umiestnením prenosných skladov v poete dvoch kusov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná nikdy nedisponovala žiadnym obeianskoprávnym titulom na zriadenie stavieb. Súd tiež uviedol, že pre posúdenie otázky, ei stavebník má k stavbe na cudzom pozemku obeianskoprávny dôvod (titul) a pre obsah jeho práva ma? na cudzom pozemku stavbu, nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci, a teda nie je právne významné, ei na stavbu bolo vydané stavebné povolenie (rozsudok NS ER zo doa 19.05.2003, sp. zn. 22Cdo/2261/2001). Ani okolnos?, že žalobca mal dlhodobejšiu vedomos? o výstavbe sporných stavieb na jeho pozemku nemá vplyv na oprávnenie vlastníka nehnute3nosti domáha? sa žalobou odstránenia neoprávnených stavieb zo svojho pozemku, pretože žalobca sa môže domáha? ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku kedyko3vek, keiže vlastnícke právo sa nepremleuje (§ 100 ods. 2 OZ). Na druhej strane však túto skutoenos? okresný súd zoh3adnil pri hodnotení úeelnosti aplikácie tej-ktorej zákonnej možnosti úpravy vlastníckych vz?ahov medzi stavebníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom stavebného pozemku pod3a ust. § 135c OZ, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ER sp. zn. 22Cdo/432/2002 zo doa 17.04.2002. Okresný súd dospel k záveru, že odstránenie stavby nie je úeelné, i kei stavite3ka pri realizácii stavby nebola dobromyse3ná. Žalovaná hnei po podaní návrhu na vydanie stavebného povolenia vedela o tom, že obec ako vlastník pozemku so zriadením stavieb na svojom pozemku nesúhlasí, napriek tomu tieto stavby realizovala, a to aj bez právoplatného stavebného povolenia, voei ktorému vydanému stavebnému povoleniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca - obec Pinciná, kde na doplnkovom konaní vo veci prerokovania odvolania bolo zistené, že stavba je už v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou ukoneená a schopná užívania, a na základe toho bolo úeastníkom doporueené, aby bola dodatoene povolená a skolaudovaná. V rámci odvolacieho konania starosta obce uplatnil požiadavku, aby dodatoené stavebné povolenie bolo vydané až po podpísaní nájomnej zmluvy na pozemok, a to vyvracia tvrdenie žalovanej o tom, že bola pri výstavbe dobromyse3ná a mala súhlas obce Pinciná – žalobcu, a mohla teda realizova? stavebné práce. Súd prihliadol aj na to, že žalobca sa zaeal domáha? odstránenia stavby až po uplynutí dlhého easového obdobia - 23 rokov. V tejto súvislosti okresný súd dodal, že žalobca ako obec sa snažil usporiada? tieto vz?ahy so žalovanou aj možnos?ou uzatvorenia novej nájomnej zmluvy, ktorú však žalovaná odmietala. Súd zobral do úvahy aj neekonomickos? odstránenia nehnute3nosti - neoprávnenej stavby a prihliadol na všetky okolnosti a povahu daného prípadu, najmä druh jednotlivých stavieb, ich dlhodobé nevyužívanie zo strany žalovanej, naopak možné ialšie využitie žalobcom, nako3ko sa nachádzajú v tesnej blízkosti obecného úradu, na hospodárske straty v prípade, ktoré by odstránením stavby vznikli a zároveo prihliadnuc aj na súhlas vlastníka pozemkov s prikázaním stavby, a jeho deklarovanie ialšieho využitia stavieb zo strany obce. O primeranej hodnote súd rozhodol na základe vypracovaného znaleckého posudku e. 78/2025 znalkyoou K. L. M., ktorá bola vypoeutá na pojednávaní a okresný súd mal za to, že uvedený znalecký posudok nie je rozporný, vychádza zo znalkyoou zistených skutoeností a z h3adiska pravidiel logického myslenia je presvedeivý, odborné závery obsiahnuté v znaleckom posudku sú náležite odôvodnené a podložené obsahom znaleckého posudku. Hoci žalovaná nesúhlasila so všeobecnou hodnotou ureenou v znaleckom posudku