Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_48Sa-8-2020.pdf
PDF · 106.35 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne : G. X., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : P. X, XXX XX P., proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo : XXX XXX XXXX X z 2. apríla 2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán verejnej správny nižšieho stupňa“) rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X z 19. júla 2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 18. júna 2019. V odôvodnení s odkazom na ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poukázala na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Senica z 18. júna 2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia, nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 18.06.2019 vyplýva, že žalobkyni boli diagnostikované choroby : spondylóza, osteochondróza chrbtice, málokrvnosť z nedostatku železa, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie - Kapitola XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - Dorzopatia, Podpoložka 3. - Degeneratívne zmeny na chrbtici ... písm. a) - bez účinku na statiku, jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %. Iné zdravotné postihnutia a s tým spojené zvýšenie percentuálnej miery určené nebolo.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, pričom generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím číslo : XXX XXX XXXX X z 2. apríla 2020 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že koncom roka 2018 jej bola na neurologickej ambulancii diagnostikovaná osteochondróza chrbtice, spondylóza a na hematologickej ambulancii jej bola dňa 08.08.2019 diagnostikovaná sideropenická anémia ľahkého stupňa. Tiež uviedla, že neboli zohľadnené jej ťažkosti
ako tŕpnutie rúk, bolesti nôh, závrate, migrény, bolesti driekovej chrbtice doplniac, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje nájsť si adekvátne zamestnanie.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Senica 18. júna 2019 požiadala o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 1. februára 2019. S poukazom na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. generálny riaditeľ žalovanej poukázal na to, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, a to na základe vyšetrenia účastníčky konania z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
4. Rovnako poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 26. augusta 2019, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne, a potvrdil svoj predchádzajúci posudkový záver z 18. júna 2019.
5. Následne bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne dňa 25. marca 2020 so záverom, že u účastníčky konania sa zvýraznili bolesti chrbtice v roku 2018, uvádzané sú bolesti v krčnej a driekovej časti, preto boli vykonané zobrazovacie vyšetrenia. Röntgenologickým vyšetrením krčnej chrbtice sú dokumentované ľahké degeneratívne zmeny, CT vyšetrením driekovej oblasti neboli zistené priame známky osteochondrózy diskov, bez útlaku okolia. Ambulantné neurologické nálezy sú v korelácii s uvedenými morfologickými zmenami, bez poruchy citlivosti, stoj a schôdza sú v norme, predklon voľný, tuhšie je svalstvo v okolí chrbtice, nie je preukázaný účinok na statodynamiku. Preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania stanovená na úrovni 10 %. Pridružené somatické ochorenia uvedené v diagnostickom závere nie sú pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovo významné.
6. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že na základe doloženej dokumentácie a klinického nálezu posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania na 10 %, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - spondylóza (M47), podľa kapitoly XV - choroby pohybového a podporného aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno a) - bez účinku na statiku prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. dodajúc, že zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. pre iné zdravotné postihnutia účastníčky konania (osteochondróza chrbtice, málokrvnosť z nedostatku železa a hypertenzia v anamnéze neklasifikovaná) nie je odôvodnené, nakoľko nejde o posudkovo významné postihnutia, ktoré by v celkovom hodnotení ovplyvňovali percentuálnu mieru poklesu schopnosti účastníčky konania vykonávať zárobkovú činnosť.
7. Rovnako z odôvodnenia vyplýva, že pre posúdenie zdravotného stavu účastníčky konania posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne boli zhodnotené nasledovné lekárske správy : neurologické vyšetrenie zo 6. decembra 2018, RTG vyšetrenie C chrbtice zo 6. decembra 2018, CT vyšetrenie LS chrbtice z 13. decembra 2018, vyšetrenia rehabilitačným lekárom z 9. apríla 2018 a z 3. júna 2019, hematologické vyšetrenie z 20. mája 2019.
8. Generálny riaditeľ žalovanej uzavrel, že skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pričom subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Rovnako mal za to, že odvolanie účastníčky konania neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať iný posudkový záver dodajúc, že celkovo posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne súhlasí s posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Senici, ktorý neuznal účastníčku konania invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a považuje ho za správny.
9. Záverom poukázal na to, že subjektívne presvedčenie účastníčky konania, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na jej schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keď nesúhlasila s jeho odôvodnením. Uviedla, že najlepšie vie ako sa cíti, aké má problémy či už v oblasti vykonávania osobnej hygieny, pri domácich prácach a celkovo s pohybom. Uviedla, že neurológ jej zistil, že na krčnej chrbtici má výrastky, ktoré jej spôsobujú závrate, migrény, má zúžený kanál a vydratú platničku. Na driekovej časti chrbtice sú výrastky, degeneratívne zmeny, výrastky jej spôsobujú bolesti nôh, tŕpnutie. Má bolesti aj v hrudnej časti, má dýchavičnosť, búšenie srdca, tŕpnutie rúk, bolesti sa zhoršujú pri dlhodobom státi, sedení, fyzickej námahe. Záverom uviedla, že ak bude potrebné podstúpi aj iné vyšetrenia, ktoré jej žiaľ ešte neboli stanovené lekárom.
