Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/46/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: Foreign Consult s.r.o., so sídlom Hlboká 63, 949 01 Nitra, IČO: 51 086 042, právne zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného č. ITN-017-2-PPV/P-A61, 71-25 zo dňa 02.09.2025 a Dodatku č. 1 k Protokolu žalovaného č. ITN-017-2-PPV/P-A61, 71-25 zo dňa 16.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu odmieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 17.11.2025 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. ITN-017-2-PPV/P-A61, 71-25 zo dňa 02.09.2025 a Dodatku č. 1 k Protokolu žalovaného č. ITN-017-2-PPV/P-A61, 71-25 zo dňa 16.09.2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“ alebo „Protokol“), ktorým žalovaný podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nariadil kontrolovanému subjektu (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení žalobcu) odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode: B) 1 – od prevzatia tohto protokolu neprijímať vnútroštátne dodávky práce prostredníctvom cudzích štátnych príslušníkov, ktorých nelegálne zamestnáva ich zamestnávateľ a dodržiavať príslušné zákonné ustanovenia trvale a podľa uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 3 pracovných dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

2. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

3. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

4. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

9. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „“) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

10. Podľa inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. b), d) až f), h) a i). Inšpektor práce je oprávnený na žiadosť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch určenú lehotu predĺžiť.

11. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

12. Správny súd ešte pred vecným posúdením napadnutého rozhodnutia skúmal, či ide o spôsobilý predmet prieskumu. Súd v súvislosti s podanou správnou žalobou poukazuje na ustanovenia , a z ktorých vyplýva, že súdnemu prieskumu v správnom súdnictve podliehajú spravidla také rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré sa priamo dotýkajú subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov účastníka administratívneho konania. Preskúmateľné sú preto predovšetkým správne akty, ktorými správny orgán zakladá, mení, ruší alebo záväzne potvrdzuje právne postavenie účastníka konania.

13. Správny súd ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a to na uznesenie Veľkého senátu sp. zn. , podľa ktorého: „Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa , základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú

akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle .“

14. Z odôvodnenia rozhodnutia Veľkého senátu vyplýva, že opatrenia podľa sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavujú len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa , samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle . Opatrenie, ktorým sa podľa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

15. Z odôvodnenia uznesenia teda vyplýva, že všeobecné opatrenia uložené v protokole o inšpekcii práce nie sú v zásade spôsobilým predmetom prieskumu v zmysle , pretože ide o opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Veľký senát avšak pripustil prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na , ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa až j) . Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa v zmysle v spojení s .

16. V tomto správnom súdnom konaní napadnuté opatrenie bolo vydané podľa a , ktorým žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode: B) 1 – od prevzatia tohto protokolu neprijímať vnútroštátne dodávky práce prostredníctvom cudzích štátnych príslušníkov, ktorých nelegálne zamestnáva ich zamestnávateľ a dodržiavať príslušné zákonné ustanovenia trvale a podľa uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 3 pracovných dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

17. V prejednávanej veci bolo napadnutým opatrením konštatované, že žalobca porušil zákaz prijatia vnútroštátnej dodávky práce uvedený v o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že nelegálne zamestnával trinástich cudzích štátnych príslušníkov. V nadväznosti na uvedené bolo žalobcovi podľa a nariadené, aby zistený nedostatok odstránil.

18. Správny súd v súlade s odôvodnením rozhodnutia Veľkého senátu v rozsahu žalobných bodov skúmal, či v predmetnej veci nastala taká osobitná situácia, v rámci ktorej by uložené opatrenie podľa

a mohol žalobca splniť len konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo by mohlo znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Podľa správneho súdu v predmetnej veci o takúto situáciu nejde.

19. Správny súd v tomto smere poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.03.2026, bod 27, 28. V tam prejednávanej veci žalovaný protokolom nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok, a to „od ukončenia výkonu inšpekcie práce neprijímať vnútroštátne dodávky práce prostredníctvom cudzích štátnych príslušníkov, ktorých nelegálne zamestnáva ich zamestnávateľ“. NSS mal za to, že takto formulované opatrenie (v podstate imperatív neporušovať zákon) nie je spojené s konkrétnym zásahom na práve alebo právom chránenom záujme žalobcu; ani nepredstavuje závažný konkrétny zásah do podnikania žalobcu (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) ani nie je priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre žalobcu likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci efekt. Z protokolu totiž nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt plniť a obsahom sú len všeobecne formulované opatrenia, ktorých podstata spočíva v tom, že žalobca má dodržiavať pri svojej činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré mu už beztak vyplývajú z právnych predpisov. Protokol a tam uvedené opatrenia tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa , sám osebe však nepredstavuje akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle .

20. Žalobca v rámci žalobných bodov neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že v Protokole žalovaným uložené opatrenie prestavuje konkrétny zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu s takou intenzitou, že zásadným spôsobom ohrozuje ďalšie fungovanie jeho podnikania. Žalobca najmä nekonkretizoval vzniknutú alebo bezprostredne hroziacu hospodársku ujmu, ohrozenie plnenia svojich záväzkov, stratu konkrétnych obchodných vzťahov ani nemožnosť zabezpečiť výkon dotknutých činností inými osobami. Rovnako žalobca nepreukázal, že by napadnuté opatrenie malo pre jeho podnikateľskú činnosť likvidačné alebo iné nenapraviteľné následky. Samotné všeobecné tvrdenie o zásahu do podnikania bez jeho bližšej konkretizácie a preukázania nepostačuje na prijatie záveru, že uložené opatrenie predstavuje závažný konkrétny zásah do podnikania žalobcu (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo že je priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre žalobcu likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci efekt.

21. Správny súd preto dospel k záveru, že Protokol a tam uvedené opatrenia tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa , sám osebe však nepredstavuje akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle . Žaloba tak smeruje proti opatreniu, ktoré je vylúčené spod správneho súdneho prieskumu podľa , a preto správny súd žalobu podľa v spojení s odmietol ako neprípustnú.

22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii , ktoré predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla podľa , a podľa ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom. Vzhľadom na to, že žalobca zavinil odmietnutie žaloby, keď podal žalobu proti opatreniu, ktoré je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu, žalovaný by mal právo na náhradu trov konania. Avšak aj v tomto prípade je podľa správneho súdu nutné aplikovať v spojení s , ktoré podľa správneho súdu predstavuje všeobecne pravidlo náhrady trov konania žalovanému v prípade meritórneho rozhodovania a výkladovým argumentom od väčšieho k menšiemu je ho potrebné aplikovať aj pri posudzovaní náhrady trov konania žalovaného v prípade procesných rozhodnutí o odmietnutí žaloby alebo zastavení konania, ktoré sú výsledkom procesne zavineného konania žalobcu. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému, keďže súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.