za predmetné stavby, žiadne ialšie odôvodnenie svojho stanoviska neuviedla, na podporu svojich tvrdení nepredložila žiadne dôkazy a nenavrhla nový znalecký posudok, len priložila k svojmu vyjadreniu ponuku spoloenosti FINCREDIT, s. r. o. na kúpu týchto nehnute3ností s ponúkanou sumou 50.000,- EUR. Súd však nemal dôvod pochybova? o správnosti predloženého znaleckého posudku, nako3ko z uvedenej cenovej ponuky spoloenosti FINCREDIT, s. r. o. nevyplynulo, ei uvedená spoloenos? má vedomos? o tom, že vlastníeka stavieb nie je vlastníekou pozemkov nachádzajúcich sa pod stavbami, ei má vedomos? o tom, aký je súeasný technický stav sporných stavieb, ei má vedomos? o tom, že predajoa a sklady sú napojené len na záhradný vodovod vedený z kultúrneho domu - obecného úradu, predajoa nemá vlastné sociálne zariadenia a využíva sociálne zariadenia na obecnom úrade. Okresný súd poukázal na to, že žalovaná ukoneila podnikanie už k 01.08.2018 a odvtedy je prevádzka nefunkená a priestory nevyužívané. Rovnako sa okresný súd nestotožnil ani s názorom právneho zástupcu žalobcu, že od, v znaleckom posudku stanovenej, všeobecnej hodnoty stavieb je potrebné odráta? hodnotu základovej dosky, ktorá nie je vo vlastníctve žalovanej, kei právny zástupca žalobcu prezentoval túto skutoenos? až na poslednom pojednávaní pred závereenou reeou, prieom v priebehu konania túto skutoenos? nespochybooval. Uvedené tvrdenia žalobcu súd považoval za eisto špekulatívne, v snahe zníži? znalkyoou vyeíslenú všeobecnú hodnotu sporných nehnute3ností. Na záver okresný súd pre úplnos? dodal, že pokia3 žalovaná poukazovala na dlhý easový úsek, ktorý uplynul od zriadenia stavby, ako aj jej dobromyse3nos?, a z toho dôvodu požadovala bui žalobu zamietnu? alebo zriadi? vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby, súd doplnil, že už vyššie odôvodnil, preeo nepovažoval žalovanú ako realizátorku stavieb za dobromyse3nú - kei od poeiatku mala vedomos? o tom, že obec nesúhlasí s výstavbou a zriadením stavieb na svojich pozemkoch, dlhodobé plynutie easu, pokým žalobca uplatnil práva vlastníka pod § 135c OZ zoh3adnil súd pri úvahe o neúeelnosti odstránenia stavby, a možnos? zriadenia vecného bremena na pozemok v prospech vlastníka stavby prichádza do úvahy až v prípade, ak by vlastník pozemku nemal o stavby záujem, eo nie je prejednávaný prípad. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1; § 119 ods. 2; § 123; § 124; § 126 ods. 1; § 127 ods. 1; § 135c ods. 1 až 3 Obeianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol pod3a § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku Okresného súdu podala veas odvolanie žalovaná. Odvolanie odôvodnila s poukazom na dôvody zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Rozhodnutie okresného súdu žiadala zmeni? tak, že odvolací súd žalobu zamietne. Pod3a názoru žalovanej nemôže ís? o neoprávnenú stavbu, kei mala žalovaná ako stavebník písomný súhlas vlastníka pozemku v ease výstavby a konala v dobrej viere. Rozhodujúci je stav v ease výstavby, nie neskorší postoj vlastníka pozemku, ktorý sa medzitým zmenil. Písomný súhlas vlastníka pozemku je platným právnym dôvodom. Vlastník pozemku nemôže svoj písomný súhlas dodatoene „odvola?“ so spätnými úeinkami, pretože súhlas možno odvola? len do budúcnosti, nie spätne. Ialej namietala žalovaná, že okresný súd nesprávne skutkovo vyhodnotil neexistenciu dobrej viery žalovanej v ease vzniku predmetnej stavby aj existenciu súhlasu obce so stavbou na pozemku obce v ease zriadenia predmetnej stavby. Žalobca od zaeiatku vedel, že ide o súhlas k stavbe, t. j. nehnute3nosti spojenej so zemou a riešenej v stavebnom konaní. S výstavbou stavby pritom súhlasilo obecné zastupite3stvo a aj starosta obce. Aj pod3a pripojených zápisníc zo stavebného konania išlo o vydanie povolenia pre stavbu Predajoa a Sklady v E.. Už z povahy konania bolo zjavné, že nejde o hnute3nú vec, ale o nehnute3nú stavbu. Obec vydávala svoje záväzné stanovisko pre potreby stavebného úradu, ako v oom sama uviedla. Poukázala na zápisnicu z odvolacieho konania zo doa 27.04.2000. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná písomný súhlas obce v ease výstavby mala, a toto bolo platné až do ukoneenia stavby. Toho easu je nehnute3nos? využívaná ako skladovacie priestory pre syna žalovanej, eo vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá tvorí prílohu znaleckého posudku. To, že žalovaná zrušila živnos? v roku 2018 nemá žiadny súvis s tým, že by stavba bola nevyužívaná, ide len o hypotézu zo strany súdu. Prvotná žiados? z 09.06.1999 mohla by? na prenosné bunky, avšak do 10.02.2000 (easový posun 8 mesiacov) sa zistilo, že stav existujúceho predajného stánku je nevyhovujúci a bude potrebné ho odstráni? a nanovo postavi?. Preto v stanovisku „Súhlas obce“ z 10.02.2000 je expressis verbis napísané, že súhlasia s realizáciou stavby (nie prenosného stánku a prenosných skladov). Žalovaná má za to, že súd nemôže dodatoene po 24 rokoch preskúmava?, ei, a ako, bol tento súhlas udelený. Skutoenos?, že žalobca so žalobou o nahradenie prejavu vôle dodatoene na súde neuspel, nemožno prieíta? neodbornému vyhotoveniu obsahu predmetnej zmluvy, ktorú pripravila obec bez podstatných náležitostí. Žalovaná je toho názoru, že žaloba nie je dôvodná, a to najmä nie odstránením stavby, ako sa žalobca voei žalovanej domáhal, a zároveo nie pre prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku - žalobcu, a to aj pre vzájomný nepomer hodnôt oboch nehnute3ností, ani kvôli dlhému easovému obdobiu. Nie je bezvýznamné, že poeas týchto 23 rokov žalovaná a jej rodinní príslušníci (synovia) stavbu oprávnene užívali bez rušenia zo strany žalobcu, plnili si povinnosti vyplývajúce z miestnych daní a poplatkov. Spoloenos? FINCREDIT, s. r. o. mala vedomos? o technickom stave predmetných stavieb, prieom v ich cenovej ponuke z 15.08.2025 je napísané, že v nadväznosti na obhliadku nehnute3nosti, a takisto presne sa ponuka týka stavieb, nie pozemkov. Súd pri rozhodovaní nezoh3adnil ialšie argumenty žalovanej, a to, že žaloba na odstránenie stavby vzh3adom na uplynutie easu od roku 2000 do roku 2023 je šikanóznym výkonom práva a v rozpore s dobrými mravmi. Eím dlhšia doba medzi týmito easovými medzníkmi uplynula, tým viac mohlo dôjs? k stabilizácii pomerov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku. Je otázne, preeo vlastník pozemku nezakroeil skôr voei neoprávnenej stavbe a svojho práva sa dovoláva až po uplynutí neprimerane dlhej doby. Súd sa bližšie pri odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal porovnaním hodnoty pozemku v porovnaní s hodnotou stavby, kei stavbu výrazne väešej hodnoty prikázal vlastníkovi pozemku s nižšou hodnotou. Tieto skutoenosti mali by? zoh3adnené, a ak už malo dôjs? k vyporiadaniu pod3a § 135c OZ, tak potom naopak - prikázaním pozemkov do vlastníctva žalovanej alebo zriadením vecného bremena k pozemkom za odplatu. Žalovaná namietala tiež výrok o náhrade trov konania s tým, že sa domnieva, že žalobca nebol úspešný, nako3ko súd nevyhovel žalobe odstránením stavby, eo žalobca svojou žalobou žiadal. Naopak, zoh3adnil argumenty žalovanej, že odstránenie stavby nebolo úeelné a hospodárne a aj prikázanie do vlastníctva musí by? reciproene za odplatu pod3a výšky znalcom ureenej, preto zaviazal aj žalobcu uhradi? odplatu za zmenu vlastníctva.