11. Po výzve správneho súdu a zaslaní poučenia o procesných právach, žalobkyňa doručila napadnuté rozhodnutie a súčasne oznámila správnemu súdu, že žiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
12. Na základe uznesenia správneho súdu č. k. 48Sa/8/2020-14 z 13. augusta 2020 žalobkyňa doplnila správnu žalobu. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za formalistické a arbitrárne. Napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím navrhla zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobkyne, duplika žalovanej
13. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla túto ako bezdôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je spondylóza (M47), zaradená podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV - choroby pohybového a podporného aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno a) - bez účinku na statiku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %, pretože u žalobkyne ide o ochorenie bez poruchy citlivosti, stoj a schôdza sú v norme, predklon je voľný, tuhšie je svalstvo v okolí chrbtice a nie je preukázaný účinok na statodynamiku chrbtice.
14. Rovnako poukázala na to, že ani zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. pre iné zdravotné postihnutia (osteochondróza chrbtice, málokrvnosť z nedostatku železa a hypertenzia v anamnéze neklasifikovaná) nie je odôvodnené, nakoľko nejde podľa posudkového lekára sociálneho poistenia o posudkovo významné postihnutia, ktoré by v celkovom hodnotení ovplyvňovali percentuálnu mieru poklesu schopnosti účastníčky konania vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne.
15. Zdôraznila, že stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná porucha pohybového aparátu, pričom v prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často sa opakujúcimi a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov.
16. Záverom uviedla, že dôvody, ktoré žalobkyňa uvádza v správnej žalobe nie sú opodstatnené dodajúc, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho zabezpečenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Uzavrela, že činnosť posudkových lekárov v danom prípade spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu posudzovanej osoby.
17. Vyjadrenie žalovanej bola doručené žalobkyni dňa 22.12.2020, ktorá ďalšie vyjadrenie vo veci (tzv. replika) správnemu súdu nezaslala.
IV. Relevantná právna úprava
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
20. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
24. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
25. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
27. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
28. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
29. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
31. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom
32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) nariadil na prejednanie veci dňa 7. júna 2021 pojednávanie, ktorého sa účastníci konania zúčastnili a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
33. Na nariadenom pojednávaní žalobkyňa poukázala na to, že najlepšie vie, ako sa cíti, keď dlhšie sedí alebo stojí, tlačí jej to na chrbticu. Vo vzťahu ku krčnej chrbtici uviedla, že MUDr. B. jej povedal, že má vydratú platničku, operáciu jej však neodporúčal, ona sa chce dať operovať, ale ani MUDr. Q. - neurologička jej to neodporúča. Ďalej uviedla, že sa snaží, aby normálne fungovala, ale jej zdravotný stav jej nič nedovoľuje, chcela by sa zamestnať, ale nevie, kde by mohla, vzhľadom na jej zdravotný stav pracovať. Uviedla, že mala pracovať vo výrobni bicyklov, avšak jej lekár jej to neodporučil. Tiež uviedla, že jej v septembri 2020 bola zistená tetánia, minulý mesiac mala 4 záchvaty, obvodná lekárska ju poslala na sono žalúdka a na gastro, nakoľko má málo hemoglobínu dodajúc, že na týchto vyšetreniach ešte nebola s tým, že na gynekológiu je objednaná 17.06.2021.
34. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že v danom prípade bol skutkový stav zistený náležite. Poukázala na § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá skutočnosť znamená, že pokiaľ aj došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, tento na účely preskúmania napadnutého rozhodnutia nemôže byť zohľadnený. Záverom uviedla, že žalobkyňa si v prípade zhoršenia zdravotného stavu môže podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a táto bude následne posúdená. S poukazom na uvedené navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
35. Medzi účastníkmi konania bola v podstate spornou žalovanou určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %, ktorá skutočnosť mala za následok prijatie záveru, že žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidná, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
36. Úvodom považuje správny súd za potrebné upriamiť pozornosť žalobkyne, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2020). Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobkyne uvedené na nariadenom pojednávaní, konkrétne, že jej bola diagnostikovaná v septembri 2020 tetánia, a že má naplánované aj ďalšie vyšetrenia.
37. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. V prípade žalobkyne sa jedná o spondylózu (M47), ktorá je zaradená podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV - choroby pohybového a podporného aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno a) - bez účinku na statiku, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená v rozsahu 10 %. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú za jednotlivé zdravotné postihnutia, ale v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10 % za podmienky, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
38. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobkyňa doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Senica dňa 13.03.2019 v rámci žiadosti o dávku sociálneho poistenia (prehliadka zisťovacia) lekárske nálezy z neurologických vyšetrení (ošetrujúci lekár MUDr. V. B.) zo dňa 09.04.2018, 06.12.2018, lekársky nález zo dňa 09.04.2018 z rehabilitácie, nález CT vyšetrenia driekovej chrbtice zo dňa 13.12.2018, nález RTG vyšetrenia krčnej chrbtice zo dňa 06.12.2018, lekársky nález vystavený MUDr. P. Q. dňa 03.06.2019 (tento nebol podpísaný) a lekársky nález sekundárneho lekára MUDr. Z. E. zo dňa 20.05.2019.
39. Žalobkyňa doručila dňa 21.06.2019 žiadosť o invalidný dôchodok (spísanú dňa 18.06.2019), pričom dôchodok žiadala priznať od 01.02.2019.
40. Obsahom administratívneho spisu mal rovnako správny súd preukázané, že dňa 18. júna 2019 bola žalobkyňa vyšetrená posudkovým lekárom so záverom, že sa jedná o 41 ročnú ženu, ktorá pracovala ako predavačka, toho času je na rodičovskom príspevku. Bola vyšetrená koncom roka 2018 na neurologickej ambulancii pre bolesti celej chrbtice, v objektívnom náleze pretrvávajú spazmy svalstva pri náleze na RTG C chrbtice (krčnej) a CT LS chrbtice (driekovej), je popisovaný primárne ľahko zúžený chrbticový kanál, objektívny nález je bez závažnejšieho obrazu a bez radikulopatie, doložené hematologické a RHB vyšetrenia sú bez posudkovej významnosti. Funkčná zdatnosť chrbtice nie je obmedzená, vyžaduje RHB kúry, je potrebné vyčerpať možnosti konzervatívnej liečby a predovšetkým denné individuálne cvičenie. MPSVZČ je pri týchto prípadoch 10 %.
41. Na základe odvolania žalobkyne, bol jej zdravotný stav dňa 25.03.2020 opätovne posúdený, pričom žalobkyňa k odvolaniu nepredložila žiadne nové lekárske nálezy, to znamená, že zdravotný stav bol posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne posudzovaný na základe rovnakých podkladov. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 25.03.2020 mal správny súd preukázané, že jeho podkladom boli lekárske nálezy uvedené v bode 38 tohto rozsudku, pričom zo záveru daného lekárskeho posudku vyplýva, že boli vykonané zobrazovacie vyšetrenia. Röntgenologickým vyšetrením krčnej chrbtice sú dokumentované ľahké degeneratívne zmeny, CT vyšetrením driekovej oblasti neboli zistené priame známky osteochondrózy diskov, bez útlaku okolia. Ambulantné neurologické nálezy sú v korelácii s uvedenými morfologickými zmenami, bez poruchy citlivosti, stoj a chôdza sú v norme, predklon voľný, tuhšie je svalstvo v okolí chrbtice, nie je preukázaný účinok na statodynamiku. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je na úrovni 10 % s tým, že pridružené somatické ochorenia uvedené v diagnostickom závere nie sú pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť významné.
42. Správny súd mal obsahom vyššie uvedených odborných lekárskych posudkov preukázané, že v nich boli náležite zohľadnené všetky žalobkyňou predložené lekárske nálezy s tým, že záver odborných lekárskych posudkov v nich nachádza dostatočný základ.
43. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne ohľadom jej zdravotných ťažkostí správny súd dodáva, že v jej prípade, čo aj sama potvrdila na nariadenom pojednávaní, nebolo vykonané CT alebo MRI vyšetrenie vo vzťahu ku krčnej chrbtici, prostredníctvom ktorých by bolo možné podrobnejšie overiť jej stav, resp. aj stav driekovej chrbtice, vo vzťahu ku ktorej tiež nebolo doposiaľ realizované MRI vyšetrenie, ktorú skutočnosť mal správny súd preukázanú na základe predložených lekárskych nálezov.
44. Správny súd upriamuje pozornosť žalobkyne, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom je výlučne v jej možnostiach, aby absolvovala konkrétne lekárske vyšetrenia, ktorými by následne preukázala, že spĺňa zákonné podmienky na priznanie invalidného dôchodku (bližšie bod 37 rozsudku).
45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že skutkový stav bol v danom prípade zistený náležite, keď žalovaná vychádzala z odborných lekárskych posudkov vypracovaných na základe doložených lekárskych nálezov, ktoré dostatočne preukazujú zásadnú skutočnosť a to, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko nebol v jej prípade pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorú skutočnosť aj náležite generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnil.
46. Záverom správny súd, obdobne ako žalovaná, upriamuje pozornosť žalobkyne, že pokiaľ sa bude jej zdravotný stav zhoršovať, ako tvrdila na pojednávaní, je oprávnená opätovne požiadať o invalidný dôchodok, pričom jej zdravotný stav bude následne posudzovaný a to na základe predložených lekárskych nálezov, ako aj údajov vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie.
47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaná nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.