Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cpr-22-2019.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7Cpr/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobcu: Zdravotná doprava Púchov spol. s r o., IČO: 36312991, so sídlom Pod Lachovcom 1727/55, Púchov, proti žalovanému: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného dané listom zo dňa 13.02.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 12.02.2019 je neplatné.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 11.04.2019 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a trvá na platnosti dohodnutého pracovného pomeru. Na pojednávaní konanom dňa 07.06.2021 žalobca upravil, resp. špecifikoval a upresnil žalobný petit tak, že žiada súd, aby určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 13.02.2019 doručené žalobcovi dňa 12.02.2019 je neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.02.2018 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú to do 30.06.2018 s tým, že dodatkom č. 1 k uvedenej pracovnej zmluve zo dňa 29.06.2018 sa pracovný pomer dojednal na dobu určitú do 30.06.2019. Prácu podľa pracovnej zmluvy žalovaný riadne vykonával. Dňa 02.02.2019 zaslal žalovaný elektronickou formou mailom oznámenie, že zasiela okamžitú výpoveď dohodou a zároveň oznámil, že v pondelok do práce nenastúpi a žiada o akceptovanie tejto výpovede a to ihneď. Okamžitú výpoveď, ktorá sa nachádzala v prílohe mailu nebola podpísaná. Tak ako uviedol žalovaný v maile do práce bez akéhokoľvek ospravedlnenia nenastúpil, zo zamestnávateľom žiadnou formou nekomunikoval, žalobca zamestnávateľ ho navštívil opakovane dňa 04.02.2019, 05.02.2019 vyhľadal i v mieste bydliska, kde sa nehlásil. Následne dňa 05.02.2019 mu bola zaslaná výzva - oznámenie k nástupu na výkon práce, s tým, že zamestnávateľ mu naďalej prideľuje v zmysle pracovnej zmluvy dohodnutú prácu. Žalobca následne dňa 06.02.2019 v poobedňajších hodinách, po obdržaní predmetnej výzvy doručil zamestnávateľovi práceneschopnosť so spätnou platnosťou odo dňa 04.02.2019. Dňa 12.02.2019 bolo žalovaným doručené v písomnej podobe oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru a to v zmysle § 69 ods. 1 písmeno c) Zákonníka práce s dátumom vystavenia dňa 13.02.2019. Na základe uvedených skutočností bolo žalovanému doručené stanovisko žalobcu k oznámeniu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 19.02.2019 a výzva, kde žalobca jasne uviedol, že podané oznámenie o okamžitom skončení pracovaného pomeru považuje za neplatné a to z dôvodu formálnych nezrovnalostí ale zásadne, že podané okamžité skončenie pracovného pomeru bolo bez akéhokoľvek zdôvodnenia. V zmysle Zákonníka práce má zamestnanec možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a to len v prípadoch, ktoré sú taxatívne určené. Zamestnanec môže toto oprávnenie využiť predovšetkým v záujme ochrany vlastného zdravia a to konkrétne v prípade,
keby sa výkonom doterajšej práce vystavoval riziku vážneho ohrozenia zdravia. Podmienkou platnosti takéhoto okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom je, že zamestnávateľovi predloží lekársky posudok, podľa ktorého nemôže naďalej vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia svojho života a zdravia a zamestnávateľ ho do 15 dní od predloženia posudku nepreradil na inú prácu pre neho vhodnú. Teda samotná skutočnosť, že zamestnanec nemôže vykonávať doterajšiu prácu na okamžité skončenie pracovného pomeru nepostačuje, bez toho aby uplynula 15 dňová lehota. V zmysle § 70 Zákonníka práce 311/2001, musí byť riadne skutkovo vymedzený dôvod, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod nesmie byť dodatočne menený. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru nebolo riadne vymedzené ani určené, nebolo žiadnym spôsobom uvedené. Taktiež zamestnávateľa žiadnou inou formou ani písomnou, ani ústnou v predošlom čase neinformoval o žiadnych skutočnostiach, ktoré by určovali akékoľvek obmedzenia vo výkone jeho dohodnutej pracovnej pozície. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil bez ospravedlnenia.
3. Žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 07.06.2021 uviedol, že chce doplniť skutkové okolnosti v tom, že žalovaný prišiel ku žalobcovi dňa 12.09.2019 a oslovil ho so žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou k dátumu 15.09.2019 čomu žalobca v podstate vyhovel a ukončil s ním pracovný pomer ku dňu 15.09.2019. Žalobca uviedol, že má iba originály, do spisu ich doložiť nemôže. Predložil ich súdu k nahliadnutiu. Žalobca uviedol, že si prevzal zápočtový list, majú od toho doručenky, majú so žalovaným vysporiadené všetky mzdové veci. Vysporiadali aj dovolenky a ostatné veci. Vyplatili mu nevyčerpanú dovolenku. Žalobca uviedol, že na výplatnej páske mu vyplatili dovolenka. Žalobca uviedol, že aj napriek uzatvorenej dohode o skončení pracovného pomeru so žalovaným trvá na tom, aby súd rozhodol o tom - a tým aj špecifikuje žalobný petit, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 13.02.2019 doručené žalobcovi dňa 12.02.2019 je neplatné. Toto odôvodňuje tým, že chce byť právne vysporiadaný so žalovaným a aby nedošlo so strany žalovaného v zákonných lehotách k prípadnému zneužitiu riadneho skončenia pracovného pomeru. Žalobca si nemieni vo vzťahu k žalovanému už nič uplatňovať, žiadne náhrady ani nič podobné. Celý čas bol žalovaný aj tak práceneschopný. Žalobcovi ide len o to, aby súd vyhlásil toto okamžité skončenie doručené 12.09.2019 za neplatné. 4. Žalobca záverom uviedol, že trvá na žalobe tak, ako bola súdu doručená a následne upravená na pojednávaní. Má za to, že na pojednávaní bola preukázaná dôvodnosť ním podanej žaloby a na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru trvá a žiada, aby súd v danej veci vydal rozsudok. 5. Súd sa oboznámil so žalobou spolu s prílohami, listinami, ktoré predložil žalobca súdu na pojednávaní, výsluchom žalobcu na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaný bol zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2018, na základe ktorej vznikol žalovanému pracovný pomer u žalobcu ako zamestnávateľa na dobu určitú do 30.06.2018 s nástupom do práce dňa 01.03.2018 s miestom výkonu práce Dispečing ZDP, Pod Lachovcom 1727/55, Púchov a druhom práce: vodič dopravno-zdravotnej služby. Dodatkom č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 29.06.2018 sa zmenila pracovná zmluva zo dňa 28.02.2018 v bode 2.4 a to tak, že pracovný pomer sa dojednal na dobu určitú do 30.06.2019. Dňa 12.02.2019 bolo žalobcovi doručené v písomnej podobe oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru od žalovaného a to v zmysle § 69 ods. 1 písmeno c) Zákonníka práce s dátumom vystavenia dňa 13.02.2019. Žalobca žalovanému doručil stanovisko žalobcu k oznámeniu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 19.02.2019 a výzvu, kde žalobca uviedol, že podané oznámenie o okamžitom skončení pracovaného pomeru považuje za neplatné a to z dôvodu formálnych nezrovnalostí ale zásadne, že podané okamžité skončenie pracovného pomeru bolo bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Žalobca podal dňa 11.04.2019 žalobu na súd, v ktorej sa domáha ako bolo už vyššie uvedené určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 13.02.2019 doručené žalobcovi dňa 12.02.2019 je neplatné. Žalobca so žalovaným skočili pracovný pomer dohodu ku dňu 15.09.2019.
6. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
7. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny alebo zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na
pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
8. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
9. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť povinnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
10. Podľa § 38 ods. 5 Zákonníka práce, pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
12. Podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
13. Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
14. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
15. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
16. Na základe vykonaného dokazovania, súd po skutkovej a právnej stránke vec posúdil tak, že žalobný návrh je dôvodný a teda, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, je neplatné. Žalobca podal žalobu včas, v lehote ustanovenej podľa § 77 Zákonníka práce a preukázal naliehavý právny záujem na predmetnom určení, i napriek tomu, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol neskôr ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 15.09.2019 a so žalovaným majú vysporiadené všetky mzdové náležitosti. Žalovaný v „Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru“, ktoré je datované dňom 13.02.2019, uviedol, že sa rozhodol tento pracovný pomer so žalobcom ukončiť a to podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce - okamžite končí pracovný pomer. Súd po preskúmaní predmetného Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru konštatuje, že toto nespĺňa náležitosti ustanovené v § 69 ods. 1 písm. c) a § 70 Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru nie je určité a nie je riadne zdôvodnené, ako to predpokladajú vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Dôvod okamžitého skončenia musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca alebo zamestnávateľa alebo iných okolnostiach spočíva, a tiež aj z dôvodu, aby ho nebolo možné dodatočne meniť. Súd konštatuje, že zamestnanec (žalovaný) nepreukázal, že v súvislosti s vykonávaním práce bolo bezprostredne ohrozené jeho zdravie alebo život, pričom v priebehu konania bol nečinný, nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie tejto skutočnosti, ktorá bola dôvodom toho, že oznámil skončenie svojho pracovného pomeru z dôvodov uvádzaných v ustanovení § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce je, ak sa v súvislosti s vykonávanou prácou alebo pokynom zamestnávateľa vytvorí taká situácia na pracovisku, ktorá je v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom je však potrebné bezprostredné ohrozenie zdravia lebo života zamestnanca. Nestačí, aby zamestnanec v okamžitom skončení pracovného pomeru len odkázal na paragrafové znenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako to spravil žalovaný odkazom na § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, ale musí v ňom skutkovo vymedziť dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru nijako nezdôvodnil, preto súd po skutkovej a právnej stránke vec posúdil tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.02.2019, ktorým žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, je neplatné.
17. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.