Úspech bol de facto na oboch stranách, preto náhrada trov konania nemala by? žalobcovi priznaná s poukazom na § 255 ods. 2 CSP vzh3adom na pomerný úspech oboch strán sporu. Na záver poukázala na to, že okresný súd nemá právomoc preskúmava? 23 roené právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Môže jedine bra? do úvahy existenciu/neexistenciu stavebného povolenia, nie preskúmava?, ei správny orgán v procese správneho konania porušil/neporušil zákon.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a spravodlivý a navrhuje ho potvrdi?. Okresný súd sa ve3mi podrobne zaoberal všetkými skutoenos? ami dôležitými pre jeho rozhodnutie a rozsudok spaoa všetky atribúty riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia pod3a ust. § 220 ods. 2 CSP. Vo3né hodnotenie dôkazov súdom neznamená 3ubovô3u hodnotenia. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním bez najmenších pochybností preukazoval závery súdu o tom, že v prejednávanej veci ide o neoprávnenú stavbu žalovanej zriadenú na pozemku žalobcu v zmysle § 135c OZ. Súd v bode 13. až 29. odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza presný postup, ako dospel k tomuto záveru, jeho záver je logický, vyplýva z vykonaného dokazovania a zo strany súdu je v rozsudku aj riadne odôvodnený. Žalovaná od zaeiatku stavebného konania vedela, že nemá obeianskoprávny titul, ktorý by jej umožooval zriadi? stavbu na pozemku žalobcu, preto nie je možné hovori? o tom, že žalovaná konala v dobrej viere. Upresnenie stanoviska žalobcu zo doa 10.03.2000 došlo po zaeatí stavebného konania, ale ešte pred jeho ukoneením, preto námietka žalovanej, že nemožno odvola? „súhlas“ po zriadení stavby, nie je dôvodná, lebo stanovisko žalobcu (nesúhlas so zriadením stavby) tu bolo od zaeiatku stavebného konania, nie až v ease zriadenia stavby. Okresný súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis a tento aj správne interpretoval. Okresný súd sa zároveo vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej, ktoré vzniesla poeas konania na súde prvej inštancie, a ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v podanom odvolaní. Pokia3 sa týka náhrady trov konania, žalobca poukázal na to, že zmysle § 216 ods. 2 CSP súd nie je viazaný žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby pod3a § 135c OZ. Ak teda súd dospeje k záveru, že ide skutoene o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, nemôže zamietnu? žalobu vlastníka pozemku o odstránenie stavby, ale musí rozhodnú? v zmysle niektorých ustanovení § 135c ods. 1, 2, 3 OZ. Ak súd o žalobe pod3a § 135c ods. 1 OZ rozhodne zmysle § 135c ods. 2 a 3 OZ a žalobu nezamietne, nemožno považova? žalobcu za neúspešnú sporovú stranu. Žalobcu by bolo možné považova? v spore za neúspešnú stranu, ak by bola žaloba ako taká súdom zamietnutá ako nedôvodná, teda ak by žalobca nepreukázal, že na pozemku v jeho vlastníctve neoprávnene zriadil žalovaný stavbu, a takýto stav pretrváva aj v ease rozhodnutia súdu o žalobe (§ 127 ods. 1 CSP).
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Pod3a § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Pod3a ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmaním podstatných odvolacích námietok žalovanej dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
9. Okresný súd zrozumite3ným a vyeerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých žalobe vyhovel. Jeho úvahy vychádzajú zo skutkových okolností, sú logické, legitímne a právne akceptovate3né. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, odvolací súd preto s týmto posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní namieta žalovaná. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu a ani úeelné tieto opakovane uvádza?. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a ureujúca spätos? rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahaoa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Námietka žalovanej, že pod3a jej názoru nemôže ís? o neoprávnenú stavbu, kei mala žalovaná ako stavebník písomný súhlas vlastníka pozemku, je nedôvodná. Okresný súd v bode 15.1, 17.1 18., 18.1, 18.2, 18.3 a 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ve3mi podrobne, jasne a zrozumite3ne odôvodnil, preeo považuje predmetnú stavbu za neoprávnenú, a odvolací súd sa s jeho záverom v plnom rozsahu stotožouje. Správne okresný súd poukázal na to, že je potrebné rozlišova? medzi pojmami „neoprávnená stavba“ a „nepovolená stavba“. Jedná sa o dva od seba nezávislé právne inštitúty, ktorých zásadné odlíšenie spoeíva v tom, že u neoprávnenej stavby absentuje súkromnoprávne oprávnenie k stavebnému pozemku pre realizáciu stavby (t. j. súhlas vlastníka pozemku), a nepovolená stavba je postihnutá len absenciou verejnoprávneho oprávnenia.
11. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R2/1981 (s. 73 ods. 1), pod3a ktorého od neoprávnenej stavby treba rozlišova? nepovolenú stavbu, ktorou je stavba vybudovaná bez príslušného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov. Sankcionovanie týchto priestupkov je riešené zákonom e. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebným zákonom). Za neoprávnenú stavbu z h3adiska obeianskoprávnej úpravy treba považova? stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadi?. Z predložených listinných dôkazov uvedených v bode 18.1 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že žalobca ako vlastník pozemku viackrát a jednoznaene vyjadril svoj nesúhlas s realizáciou stavieb žalovanej. Žalobca hnei po zaeatí stavebného konania, a to doa 10.03.2000, svojim dodatkom k súhlasu obce informoval žalovanú, že nesúhlasí so stavbou na pozemku a zrušil eas? záväzného stanoviska vydaného doa 19.02.2000. Žalobca chcel uvedenú situáciu rieši? len nájomnou zmluvou k prenosným stánkom, ktoré sa nachádzali na verejnom priestranstve v obci Pinciná, ktorú však žalovaná odmietala uzavrie? a nikdy k jej uzatvoreniu nedošlo.
12. Žalovaná nedisponovala žiadnym obeianskoprávnym titulom na zriadenie uvedených stavieb, ktorá skutoenos? v konaní nebola sporná. Pôvodne udelený súhlas obce - žalobcu bol hnei po zaeatí stavebného konania odvolaný. Od tejto doby žalobca opakovane vyjadroval svoj nesúhlas k realizácii stavby žalovanou v priebehu celého stavebného konania. Okresný súd v tomto smere správne poukázal na to, že pre obsah práva ma? na cudzom pozemku stavbu nie je rozhodujúci obsah stavebného povolenia (teda ei na stavbu bolo vydané stavebné povolenie), ale je rozhodujúce, ei stavebník má k stavbe na cudzom pozemku obeianskoprávny titul. Okresný súd správne uzavrel, že v danom prípade sa jedná o neoprávnenú stavbu a námietky žalovanej považoval v tomto smere za nedôvodné. Aj kei žalobca pôvodne súhlasil s realizáciou stavby tak, ako to namieta žalovaná, dôležité je, že uvedený súhlas hnei odvolal, ktorá skutoenos? bola žalovanej dobre známa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná hnei ako podala návrh na vydanie stavebného povolenia, vedela o tom, že žalobca ako vlastník pozemku so zriadením stavieb na svojom pozemku nesúhlasí, ale napriek týmto skutoenostiam pokraeovala v realizovaní stavby bez právoplatného stavebného povolenia, keiže žalobca sa voei vydanému stavebnému povoleniu odvolal a až v doplnkovom konaní pri prerokovávaní odvolania žalobcu bolo zistené, že uvedená stavba už bola ukoneená a schopná užívania, a preto bolo úeastníkom stavebného konania doporueené, aby stavba bola dodatoene povolená a skolaudovaná, eo žalobca podmienil podpísaním nájomnej zmluvy na pozemok. Žalovaná teda nebola dobromyse3ná pri realizácii stavby a z uvedeného jednoznaene vyplýva, že nemala súhlas od žalobcu k realizácii stavebných prác. Keiže žalovaná s vlastníkom pozemku nemala uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu na pozemok a nemala k pozemku ani iný právny titul, na základe ktorého by mohla pozemok užíva?, ide o neoprávnenú stavbu pod3a ust. § 135c OZ.
13. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalobkyne, že vzh3adom na uplynutie easu od roku 2000 do roku 2023 je žaloba na odstránenie stavby šikanóznym výkonom práva a v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené dlhé easové obdobie nemá vplyv na oprávnenie vlastníka nehnute3nosti domáha? sa podanou žalobou odstránenia neoprávnených stavieb zo svojho pozemku, nako3ko vlastnícke právo sa nepremleuje (§ 100 ods. 2 OZ). Uvedenú skutoenos? však súd zoh3adnil pri úeelnosti aplikácie tej-ktorej zákonnej možnosti úpravy vlastníckych vz?ahov pod3a ust. § 135c OZ. V danom prípade pod3a odvolacieho súdu sa nejedná o šikanózny výkon práva zo strany žalobcu voei žalovanej a ani o rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazouje, že žalobca sa snažil v priebehu tejto doby usporiada? vz?ahy medzi žalovanou a žalobcom formou uzatvorenia nájomnej zmluvy, eo žalovaná neakceptovala s odôvodnením, že sa jedná o nevýhodné podmienky a vysoké nájomné. V konaní naopak bolo preukázané, že to bola práve žalovaná, ktorá
nebola pri realizácii stavby dobromyse3ná, kei z pripojených listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že žalobca nesúhlasil so zriadením stavieb na jeho pozemku.
14. Okresný súd sa ve3mi podrobne a logicky v bodoch 23., 23.1 vysporiadal aj so všetkými do úvahy pripadajúcimi možnos?ami usporiadania vz?ahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v zmysle § 135c OZ a odvolací súd sa stotožouje s jeho záverom, že odstránenie stavby nie je úeelné, a to ani v prípade, kei žalovaná ako stavebníeka nebola dobromyse3ná pri realizácii stavby. V zákonnom ustanovení § 135c OZ je zakotvená tzv. preferenená postupnos? pri rozhodovaní súdu o usporiadaní vzájomných vz?ahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Vlastník pozemku však touto postupnos?ou viazaný nie je, a preto môže navrhnú? aj 3ubovo3ný spôsob usporiadania vz?ahov. Súd však v zmysle ust. § 216 ods. 2 CSP nie je návrhmi žalobcu viazaný, keiže usporiadanie vz?ahov vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca súhlasil s usporiadaním vz?ahov pod3a § 135c ods. 2 OZ na pojednávaní konanom doa 22.05.2024, prieom predložil aj listinný dôkaz - Uznesenie obecného zastupite3stva obce Pinciná e. 62/2024 zo doa 04.10.2024, ktorým obecné zastupite3stvo schválilo kúpu predmetných stavieb od žalovanej za kúpnu cenu ureenú v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný pre úeely tohto konania a zároveo predložil aj výpis z úetu žalobcu o tom, že žalobca disponuje uvedenou výškou finanených prostriedkov na kúpu uvedených nehnute3ností. Nehnute3nosti sa nachádzajú v tesnej blízkosti obecného úradu a žalobca uviedol možnos? ialšieho využitia uvedených stavieb zo strany obce. V konaní bolo výpoveiou žalovanej preukázané, že uvedené priestory dlhú dobu nevyužíva na pôvodné úeely, prevádzka je prázdna a zatvorená od r. 2010, v skladových priestoroch sú uložené dlaždice a obkladaeky a v r. 2018 žalovaná zrušila živnos?.
15. Okresný súd správne rozhodol aj o primeranej náhrade za prikázanie vlastníctva stavieb vlastníkovi pozemku - žalobcovi. Pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku e. 78/2025 vypracovaného znalkyoou na základe návrhu obidvoch sporových strán sporu, nako3ko sa nevedeli dohodnú? o hodnote predmetných stavieb. Okresný súd znalkyou K. L. M. vypoeul aj na pojednávaní a znalkyoa ureila všeobecnú hodnotu predajne a skladov v sume 27.977,31 EUR, kde na stanovenie všeobecnej hodnoty použila metódu polohovej diferenciácie. Okresný súd uvedený znalecký posudok považoval za presvedeivý, odborné závery obsiahnuté v znaleckom posudku za náležite odôvodnené a podložené obsahom znaleckého posudku, logický, a v plnom rozsahu sa stotožnil so závermi tohto znaleckého posudku pri ureení náhrady za stavby, ktoré prikázal do vlastníctva žalobcu. Pokia3 ide o podaný znalecký posudok a závery v oom uvedené, odvolací súd uvádza, že znalecké dokazovanie je jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187 CSP), prieom znalecké dokazovanie, ei už súkromným znaleckým posudkom, alebo znaleckým posudkom vypracovaným ad hoc ustanoveným znalcom zo strany súdu, je predovšetkým potrebné v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutoeností, na ktoré treba vedecké poznatky a nepostaeuje odborné vyjadrenie. Samotné výsledky znaleckého dokazovania spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi podliehajú hodnoteniu súdom v zmysle el. 15 a § 191 ods. 1 CSP. Je teda zrejmé, že aj znalecký posudok ako výsledok znaleckého dokazovania taktiež podlieha zásade vo3ného hodnotenia dôkazov, prieom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Súd nie je oprávnený hodnoti? správnos? odborných záverov znaleckého posudku a nahrádza? tak samotného znalca, avšak na druhej strane musí výsledky znaleckého dokazovania hodnoti? vo3ne vo vz?ahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Súd tak môže hodnoti? znalca, skutoenos?, ei posudok vychádza zo správneho skutkového stavu, ei posudok zodpovedá skutoenostiam. Súd môže hodnoti? presvedeivos? posudku, eo do jeho úplnosti, pokia3 ide o zadanie posudku a logické odôvodnenie znaleckých záverov a jeho súlad, prípadne nesúhlas s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaní záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedeivos? posudku, eo do jeho úplnosti vo vz?ahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (vii uznesenie NR SR sp. zn. 7Cdo/41/2010).
16. Žalovaná nesúhlasila so všeobecnou hodnotou ureenou v uvedenom znaleckom posudku za predmetné stavby. Svoj nesúhlas však vyjadrila všeobecne, bez uvedenia konkrétneho odôvodnenia, v eom konkrétne považuje uvedený znalecký posudok vypracovaný K. M. za nesprávny. V konaní pred okresným súdom nenavrhla vypracovanie nového znaleckého posudku, ale k svojmu tvrdeniu predložila ponuku od spoloenosti FINCREDIT, s. r. o. na kúpu týchto nehnute3ností s ponúkanou kúpnou cenou 50.000,- EUR. Uvedený listinný dôkaz (e. l. 326), ani odvolací súd nepovažuje za hodnoverný listinný dôkaz, kei z neho jednoznaene nevyplýva, ei spoloenos? má vedomos? o tom, že žalovaná je len vlastníekou stavieb a nie je vlastníekou pozemkov nachádzajúcich sa pod stavbami, ktoré k uvedenej
cenovej ponuke na kúpu nehnute3nosti sú tiež uvádzané (parcela reg. CKN e. XXXX/XX a parcela reg. CKN e. XXXX/XX). Z uvedených dôvodov odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu dospel k záveru o presvedeivosti a správnosti záverov znaleckého posudku e. 78/2025 vypracovaného znalkyoou K. M..
17. Za dôvodnú odvolací súd nepovažoval ani námietku žalovanej, že okresný súd sa bližšie pri odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal porovnaním hodnoty pozemku s hodnotou stavby, kei stavbu výrazne väešej hodnoty prikázal vlastníkovi pozemku s nižšou hodnotou.
18. Pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 1, 2 OZ) súd vychádza zo širokého súboru individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu. Porovnáva pritom najmä hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla na jednej strane, so záujmom na využití stavby na strane druhej. Zoh3adouje tiež rozsah neoprávnene zastaveného pozemku, charakter stavby, možnosti jej využitia, úeel jej zriadenia a okolnosti, za akých bola stavba zriadená, predovšetkým ei stavebník mal vedomos? o tom, že ide o neoprávnenú stavbu (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/177/2021).
19. O dobromyse3nosti stavebníka - žalobkyne v prejednávanom prípade nemožno vôbec hovori?, kei preukázate3ne vedela, že stavia na cudzom pozemku, a predsa v stavebných prácach pokraeovala až do momentu zriadenia stavby napriek tomu, že hnei na zaeiatku vedela, že žalobca odvolal súhlas so zriadením stavby. Koncepcia § 135c OZ pri otázke vyporiadania práv k neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku umožouje zoh3adni? špecifiká konkrétneho prípadu a okresný súd podrobne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré skutoenosti zobral do úvahy pri rozhodovaní. Jeho závery sú logické, presvedeivé a spravodlivé. V prvom rade zobral do úvahy tú skutoenos?, že žalovaná ako stavite3ka pri realizácii stavby nebola dobromyse3ná, že odstránenie stavby by v danom prípade nebolo úeelné, že žalovaná uvedenú nehnute3nos? dlhodobo neužíva a do úvahy vzal možné ialšie využitie žalobcom, nako3ko nehnute3nosti sa nachádzajú v tesnej blízkosti obecného úradu. Pod3a názoru odvolacieho súdu cenový rozdiel medzi stavbou a pozemkami nie je pre toto rozhodnutie podstatný, a to predovšetkým kvôli preukázanej nedobromyse3nosti žalovanej ako stavebníeky. Okresný súd postupoval správne a v súlade s ustálenou súdnou judikatúrou, kei stavbu prikázal obci a námietku žalovanej o cenovom rozdiele nevzal do úvahy ako rozhodujúci faktor pre rozhodnutie danej veci. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazouje, že v sporoch o neoprávnenú stavbu pod3a § 135c OZ je dobrá viera (resp. jej nedostatok) najdôležitejším kritériom. Žalovaná vedela, že stavia na cudzom (obecnom) pozemku a že obec - žalobca s touto stavbou vyjadruje aktívny nesúhlas. Tým, že napriek zákazu vedome riskovala a investovala peniaze do cudzieho majetku, konala na vlastné riziko. Judikatúra Najvyššieho súdu SR jasne hovorí, že nedobromyse3ný stavebník nemôže požíva? právnu ochranu na úkor vlastníka pozemku a nemôže sa úspešne domáha? prikázania pozemkov do svojho vlastníctva len preto, že postavil stavbu, ktorá má väešiu hodnotu ako pozemok, na ktorom stavbu postavil. Okresný súd pri posudzovaní „úeelnosti“ pod3a § 135c ods. 2 OZ správne vyhodnotil, eo je najlepšie z ekonomického, ako aj z celospoloeenského h3adiska. Žalovaná predajou a sklady dlhší eas nevyužíva, takže pre ou stavba nemá bezprostredný funkený význam. Žalobca ako obec má pre stavby úeelné využitie, verejný záujem, a zároveo obec deklarovala, že má dostatok finanených prostriedkov na okamžitú výplatu náhrady. Okresný súd preto logicky a hospodárne ponechal funkenú stavbu obci - žalobcovi pre jej rozvoj, než by mal núti? žalobcu - obec preda? vlastný pozemok žalovanej, ktorá porušila zákon a bola nedobromyse3ná. Skutoenos?, že stavba má výrazne väešiu hodnotu ako pozemok žalobcu, neznamená, že súd musí žalovanej prikáza? pozemok. Cenový rozdiel okresný súd v zmysle zákona vyrovnal finanene a prikázal stavbu žalobcovi za náhradu. Aj kei sa okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku k cenovému rozdielu nevyjadril, nespôsobilo to vecnú nesprávnos? rozhodnutia, pretože akonáhle bola preukázaná absolútna nedobromyse3nos? žalovanej a záujem obce stavbu reálne využíva?, ekonomický nepomer medzi cenou nehnute3ností a cenou pozemkov - parciel stratil právnu váhu pre ureenie vlastníctva.
20. Okresný súd rozhodol správne aj o trovách konania, ktoré priznal v plnom rozsahu žalobcovi. Námietka žalovanej, že žalobca v konaní nebol úspešný, nako3ko súd nevyhovel jeho žalobe odstránením stavby, je nedôvodná. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 216 ods. 2 CSP s tým, že súd nie je viazaný žalobou o odstránenie neoprávnenej stavby pod3a § 135c OZ. Keiže okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o neoprávnenú stavbu žalovanej na cudzom pozemku - žalobcu, nemohol žalobu zamietnu? o odstránenie stavby, ale musel rozhodnú? v zmysle
ustanovenia § 135c ods. 2, 3 OZ. Žalobcu teda nebolo možné považova? za neúspešnú sporovú stranu, keiže v konaní preukázal, že žalovaná neoprávnene zriadila stavbu na jeho pozemku a takýto stav pretrvával aj v ease rozhodnutia okresného súdu o žalobe (§ 217 ods. 1 CSP).
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pod3a § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voei žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
22. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov elenov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.